Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 401/2026
PDF · 185.48 KB
No categories available
I. ÚS 401/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Hrivnákom, Krížna 44, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/14/2023 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/14/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/14/2023 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie 750 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. júna 2026 sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka navrhuje uloženie príkazu mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznanie finančného zadosťučinenia 2 500 eur, ako aj náhrady trov konania 1 014,41 eur.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 1 256,04 eur z titulu neuhradených splátok pôžičky.
3. Žalobný návrh bol podaný 26. mája 2023 na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý 27. júna 2023 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná, pričom zároveň navrhla pokračovanie v konaní na súde podľa Civilného sporového poriadku.
4. Vec bola postúpená v auguste 2023 mestskému súdu, ktorý v septembri 2023 vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Vo veci nebol do času podania ústavnej sťažnosti vykonaný žiadny procesný úkon.
5. Uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 401/2026 z 30. júna 2026 bola ústavná sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II. Argumentácia sťažovateľky
6. Sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v napadnutom konaní z dôvodu neexistencie žiadneho úkonu smerujúceho k meritórnemu prejednaniu veci. Podľa sťažovateľky nejde o skutkovo či právne náročnú vec. Samotná otázka zložitosti veci nie je podľa sťažovateľky dôležitá, keďže mestský súd vôbec meritórne nekonal. Došlo len k výmene písomných podaní medzi stranami, čo zároveň naznačuje, že ani sporové strany nemohli prispieť k predĺženiu napadnutého konania.
7. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia 2 500 eur vzhľadom na skutočnosť neexistencie žiadneho meritórneho pohybu vo veci.
8. V závere sťažovateľka dôvodí potrebou vyslovenia aj porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu odňatia spravodlivosti.
III. Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľky
III.1. Vyjadrenie mestského súdu:
9. Prípisom sp. zn. 1SprV/497/2026 zo 14. júla 2026 sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedníčka mestského súdu, ktorá uviedla prehľad procesných úkonov vo veci vykonaných, ktorý súhlasí s prehľadom vyplývajúcim z časti I nálezu. Zároveň konštatovala účelovosť ústavnej sťažnosti s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa nesnažila ovplyvniť dĺžku súdneho konania formou žiadosti o nariadenie termínu pojednávania či akejkoľvek urgencie alebo sťažnosti podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
III.2. Replika sťažovateľky:
10. Ústavný súd nevyhodnotil ako nevyhnutné vyžiadať si vyjadrenie sťažovateľky ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení mestského súdu, keďže vyjadrenie obsahovalo skutočnosti známe sťažovateľke zo súdneho spisu (prehľad procesných úkonov a absencia podania sťažnosti podľa ustanovení zákona o súdoch).
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
11. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, v ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté vo veci sťažovateľkou podanej žaloby o zaplatenie 1 256,04 eur z titulu neuhradených splátok pôžičky.
12. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podania mestského súdu, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).
15. Posudzujúc otázku, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou [m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky ESĽP vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96, a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00] zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.
16. Aplikujúc kritérium významnosti veci z pohľadu judikatúry ESĽP, ktorá diferencuje konania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania, a to na konania vyžadujúce si a) primeranú rýchlosť, b) osobitnú rýchlosť a c) výnimočnú rýchlosť (k tomu pozri aj IV. ÚS 174/2023), ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľky (bod 11 nálezu) patrí do kategórie konaní vyžadujúcich si primeranú rýchlosť rozhodovania.
17. Rozhodovanie vo veci žaloby o zaplatenie sumy z titulu neuhradených splátok pôžičky patrí k štandardnej súčasti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Zároveň ide o vec, ktorá sa na prvý pohľad nejaví ako skutkovo či právne zložitá.
18. V kontexte druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že neprichádza do úvahy konštatovanie o prispení sťažovateľky ako strany v spore k predĺženiu napadnutého konania.
19. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup mestského súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nečinnosťou všeobecného súdu, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
20. Vzhľadom na skutočnosti zistené zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie a konvalidované vo vyjadrení predsedníčkou mestského súdu (bod 9 nálezu) ústavný súd konštatuje, že po postúpení veci mestskému súdu z Okresného súdu Banská Bystrica v auguste 2023 bol do času meritórneho rozhodnutia o ústavnej sťažnosti vo veci sťažovateľky urobený jediný procesný úkon, a to výzva žalovanej na vyjadrenie k žalobe (september 2023). Následná ničím neodôvodnená nečinnosť mestského súdu v napadnutom konaní dosahujúca obdobie takmer troch rokov (september 2023 až júl 2026) nekorešponduje s požiadavkou adresovanou všeobecnému súdu konať vo veci žaloby sťažovateľky s primeranou rýchlosťou. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní, ktorý vo veci podanej žaloby nevykonal počas obdobia troch rokov žiadny procesný úkon smerujúci k meritórnemu prejednaniu veci, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
21. Už len pre úplnosť v reakcii na argument predsedníčky mestského súdu k účelovosti ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na relevantnú judikatúru ESĽP [rozsudky ESĽP vo veciach Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, Bednár proti Slovenskej republike z 8. 10. 2013, Klinovská proti Slovenskej republike z 8. 10. 2013, Csákó proti Slovenskej republike z 25. 6. 2013, Sika (č. 7) proti Slovenskej republike z 25. 6. 2013, Untermayer proti Slovenskej republike z 9. 7. 2013], podľa ktorej sťažnosť predsedovi všeobecného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať za efektívny právny prostriedok nápravy porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 594/2020). Z uvedeného dôvodu nemožno skutočnosť podania sťažnosti predsedovi všeobecného súdu považovať za rozhodujúcu pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti a ani pre stanovenie sumy primeraného finančného zadosťučinenia (m. m. I. ÚS 492/2024).
22. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje aj porušením základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na návrh na rozhodnutie o ústavnej sťažnosti tak, ako ho špecifikovala samotná sťažovateľka (bod 1 nálezu), nebol dôvod sa meritórne s touto námietkou vysporiadavať (k tomu pozri aj bod 10 uznesenia ústavného súdu z 30. júna 2026, v ktorom ústavný súd konštatoval, že námietka porušenia základného práva na súdnu ochranu je len súčasťou právnej argumentácie sťažovateľky).
V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
23. Vzhľadom na skutočnosť, že vec sťažovateľky nie je v čase rozhodnutia o ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, pričom súd prvej inštancie vo veci nerozhodol ani neprávoplatne, ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a mestskému súdu uložil povinnosť konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
24. Vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) v spojení s § 135 zákona o ústavnom súde nepovažoval za vylúčené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie, majúc pritom na zreteli, že cieľom jeho priznania je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu.
25. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie 2 500 eur. Pri rozhodovaní o jeho sume ústavný súd zohľadnil najmä predmet rozhodovania, ktorý, aj keď pre samotnú sťažovateľku nepochybne dôležitý, nepatrí do kategórie konaní vyžadujúcich si osobitnú rýchlosť rozhodovania, a prihliadol na celkovú dobu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá dosiahla obdobie troch rokov bez toho, aby vec bola vôbec meritórne prejednaná, pričom za spravodlivé považoval priznať sťažovateľke 750 eur (bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
VI. Trovy konania
26. Sťažovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej sume 1 014,41 eur vrátane dane z pridanej hodnoty a túto náhradu bližšie v ústavnej sťažnosti špecifikovala. Po preskúmaní uplatnenej sumy v zmysle advokátskej tarify podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ústavný súd zistil, že táto suma neprekračuje príslušnú tarifnú odmenu, keď jej základná sadzba v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje 396,50 eur a náhrada za režijný paušál za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 15,86 eur. Priznaná suma náhrady trov tak nie je v rozpore s vyhláškou. Ústavný súd preto priznal sťažovateľke náhradu trov konania v ňou navrhovanej sume 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).
27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu