Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 203/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Tyčom, Budovateľská 50, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -241 zo 4. decembra 2025 takto

r o z h o d o l :

1. Uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. -241 zo 4. decembra 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. -241 zo 4. decembra 2025 z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý sťažovateľovi nahradiť trovy konania v sume 824,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. februára 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu namietaným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje

zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 eur a náhradu trov konania. Uznesením ústavného súdu č. k. -15 zo 14. apríla 2026 bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. Žalobca , , (ďalej len „žalobca“), sa žalobou z 30. novembra 2015 domáhal, aby Okresný súd Svidník zaviazal , , (ďalej aj „žalovaný“), na zaplatenie sumy 2 858 eur s príslušenstvom.

3. Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. -154 z 22. júna 2021 vo výroku I konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 248,67 eur zastavil, vo výroku II zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 609,33 eur s príslušenstvom a vo výroku III priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 91,29 %.

4. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -169 z 27. októbra 2022 vo výroku I potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II a III a vo výroku II odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

6. Okresný súd Svidník uznesením č. k. -182 z 23. marca 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. apríla 2023, vo výrokovej časti rozhodol, že pokračuje v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. s dedičmi žalovaného , , ktorý zomrel , a to , , , ako žalovanou 1, sťažovateľom ako žalovaným 2 a , , , ako žalovaným 3. Spolu s týmto uznesením okresný súd zároveň doručil žalovaným aj rozsudok krajského súdu č. k. -169 z 27. októbra 2022.

7. Uznesením č. k. -194 z 25. augusta 2023, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, okresný súd rozhodol tak, že žalovaní 1 až 3 sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 841,43 eur.

8. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -194 z 25. augusta 2023 podali 14. septembra 2023 žalovaní 1 až 3 sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že odmietli dedičstvo po poručiteľovi (otcovi) v celom rozsahu, pretože s ním nemali dobré vzťahy, a teda na nich ako na dedičov neprešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, tak ako to vyžaduje (ďalej len „“). V danom prípade sa teda nestali dedičmi, pretože ich súd, resp. notár len ako domnelých dedičov pred prvým pojednávaním upovedomil o možnosti odmietnuť dedičstvo, a tak aj urobili. Vzhľadom na to, že sa v plnom rozsahu vzdali dedičstva a nebolo im doručené rozhodnutie o dedičskom konaní, požiadali okresný súd, aby v prípade potreby požiadal príslušný súd o predmetné rozhodnutie o dedičskom konaní. Žalovaní namietali, že krajský súd rozhodol o odvolaní žalovaného aj napriek tomu, že tento zomrel 5. októbra 2021. Žalovaní tiež namietali, že sa s nimi ako dedičmi pokračovalo až 23. marca 2023 a rozsudok krajského súdu č. k. -169 z 27. októbra 2022 im ako potenciálnym dedičom nebol doručený, a teda nemohli realizovať svoje procesné práva. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby

okresný súd zrušil uznesenie č. k. -194 a následne o trovách konania rozhodol tak, že konanie zastavuje.

9. Počas konania o sťažnosti bolo 9. septembra 2025 okresnému súdu doručené uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. , zo 6. decembra 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2024, z ktorého súd zistil, že dedičstvo po poručiteľovi , , nadobudol ako jediný dedič , (žalovaný 3).

10. Následne okresný súd uznesením č. k. -241 zo 4. decembra 2025 zamietol sťažnosť žalovaných 1 až 3 proti uzneseniu okresného súdu č. k. -194 z 25. augusta 2023.

II. Argumentácia sťažovateľa

11. Podstatou argumentácie sťažovateľa je skutočnosť, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Namieta, že ide o prípad extrémneho vybočenia z hmotnoprávnych aj procesnoprávnych pravidiel napĺňajúci znaky arbitrárnosti (svojvôle).

12. Sťažovateľ argumentuje, že vzhľadom na jeho nie dobré vzťahy s nebohým otcom (žalovaným) využil svoje právo a odmietol dedičstvo, a teda nevstúpil do jeho práv a povinností ku dňu smrti, keďže prejav odmietnuť dedičstvo pôsobí spätne ex tunc, t. j. sťažovateľ nebol dedičom už k 5. októbru 2021.

13. Podľa sťažovateľa mal okresný súd zistenú skutočnosť (bod 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že dedičstvo nadobudol ako jediný dedič žalovaný 3, preto zastáva názor, že ak platne odmietol dedičstvo, nie je dedičom a z uvedeného dôvodu naňho nemá prejsť ani povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcovi. Okresný súd však na túto námietku nereagoval. Keďže sa sťažovateľ nestal dedičom, nemohla mu vzniknúť solidárna povinnosť zaplatiť trovy konania. Okresný súd bol povinný túto skutočnosť vysvetliť, čo však neurobil.

14. Nosným dôvodom zamietnutia sťažnosti je podľa sťažovateľa záver, že skoršie uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi nebolo napadnuté, a preto sa nemožno domáhať nápravy. Uznesenie o pokračovaní v konaní však podľa má povahu rozhodnutia o vedení konania, preto toto uznesenie nezaväzuje súd v ďalších štádiách konania, ak sa skutkový a právny stav vyjasní.

