Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 508/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavných sťažnostiach sťažovateľov

, zastúpených IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11,

Bratislava, proti postupu a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavné sťažnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa jednotlivo podanými ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 5. júna 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a 3 (ďalej len „“), a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 26. februára 2026. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal im náhradu trov konania. Ústavné sťažnosti sťažovateľov boli uzneseniami ústavného súdu č. k. PLs. -5, č. k. PLs. -5 zo 17. júna 2026 a č. k. PLs. -5 z 24. júna 2026 spojené na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. sa žalobcovia proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky domáhali náhrady škody a nemajetkovej ujmy

spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“).

3. Okresný súd o nárokoch sťažovateľov rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 13. apríla 2016 tak, že prvým výrokom určil, že ich nárok na náhradu škody za obdobie od 12. marca 2004 do 30. júna 2004 nie je daný, druhým výrokom určil, že ich nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od 12. marca 2004 do 30. júna 2004 je daný a tretím výrokom určil, že nárok sťažovateľov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za obdobie od 23. augusta 2004 do 12. marca 2008 je daný. Medzitýmny rozsudok bol v jeho druhom a treťom výroku zrušený na základe odvolania žalovanej uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 634 z 20. novembra 2018 z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti prvého výroku medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. júna 2016.

4. Sťažovatelia následne špecifikovali a vyčíslili svoje nároky samostatne vo vzťahu ku každému z nezákonných rozhodnutí. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 7. októbra 2022 vo výrokoch I až III tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prvom rade (v tomto konaní sťažovateľ 3, pozn.) z titulu nemajetkovej ujmy 16 470 eur spolu s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti bol jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietnutý a bola mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Vo výrokoch IV až VII bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v druhom rade (sťažovateľ 2, pozn.) z titulu nemajetkovej ujmy 16 470 eur spolu s úrokom z omeškania, jeho žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy a v prevyšujúcej časti bol zamietnutý jeho nárok na náhradu majetkovej škody. Vo výrokoch VIII až XII okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v treťom rade (sťažovateľ 1, pozn.) náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 470 eur spolu s úrokom z omeškania, jeho žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v prevyšujúcej časti zamietol, priznal mu nárok na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, ďalej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v treťom rade náhradu majetkovej škody v sume 330,53 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu o náhradu škody zamietol. Vo výrokoch XIII až XV okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi vo štvrtom rade (sťažovateľ 4, pozn.) nemajetkovú ujmu 14 640 eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti jeho žalobu o nemajetkovú ujmu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Vo výroku XVI boli žalobcovia v druhom a treťom rade (sťažovatelia 1 a 2, pozn.) zaviazaní nahradiť žalovanej trovy konania o náhradu majetkovej škody v rozsahu 100 %.

5. Základ nárokov sťažovateľov, ktoré vznikli v dôsledku rozhodnutí o ich vzatí do väzby a rozhodnutí o predĺžení ich väzby, v preskúmavanom konaní nebol sporný, a to s poukazom na a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“), pretože trestné stíhanie sťažovateľov bolo zastavené uznesením prokurátora špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII Gv 2704-799 z 3. marca 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. marca 2008. Okresný súd uzavrel, že sťažovatelia splnili podmienky a spojené s podaním žiadosti o prerokovanie náhrady škody žalovanej, avšak ich nárok v zákonnej lehote nebol žalovanou uspokojený. Pri rozhodovaní o náhrade

nemajetkovej ujmy prihliadol okresný súd na celkovú dĺžku trvania väzby, ktorá im od základu zmenila celý ich dovtedy vedený život, spojenú aj s medializáciou ich prípadu. Následkom ich väzby boli škody v ich osobnom, pracovnom, rodinnom i verejnom živote. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy okresný súd určil voľnou úvahou na sumu 45 eur za každý deň vykonanej väzby (366 dní) v prípade sťažovateľov v prvom, druhom a treťom rade a sumu 40 eur za každý deň vykonanej väzby u sťažovateľa vo štvrtom rade. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie sťažovatelia aj žalovaná.

6. Krajský súd rozsudkom č. k. -1018 z 18. októbra 2023 potvrdil rozsudok okresného súdu vo výrokoch I, IV, VIII a XIII v časti týkajúcej sa výšky náhrady nemajetkovej ujmy a vo všetkých zostávajúcich výrokoch. Rozsudok zmenil v neprospech sťažovateľov vo výrokoch I, IV, VIII a XIII, a to len pokiaľ ide o začiatok omeškania a výšku úrokov z omeškania. Zároveň žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

7. Sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnili podľa a . Pri dovolaní podľa namietali neodôvodnenosť rozhodnutí súdov nižšieho stupňa v dôsledku nesprávnej identifikácie relevantných skutočností, nesúhlasili so záverom o irelevantnosti ich argumentácie o porušení princípu zákazu retroaktivity v dôsledku aplikácie limitov na ich spor, namietali nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, rozporovali aj nedostatočnú odpoveď na argument sťažovateľov 1 a 2 týkajúci sa majetkovej škody, ako aj námietku sťažovateľa 1 týkajúcu sa náhrady škody za nájom z titulu predĺženia väzby. Nesprávne právne posúdenie veci namietali sťažovatelia pri riešení právnej otázky aplikácie a právnej otázky určenia primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľov zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

II. Argumentácia sťažovateľov

8. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neprimeranosťou a nedostatočnosťou priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Rozhodnutia súdov nižších inštancií, ako aj napadnutý rozsudok najvyššieho súdu boli založené na nesprávnej aplikácii limitov, ktoré právna úprava platná v čase ich väzby (, ako ani zákon č. 514/2013 Z. z. účinný od 1. júla 2004 do 31. augusta 2007) výslovne nestanovovala. Limity výšky náhrady nemajetkovej ujmy boli do právnej úpravy zakomponované až od 1. januára 2013 v § 17 ods. 4 zákona č. 514/2013 Z. z. Ak by teda súd spor rozhodol v primeranej lehote, teda v čase, keď právna úprava výslovne nestanovovala kritériá na určenie výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a tieto kritériá neboli stabilizované ani judikatúrnou praxou, nebol by súd „obmedzený“ priznávanou sumou „v rozpätí od 30 až do 60 eur na deň väzby“. V napadnutom rozsudku sa najvyšší súd nedostatočne vysporiadal s argumentáciou predloženou sťažovateľmi vrátane argumentácie odkazujúcej na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. . Napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci pri riešení právnej otázky zákazu retroaktivity.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľov nedostatočne odpovedal na ich argumentáciu a pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy aplikoval nesprávnu právnu úpravu obsahujúcu limity, v ktorých medziach rozhodol v rozpore s princípom zákazu retroaktivity.

10. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojho ústavného postavenia, zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou, a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery z neho všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

11. Ústavný súd pri posudzovaní opodstatnenosti ústavnej sťažnosti zameral svoju pozornosť na preskúmanie odôvodnenia napadnutého rozsudku v kontexte argumentácie sťažovateľov, ktorá sa v rozsahu uplatnenom v ústavnej sťažnosti zhoduje v zásade s ich argumentáciou uplatnenou v dovolacom konaní. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd vychádzal aj z obsahu rozhodnutí súdov nižších inštancií zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci, a to v súlade so svojím ustáleným právnym názorom, podľa ktorého odôvodnenia týchto rozhodnutí vydaných v tom istom konaní nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto z hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok.

12. K argumentácii týkajúcej sa nesprávnej aplikácie právnej úpravy týkajúcej sa určovania výšky spôsobenej nemajetkovej ujmy najvyšší súd v napadnutom rozsudku poukázal na body 86 až 98 rozsudku okresného súdu a priamo citoval body 27 a 28 rozsudku krajského súdu, v ktorom tento súd poukázal na vo veci prijaté relevantné právne závery okresného súdu týkajúce sa určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zdôrazniac jej závislosť od voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť odôvodnená a musí mať základ v skutkových okolnostiach veci. Hranice voľnej úvahy súdu sú závislé od intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov u sťažovateľov v jednotlivých sférach ich života. Pri svojom rozhodovaní súdy v tejto veci zohľadnili závažnosť ujmy, intenzitu zásahu a jeho následné dôsledky, dĺžku väzby sťažovateľov, jej formu (kolúzna a preventívna), ale i rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít. Pri zvažovaní výšky nemajetkovej ujmy využili aj komparáciu s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. , ako aj rozhodnutia všeobecných súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdy sa zaoberali všetkými kritériami, ktoré boli žalovanými uvedené, a jednotlivo ich aj rozobrali (pozri bod 13.2 napadnutého rozsudku).

13. K námietke aplikácie limitov podľa sa najvyšší súd vyjadril v bodoch 13.4 a 13.5 napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že súdy rešpektovali základné princípy zákazu retroaktivity a na novú právnu úpravu síce poukázali, avšak nepostupovali podľa nej. Najvyšší súd konštatoval, že uvedené tvrdenie o použití limitov novej právnej úpravy súdmi

pri rozhodovaní v tejto veci je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý aplikoval právnu úpravu účinnú v čase vzniku škody, tzn. výšku nemajetkovej ujmy určil na základe svojej voľnej úvahy a stanovil si vlastné kritériá na posúdenie nemajetkovej ujmy, ktoré v rozhodnutí definoval. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd považoval námietku zákazu retroaktivity za nedôvodnú.

14. K dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia tejto veci vo vzťahu k odklonu pri riešení zákazu retroaktivity a právnej otázky aplikácie v súvislosti s primeranou výškou náhrady nemajetkovej ujmy najvyšší súd v bode 15 rozsudku poukázal na to, že súdy nižšieho stupňa v tejto veci neaplikovali a ich rozhodnutie pri posudzovaní primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy je v súlade s ustálenou dovolacou praxou, ktorú citoval.

15. Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že odôvodneniu rozsudku najvyššieho súdu v časti záverov o rozsahu nároku na nemajetkovú ujmu, ako aj v záveroch o jej výške nie je možné nič vyčítať. Najvyšší súd logicky a konzistentne uzavrel, že právna úprava aplikovaná súdmi v tejto veci, t. j. ani v znení účinnom do 1. januára 2013, neposkytovala súdom možnosť neobmedzenej miery úvahy o výške nemajetkovej ujmy a súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci limity svojho rozhodovania o nej zrozumiteľne a dostatočne jasne vysvetlili. Vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti tak ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia dostali z materiálneho hľadiska odpovede na nimi predloženú argumentáciu, pričom prijaté závery najvyššieho súdu možno považovať za logické, konzistentné a ústavne akceptovateľné a súladné s požiadavkami a 3 , a 3 listiny a dohovoru.

16. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2026

Libor Duľa

predseda senátu