Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 454/2026
PDF · 153.56 KB
No categories available
III. ÚS 454/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa HORNEX, a.s., Agátová 4D, Bratislava, zastúpeného REMŠÍK a partneri s. r. o., Partizánska cesta 2720/101, Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/8/2015-10753 zo 14. mája 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením okresného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zrušenie uznesení schôdze veriteľov úpadcu v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“).
II.
2. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením z decembra 2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku v januári 2016. Sťažovateľ na schôdzi veriteľov v máji 2026 namietol hlasovacie práva niektorých veriteľov pre ich spriaznenosť s úpadcom, keďže po vyhotovení zoznamu pohľadávok vyšli najavo nové skutočnosti. Správca na schôdzi veriteľov pri určení hlasovacích práv vychádzal z ním zostaveného zoznamu pohľadávok a námietkam nevyhovel. Na schôdzi bol za člena veriteľského výboru zvolený jeden zo sťažovateľom namietnutých veriteľov.
3. Okresný súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie uznesení schôdze veriteľov. Poukázal na to, že podľa § 31 ods. 2 zákona o konkurze účinného v čase začatia konkurzného konania (január 2016) sa na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok, v ktorom boli sťažovateľom namietaní veritelia vedení ako veritelia s nepodriadenými pohľadávkami.
Podľa okresného súdu ak ide o skutočnosti, ktoré mali existovať už pred vyhlásením konkurzu a z ktorých sťažovateľ vyvodzuje spriaznenosť veriteľov, tak ich mohol uplatniť v skoršom štádiu konania. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré neboli známe v čase konania schôdze veriteľov, odkázal na postup podľa § 27 ods. 3 zákona o konkurze účinného v čase začatia konkurzného konania (január 2016), ktorý upravoval konanie o určenie, či je veriteľ účastníkom konkurzného konania. Okresný súd preto konštatoval, že pri spornosti spriaznenosti veriteľa nie je správca oprávnený vykonať zmeny v zozname pohľadávok bez súdneho rozhodnutia a vzhľadom na zásadu koncentrácie konkurzného konania a na sedemdňovú lehotu podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze účinného v čase začatia konkurzného konania (január 2016) nie je priestor na rozsiahlejšie dokazovanie. Okresný súd preto vyhodnotil postup správcu ako zákonný. Závery uznesenia najvyššieho súdu (2Obdo/37/2020) nepokladal za relevantné, keďže sa vzťahujú na konanie o určenie popretej pohľadávky.
III.
4. Podľa sťažovateľa je uznesenie okresného súdu nedostatočne odôvodnené, keďže nenavrhoval opätovné preskúmanie pohľadávok, ale vzhľadom na dodatočne zistené skutočnosti preskúmanie zákonnosti výkonu hlasovacích práv na schôdzi veriteľov. Je toho názoru, že okresný súd neuviedol, či takéto skutočnosti môžu mať význam pri prieskume zákonnosti uznesení schôdze veriteľov, s tým, že okresný súd nevysvetlil, prečo zoznam pohľadávok vylučuje posúdenie konkrétnych dôkazov a prečo sedemdňová lehota bráni ich právnemu posúdeniu bez rozsiahleho dokazovania. Podľa sťažovateľa okresný súd nemal použiť § 95 ods. 4 zákona o konkurze účinného od januára 2016, keďže konkurzné konanie sa začalo v roku 2015 a okresný súd v rozpore s § 206c zákona o konkurze nesprávne aplikoval právnu úpravu účinnú až od januára 2016. Sťažovateľ napokon namieta, že okresný súd sa odchýlil od záverov uznesenia najvyššieho súdu (2Obdo/37/2020).
IV.
5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).
6. Intertemporálne závery namietaného uznesenia nie sú mylné, a preto v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa, ktorých porušenie namieta. Rozhodujúcim dňom pre určenie začatia konkurzného konania nie je deň uznesenia o začatí konkurzného konania, ale deň jeho začatia, ktorým je deň zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku (§ 14 ods. 3 zákona o konkurze v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania). Keďže uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v januári 2016, prechodné ustanovenie (§ 206c zákona o konkurze) upravujúce konania začaté pred januárom 2016 sa na vec neuplatní. Pri konaní začatom pred 1. februárom 2017
prichádza do úvahy použitie § 206d zákona o konkurze, podľa ktorého sa konanie dokončí podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2017. Rozhodujúce je, že § 95 ods. 4 zákona o konkurze chrániaceho dobromyseľného nadobúdateľa spriaznenej pohľadávky sa v rámci režimu prechodných ustanovení vzťahovalo aj na namietané konkurzné konanie. Nemožno tak prisvedčiť názoru sťažovateľa o tom, že okresný súd založil namietané rozhodnutie na ustanovení, ktoré sa na konkurzné konanie nevzťahovalo. Okresný súd síce v odôvodnení uviedol dátum 31. december 2016 namiesto dátumu 31. január 2017, na ktorý odkazuje § 206d zákona o konkurze, no táto nepresnosť však sama osebe nebola rozhodujúca.
