Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-21S-35-2022.pdf
PDF · 124.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-21S/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: COLAS Slovakia, a. s., Orešianska 7, 917 01 Trnava, IČO: 31 651 402, právne zastúpený: Dentons Europe CS LLP One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, Bottova 2A, 911 08 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102085863/2022 z 26. júla 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102085863/2022 z 26. júla 2022 a Daňového úradu Nitra č. 100712173/2022 zo 04. apríla 2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet správneho súdneho prieskumu
1. Správca dane (Daňový úrad Nitra) prvostupňovým rozhodnutím (č. 100712173/2022 zo 04. apríla 2022) vyrubil daňovému subjektu COLAS Slovakia, a. s. (žalobcovi), rozdiel dane v sume 268.263,38 eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2015.
2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) žalobou napadnutým rozhodnutím (č. 102085863/2022 z 26. júla 2022) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
II. Priebeh administratívneho konania
3. Správca dane vykonal daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia február 2015 až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol (č. 100277033/2021 zo 17. februára 2021).
4. Daňový subjekt si v zdaňovacom období júl 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných plnení na základe faktúr, ktoré boli vystavené od dodávateľa: Steelstav, s. r. o., IČO : 45 385 386; (faktúry sú špecifikované na s. 2 prvostupňového rozhodnutia, pozn. správneho súdu). Predmetom dodania
bol prenájom dopravno-mechanizačných prostriedkov. Daňový subjekt okrem faktúr od dodávateľa Steelstav predložil aj zmluvu o prenájme dopravno-mechanizačných prostriedkov, zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku, objednávky, výpisy z bankových účtov, zoznam prenajatých strojov a záznamy o výkone vozidiel.
5. Výzva zaslaná dodávateľovi Steelstav na účely preverenia vzniku daňovej povinnosti sa správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Správca dane preto využil informácie aj z iných daňových konaní. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január až júl 2015 a september až december 2015 zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u dodávateľa určovanie dane podľa pomôcok, keďže dodávateľ nepreberal zásielky (poznámka: adresát je neznámy) a súčasný konateľ spoločnosti, občan Rumunska, sa na predvolanie nedostavil. Daňový úrad Banská Bystrica určil dodávateľovi daň podľa pomôcok aj za zdaňovacie obdobia január až december 2016, a to z rovnakých dôvodov. Daňový úrad Banská Bystrica pri miestnom zisťovaní na účely preverenia sídla spoločnosti dodávateľa zistil, že ten sa na adrese sídla nenachádzal a nemal tam označené sídlo. Určovanie dane podľa pomôcok vo vzťahu k dodávateľovi realizoval aj Daňový úrad Nitra, a to za zdaňovacie obdobia rokov 2014 a 2015. Realizovaná bola aj svedecká výpoveď p. A. B., konateľa dodávateľa do 16. mája 2018, z ktorej vyplynulo, že kontakt na nového konateľa získal prostredníctvom právnickej kancelárie, osobne sa s ním nikdy nestretol, odovzdanie dokladov zabezpečila právnická kancelária, ktorej odovzdal daňové a účtovné doklady. Dodávateľ v roku 2015 nemal žiadnych zamestnancov, priestory sídla mali prenajaté a iné priestory nevlastnili, vlastnil dve osobné motorové vozidlá, účtovníctvo viedol on sám.
6. Vo vyrubovacom konaní správca dane opätovne vypočul svedka A. B. za prítomnosti daňového subjektu. Ten potvrdil, že dodávateľ Steelstav dodal v roku 2015 pre daňový subjekt služby súvisiace s dodaním technologickej dopravy a zabezpečením technologického vybavenia na stavbe rýchlostnej cesty R2 Ruskovce-Pravotice. Dopravno-mechanizačné prostriedky použité pri dodaní služieb neboli vo vlastníctve dodávateľa, ale boli prenajaté od viacerých dodávateľov. Zoznam dodávateľov dodatočne predložil; generálnym dodávateľom bola spoločnosť BVD, s. r. o. Predložil aj neúplný zoznam subdodávateľov.
