Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 426/2026
PDF · 157.2 KB
No categories available
II. ÚS 426/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky PROMETHEUS, s.r.o., Štefánikova 18, Humenné, IČO 46 767 631, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Námestie slobody 13/25, Humenné, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1- 33Cb/13/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-33Cb/13/2023. Sťažovateľka navrhuje prikázať mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zakázať mestskému súdu pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľky, priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur a uložiť mestskému súdu nahradiť sťažovateľke trovy konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou 27. februára 2023 na Okresnom súde Bratislava I domáhala proti žalovanému určenia, že žalovaný je povinný strpieť právo žalobkyne ako nájomcu predmetu zmluvy vyplývajúce zo zmluvy o operatívnom leasingu, resp. zmluvy o nájme motorového vozidla. Na jedinom pojednávaní uskutočnenom 5. mája 2026 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol.
II. Argumentácia sťažovateľky
3. Proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní podala sťažovateľka ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta neprimeranú dĺžku súdneho konania a nečinnosť súdu po vyhlásení rozsudku, ktorá bráni tomu, aby sa konanie riadne posunulo do ďalšej procesnej fázy a aby sťažovateľka mohla efektívne uplatniť svoje procesné práva. Konkrétne namieta, že ani tridsať dní po vyhlásení meritórneho rozhodnutia nebol rozsudok písomne vyhotovený a odoslaný sťažovateľke, a teda stav právnej neistoty sťažovateľky nebol odstránený. Sťažovateľka tvrdí, že vec má pre ňu zásadný právny a majetkový význam, keďže v konaní sa domáha ochrany svojich práv vyplývajúcich zo zmluvných a z vlastníckych vzťahov k motorovým vozidlám značnej majetkovej hodnoty, pričom výsledok tohto konania má význam aj vo vzťahu k ďalším paralelne prebiehajúcim konaniam a k právnemu postaveniu sťažovateľky. Sťažovateľka svojím správaním k predĺženiu konania nijako neprispela.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní.
5. Úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať tú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 256/2024).
6. Ústavný súd odmieta ako zjavne neopodstatnené ústavné sťažnosti namietajúce porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ak celková dĺžka konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti v čase jej podania nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 584/2024).
7. V súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný súd uvádza, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 550/2020). V prípade, keď pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 489/2023).
8. S poukazom na už uvedené východiská ústavný súd pristúpil k posúdeniu ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ktorej argumentácia obsiahnutá v ústavnej sťažnosti je založená na namietaní neprimeranej dĺžky konania a nečinnosti mestského súdu po vyhlásení meritórneho rozhodnutia, ktorá má spočívať v tom, že mestský súd nevyhotovil a nedoručil sťažovateľke rozsudok ani po viac ako tridsiatich dňoch od jeho vyhlásenia. V nadväznosti na námietku nevyhotovenia a nedoručenia rozsudku v zákonnej tridsaťdňovej lehote odo dňa jeho vyhlásenia ústavný súd uvádza, že vyžiadaním informácie od mestského súdu zistil, že zákonná sudkyňa 1. júna 2026 požiadala predsedníčku súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku. V reakcii na to predsedníčka súdu v súlade s § 223 ods. 2 Civilného sporového poriadku povolila zákonnej sudkyni predĺženie lehoty do 15. júna 2026. V uvedený deň bol rozsudok vyhotovený a doručovaný obom stranám sporu. Pozornosti ústavného súdu tak nemohol ujsť moment podania ústavnej sťažnosti sťažovateľky (15. júna 2026), t. j. deň doručovania rozsudku mestským súdom. V kontexte artikulovaného dôvodu podania ústavnej sťažnosti sa tak podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľkou javí ako účelové.
9. Vo vzťahu k námietke neprimeranej dĺžky konania ústavný súd uvádza, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby 27. februára 2023 a mestský súd prijal meritórne rozhodnutie 5. mája 2026. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti (15. júna 2026) tak napadnuté konanie trvá približne tri roky a tri a pol mesiaca. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že mestský súd v rámci vykonaných procesných úkonov okrem preposlania žaloby a vzájomných vyjadrení sporových strán vykonal len jediné pojednávanie, na ktorom aj meritórne rozhodol. Ústavný súd však zo svojej vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že okrem uvedených procesných úkonov mestský súd dvakrát rozhodoval o návrhoch sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré boli zamietnuté (uzneseniami zo 4. marca 2024 a z 24. októbra 2024) a o odvolaniach sťažovateľky proti predmetným rozhodnutiam následne rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesenia mestského súdu potvrdil (uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/71/2024-504 z 19. júna 2024 a č. k. 3Cob/15/2025-709 z 5. marca 2025). Uvedené dispozitívne úkony sťažovateľky predstavujú legitímnu procesnú aktivitu strán sporu s tým, že s týmito podaniami je potrebné sa zo strany súdu vysporiadať. V tomto smere však ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 389/2022, IV. ÚS 270/2023, III. ÚS 473/2024).
10. Celková dĺžka konania (tri roky a tri a pol mesiaca) síce mierne presahuje štandardnú dĺžku súdneho konania na jednom stupni sústavy súdov (dva až tri roky), avšak individuálnou analýzou konkrétnych okolností prerokovávanej veci, prihliadajúc aj na moment podania ústavnej sťažnosti, aktuálny procesný stav konania, ako aj na predmet konania, ktorý si nevyžadoval prednostné vybavenie, ústavný sud dospel k záveru, že celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania nemožno považovať za neprimeranú, a teda ústavne neakceptovateľnú. Vychádzajúc zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, ústavný súd nezistil ani existenciu zbytočných prieťahov súdu takej intenzity, na základe ktorej by bolo možné v súčasnosti konštatovať porušenie označených práv zo strany mestského súdu.
11. Vzhľadom na uvedené je ústavná sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O to viac je potrebné z rovnakého dôvodu ústavnú sťažnosť odmietnuť aj v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu, keďže v prípade prieťahov v súdnom konaní pristupuje ústavný súd k vysloveniu porušenia tohto základného práva len v extrémne dlhých konaniach.
12. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2026
Peter Molnár
predseda senátu