Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanému 1/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. G. XXXX/XX, XXX XX X. X. a žalovanému 2/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.-X. XX, XXX XX U.- X., t.č. J. dôchodcov a J. sociálnych služieb V., U. XX/III, J., XXX XX B., právne zastúpenému JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, o zaplatenie 10.730,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -229 zo dňa 9. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -229 zo dňa 9. februára 2022 v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -229 zo dňa 9. februára 2022 v napadnutej časti druhej výrokovej vety, ktorou žalovanému 2/ priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -229 zo dňa 9. februára 2022 prvou výrokovou vetou žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ ako aj voči žalovanému 2/ zamietol. Druhou výrokovou vetou žalovanému 2/ priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní vo výške, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia vyšším súdnym úradníkom. Treťou výrokovou vetou žalovanému 1/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 10.730,68 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.05.2018 až do zaplatenia titulom plnenia zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru flexipôžičky, registračné č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou VÚB a.s. Bratislava a žalovanými 1/ a 2/ dňa 15.06.2016 (ďalej len „zmluva o úvere“, resp. „zmluva“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na nebankový subjekt s účinnosťou od 02.03.2020. Uviedol, že posúdenie vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v spojení s ustanovením a o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Konštatoval, že podmienkou platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa je, že postúpená pohľadávka je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, prípadne sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti v súlade s a . V danom prípade súd prvej inštancie zistil, že termín konečnej splatnosti bol určený v zmluve dňa 27.05.2024 a že žalobca tvrdil, že banka ku dňu 13.05.2018 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru.

5. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie uviedol, že žalobca doložil výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 09.04.2018 na okamžitú úhradu dlžnej sumy, v ktorej absentuje uvedenie lehoty na plnenie dlhšej než 15 dní, pričom doručenie tejto zásielky preukazoval poštovým podacím hárkom, v ktorom nie je uvedený dátum podania. Iný dôkaz na preukázanie doručenia tejto výzvy žalobca nedoložil. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu pred postúpením pohľadávky, a teda nepreukázal ani svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore vo vzťahu k žalovanému 1/.

6. Súd prvej inštancie na okraj poznamenal, že ani samotné predčasné zosplatnenie zostatku úveru zo dňa 14.05.2018 nebolo riadne doručené žalovanému 1/, keďže je tam uvedené, že adresát je neznámy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému 1/ zamietol.

7. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej inštancie uviedol, že jeho právny zástupca argumentoval absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle ustanovenia .

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že k podpísaniu právneho úkonu malo dôjsť dňa 15.06.2016 a že zástupca žalovaného 2/ pripojil do spisu výpis z jeho zdravotnej dokumentácie od MUDr. P. P.. Z tejto dokumentácie súd prvej inštancie zistil, že už 13.01.2016, t.j. pred spísaním právneho úkonu - úverovej zmluvy, bola u žalovaného 2/ konštatovaná mentálna retardácia v pásme imbecility s organickými zmenami osobnosti. Rovnako je uvedená táto diagnóza u žalovaného 2/ aj v neskorších lekárskych správach psychiatrických ambulancií v januári 2019, septembri 2019, auguste 2020. Uviedol, že žalobca sa k týmto dôkazom nevyjadril, skutočnosti z nich vyplývajúce nepoprel. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 2/ v čase spísania právneho úkonu úverovej zmluvy nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nebola len dočasná.

9. Vzhľadom ku vznesenej námietke premlčania sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného 2/, že nárok žalobcu proti žalovanému 2/ by mohol byť len nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, u ktorého márne uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba podľa . Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu aj proti žalovanému 2/ zamietol v plnom rozsahu.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnému žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

