Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-85-2019.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ W., trvale bytom W., W., 2/ A., trvale bytom K., R., 3/ S., trvale bytom R., 4a/ K. bytom I. , 4b/ T., bytom U., D., 4c/ L., bytom R., Q., 4d/ F., bytom Q., 5/ S., trvale bytom F., F., 6/ L., trvale bytom K., 7/ T., trvale bytom U., U., 8/ L., trvale bytom K., 9/ T., trvale bytom W., 10/ L., trvale bytom L., 11a/ R., bytom U., 11b/ L., bytom U., 12/ N., trvale bytom W., W., 13/ T., trvale bytom B., 14/ W., trvale bytom U., 15/ L., trvale bytom U., 16/ I., trvale bytom P., 17/ A. trvale bytom W., W., 18/ J., trvale bytom G., 19/ IM., trvale bytom Q., 20/ I., trvale bytom W., všetci žalobcovia zastúpení Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: N., trvale bytom W., zastúpený JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystria, IČO: 36 860 654, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2019, č. k. 27C/40/2016-170, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. vo výrokoch I. - VI. a vo výroku o trovách konania VIII. p o t v r d z u j e , s tým, že:
- Vo výroku IV. o určení spoluvlastníckeho práva W. L. spresňuje identifikačné údaje: „W. L., rodená L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan SR, bytom XXX XX W. XXX“.
- Vo výroku V. o určení spoluvlastníckeho práva L. L. spresňuje identifikačné údaje: „L. L., rodená L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, štátny občan SR, bytom XXX XX R., K. I.“.
- Vo výroku VI. o určení spoluvlastníckeho práva T. L. spresňuje identifikačné údaje: „T. L., rodený L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan SR, bytom XXX XX U. XX“.
II. Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne (ohľadom niektorých nehnuteľností) vyhovel žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov ako aj určenia vlastníckeho práva žalobcov 1/, 6/ a 7/. Súd prvej inštancie tak určil, že vo výrokoch špecifikované pozemky patria v tam uvedených spoluvlastníckych podieloch do dedičstva po J. L. (výrok I.), do dedičstva po B. L. (výrok II.), do dedičstva po C. L. (výrok III.) Výrokom IV. - VI. určil spoluvlastnícke právo žalobcov 1/, 6/ a 7/. Vo vyhovujúcej časti mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný nesplnil podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva na základe osvedčenia notára podľa § 2 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb. I keď uplynula doba 10 rokov podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. od zapísania oprávnenej držby žalovaného, bolo podľa súdu prvej inštancie možné skúmať splnenie podmienok vydania osvedčenia notára o držbe a na základe ich preskúmania súd prvej inštancie zistil, že v rozsahu, v ktorom žalobe vyhovel absentovala držba pozemkov EKN č. XXX a XXX zo strany žalovaného. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ich držiteľom nebol, nakoľko ich fakticky neovládal a
nepreukázal, že osoby, ktoré ich užívali ich užívali v jeho mene. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ich užívali U. U. a L. L., pričom ich neužívali v mene žalovaného, ale v mene rodiny L.. Nakoľko žalovaný nebol ich držiteľom, nemohol na základe osvedčenia nadobudnúť postavenie oprávneného držiteľa a nadobudnúť vlastnícke právo k týmto parcelám. Zároveň sa samotnou dohodou o vydaní nehnuteľností, ktorej predmetnom boli tieto parcely držby nechopil, keď po jej uzavretí do vydania osvedčenia N 177/2000 nevykonával žiaden obsah vlastníckeho práva, ktorý však užívaním vykonávali U. U. a L. L., avšak nie v jeho mene. V danom prípade tieto parcely neužívalo družstvo, ktoré uzavrelo so žalovaným dohodu o vydaní nehnuteľnosti, preto na základe tejto dohody do držby týchto dvoch parciel vstúpiť nemohol, keďže boli v užívaní ako viditeľnom prejavu držby niekoho iného resp. v detencii neodvodzovanej od žalovaného, a žalovaný na nich obsah vlastníckeho práva nevykonával.
2. K otázke nevyhnutnej účasti všetkých dedičov v konaní o určenie vlastníckeho práva poručiteľa súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, preto ju neskúmal.
3. Vo zvyšku, t.j. ohľadom ďalších dvoch pozemkov, súd prvej inštancie žalobu zamietol a vzhľadom na rovnaký pomer úspechu strán sporu nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania (§ 255 CSP).
4. Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Namietal, že stranami sporu neboli všetci dedičia poručiteľov, ktorých vlastnícke právo ku dňu smrti žiadali žalobcovia určiť. Súd prvej inštancie podľa žalovaného pochybil, ak túto skutočnosť vyhodnotil iba na základe toho, že nebola sporná, resp. nesprávne neprihliadal na túto námietku s použitím pravidiel koncentrácie konania. V otázke aktívnej legitimácie poukázal žalovaný aj na to, že po neb. B. L. nemôžu byť aktívne legitimovaný tí žalobcovia, ktorí v čase jeho smrti ešte nežili.
5. Ďalej žalovaný považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nebol držiteľom pozemkov parc. č. XXX a XXX. Žalovaný uviedol, že pred vydaním osvedčenia bol spoluvlastníkom predmetných pozemkov v podiele X/XX a z tohto titulu mal všetky oprávnenia vlastníka. Dispozičné právo žalovaného bolo podľa neho obmedzené družstevným užívaním a po jeho zrušení uzavrel XX.XX.XXXX s družstvom dohodu o vydaní nehnuteľností, o.i. aj predmetných pozemkov a ujal sa ich držby. V tomto smere sa podľa žalovaného súd prvej inštancie nevysporiadal s potvrdením obce zo dňa 16.08.2000 a čestným prehlásením dvoch svedkov, v tom čase manželov N.. Neprihliadol na to, že ak F. N. ako svedok uviedol, že podpisoval čistý papier, je to z jeho strany pomsta bývalého švagra, pretože sa medzičasom so sestrou žalovaného rozviedol.
6. Prezentujúc právneteoretické východiská držby a oprávnenej držby mal žalovaný zato, že preukázal držbu predmetných pozemkov v čase vydávania osvedčenia ako aj to, že v nasledujúcom období 10 rokov neuplatnila stanoveným spôsobom vlastnícke právo k predmetným pozemkom iná osoba, preto sa žalovaný stal vlastníkom v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. Odkazujúc na rozhodnutie NS SR 6Cdo 47/2012 mal žalovaný zato, že po uplynutí 10 rokov oprávnenej držby zapísanej na základe zák. č. 293/1992 Zb. dôjde k vydržaniu vlastníckeho práva, vlastnícke právo dovtedy evidovaných vlastníkov zanikne a oprávnená osoba nie je povinná preukazovať nadobudnutie oprávnenej držby.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedli, že stranami sporu sú všetci dedičia po poručiteľoch, ktorých vlastnícke právo v čase smrti požadujú určiť a stotožnili sa so závermi napadnutého rozhodnutia.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v podľa ust. § 378 a nasl. CSP. Otázku okruhu dedičov po poručiteľoch, ktorých vlastnícke právo v čase smrti bolo predmetom napadnutého rozhodnutia, riešil odvolací súd na základe dedičských rozhodnutí, teda podľa skutočností známych z úradnej činnosti súdu, ktoré sa nedokazujú podľa § 186 CSP. Preto rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
9. Pokiaľ sa súd prvej inštancie uspokojil s riešením otázky okruhu strán sporu na základe nespornosti tejto otázky, resp. odmietol ju riešiť s odkazom na koncentráciu konania, nebol jeho postup v tomto smere
správny. Jedná sa totiž o otázku vecnej legitimácie, ktorú je súd povinný riešiť z úradnej povinnosti v každom štádiu konania.