15. Záver súdu, na základe ktorého mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spolu s ostatnými žalovanými, sťažovateľ považuje za nesprávny a svojvoľný z dôvodu, že bol iba potencionálnym dedičom, avšak výsledok dedičského konania ukázal opak, teda že sa nestal dedičom. Ak určitá osoba nie je dedičom, nemôže niesť procesné dôsledky len preto, lebo predtým existovalo procesné uznesenie o pokračovaní v konaní výlučne reagujúce na existenciu potencionálnych dedičov.

16. Sťažovateľ nesúhlasí s uložením povinnosti žalovaným 1 až 3 zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vzhľadom na to, že dedičstvo v lehote odmietol.

17. Podľa sťažovateľa okresný súd v rozpore s legitímnymi očakávaniami a princípom právnej istoty vnútil sťažovateľovi postavenie strany sporu aj napriek jeho jednoznačnému včasnému prejavu dedičstvo odmietnuť, čo viedlo k uloženiu majetkovej povinnosti, ktorú sťažovateľ nikdy nemal znášať.

III. Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

III.1. Vyjadrenie okresného súdu:

18. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagovala predsedníčka okresného súdu, ktorá v podaní sp. zn. z 15. mája 2026 uviedla, že otec sťažovateľa zomrel v priebehu odvolacieho konania. K pochybeniu došlo zo strany odvolacieho súdu, ktorý konal so žalovaným, ktorý v priebehu odvolacieho konania stratil procesnú subjektivitu. Ide o absolútnu vadu zmätočnosti, ktorá zakladá prípustnosť dovolania. Vzhľadom na nemožnosť doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd pokračoval v zmysle a so zákonnými dedičmi zosnulého, ktorým doručil aj rozhodnutie krajského súdu č. k. -169 z 27. októbra 2022. Sťažovateľ spolu s ďalšími žalovanými zostali pasívni, predmetné rozhodnutie dovolaním nenapadli. Žalovaní až po tom, čo súd vydal rozhodnutie o výške náhrady trov konania, namietali, že odmietli dedičstvo po poručiteľovi. Žalovaní mali možnosť napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním, čím by došlo k zrušeniu predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu, a to by malo vplyv aj na rozhodnutie o výške náhrady trov konania.

19. Predsedníčka okresného súdu ďalej poukázala na to, že okresný súd bol viazaný právoplatným procesným rozhodnutím, čo sa týka účastníctva v konaní, a zároveň právoplatným výrokom týkajúcim sa nároku na náhradu trov vysloveným v rozsudku okresného súdu č. k. -154 z 22. júna 2021 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -169 z 27. októbra 2022, pričom proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený aj výrok o nároku na náhradu trov konania v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -182 z 23. marca 2023, ktorým súd pokračoval v konaní so žalovanými l až 3, nepodali žalovaní žiaden opravný prostriedok. Okresný súd bol teda viazaný právoplatným rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania a účastníctva v konaní, tento nárok nebol v právomoci vyššieho súdneho úradníka rozhodujúceho o výške nároku na náhradu trov konania (v spojení so sťažnosťou napadnutým rozhodnutím zákonného sudcu) meniť. Vzhľadom na už uvedené predsedníčka okresného súdu navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť.

III.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:

20. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti zúčastnené osoby nereagovali.

III.3. Replika sťažovateľa:

21. Na výzvu ústavného súdu na repliku k vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľa nereagoval.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

22. Ústavný súd v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podania okresného súdu, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

23. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka, že aj keď odmietol dedičstvo (nestal sa dedičom, nevstúpil do práv a povinností po poručiteľovi), okresný súd aj napriek tomu zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. -194 z 25. augusta 2023, z ktorého vyplýva povinnosť sťažovateľa spolu s ostatnými žalovanými zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania žalobcovi v súdnom konaní, ktoré bolo vedené proti ich právnemu predchodcovi (poručiteľovi).

24. Ústavný súd prioritne uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj ).

25. Vo vzťahu k a dohovoru ústavný súd uvádza, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

26. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa a podľa dohovoru môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojene kráľovstvo z 23. 9. 1997).

27. Z judikatúry ústavného súdu () vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Vo všeobecnosti platí, že pochybenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahuje samo osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vedľajšej vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo

zasiahnuté aj iné základné právo (, , , ).

28. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresného súdu, aby v kontexte jeho obsahu vyhodnotil obsah námietok prezentovaných sťažovateľom v ústavnej sťažnosti. Zároveň posúdil zlučiteľnosť obsahu napadnutého uznesenia s limitmi vyjadrenými v a dohovoru, ktorých porušenie sa namieta. Inými slovami, posudzoval ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia.

29. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že z výsledku dedičského konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. je zrejmé, že žalovaný 3 nadobudol čistú hodnotu dedičstva, ktorá zjavne postačuje aj na zaplatenie priznanej náhrady trov tohto konania. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaných, že všetci dedičstvo odmietli a že na nich neprešlo právo alebo povinnosť ako na dedičov tak, ako to vyžaduje . Takisto nie je pravdou, že im nebol doručený rozsudok krajského súdu, keďže tento im súd doručil spolu s uznesením, ktorým s nimi súd pokračoval v konaní ako s dedičmi pôvodného žalovaného, a teda mali možnosť uplatniť svoje procesné práva. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a súd v zmysle posúdil, že možno pokračovať v tomto konaní so zákonnými dedičmi pôvodného žalovaného aj pred skončením konania o dedičstve. Navyše pokiaľ už súd právoplatne rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalovaného, pričom toto rozhodnutie nebolo žiadnym spôsobom napadnuté, súd zastáva názor, že nie je možné sa domáhať nápravy až následne po tom, čo súd rozhodol o výške náhrady trov konania. Žalovaná 1 a sťažovateľ v postavení žalovaného 2 uznesenie napadnuté sťažnosťou neprevzali v odbernej lehote a v zmysle sa na doručenie uplatnila fikcia doručenia 25. septembra 2023, preto existujú dôvodné pochybnosti, či skutočne žalovaná 1 a sťažovateľ podali spolu so žalovaným 3 predmetnú sťažnosť 14. septembra 2023, keď v tom čase súd nemal vykázané doručenie u žalovanej 1 a sťažovateľa, alebo či predmetnú sťažnosť podal len samotný žalovaný 3. Podľa uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. , zo 6. decembra 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2024, nadobudol žalovaný 3 dedičstvo po pôvodnom žalovanom, a teda zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Konanie o dedičstve vedené na Okresnom súde Humenné nebolo zastavené, žalovaný 3 nadobudol dedičstvo po poručiteľovi, preto súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie sťažnosťou napadnutého rozhodnutia (bod 29 odôvodnenia).

30. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd si bol vedomý skutočnosti, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudol iba žalovaný 3 a že sťažovateľ ako žalovaný 2 sa nestal dedičom, keďže dedičstvo po poručiteľovi odmietol, teda nemala na neho prejsť ani povinnosť náhrady trov konania vedeného proti pôvodnému žalovanému, ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa s touto argumentáciou sťažovateľa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal, čo je ústavne neudržateľné. Okresný súd iba uviedol, že žalovaný 3 nadobudol dedičstvo po pôvodnom žalovanom, a teda zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, čo je však v rozpore s výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia v spojení s výrokovou časťou rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, z ktorých vyplýva, že ak okresný súd zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, tak potom v zmysle uznesenia vyššieho súdneho úradníka všetci traja žalovaní (teda aj sťažovateľ) majú spoločne

a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi. Teda odôvodnenie napadnutého uznesenia nekorešponduje s jeho výrokovou časťou. Z odôvodnenia vyplýva, že náhradu trov má zaplatiť iba žalovaný 3 (keďže sám nadobudol celé dedičstvo), ale z výrokovej časti rozhodnutia vyplýva, že náhradu trov majú zaplatiť spoločne a nerozdielne všetci traja žalovaní (teda aj sťažovateľ, ktorý je v postavení žalovaného 2).

31. Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou sťažovateľa, že uznesenie o pokračovaní v konaní podľa má povahu rozhodnutia o vedení konania, ktoré je možné zmeniť, ak následne dôjde k zmene (odmietnutie dedičstva), čo ústavný súd považuje tiež za ústavne neudržateľné.

32. Reagujúc na vyjadrenie okresného súdu, ústavný súd na záver dodáva, že o pokračovaní v konaní s (domnelými) dedičmi poručiteľa rozhodol okresný súd až po tom, ako krajský súd s týmito dedičmi v odvolacom konaní ako so stranami sporu zjavne nekonal. Uvedené nedostatky konania nemožno pričítať na ťarchu žalovaných, tak ako to urobil okresný súd. Samotné (následné) doručenie rozhodnutia krajského súdu spolu s neskôr vydaným rozhodnutím okresného súdu o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu totiž nedostatok podmienok ich (ne)účastníctva v konaní pred krajským súdom nemôže zhojiť, zvlášť keď na tomto boli neskôr založené ich ďalšie povinnosti – úhrada trov konania vo veci, v ktorej sa navyše vôbec ako strany sporu nezúčastnili.

33. S ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľa vyjadrených v a dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie

34. Keďže ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bolo potrebné zároveň v zmysle a rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátiť vec v zmysle okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).

35. Po zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie bude okresný súd povinný opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom bude viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze ( ).

VI. Primerané finančné zadosťučinenie

36. Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnené finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 eur, ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu) z dôvodu, že zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu je postačujúce na nápravu porušených práv sťažovateľa. Ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

vyslovenie porušenia tohto základného práva, prípadne zrušenie namietaného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie (m. m. ). V tomto prípade považoval ústavný súd vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa a zrušenie napadnutého rozhodnutia za dostačujúce a finančné zadosťučinenie preto nepriznal.

VII. Trovy konania

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ústavný súd vychádzal z obsahu súdneho spisu a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v celkovej sume 824,72 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu