Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 430/2026
PDF · 140.22 KB
No categories available
II. ÚS 430/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , trvale bytom , t. č. , Monako, zastúpeného Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., Hlavná 23, Galanta, proti postupu Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. 5T/1/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júla 2026 (v znení jej doplnenia z 8. júla 2026) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/1/2022. Žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a zároveň žiada priznať náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5T/1/2022 po tom, čo Krajský súd v Trnave na základe uznesenia sp. zn. 6To/116/2024 z 29. apríla 2025 zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 5T/1/2022 zo 4. septembra 2024 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol. Okresný súd nariadil po vrátení veci krajským súdom štyri termíny hlavného pojednávania (10. septembra 2025, 11. februára 2026, 28. apríla 2026 a 7. júla 2026), ktoré boli odročené z dôvodu nesplnenia základných procesných podmienok na jeho vykonanie. Vo vzťahu k sťažovateľovi nebola zachovaná zákonná lehota na prípravu hlavného pojednávania a súčasne vzhľadom na to, že sťažovateľ bol v tom čase obmedzený na osobnej slobode v Monaku, nebola zabezpečená súčinnosť príslušných zahraničných orgánov potrebná na jeho účasť na hlavnom pojednávaní prostredníctvom
telemostu. Hlavné pojednávanie 7. júla 2026 bolo z rovnakého dôvodu odročené na termín 29. september 2026.
II. Argumentácia sťažovateľa
3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde po tom, čo mu vec bola vrátená na základe uznesenia krajského súdu sp. zn. 6To/l16/2024 z 29. apríla 2025. Sťažovateľ namieta, že aj napriek tomu, že okresný súd nariadil po vrátení veci štyri termíny hlavného pojednávania, tieto boli odročené z dôvodu nesplnenia základných procesných podmienok na jeho vykonanie. Podľa názoru sťažovateľa sa konanie pred okresným súdom vyznačuje značnou mierou neefektívnosti, ktorá má za následok neodôvodnené predlžovanie trestného konania. Podľa názoru sťažovateľa postup okresného súdu má znaky arbitrárnosti, pretože okresný súd nariaďoval termíny hlavného pojednávania, aj keď sa nemohlo uskutočniť z dôvodu nesplnenia základných procesných podmienok. Namietané konanie nemožno podľa názoru sťažovateľa považovať za právne a fakticky zložité. Zároveň sťažovateľ poukázal na to, že neexistujú žiadne také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
6. Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
7. Podľa § 55 ods. 4 Trestného poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich
pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.
8. Podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.
9. Ústavný súd už opakovane judikoval, že sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku možno považovať v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitného predpisu – Trestného poriadku (II. ÚS 31/09, IV. ÚS 296/2010, IV. ÚS 113/2012, II. ÚS 531/2017, III. ÚS 263/2021). Obdobný názor vo vzťahu k porovnateľnej právnej úprave § 91 rakúskeho Gerichtsorganisationsgesetz (zákon o organizácii súdov) zaujal aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri rozsudok vo veci Holzinger proti Rakúsku z 30. 1. 2001, sťažnosť č. 23459/94, bod 16 a nasl.).
10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti netvrdil ani nepreukazoval, že by počas vedeného konania podal sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Neargumentoval ani tým, že sťažnosť nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu preto neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nepreukázal vyčerpanie právneho prostriedku ochrany svojich práv, ktorý mu priznáva zákon (Trestný poriadok), ústavný súd ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
12. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa artikulovaných v sťažnostnom petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2026
Peter Molnár
predseda senátu