Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 474/2026
PDF · 176.54 KB
No categories available
III. ÚS 474/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD., advokátkou, Zámocká 18, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24P/99/2024-1153 z 23. marca 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd označeným uznesením všeobecného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti ustanovenej znalkyne. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
2. Sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na zákaz styku otca s maloletým synom sťažovateľky narodeným 6. marca 2022 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, pretože sa malo ukázať, že styk maloletého s otcom nie je v jeho najlepšom záujme. Toto konanie vedené pod sp. zn. 24P/99/2024 bolo spojené na spoločné konanie s konaním o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesením okresného súdu z 18. marca 2025 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie. Súd ustanovil znalkyňu Mgr. Lenku Lipanovú. Znalecké dokazovanie bolo zamerané na otca maloletého a vykonanie interakcie medzi otcom a maloletým.
3. Sťažovateľke bolo 3. septembra 2025 doručené predvolanie na znalecké vyšetrenie, ktoré sa malo realizovať 25. septembra 2025 o 9.00 h. Na toto predvolanie sťažovateľka reagovala mailom aj poštou, kde poukázala na skutočnosť, že vyšetrenie jej osoby a maloletého je nad rámec znaleckého dokazovania v zmysle uznesenia súdu. Znalkyňa odpovedala, že zaslané predvolanie bolo paušálne a po podrobnejšom preštudovaní spisu a uznesenia, samozrejme, netrvá na vyšetrení sťažovateľky, keďže takáto povinnosť z uznesenia súdu nevyplýva, avšak v rámci predposlednej otázky musí uskutočniť interakciu medzi maloletým a jeho otcom.
4. Sťažovateľka bol 13. októbra 2025 doručený ďalší mail, ktorý ju pozýva na termín na účely odpozorovania interakcie otca s maloletým. Na tento sťažovateľka reagovala tým, že spôsob, akým boli formulované otázky pre znalecké dokazovanie, nezodpovedá tomu, čo bolo sudkyňou deklarované na pojednávaní, a v tomto duchu formulovala svoje námietky proti obsahu znaleckého dokazovania aj podaním, ktoré 15. októbra 2025 adresovala okresnému súdu. V odpovedi okresného súdu, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni 21. októbra 2025, sa okresný súd vyjadril, že pokiaľ by znalkyňa pri prvotnom vyšetrení otca maloletého zistila také závažné skutočnosti, ktoré by boli kontraindikáciou k uskutočneniu interakcie s maloletým, s najväčšou pravdepodobnosťou by interakciu odmietla vykonať. Zároveň okresný súd požiadal právnu zástupkyňu, aby poučila sťažovateľku, že je potrebné účasť maloletého na znaleckom vyšetrení zaistiť, aby bolo možné ukončiť znalecký posudok.
5. Ďalší termín vyšetrenia bol znalkyňou stanovený na 17. december 2025 o 13.00 h, ktorý sťažovateľka potvrdila. Sťažovateľka sa tohto termínu nemohla zúčastniť z dôvodu práceneschopnosti jej otca, ktorý ju mal do miesta vyšetrenia z Nitry do Košíc odviezť, o čom znalkyňu 15. decembra 2025 informovala.
6. Znalkyňa mailom (16. decembra 2025) stanovila nový termín na 9. január 2026 o 14.30 h. Sťažovateľka jej (17. decembra 2025) oznámila, že na tento termín si nevie zabezpečiť dopravu na miesto vyšetrenia, a požiadala o termín v stredu v poobedňajších hodinách. V ten istý deň znalkyňa odpovedala, že sťažovateľke nevie vyjsť v ústrety, že existujú rôzne možnosti dostaviť sa do Košíc, na termín už je predvolaný aj otec, ktorý si opakovane zariadil svoje povinnosti, aby prišiel a termín potvrdil. Sťažovateľka opakovane tvrdila, že nevie účasť maloletého zabezpečiť, vzhľadom na ročné obdobie a vek dieťaťa nie je pre ňu prijateľné využiť inú formu dopravy (autobus, vlak). Znalkyňa sťažovateľku mailom z 5. januára 2026 poučila o jej povinnosti poskytnúť znalcovi súčinnosť a spolupracovať, inak jej hrozí poriadková pokuta, prípadne predvedenie. Zároveň znalkyňa oznámila uvedené skutočnosti okresnému súdu, kde okrem okolností zrušených termínov uviedla, že pokiaľ je maloletý aj sťažovateľka zdravá, nie je pre dospelú a vysokoškolsky vzdelanú sťažovateľku neprekonateľným problémom dostaviť sa z Nitry do Košíc, a požiadala súd o súčinnosť pri poučení sťažovateľky o povinnosti spolupracovať so znalcom.