7. Podľa § 31 ods. 2 zákona o konkurze v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania sa na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou vychádza zo zoznamu pohľadávok. Zmyslom tejto úpravy je zabezpečiť predvídateľný výkon práv na schôdzi veriteľov. Ak by správca alebo veriteľ mohli bez súdneho rozhodnutia meniť hlasovacie oprávnenie podľa priebežne predkladaných tvrdení, narušila by sa právna istota ostatných veriteľov a riadny priebeh schôdze. Z odôvodnenia ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd sa podstatou námietok sťažovateľa zaoberal. Nevyhodnotil ich tak, že by boli bez významu, ale vychádzal z názoru, podľa ktorého sa pri výkone hlasovacích práv na schôdzi vychádza zo zoznamu pohľadávok a spornosť postavenia veriteľa nemožno v konaní podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze vyriešiť iba jednostranným tvrdením alebo listinami predloženými iným veriteľom.
8. Tento právny názor okresného súdu nemožno považovať za ústavne neudržateľný. Na tomto závere nič nemení, že § 31 ods. 2 zákona o konkurze nemožno vykladať tak, že zoznam pohľadávok navždy vylučuje akékoľvek neskoršie posúdenie. Ústavne významné však je, že okresný súd zoznam pohľadávok nepovažoval za nevyvrátiteľný vo všetkých konaniach, ale za rozhodujúce východisko pre výkon práv na schôdzi, pokiaľ o zmene postavenia veriteľa nebolo rozhodnuté zákonom predpokladaným spôsobom. Takéto rozlíšenie nie je mylné. Rovnako nemožno okresnému súdu vytknúť, že by nerozlíšil medzi skutočnosťami existujúcimi už v skoršom štádiu a neskôr zistenými skutočnosťami. Okresný súd uviedol, že okolnosti, z ktorých sťažovateľ vyvodzuje spriaznenosť, mali v relevantnom rozsahu existovať už pred vyhlásením konkurzu a mohli byť uplatnené pri popieraní pohľadávok. Zároveň výslovne uviedol, že skutočnosti, ktoré v rozhodnom čase neboli známe, možno riešiť v inom zákonom upravenom postupe.
9. Okresný súd pritom neodmietol vykonanie rozsiahleho dokazovania iba mechanickým odkazom na sedemdňovú lehotu. Svoj záver spojil s povahou konania podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze, ktoré slúži na rýchly prieskum uznesení schôdze veriteľov a ktorého výsledkom má byť posúdenie zákonnosti uznesenia prijatého na základe zoznamu pohľadávok. Ak sťažovateľ tvrdí, že konkrétny veriteľ nemá mať postavenie účastníka alebo nemá mať práva spojené s pohľadávkou, odkaz na postup podľa § 27 ods. 3 zákona o konkurze, ktorého podstatou je určenie, či je veriteľ účastníkom (a v akom rozsahu), nemožno považovať za ústavne neudržateľný. Ani odkaz okresného súdu na sedemdňovú lehotu podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze nemožno chápať ako ústavne neprípustný zákaz posúdiť každú listinu. To však neznamená, že súd musí v tejto lehote vykonať rozsiahle dokazovanie smerujúce k prvému určeniu spriaznenosti veriteľa, ak si takéto posúdenie vyžaduje osobitný skutkový prieskum. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd listiny a vyjadrenia účastníkov zohľadnil, dospel však k záveru, že ich nemožno v tomto stručnom konaní použiť na zmenu postavenia veriteľa vyplývajúceho zo zoznamu pohľadávok.
10. Za relevantnú nemožno považovať ani námietku týkajúcu sa rozhodnutia najvyššieho súdu (2Obdo/37/2020) z konania v spore o určenie popretej pohľadávky, ktoré sa zaoberalo posúdením spriaznenosti na základe individuálnych skutočností. Nešlo o rozhodnutie týkajúce sa prieskumu uznesenia schôdze veriteľov podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze. Okresný súd preto mohol jeho použiteľnosť odmietnuť s odkazom na rozdielnosť konaní. Vysporiadanie sa s podstatnou argumentáciou neznamená povinnosť podrobne rozoberať každé rozhodnutie, ktoré účastník označí, ak jeho právny záver nie je pre rozhodovanú otázku určujúci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2026
Robert Šorl
predseda senátu