Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 354/2026
PDF · 252.71 KB
No categories available
I. ÚS 354/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky 1. , , , a maloletých sťažovateľov 2. , , a 3. , , obaja , zastúpených zákonnou zástupkyňou , spoločne právne zastúpených Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/10/2022 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/10/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/10/2022 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, maloletým sťažovateľom a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému 1 000 eur, ktoré im j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 354/2025-22 z 9. júna 2025 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľov doručenú mu 22. mája 2026 v znení jej písomného doplnenia z 28. mája 2026, ktorou sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/10/2022 (ďalej len „napadnuté konanie“). Tiež navrhujú prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať im primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur každému a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a ostatného spisového materiálu vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a (ďalej len „maloletí sťažovatelia“), ktoré sa na začalo okresnom súde 30. augusta 2022 podaním návrhu manžela sťažovateľky 1 .
3. Opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania, sťažovatelia predostierajú, že okresný súd zatiaľ vo veci uskutočnil len dve pojednávania (14. septembra 2022 a 14. decembra 2022, ktoré odročil na neurčito na účel znaleckého dokazovania, pozn.). Uznesením okresného súdu č. k. 61P/10/2022-200 z 26. januára 2023 bolo v napadnutom konaní nariadené znalecké dokazovanie z odboru psychológie a do konania bola ustanovená znalkyňa PhDr. Mgr. Alena Bodnárová. Vypracovaný znalecký posudok č. 202301297424 bol ustanovenou znalkyňou doručený okresnému súdu 3. júla 2022, v ktorého závere bolo odporučenie vykonať znalecké psychologické vyšetrenie otca maloletých sťažovateľov pre podozrenie z alkoholickej závislosti (súčasne bolo vedené priestupkové konanie pre jazdu pod vplyvom alkoholu, pozn.). Okresný súd uznesením č. k. 61P/10/2022-288 z 15. novembra 2023 ustanovil do konania znalca MUDr. Ivana Karbulu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, ktorý mal vykonať znalecké šetrenie otca maloletých sťažovateľov. Súčasne sa mala znaleckému dokazovaniu podrobiť aj sťažovateľka 1, ktorá písomným podaním z 11. decembra 2023 podala proti uvedenému uzneseniu sťažnosť a zároveň vzniesla námietku zaujatosti proti osobe ustanoveného znalca. O sťažnosti a námietke zaujatosti rozhodol uznesením č. k. 61P/10/2022-368 až 15. januára 2025 (nečinnosť v trvaní 13 mesiacov, pozn.), v zmysle ktorého vylúčil pôvodne ustanoveného znalca a do konania ustanovil znalkyňu MUDr. Máriu Ohrablovú. Znalkyňa predložila okresnému súdu 12. júna 2025 znalecký posudok č. 16/2025, ktorý bol však spracovaný len k osobe otca maloletých sťažovateľov s odôvodnením, že sťažovateľka 1 sa na termín znaleckého vyšetrenia nedostavila. Sťažovateľka 1 zdôrazňuje, že znalkyni poskytla potrebnú súčinnosť a komunikovala s ňou, termín vyšetrenia ani predvolanie jej nebol doručovaný, o čom svedčí e-mailová komunikácia, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Ďalšia časť znaleckého posudku spracovaná na osobu sťažovateľky 1 bola predložená konajúcemu súdu 8. decembra 2025.
4. Následne bolo okresným súdom nariadené pojednávanie 23. marca 2026. Hoci otec maloletých sťažovateľov na pojednávaní navrhoval doplnenie dokazovania znaleckým posudkom z dôvodu, že pôvodne do konania predložený znalecký posudok 23. júna 2023 je neaktuálny, súd túto potrebu
nevzhliadol a rozhodol o ďalšom postupe, a to vykonaním dôkazu výsluchom maloletých detí súdom. Na tento účel okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu stanovenia termínu výsluchu maloletých sťažovateľov po dohode so psychológom. Následne však uznesením č. k. 61P/10/2022-680 zo 16. apríla 2026 plánovaný výsluch maloletých detí zrušil a uznesením č. k. 61P/10/2022-670 zo 16. apríla 2026 nariadil opätovne znalecké dokazovanie. Tento odôvodnil potrebou aktualizovať závery znaleckého dokazovania, ustanovenej znalkyni určil lehotu 120 dní na aktualizáciu znaleckého posudku (hoci to pôvodne nepovažoval za potrebné, pozn.), pričom zmenu svojho postoja v uznesení neodôvodnil.
II. Argumentácia sťažovateľov
5. Dĺžku napadnutého konania sťažovatelia považujú za neprimeranú, postup okresného súdu majú za prieťahový až obštrukčný, a to najmä s ohľadom na už opísaný spôsob nariadenia opätovného znaleckého dokazovania. Poukazujúc na nečinnosť okresného súdu v trvaní 13 mesiacov v konaní, ktoré vyžaduje osobitnú rýchlosť, sťažovatelia zdôrazňujú aj to, že výživné na maloleté deti je určené zatiaľ len v nevyhnutnej výške formou neodkladného opatrenia, čím sa sťažovateľka 1 ako matka maloletých detí obstarávajúca ich potreby dostáva do finančnej tiesne.
6. Vec sťažovateľov nie je podľa ich názoru právne ani fakticky náročná, predmet konania patrí medzi bežnú agendu všeobecných súdov, účastníci napadnutého konania sú aktívni a súčinní, zbytočné prieťahy a neefektívny postup okresného súdu vedie k predĺženiu konania, za ktorého doterajšiu dĺžku (4 roky) nesie plnú zodpovednosť. Vážnou morálnou ujmou, ktorú sťažovatelia v dôsledku trvania súdneho konania pociťujú a prežívajú, odôvodňujú aj svoj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia.
III. Vyjadrenie okresného súdu
7. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/475/2026 z 1. júna 2026, o ktoré ho ústavný súd požiadal ešte vo fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v súlade s § 56 ods. 6 vetou za bodkočiarkou zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“), uviedol, že v konaní nie sú badateľné žiadne zbytočné objektívne ani subjektívne prieťahy, ktoré by boli spôsobené sudcom alebo pracovníkom okresného súdu. Pripojac podrobný chronologický prehľad procesných úkonov realizovaných v napadnutom konaní, súd postupoval a postupuje v zmysle príslušných procesných predpisov, jednotlivé úkony vykonáva v primeraných lehotách, pričom vyvinul snahu na riadny postup v konaní, vykonával plynulé a efektívne úkony bez zbytočných prieťahov, snaží sa vo veci konať plynule. Je zrejmé, že doterajšiu dĺžku konania zapríčinili svojím správaním aj účastníci a do značnej (až výraznej!) miery aj samotná sťažovateľka/matka, ktorá (resp. jej právny zástupca) opakovane žiadala o odročenie pojednávaní, podala námietky proti osobe znalca, nedostavila sa k znalcovi na účel vyšetrenia a podobne. Namietaný postup súdu týkajúci sa vykonania doplnenia znaleckého dokazovania vyplynul z potreby zistiť aktuálny stav vzťahov rodičov a detí, čo je jednoznačne v záujme maloletých detí a nie je možné takýto postup pripísať na vrub súdu ako prieťahový. Nesúhlasí s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanej výške, keďže s ohľadom na okolnosti prípadu niet na to relevantný dôvod, navrhovaná výška je zjavne neprimeraná (extrémne
nadhodnotená) okolnostiam prípadu, ale aj rozhodovacej praxi ústavného súdu; evokuje iba cieľ sťažovateľov získať cestou rozhodnutia ústavného súdu bezdôvodné obohatenie.
8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie okresný súd písomným podaním z 18. júna 2026 zotrval v celom rozsahu na svojom pôvodnom vyjadrení a doplnil, že súdny spis sa od 18. mája 2026 nachádza u súdnej znalkyne PhDr. Mgr. Aleny Bodnárovej na vypracovanie znaleckého posudku.
9. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľov na podanie repliky k vyjadreniu okresného súdu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv), a priebeh konania opísali aj sťažovatelia v samotnej ústavnej sťažnosti.
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
10. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.)] je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).
12. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou [m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková proti Slovensku zo 16. 12. 2003, č. 58172/00] zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.
13. Z hľadiska povahy veci ústavný súd uvádza, že napadnuté konanie nie je právne zložité, pretože konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tvoria štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov. K istej jeho zložitosti po skutkovej stránke mohlo prispieť opakované znalecké dokazovanie k osobám oboch rodičov i maloletých detí, osobitne bol v konaní ustanovený znalec na znalecké psychologické vyšetrenie otca maloletých sťažovateľov pre podozrenie z alkoholickej závislosti (k tomu bližšie bod 3 odôvodnenia tohto nálezu).
14. Konanie dotýkajúce sa ochrany záujmov maloletých detí a ich osobného statusu si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02) i promptné vykonávanie procesných úkonov. Povaha tohto konania preto
podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m. III. ÚS 488/2022).
15. V správaní maloletých sťažovateľov ústavný súd neidentifikoval takú závažnú skutočnosť, ktorá mala vplyv na dĺžku napadnutého konania. Posúdením správania sťažovateľky 1 ústavný súd konštatuje, že toto malo určitý negatívny dopad na plynulosť konania, a to hneď po vykonaní prvotných procesných úkonov po nápade veci okresnému súdu. Na žiadosť sťažovateľky 1 boli odročené prvé dve nariadené pojednávania (na 17. október 2022 a zmenený termín na 12. október 2022). Mierne zdržanie predstavovalo aj predĺženie lehoty na vyjadrenie k vypracovanému znaleckému posudku, ktorý bol sťažovateľke zaslaný súdom 28. júna 2023 (sťažovateľka 1 doručila svoje vyjadrenie 27. júla 2023). Sťažovateľka 1 následne 12. decembra 2023 podala sťažnosť proti uzneseniu č. k. 61P/10/2022-288 z 15. novembra 2023 o ustanovení znalca a námietku zaujatosti proti znalcovi, ktorá bola doplnená písomnými podaniami doručenými okresnému súdu 13. decembra 2023, 14. decembra 2023 a 18. decembra 2023. Využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01).
16. Na ťarchu sťažovateľky možno pričítať aj nutnosť vyzvať ju, aby rešpektovala rozhodnutie súdu o nariadení znaleckého dokazovania a podrobila sa vyšetreniu ustanovenej znalkyne (výzva z 2. septembra 2025). Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v ktorom sa uplatňuje zásada materiálnej pravdy a súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (čl. 6 CMP). To však neznamená, že účastníci mimosporového konania nie sú povinní poskytovať súdu potrebnú súčinnosť (§ 32 CMP) a že by mali jeho konanie a rozhodovanie sťažovať a nedôvodne zdržiavať.
17. Pokiaľ ide o samotný postup okresného súdu, ústavný súd bez potreby podrobných analýz upriamuje pozornosť na celkovú dĺžku napadnutého konania, ktoré trvá na prvej inštancii sústavy súdov takmer štyri roky, pričom vo veci sa postupne vystriedali traja sudcovia. Súd sa síce snažil spočiatku vo veci konať plynule, čo sa mu ale nie veľmi darilo, a to najmä v súvislosti s opakovaným nariaďovaním znaleckého dokazovania. Dlhšie obdobie nečinnosti v trvaní 10 mesiacov bolo prítomné po druhej zmene zákonného sudcu (1. marca 2024) do rozhodnutia o ustanovení ďalšieho znalca (15. januára 2025). Nie je možné akceptovať, aby v konaní prednostného typu boli počas takmer štyroch rokov uskutočnené len dve pojednávania s prejednaním veci, a to 14. decembra 2022 a 23. marca 2026. Nariaďovanie pojednávaní s takým markantným časovým odstupom nemožno ničím ospravedlniť a svedčí to o nesústredenom postupe okresného súdu. Navyše, ostatné pojednávanie bolo odročené na neurčito, pretože pre aktualizáciu výsledkov znaleckého dokazovania (tak, ako boli formulované v znaleckom posudku 23. júna 2023, pozn.) je vzhľadom na časový odstup potrebné najmä opätovne vykonať vyšetrenie maloletých detí a rodičov. Z uvedeného dôvodu boli okresným súdom zrušené určené termíny pojednávaní na 30 apríl 2026 a 22. jún 2026. Aktuálne sa súdny spis od 18. mája 2026 nachádza u ustanovenej znalkyne, ktorá má predložiť vypracovaný znalecký posudok v lehote 120 dní, čo naznačuje ďalšie oddialenie prejednania veci a jej meritórneho rozhodnutia. Takýto postup súdu možno jednoznačne označiť za nie celkom sústredený.
18. V kontexte uvedeného ústavný súd dáva opakovane do pozornosti, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nemožno bez ďalšieho dĺžku napadnutého konania považovať za akceptovateľnú. Pritom zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ktorú treba v tomto type konaní považovať za neprípustnú, ale aj jeho neefektívnou a nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie účinne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú má súd venovať konaniu vo veciach starostlivosti o maloletých, nemožno rozumieť priebežné vykonávanie procesných úkonov súdom, ale osobitnú dôležitosť v tomto type konania nadobúda predovšetkým kvalitatívna stránka týchto úkonov, ktoré by mali efektívne smerovať k usporiadaniu pomerov účastníkov konania, keďže záujem dotknutého maloletého dieťaťa, na ktorý sa má v konaní v prvom rade prihliadať, je rozhodujúci (m. m. I. ÚS 99/2021, I. ÚS 368/2021).
19. Ústavný súd preto uzatvára, že napadnuté konanie prednostného typu vykazuje zbytočné prieťahy spočívajúce najmä v nečinnosti, ale i v nesústredenom postupe okresného súdu, ktorými došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
20. Pretože napadnuté konanie nie je v čase prerokovania ústavnej sťažnosti nielen právoplatne skončené, ale ani meritórne rozhodnuté, ústavný súd postupoval podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu konať v ňom bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
21. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd každej z nich priznal primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za vhodné v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 135 zákona o ústavnom súde priznať im finančné zadosťučinenie, majúc pritom na pamäti, že jeho cieľom je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
22. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal primárne na celkovú dĺžku napadnutého konania v trvaní takmer štyroch rokov iba na jedinej inštancii sústavy súdov a na stále prebiehajúcu fázu znaleckého dokazovania, ktorá naznačuje ešte pomerne dosť dlhý časový úsek k právoplatnému skončeniu veci sťažovateľov. Osobitne prihliadol aj na správanie sa sťažovateľky 1 (k tomu bližšie bod 15 a 16 odôvodnenia tohto nálezu), ako aj skutočnosť, že maloleté deti sú dotknuté nielen zdĺhavým postupom súdu, ale viac ambivalentným vzájomným správaním sa ich rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť. Vzhľadom na uvedené rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke 1 v sume 500 eur a maloletým sťažovateľom každému po 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
VI. Trovy konania
23. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti požadujú priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktoré však nevyčíslili ani nijako bližšie nešpecifikovali. Napriek tomu zistené porušenie ústavných práv sťažovateľov odôvodňuje, aby im okresný súd podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde nahradil trovy konania, ktoré im vznikli právnym zastúpením. Ústavný súd preto rozhodol o povinnosti okresného súdu nahradiť sťažovateľom trovy konania na účet ich právnej zástupkyne (bod 4 výroku tohto nálezu), vychádzajúc pritom z obsahu spisu.
24. Trovy konania pozostávajú z odmeny a ďalších náhrad advokáta v celkovej výške 1 014,41 eur s DPH, ktoré boli určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (odmena podľa § 11 ods. 3 vyhlášky za dva úkony právnej služby po 396,50 eur/úkon, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti; náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 15,86 eur; DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 189,69 eur).
25. Ústavný súd priznal sťažovateľom odmenu a ďalšie náhrady advokáta len za jedného zastúpeného a hoci zákon o ústavnom súde priamo neukladá povinnosť trovy konania vyčísliť (a právna zástupkyňa sťažovateľov to vo svojich viacerých ústavných sťažnostiach v ostatnom čase ani nerobí), na druhej strane nemôže byť ani povinnosťou, ani úlohou ústavného súdu, aby tieto vypočítaval sám. V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že zákon o ústavnom súde nestavia právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesoch (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie), a ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 357/2021, I. ÚS 418/2022).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2026
Miroslav Duriš predseda senátu