7. Z obsahu oznámenia, ktoré znalkyňa adresovala okresnému súdu, sťažovateľka vyvodila jej zaujatosť vo veci, a preto podaním z 23. februára 2026 vzniesla námietku zaujatosti proti ustanovenej znalkyni. Tvrdila, že znalkyňa opakovane ignoruje prieťahy v konaní, ktoré spôsobila svojím konaním a nepripravenosťou (od apríla do septembra 2025 nevykonávala žiadne úkony, nemala preštudovaný spis) a zodpovednosť za ne sa snaží prenášať na matku; spôsob znalkyne, ktorým bola sťažovateľka predvolávaná na interakcie, odporovali obsahu spisu, nereflektovali
bezpečnostné riziká a konkrétne okolnosti danej veci, pričom znalkyňa ignoruje zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; znalkyňa zaslala súdu hodnotiace, stigmatizujúce a predpojaté prejavy, kde sa o nej vyjadrovala ako o osobe, ktorá robí obštrukcie a diktuje si podmienky; znalkyňa uviedla v informácii pre súd nepravdivú informáciu, že sťažovateľka na mail zo 16. decembra 2025 reagovala až 3. januára 2026, hoci na tento mail odpovedala už 17. decembra 2025; znalkyňa asymetricky porovnáva rodičov v rovine kooperácie a zodpovednosti v prospech otca; znalkyňa bagatelizuje sekundárnu viktimizáciu sťažovateľky, ktorej bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha správaním otca maloletého (v tejto veci sa proti otcovi maloletého vedie trestné stíhanie za týranie blízkej a zverenej osoby v štádiu podanej obžaloby). Z tohto správania podľa sťažovateľky vyplýva, že znalkyňa nepostupuje objektívne a voči sťažovateľke si vytvorila subjektívnu zaujatosť, ktorú verbalizovala smerom k súdu.
8. O námietke rozhodol okresný súd napadnutým uznesením z 23. marca 2026 tak, že znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová nie je zo súdneho konania vylúčená. Z obsahu námietky ani vyjadrenia znalkyne nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že znalkyňa má byť zo súdneho konania vylúčená. Okresný súd okrem toho konštatoval, že situácia so znalcami zapísanými v zozname Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore psychológie, odvetví poradenskej psychológie je dlhodobo nepriaznivá, znalcov je málo a ich vyťaženosť je enormná. V jednom momente je tak znalec poverený vykonaním viacerých znaleckých posudkov, a preto lehota na vypracovanie posudku neznamená lehotu, počas ktorej sa znalec môže venovať jednému konkrétnemu znaleckému posudku, ale lehotu, počas ktorej je schopný novo zadaný posudok vyhotoviť pri už skôr zadaných znaleckých posudkoch. Znalkyňa preto svojím konaním nepochybila a úkony na vypracovanie znaleckého posudku začala v primeranej dobe. Čo sa týka komunikácie s matkou, z tejto nemožno zaujatosť znalkyne vyvodiť, ani z obsahu spisového materiálu okresný súd nezistil, že by touto komunikáciou došlo k narušeniu rovnosti účastníkov konania.
9. Sťažovateľka 24. marca 2026 zaslala okresnému súdu doplnenie námietky zaujatosti, kde uviedla, že znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová je uvedená v zozname ako znalec aj v znaleckom ústave – Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. V tomto ústave je vedený aj znalec MUDr. Ivan André, PhD., ktorý pre otca vypracoval súkromné odborné vyjadrenia. Vzhľadom na tieto profesionálne a inštitucionálne väzby žiadala znalkyňu z konania vylúčiť. V čase doručenia tohto doplnenia bolo o pôvodnej námietke už rozhodnuté, preto sťažovateľka požadovala, aby súd toto doplnenie posúdil ako novú námietku. Znalkyňa sa vyjadrila, že so znalcom MUDr. Andrém, PhD., nie je v osobnom, priateľskom ani blízkom pracovnom vzťahu. Okresný súd uznesením č. k. 24P/99/2024-1190 z 22. apríla 2026 rozhodol tak, že znalkyňu z konania nevylúčil.
II. Argumentácia sťažovateľky
10. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu o nevylúčení znalkyne je podľa sťažovateľky nezákonné, v rozpore so skutočným stavom veci, je arbitrárne a nedostatočne zdôvodnené, a preto porušuje jej právo na spravodlivý proces. Okresný súd podľa nej nereagoval na skutočnosti uvádzané sťažovateľkou v námietke zaujatosti, náležite sa s nimi nevysporiadal (viaceré ani
nespomenul) a neuviedol, z akého dôvodu zvolil tento postoj. Sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu okresného súdu v podstatnom opakuje argumenty, ktoré vzniesla pri námietke zaujatosti ustanovenej znalkyne (bod 7 uznesenia). Tieto skutočnosti podľa nej súd nevzal do úvahy a ani neuviedol, prečo neboli relevantné.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
11. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje, aby si sťažovateľ vyberal spôsob ochrany svojho základného práva a orgán verejnej moci, pred ktorým ho uplatní (II. ÚS 147/02).
12. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavná sťažnosť je neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd, alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
13. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. V prípade nesplnenia tohto postupu platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde.
14. Napadnuté rozhodnutie o námietke zaujatosti znalca je rozhodnutím procesného charakteru. Všeobecný súd ním rozhodol o tom, že ustanovený znalec nie je z konania vylúčený a vykoná znalecké dokazovanie. Ide o dôkazný prostriedok, ktorý má rovnakú váhu ako iné dôkazné prostriedky, ktorý bude všeobecný súd hodnotiť podľa svojej úvahy, jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.
15. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd uvádza, že základné právo na súdnu ochranu je zásadne právo „výsledkové“, to znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Vzhľadom na to, že sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namietala rozhodnutie procesnej povahy v dosiaľ neskončenom konaní všeobecného súdu, nebolo možné dospieť k záveru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Opačný postup by neprípustne rozširoval kompetencie ústavného súdu a vo svojich dôsledkoch by z neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola mimoriadna okrem iného aj tým, že by mohla zasahovať do dosiaľ prebiehajúcich konaní (I. ÚS 120/2022, IV. ÚS 233/2011, I. ÚS 39/2025).
16. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti ústavným súdom v situácii, keď všeobecné súdy zatiaľ neuplatnili svoju právomoc na ochranu základných práv sťažovateľa, t. j. nerozhodli vo veci
samej ani o prípadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu civilného súdu, by bolo porušením princípu subsidiarity ako kompetenčného princípu vymedzujúceho vzťah medzi ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 728/2016). Po prípadnom rozhodnutí okresného súdu môže sťažovateľka podať odvolanie, v ktorom môže namietať vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku]. Právomoci ústavného súdu v tomto štádiu posudzovaného konania predchádza právomoc okresného súdu (eventuálne po jeho nepriaznivom rozhodnutí a prípadnom uplatnení opravného prostriedku aj právomoc krajského súdu).
17. Vzhľadom na uvedené je ústavná sťažnosť neprípustná a ako takú ju ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2026
Robert Šorl
predseda senátu