10. V konaní o určenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti musia byť stranami sporu všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. Pretože súd prvej inštancie splnenie uvedeného nepreveril, pripojil odvolací súd dedičské rozhodnutia: OS TN 16D 755/2011 po L. U., OS TN 16D 595/2007 po N. U., OS TN 16D 664/2010 po V.I., OS PB 2D 1123/92 po L. U. a OS Ilava D406/46 po J. L.. Spolu s dedičskými rozhodnutiami, ktoré sú súčasťou spisu (ŠN PB D865/87 po L. L., OS PB D1741/95 po L. U., ŠN PB D 44/88 po U. L., OS TN 15D 400/2014 po C. L. a D 135/48 po B. L.), tak bolo možné skutočne zistiť, že žalobcovia sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. Čo sa týka vecnej legitimácie dedičov, ktorí nežili v čase smrti poručiteľov, ktorých vlastnícke právo sa žiadalo určiť, táto skutočnosť nie je na prekážku, pretože vecná legitimácia týchto dedičov je odvodená radom predchádzajúcich dedení po ich právnych predchodcoch, ktorí v čase smrti dotknutých poručiteľov žili. I keď súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď sám nepreveril vecnú legitimáciu žalobcov, nemalo toto pochybenie vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože danosť vecnej legitimácie žalobcov sa potvrdila na základe vyššie uvedených dedičských rozhodnutí.
11. Ani ostatné odvolacie námietky neboli dôvodné. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že žalovaný nebol držiteľom pozemkov parc. EKN č. XXX a XXX. Nie je pravdou, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s potvrdením obce a čestným prehlásením dvoch svedkov. K uvedenému sa súd prvej inštancie dôsledne vyjadril v odsekoch 26. - 29. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Závery tu uvedené zodpovedajú pravidlám logického uvažovania, sú racionálne a konzistentné. Odvolací súd sa s nimi stotožňuje, odkazuje na ne a považuje ich za správne. Tvrdenie žalovaného o nepravdivej svedeckej výpovedi motivovanej pomstou bývalého švagra nie je ničím podložené a bez ďalšieho preto na základe tohto tvrdenia nemožno považovať svedeckú výpoveď za nepravdivú.
12. Uvedené správne zistenie, že žalovaný nebol v čase vydania osvedčenia držiteľom pozemkov EKN č. XXX a XXX bolo potom skutkovým základom pre právne posúdenie otázky splnenia podmienok vydržania. Uplynutie desaťročnej lehoty podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. neznamená, že by nebolo možné skúmať, či došlo aj k splneniu podmienok podľa § 3 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého osvedčenie je možné podľa tejto právnej úpravy vydať len oprávnenému držiteľovi. Základnou zákonnou podmienkou pre vznik vlastníckeho práva vydržaním, či už podľa § 134 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnej právnej úpravy zákona č. 293/1992 Zb., je držba. K zákonom predpokladanému následku, t. j. vzniku vlastníckeho práva vydržaním nemôže dôjsť u niekoho, kto nehnuteľnosť v držbe nemá. Zároveň skutočnosť, že v zmysle právnej úpravy platnej do 30. novembra 2000 nebol notár vydávajúci osvedčenie povinný skúmať splnenie podmienok zákona č. 293/1992 Zb., neznamená, že tieto zákonné podmienky ani nemuseli byť splnené. Uvedené závery vyplývajú z nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 477/2015-57 ako aj z judikatúry NS SR sp. zn. 2 Cdo 191/2009 z 29. novembra 2010 a sp. zn. 2 Cdo 159/2010 z 27. júna 2012. Správny bol preto aj záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku nedostatku držby žalovaného sa tento napriek márnemu uplynutiu desaťročnej lehoty podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. nestal vlastníkom sporných nehnuteľností v rozsahu, v ktorom bolo žalobe vyhovené.
13. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, to bolo správne založené na pomere úspechu strán sporu v konaní, ktorý bol porovnateľný, a preto bol správny aj výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v trovách konania potvrdil. Pre potreby zápisu práv podľa napadnutého rozsudku do katastra nehnuteľností spresnil odvolací súd v potvrdzujúcom výroku identifikačné údaje žalobcov, ktorých vlastníctvo sa bude zapisovať do KN.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CPS. Žalobcom plne úspešným v odvolacom konaní patrí plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).