Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 429/2026
PDF · 145.38 KB
No categories available
II. ÚS 429/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. B3-3T/33/2018 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 162/2025-74 zo 14. mája 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júna 2026 (doplnenou podaním z 28. júla 2026 a podaním z 11. augusta 2026) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B3-3T/33/2018. Žiada prikázať mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta prieťahy v konaní vedenom na mestskom súde pod sp. zn. B3-3T/33/2018 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 162/2025-74 zo 14. mája 2025. Mestský súd po právoplatnosti uvedeného nálezu ústavného súdu nariadil päť termínov hlavného pojednávania, na ktorých boli vypočúvaní svedkovia. Z dôvodu, že na nariadené termíny hlavného pojednávania sa nedostavili všetci predvolaní svedkovia, mestský súd odročil hlavné pojednávania. Hlavné pojednávanie nariadené na 21. máj 2026 bolo zrušené z dôvodu zmeny predsedu senátu. Najbližší termín hlavného pojednávania nariadil mestský súd na 28. september 2026. Predmetné trestné konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje v pozícii poškodeného, nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.
II. Argumentácia sťažovateľa
3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta prieťahy v konaní vedenom na mestskom súde po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 162/2025-74 zo 14. mája 2025. Po vydaní nálezu ústavného súdu mestský súd síce nariadil päť termínov hlavného pojednávania, a to 15. júla 2025, 20. novembra 2025, 26. februára 2026, 29. júna 2026 a 10. augusta 2026, ale na tieto termíny hlavného pojednávania sa opakovane nedostavili viacerí svedkovia, resp. boli odročené. Sťažovateľ namieta, že mestský súd nevyužíva dostatočne aktívne procesné nástroje upravené v Trestnom poriadku na zabezpečenie prítomnosti predvolaných svedkov na hlavnom pojednávaní, hoci z priebehu namietaného konania je zrejmé, že predvolané osoby sa opakovane nedostavujú na nariadené termíny hlavného pojednávania. Rovnako sťažovateľ namieta, že nariadené hlavné pojednávanie na 21. máj 2026 bolo odročené z dôvodov na strane mestského súdu (zmena predsedu senátu), čím sa právna neistota sťažovateľa ďalej predĺžila. Namietané konanie nemožno podľa názoru sťažovateľa považovať po právnej stránke za právne zložité, pričom prípadná čiastočná faktická náročnosť v tomto smere nemôže vplývať na rýchlosť postupu v konaní. Zároveň sťažovateľ poukázal na to, že neexistujú žiadne také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na to, že existencia prieťahov v predmetnom konaní bola už konštatovaná aj nálezom ústavného súdu, došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
5. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka, že mestský súd ani po predchádzajúcom náleze ústavného súdu a príkaze konať bez zbytočných prieťahov nezabezpečil také vedenie konania, ktoré by smerovalo k jeho právoplatnému skončeniu v primeranej lehote.
6. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
7. Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť
pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
8. Zároveň podľa § 10 ods. 10 Trestného poriadku v konaní pred súdom je stranou aj poškodený, preto niet pochýb, že aj sťažovateľ ako poškodený má v konaní oprávnenie použiť prostriedok podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku.
9. Podľa § 55 ods. 4 Trestného poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.
10. Podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.
11. Ústavný súd už opakovane judikoval, že sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku možno považovať v zmysle § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitného predpisu – Trestného poriadku (II. ÚS 31/09, IV. ÚS 296/2010, IV. ÚS 113/2012, II. ÚS 531/2017, III. ÚS 263/2021). Obdobný názor vo vzťahu k porovnateľnej právnej úprave § 91 rakúskeho Gerichtsorganisationsgesetz (zákon o organizácii súdov) zaujal aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri rozsudok vo veci Holzinger proti Rakúsku z 30. 1. 2001, sťažnosť č. 23459/94, bod 16 a nasl.).
12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti netvrdil ani nepreukazoval, že by počas vedeného konania podal sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Neargumentoval ani tým, že sťažnosť nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu preto neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nepreukázal vyčerpanie právneho prostriedku ochrany svojich práv, ktorý mu priznáva zákon (Trestný poriadok), ústavný súd ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní musel odmietnuť ako neprípustnú aj podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
14. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa artikulovaných v sťažnostnom petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2026
Peter Molnár
predseda senátu