Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 457/2026
PDF · 186.55 KB
No categories available
IV. ÚS 457/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 1SprR/16/2026 zo 17. júla 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, priznať primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania. Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť namietaného uznesenia až do právoplatného rozhodnutia v merite veci.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania o zvýšenie výživného vedeného mestským súdom pod sp. zn. 9P/139/2025.
3. Sťažovateľka podala 29. mája 2025 žalobu o ochranu osobnosti proti žalovanej – sudkyni mestského súdu , ktorá je zákonnou sudkyňou v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/139/2025, ako aj v predchádzajúcich konaniach, v ktorých sťažovateľka bola účastníčkou. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesením sp. zn. 6CdoR/16/2025
z 26. februára 2025 potvrdil, že skutkový a právny základ, na ktorom boli postavené predchádzajúce rozhodnutia zákonnej sudkyne vo veci sťažovateľky, bol chybný a nezákonný, čo spochybnilo legitímnosť zásahov do práv sťažovateľky.
4. V nadväznosti na uvedené podala sťažovateľka námietku zaujatosti v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/139/2025.
5. Zákonná sudkyňa predložila 16. júla 2026 spis predsedníčke mestského súdu na rozhodnutie podľa § 50 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) z dôvodu, že sa cíti byť zaujatá, pretože sa sťažovateľka proti nej domáha občianskoprávnou žalobou ochrany osobnosti, čo vytvára tzv. pomer sudcu k strane sporu, a teda odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti.
6. Predsedníčka mestského súdu napadnutým uznesením rozhodla, že zákonná sudkyňa z prejednávania a rozhodovania v právnej veci sťažovateľky vylúčená nie je.
II. Argumentácia sťažovateľky
7. Podľa sťažovateľky je žiaduci zásah ústavného súdu pre riadnu a včasnú ochranu jej práv, keďže zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania a rozhodovania v právnej veci sťažovateľky napriek skutočnosti, že sama uviedla, že sa cíti byť zaujatá, čo bude ovplyvňovať ďalší priebeh konania.
8. Sťažovateľka poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu (IV. ÚS 236/07, II. ÚS 209/2019), z ktorých je zrejmé, že je daná právomoc ústavného súdu chrániť práva sťažovateľky, do ktorých bolo zasiahnuté napadnutým uznesením, proti ktorému nie je možné podať žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.
9. Sťažovateľka považuje za objektívnu okolnosť pre vylúčenie zákonnej sudkyne z konania vedenie sporu o ochranu osobnosti iniciovaného sťažovateľkou, ktorý objektívne vyvoláva pochybnosti o jej schopnosti viesť súdne konanie bez predsudkov a vplyvu osobných vzťahov, čo napokon uviedla aj zákonná sudkyňa. Pozícia sudkyne v konaní o ochranu osobnosti ako žalovanej je nezlučiteľná s požiadavkou, aby nestranne rozhodovala v konaní, v ktorom je žalobca (sťažovateľka) účastníkom konania, pričom je irelevantné, či je žaloba dôvodná.
10. Podľa sťažovateľky je potrebné brať na zreteľ nielen na samotnú občianskoprávnu žalobu a vedené civilné konanie medzi ňou a sudkyňou, ale aj ako túto skutočnosť vníma samotná sudkyňa, ktorá sa vyjadrila, že tento spot vytvára medzi nimi osobnostné a ekonomické prepojenie. Z dôvodu naplnenia subjektívneho testu nestrannosti mala byť zákonná sudkyňa z konania vylúčená.
11. Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že namietané uznesenie bolo vydané predsedníčkou mestského súdu, ktorá v minulosti tiež rozhodovala v konaniach sťažovateľky. Aj preto sťažovateľka podala žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy aj proti predsedníčke mestského súdu. V čase rozhodovania o námietke sťažovateľky tak už medzi sťažovateľkou a predsedníčkou súdu prebiehal občianskoprávny spor, teda bola v obdobnom právnom postavení ako zákonná sudkyňa, o ktorej vylúčení rozhodovala. Nachádzala sa preto v konflikte záujmov,
keďže rozhodovala o právnej otázke, ktorej vyriešenie sa bezprostredne dotýkalo jej vlastného postavenia, čo nepochybne vyvoláva dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
12. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených práv sťažovateľky namietaným uznesením mestského súdu, ktorým predsedníčka súdu rozhodla o nevylúčení zákonnej sudkyne z konania a rozhodovania v právnej veci sťažovateľky napriek skutočnosti, že proti zákonnej sudkyni vedie sťažovateľka spor o ochranu osobnosti (rovnako aj proti predsedníčke mestského súdu), čo vylučuje jej nestrannosť pri rozhodovaní. Namietané uznesenie je podľa sťažovateľky nezákonné, vecne a právne nesprávne, svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Nevylúčením zákonnej sudkyne došlo aj k porušeniu práva sťažovateľky na zákonného sudcu.
13. Z čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva právo účastníka súdneho konania (strany sporu) na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom (stranám) postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu ústavne akceptovateľným spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (mutatis mutandis I. ÚS 73/97, II. ÚS 285/2015).
14. Vo svojej judikatúre ústavný súd konštantne zdôrazňuje, že obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorého judikatúru ústavný súd pri svojom rozhodovaní už tradične zohľadňuje, nestrannosť definoval vo veci Piersack v. Belgicko, rozsudku ESĽP č. 8692/79 z 1. októbra 1982 ako absenciu predsudku alebo zaujatosti.
15. Ústavný súd opakovane vyslovil, že rozhodovanie o námietke zaujatosti sudcu je rozhodovaním o procesnej otázke a je nezávislým od rozhodovania súdu v merite veci. Okolnosť, že o veci rozhodoval sudca, ktorý mal byť vzhľadom na jeho pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní zakladajúci dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti, vylúčený, je však dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o veci samej podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, resp. Trestného poriadku, a preto ústavný súd poväčšine v prípadoch, ak má byť predmetom ústavného prieskumu rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o námietke zaujatosti sťažovateľa, vyslovuje nedostatok svojej právomoci na preskúmanie takého rozhodnutia, prípadne neprípustnosť ústavnej sťažnosti z dôvodu nevyčerpania dostupných prostriedkov nápravy.
16. Za danej situácie ústavný súd s poukazom na právne závery, ku ktorým dospel v uznesení sp. zn. IV. ÚS 207/2022, konštatuje, že konanie o námietke zaujatosti predstavuje len parciálny
procesný postup všeobecného súdu smerujúci k rozhodnutiu slúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania veci nestranným súdom.
17. V tomto štádiu súdneho konania by meritórny ústavnosúdny prieskum ústiaci do eventuálnej korekcie prípadného neústavného uznesenia mestského súdu o sťažovateľkou nastolenej čiastkovej otázke (zaujatosť sudcu) znamenal popretie subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúcej z čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), keďže by v rozpore s jej zmyslom uprednostnil prieskum prostriedkami ústavného súdnictva pred ústavou priorizovanými prostriedkami súdnictva všeobecného. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu ku kritike, s ktorou sa naň sťažovateľka obrátila, môže nastúpiť až v konaní o prípadnej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti meritórnemu, resp. konečnému rozhodnutiu, a to za podmienky, že vyčerpá všetky právne prostriedky ochrany jej základných práv, ktoré jej účinná právna úprava poskytuje [rozhodovanie vylúčeným sudcom možno namietať v odvolacom [§ 365 ods. 1 písm. c) CSP] aj v dovolacom konaní [§ 420 písm. e) CSP)]. Napokon proti namietanému uzneseniu Civilný sporový poriadok nepripúšťa ani podanie riadneho opravného prostriedku (§ 357 CSP), čo len potvrdzuje, že by bolo proti vecnej logike procesného postupu pripustiť, aby jeho prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.
18. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 209/2019, z ktorého vyplýva danosť právomoci ústavného súdu konať a rozhodnúť meritórne o jej sťažnosti, uvedený poukaz je neadekvátny, keďže ústavný súd v spomínanom uznesení (v trestnej veci), ktorým odmietol sťažnosť ako neprípustnú, konštatoval (identicky ako v tomto uznesení), že sťažovateľ má k dispozícii opravné prostriedky (odvolanie a prípadné dovolanie), prostredníctvom ktorých môže v budúcnosti uplatniť ochranu svojich práv, preto je neprípustné, aby ústavný súd korigoval prípadné pochybenia aktuálneho procesného postupu všeobecného súdu v sťažovateľom nastolenej čiastkovej otázke.
19. Pokiaľ ide o iné rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa civilnoprávnych rozhodnutí, kde ústavný súd opustil svoju tradičnú rozhodovaciu doktrínu a pristúpil k preskúmaniu rozhodnutí všeobecných súdov o námietke zaujatosti, ústavný súd konštatuje, že išlo o skoršie rozhodnutia a ojedinelé prípady odklonu ústavného súdu od jeho ustálenej judikatúry odôvodnené osobitnými okolnosťami prípadu, keď neprehliadnuteľné a na prvý pohľad viditeľné excesy napadnutých rozhodnutí primäli ústavný súd opustiť štandardné mantinely rozhodovacej činnosti a výnimočne sa venovať ich preskúmaniu. Aktuálna judikatúra ústavného súdu (pozri I. ÚS 335/2026, III. ÚS 744/2025, IV. ÚS 324/2025, IV. ÚS 48/2025, IV. ÚS 613/2023) je konzistentná a potvrdzuje závery, ku ktorým dospel ústavný súd aj v právnej veci sťažovateľky.
20. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 (alternatíva prvá) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v jeho aktuálne účinnom znení.
21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky formulovanými v petite jej ústavnej sťažnosti, ako aj jej návrhom na vydanie dočasného opatrenia, keďže pozitívne rozhodnutie o takomto návrhu
prichádza do úvahy iba vtedy, ak ústavný súd prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie (§ 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2026
Libor Duľa
predseda senátu