11. Žalovanému 1/ súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvej výrokovej vety, ktorou zamietol žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ a v časti druhej výrokovej vety, ktorou žalovanému 2/ priznal nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že jeho právny predchodca splnil podmienky

požadované v , predovšetkým čo sa týka doručenia upozornenia spotrebiteľa pri omeškaní so splatením splátok viac ako tri mesiace, že v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatní právo na zosplatnenie úveru. Uviedol, že spolu so žalobou doručil súdu nielen tretiu upomienku zo dňa 09.04.2018, ale spolu s ňou aj podací hárok preukazujúci doručovanie tejto výzvy žalovanému pod podacím číslom zásielky G z ktorého je zrejmé, že predmetná výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 09.04.2018, čo vyplýva z dátumu na ľavej bočnej strane hárku. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa posudzovania doručenia poštových zásielok. Vzhľadom na to, že v tomto konaní preukázal splnenie oboch podmienok vyplývajúcich z prvá veta mal za nesporné, že k postúpeniu pohľadávky došlo riadne a platne.

13. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal vedomosť o nedostatku spôsobilosti žalovaného 2/ spôsobenú jeho zdravotným stavom, túto skutočnosť ani objektívne nemal ako zistiť. Prvýkrát informácie o svojom zdravotnom stave žalovaný 2/ uviedol až počas súdneho konania. Žalobca preto uviedol, že nie je spravodlivé, aby znášal náhradu trov konania, keďže o týchto skutočnostiach z objektívnych príčin nemohol vedieť. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca mal s poukazom na za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/. Na záver žalobca v odvolaní uviedol, že mu v tomto spore svedčí aktívna legitimácia, keďže k zosplateniu úveru došlo platne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutčj časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.730,68 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.730,68 Eur od 31.05.2018 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, keď svoje rozhodnutie založil primárne na skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu pred postúpením pohľadávky, a teda nepreukázal ani svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie správne zistil, že vo výzve právneho predchodcu žalobcu zo dňa 09.04.2018 na okamžitú úhradu dlžnej sumy absentuje uvedenie lehoty na plnenie dlhšej než 15 dní a že doručenie tejto zásielky preukazoval poštovým hárkom, v ktorom nie je uvedený dátum podania. Následné uplatnenie práva podľa - predčasné zosplatnenie zostatku úveru zo dňa 14.05.2018 teda nebolo uskutočnené v intenciách zachovania zákonnej 15 dňovej lehoty na splnenie povinnosti tak, ako to upravuje . Zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal, a to ani podacím hárkom, že akákoľvek listina, ktorá mala byť expedovaná pod podacím číslom došla do sféry jej adresáta, nakoľko podací hárok nepreukazuje doručovanie listiny žalovanému. Podľa názoru žalovaného 2/ súd prvej inštancie správne vychádzal aj z toho, že žalobca nepreukázal ani dôjdenie samotného predčasného zosplatnenia zostatku úveru zo dňa14.05.2018 do jeho dispozičnej sféry, pričom poznamenal, že expedovanie zásielky spôsobom, kedy sa vrátila s vyznačením „adresát neznámy“ indikuje, že táto zásielka bola expedovaná mimo jeho dispozičnú sféru.

15. K tvrdeniu žalobcu, že jeho právny predchodca pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal vedomosť o jeho nedostatku spôsobilosti spôsobenú zdravotným stavom a túto skutočnosť údajne ani objektívne nemal ako zistiť, žalovaný 2/ vo vyjadrení uviedol, že sa jedná o nové tvrdenie, ktoré nebolo žalobcom produkované pred súdom prvej inštancie. Žalovaný 2/ mal za to, že žalobca na tieto skutočnosti mohol a mal reagovať už v nadväznosti na písomné vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 16.01.2022, pričom tak nekonal, žalobu vo vzťahu k nemu nevzal späť a ani sa následného súdneho pojednávania dňa 09.02.2022 nezúčastnil. Vzhľadom na vonkajšiu manifestáciu prejavov žalovaného 2/ mal za to, že právny predchodca žalobcu mohol a mal v rámci svojej odbornosti v oblasti výkonu svojej podnikateľskej činnosti dôvodne prinajmenšom uvažovať, resp. mať pochybnosti o tom, že žalovaný 2/ nie je plne spôsobilý na právne úkony. Žalobca v predmetnom právnom vzťahu proti žalovanému 2/ konal zjavne ľahkomyselne a v kontexte toho nemôžu byť dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/. Mal za to, že žalobca v odvolaní nepreukázal žiadne dôvody zakladajúce výnimočnosť použitia ustanovenia a ani žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa. Uviedol, že je treba brať na zreteľ, že žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý pri vymáhaní pohľadávok proti žalovaným koná v rozsahu svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ by aj pripustil hypotézu, že žalobca platne nadobudol postúpením žalovanú pohľadávku, potom zodpovednosť za nevymožiteľnosť postúpenej pohľadávky nemožno prenášať do majetkovej sféry žalovaného 2/, resp. štátu. Nakoniec vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že žalobca v prvom rade nepreukázal

