Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 424/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Mgr. Janou Lenkovou, advokátkou, Krížna 38, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. -176 z 19. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa , práva na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Skutkové východiská

2. Okresný súd rozhodol o zastavení konania o nahradenie prejavu vôle a sťažovateľke ako žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % .

3. Sťažovateľka si vyčíslila trovy konania na sumu 4 679,03 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určila s poukazom na Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vychádzala zo skutočnosti,

že išlo o konanie o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod jej spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

4. Okresný súd uznesením z 27. januára 2026 vydaným vyšším súdnym úradníkom sťažovateľke priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 759,82 eur. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia aplikoval , čo odôvodnil tým, že predmetom konania bolo nahradenie prejavu vôle, nie priame určenie vlastníckeho práva alebo peňažné plnenie, preto hodnotu veci alebo práva, ktoré boli predmetom konania, nie je možné vyjadriť v peniazoch.

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka sťažnosť. Okresný súd napadnutým uznesením z 19. marca 2026 vydaným sudcom (ďalej len „uznesenie sudcu“) sťažnosť sťažovateľky zamietol. Konštatoval, že žaloba o nahradenie prejavu vôle uplatňuje právo na splnenie záväzku, ktorého obsahom je práve urobenie prejavu vôle. Ide o žalobu uplatňujúcu splnenie povinnosti. Predmetom konania v merite veci nebolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností, ale nahradenie prejavu vôle. Ide o spor, ktorého predmetom nie je definitívne určenie, ale určenie „kvázi prejudiciálne“ na účely vyporiadania iného právneho vzťahu. Ide o určovací spor, ktorého výsledkom nebude konečná súdna ochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku sa nárok musí žalovať samostatne zo zákonných dôvodov. V tomto prípade nie je možné hodnotu predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu .

III.

Argumentácia sťažovateľky

6. Priamym dôsledkom rozsudku súdu, ktorým by nahradil prejav vôle sťažovateľky (ako predávajúcej) uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom (ako kupujúcim), ktorej predmetom je prevod jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktorý je peniazmi oceniteľný a doručením návrhu na vklad takejto zmluvy s právoplatným rozsudkom súdu do katastra, by bolo vykonanie vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Uvedené by malo priamy dopad v majetkovej sfére sťažovateľky v podobe definitívnej straty jej majetkového práva – straty spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, a teda by znamenalo konečné usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi žalobcom a sťažovateľkou. Závery súdu, že výsledkom sporu nebude definitívna súdna ochrana a že nárok je potrebné žalovať samostatne zo zákonných dôvodov, je svojvoľný, ako aj neudržateľný.

7. Je úplne legitímne, aby sa za tarifnú hodnotu veci považovala cena, resp. hodnota spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorú sťažovateľka určila zo zhodných tvrdení strán sporu.

8. Sťažovateľka si je vedomá rozhodovacej praxe ústavného súdu (sp. zn. , , ), z ktorej vyplýva, že v konaniach o nahradenie prejavu vôle súd na účel výpočtu tarifnej odmeny vychádza z neoceniteľnosti predmetu konania. Je však toho názoru, že v okolnostiach jej veci by sa mala aplikovať ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu týkajúca sa výpočtu tarifnej odmeny pri určovacích žalobách, z ktorej vyplýva, že pokiaľ je predmetom konania vec oceniteľná a vyjadriteľná v peniazoch, potom je hodnota predmetu konania určiteľná z hodnoty tejto veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor a pri výpočte náhrady trov konania je potrebné aplikovať , , nie . Okresný súd

odignoroval jej sťažnostnú argumentáciu poukazujúcu na judikatúru týkajúcu sa výpočtu tarifnej odmeny v konaniach o určovacích žalobách.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať návrh na začatie konania, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

10. Ústavný súd pri posudzovaní ústavných sťažností týkajúcich sa rozhodnutí o trovách konania stabilne zastáva názor, že rozhodovanie o trovách konania na všeobecných súdoch prislúcha zásadne týmto súdom. Ústavný súd preto také rozhodnutia preskúmava iba celkom výnimočne. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich túto časť konania, napríklad takou interpretáciou a aplikáciou právnych noriem, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (, ). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , , ).

11. Žalobca sa žalobou voči sťažovateľke domáhal nahradenia prejavu vôle sťažovateľky (ako predávajúcej) uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom (ako kupujúcim), ktorej predmetom je prevod jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. V sťažovateľkinej veci sa pri vyčísľovaní náhrady trov právneho zastúpenia stala spornou otázka, či predmet konania je peniazmi oceniteľný, a je teda namieste aplikácia , alebo oceniteľný nie je, čo zakladá dôvod na aplikáciu .

12. Okresný súd v napadnutom uznesení sudcu uviedol, že žaloba o nahradenie prejavu vôle uplatňuje právo na splnenie záväzku, ktorého obsahom je práve urobenie prejavu vôle. Ide o žalobu uplatňujúcu splnenie povinnosti. Predmetom konania v merite veci nebolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností, ale nahradenie prejavu vôle. V tomto prípade nie je možné hodnotu predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu .

13. Ústavný súd dospel k záveru, že posúdenie otázky možnosti vyjadrenia hodnoty predmetu sporu v peniazoch okresným súdom vo veci sťažovateľky korešponduje s rozhodovacou praxou ústavného súdu. Ústavný súd vo svojich skorších rozhodnutiach opakovane konštatoval, že je ústavne akceptovateľný záver všeobecného súdu, v zmysle ktorého predmet sporu – nahradenie prejavu vôle, je možné považovať za neoceniteľný peniazmi, pričom aj v týchto prípadoch (rovnako ako vo veci sťažovateľky) bolo predmetom konania vo veci samej nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti (uznesenia sp. zn. zo 7. decembra 2010, sp. zn. zo 7. mája 2024, sp. zn. z 15. januára 2025, sp. zn. z 12. marca 2026). Senát ústavného súdu rozhodujúci o ústavnej sťažnosti sťažovateľky nemal relevantný dôvod odkloniť sa od už takto skôr vysloveného názoru iných senátov ústavného súdu.

14. Po preskúmaní napadnutého uznesenia sudcu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť jeho ústavnú udržateľnosť. Okresný súd zrozumiteľne a logicky vyjadril dôvody aplikácie . Účinná právna úprava nekladie na odôvodnenie súdneho rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia rovnako vysoké nároky ako v prípade rozhodnutia vydaného vo forme rozsudku. Uznesenie totiž predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania všeobecných súdov a v zmysle v jeho prípade postačuje stručné odôvodnenie.

15. Ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením označených práv sťažovateľky a napadnutým uznesením sudcu nie je relevantná súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie označených práv a možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júla 2026

Robert Šorl

predseda senátu