Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 434/2026
PDF · 138.33 KB
No categories available
II. ÚS 434/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Slovak Restaurants, s. r. o., Gajova 11, Bratislava, IČO 36 862 541, zastúpeného LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/24/2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 20. júla 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/24/2024. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Malacky je pod sp. zn. 32C/60/2021 vedené konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom samosprávy. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 32C/60/2021 z 25. septembra 2023 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1 998,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 30. júna 2021 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal 8. decembra 2023 sťažovateľ ako žalobca odvolanie. Okresný súd spis predložil na rozhodnutie o odvolaní 13. marca 2024 krajskému súdu, kde je odvolacie konanie, ktoré je predmetom tejto ústavnej sťažnosti, aktuálne vedené pod sp. zn. 15Co/24/2024. V odvolacom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté.
II. Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv sťažovateľa zbytočnými prieťahmi krajského súdu v jeho právnej veci. Sťažovateľ zrekapituloval doterajší priebeh napadnutého konania, osobitne poukázal na pasivitu krajského súdu, ktorý od pridelenia veci na rozhodnutie 13. marca 2024 nevykonal žiadne procesné úkony, nerozhodol vo veci ani nevykonal žiadne iné opatrenia smerujúce k rozhodnutiu o odvolaní (čo predstavuje už viac ako 28 mesiacov od pridelenia veci na rozhodnutie).
5. K právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľ uvádza, že rozhodnutie o žalobnom návrhu sťažovateľa nemožno považovať za právne zložité a súd vie rozhodnúť vo veci na základe predložených listinných dôkazov bez potreby ďalšieho časovo náročného dokazovania.
6. Samotná dĺžka napadnutého konania nebola podľa sťažovateľa vyvolaná jeho správaním. Sťažovateľ v konaní všetky svoje procesné povinnosti splnil riadne a včas. Dňa 1. júla 2026 podal sťažnosť z dôvodu prieťahov v napadnutom konaní adresovanú predsedovi krajského súdu.
7. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým, že nečinnosť a pasivita porušovateľa zasiahla do jeho ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných práv a tento zásah nie je možné odčiniť iba deklarovaním porušenia procesných práv. Výsledok súdneho sporu môže mať podľa sťažovateľa dopad na jeho podnikateľskú činnosť a príjmy z nej.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020).
10. V tomto kontexte ústavný súd dáva do pozornosti aj rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok ESĽP z 15. 10. 1999, č. 26614/95, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, č. 32967/96, body 64, 65 a 66).
11. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (I. ÚS 46/01, III. ÚS 372/09).
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
12. Posudzujúc dĺžku napadnutého konania od predloženia veci krajskému súdu (13. marca 2024) do podania ústavnej sťažnosti (2 roky a 4 mesiace), ústavný súd aj pri naznačovanej nečinnosti krajského súdu konštatuje, že jeho aktuálna dĺžka nedosahuje limity s potenciálom dosiahnuť ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by si vyžadovala prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Celková dĺžka napadnutého odvolacieho konania je zlučiteľná s obsahom označeného základného práva sťažovateľa, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
13. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia označených práv.
14. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že právna istota sťažovateľa bude nastolená až právoplatným skončením veci, a dopĺňa, že ak by ďalší priebeh konania signalizoval vznik ďalších prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2026
Peter Molnár
predseda senátu