naplnenie hmotnoprávnych podmienok platného postúpenia pohľadávky, tzn. jeho neúspech v spore je primárne vecou podania zjavne nedôvodnej žaloby z iných dôvodov, než z dôvodov spočívajúcich v jeho nespôsobilosti na právne úkony. Zároveň apeloval na to, aby súd na žiadne nové tvrdenia, ktoré žalobca neprodukoval v konaní pred súdom prvej inštancie neprihliadol. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol, nakoľko nie je dôvodné a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou zamietol žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ a v časti druhej výrokovej vety, ktorou žalovanému 2/ priznal nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.01.2021 proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia istiny 10.730,68 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31.05.2018 do zaplatenia. Odvolací súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu VÚB, a.s., Bratislava a žalovaní 1/ a 2/ dňa 15.06.2016 uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/ bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 12.000,-- Eur, ktorý sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splatiť v 95 mesačných splátkach po 218,31 Eur, v 95 mesačných anuitných splátkach bez zľavy z voliteľnej služby vo výške 232,63 Eur s tým, že dátum prvej anuitnej splátky je 27.07.2016 a dátum poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti) je 27.05.2024.

18. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradili záväzky plynúce zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. Bratislava podaním zo dňa 09.04.2018 vyzval žalovaných na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 676,11 Eur v zmysle zmluvy o úvere s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátili celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvo pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Doručenie tejto výzvy žalobca preukazoval poštovými podacími hárkami, v ktorých absentuje dátum podania zásielok.

19. Nakoľko žalovaní napriek predchádzajúcim upomienkami neuhradili dlžnú pohľadávku banky z titulu zmluvy o úvere, právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 14.05.2018 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ žalovaným oznámil, že dňom 14.05.2018 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 11.399,59 Eur a vyzval ich na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Z pripojených fotokópií zásielok adresovaných žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyplýva, že zásielky sa právnemu predchodcovi vrátili s poznámkou pošty „adresát je neznámy“.

20. Podaním zo dňa 06.03.2020 právny predchodca žalobcu žalovaným 1/ a 2/ oznámil, že ku dňu 02.03.2020 postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere na spoločnosť žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava.

21. Z článku VI., bod 1, písm. a) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľského úveru vyplýva, že banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti, alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, prípadne odstúpiť od úverovej zmluvy z dôvodu, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než tri mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy.

22. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ vzhľadom na ich postavenie pri uzatváraní zmluvy o úvere bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

23. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa , práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Podľa v znení účinnom v čase postúpenia zmluvy o úvere, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Citované ustanovenie veriteľovi umožňuje za splnenia zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky v prípade, ak dlžník nesplnil niektorú splátku, a to iba vtedy, ak to bolo medzi stranami dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je však časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach, pričom nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou. Podľa veriteľ môže uplatniť právo vyplývajúce z iba za podmienky, že na svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky upozornil dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že veriteľ môže upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky naraz aj v prípade, ak dlžník ešte nie je v omeškaní s niektorou, či viacerými splátkami po dobu troch mesiacov. Ustanovenie však nevyžaduje ako podmienku upozornenia na využitie práva podľa omeškanie so splátkou viac ako tri mesiace, omeškanie je rozhodujúce až z hľadiska uplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu.

28. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu musia byť splnené aj podmienky stanovené v , z ktorého vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa je podmienkou pre výkon tohto práva. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca v danom prípade nedodržal postup podľa , nakoľko z podania označeného ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 09.04.2018 nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu žalovaných upozornil

na to, že ak v lehote nie krajšej ako 15 dní nezaplatia dlžnú sumu v zmysle zmluvy o úvere, bude požadovať okamžité splatenie celej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere, t.j. zosplatniť úver. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nebol dodržaný postup podľa , nakoľko vo výzve právneho predchodcu žalobcu adresovanej žalovanému 1/ (aj žalovanému 2/) absentovalo upozornenie na to, že ak v lehote nie kratšej ako 15 dní splní svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere, bude môcť uplatniť právo podľa a vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

29. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca zároveň nepreukázal, že by zásielka, ktorá obsahovala vyššie uvedenú výzvu sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného 1/, nakoľko ním predložené podacie hárky neobsahovali dátum podania na pošte a zároveň nimi nie je ani možné preukázať, že sa výzva právneho predchodcu žalobcu dostala do dispozičnej sféry žalovaného 1/. Zo žalobcom predložených poštových podacích hárkov je možné len zistiť, že boli dané na poštovú prepravu, avšak nie je zrejmý dátum ich podania, obsah zásielky a ani či sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného 1/. Poštové podacie hárky sú len dôkazom o tom, že právny predchodca zaslal listovú zásielku žalovanému 1/, ale nepreukazuje čo bolo obsahom tejto listovej zásielky, ani jej doručenie. Odvolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva, že podací hárok o podaní doporučenej zásielky je vždy len dôkazom o tom, že bola listová zásielka zaslaná, ale nepreukazuje obsah tejto listovej zásielky, ani jej doručenie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 02.04.2008).

30. Odvolací súd zároveň uvádza, že výzva podľa je jednostranným úkonom, preto jeho účinky sú podľa podmienené tým, že dôjdu dlžníkovi. Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Ustanovenie teda používa pojem „dôjde“, t.j. že sa dostane do sféry dispozície adresáta. Pojmom „dôjde“, resp. dostane sa do sféry dispozície je potrebné rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom, čím je potrebné chápať nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj prípady, ak doručením listu alebo inej písomnosti, obsahujúcej prejav vôle, do bytu adresáta alebo do jeho poštovej schránky, prípadne aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení tejto zásielky, adresát hmotnoprávneho úkonu, t.j. adresát listu, nadobudol príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je potrebné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačujúce je, že mal objektívne príležitosť tak urobiť (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 29.06.2004, sp.zn. zo dňa 15.01.2004, sp. zn. zo dňa 16.03.2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15.12.2020). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal dôjdenie výzvy podľa do dispozičnej sféry žalovaného 1/ (ani žalovaného 2/).

31. Odvolací súd ďalej zistil, že nakoľko v danom prípade veriteľom žalovaných bola banka a žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver, v súlade s právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) mohol písomnou zmluvou postúpiť len pohľadávku proti žalovaným po konečnom termíne splatnosti úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené dôvody nedošlo s zosplateniu úveru zákonným spôsobom, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená podmienka z banky na žalobcu podľa , a to že pohľadávka sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru, a preto v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu pred postúpením pohľadávky, a teda nepreukázal ani svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore vo vzťahu k žalovanému 1/.

32. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie žalobcu proti druhej výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie žalovanému 2/ priznal nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

33. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že strana, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie , ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej úprave).

37. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré žalobca považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné použitie tohto ustanovenia. Pri aplikácii ust. sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery strán a okolnosti prípadu. V danom prípade skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nemal vedomosť o nedostatku spôsobilosti žalovaného 2/, spôsobenú jeho zdravotným stavom a že túto skutočnosť zistil až počas tohto súdneho konania nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/, ktorý bol v konaní úspešný Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s správne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou zamietol žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ a v časti druhej výrokovej vety, ktorou žalovanému 2/ priznal nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a . Žalovaný 2/ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100 %.

40. V odvolacom konaní by nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vznikol aj žalovanému 1/, avšak podľa obsahu spisu žalovanému 1/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 1/ nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.02.2018).

41. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

42. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).