7. Následne na to správca dane zisťoval informácie, či konkrétne vozidlo bolo použité v súvislosti so stavbou rýchlostnej cesty R2 Ruskovce-Pravotice a či vlastníci/držitelia vozidiel poznajú dodávateľa Steelstav. Výzvy boli zaslané: Mirox.sk, s. r. o., KORMOŠ betónové výrobky, s. r. o., C. D., GUZEP trans, a. s., R+D PILMOT, s. r. o., LIGNUM MDV PLUS, s. r. o. Z odpovede zistil, že preverované vozidlá boli použité pri stavbe rýchlostnej cesty R2 Ruskovce-Pravotice, vlastníci nepoznajú spoločnosť dodávateľa, výkony boli realizované danými vozidlami a fakturované spoločnosti BVD. BVD je od 26. júna 2021 v konkurze a správca konkurznej podstaty na výzvy správcu dane nereagoval, nepredložil žiadne doklady.
8. Správca dane konštatoval, že nedošlo k odstráneniu pochybností o tom, že služby fakturované pre daňový subjekt boli skutočne dodané dodávateľom a že fakturované obchody boli zaevidované v účtovníctve dodávateľa. Nebol tak preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) u dodávateľa zdaniteľných plnení uvedeného na preverovaných faktúrach, nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia boli v skutočnosti dodané práve dodávateľom a odpočítaním dane z faktúr od dodávateľa daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Zdôraznil, že dodávateľ Steelstav nepreukázal dodanie služieb pre daňový subjekt tak, ako to daňový subjekt tvrdil prostredníctvom faktúr. Dodávateľ bol na adrese svojho sídla neznámym adresátom a nevykonával tu svoju ekonomickú činnosť. Súčasný konateľ nespolupracuje a doklady neposkytol. Pôvodný konateľ formálne potvrdil dodanie služieb, avšak nevedel spomenúť bežné skutočnosti súvisiace s výkonom ekonomickej činnosti dodávateľa, ktorej bol jediným konateľom. Dodávateľ si neplnil svoje povinnosti platiteľa DPH, keď s miestne príslušným správcom dane nekomunikoval a DPH za rok 2015 mu bola určená podľa pomôcok.
10. Žalovaný uviedol, že aj na základe vybranej vzorky vozidiel získal správca dane dostatočné, konzistentné a jednoznačné informácie, na základe ktorých bolo možné prijať potrebný záver. Vozidlá s príslušnými evidenčnými číslami boli použité pri stavbe rýchlostnej cesty R2 Ruskovce-Pravotice, ale v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že tieto vozidlá boli použité v súvislosti s dodávkami služieb
a dodávateľom pre daňový subjekt. Vlastníci/držitelia motorových vozidiel sa zhodli, že dodávateľa nepoznajú. Dodávateľ dodanie služieb podľa faktúr pre daňový subjekt nepreukázal. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane o tom, že služby mu boli dodané označeným dodávateľom.
11. Žalovaný sa nestotožnil ani s výhradami daňového subjektu týkajúcimi sa dôkazného bremena a taktiež sa nestotožnil s námietkami týkajúcimi sa toho, že rozhodnutie správcu dane nebolo vydané v lehote ustanovenej daňovým poriadkom [zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].
III. Správna žaloba
12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné, a to z dôvodov, že: i) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, iv) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, t. j. navrhol zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) až e) SSP.
13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že dodávateľ Steelstav dodal žalobcovi služby a jediný fakt, ktorý podľa žalovaného mal spochybniť faktúry, bolo, že dodávateľ je nekontaktný. Nekontaktnosť nemôže byť dôvodom na spochybnenie faktúr; žalobca v tejto súvislosti vymenoval viacero súdnych rozhodnutí (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/3/2020, rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/6/2020, 2Sžfk/21/2020). Žalobca v daňovej kontrole predložil ku každej faktúre položkovitý prehľad jednotlivých častí plnenia, ktoré boli predmetom faktúry, a teda predložil výkazy o výkone vozidla (tzv. stasky), prípadne aj súhrnný prehľad týchto výkazov. Žalobca disponoval plnením, ktoré bolo predmetom faktúr, keďže bez strojov a vozidiel, ktoré boli prenajaté žalobcom na účely výstavby úseku rýchlostnej cesty R2, by tento úsek nebolo možné postaviť; napadnuté rozhodnutia tento fakt nespochybnili. Nejde tu o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia. Požiadavky na dodatočné overovanie zdaniteľného plnenia u obchodného partnera odmieta aj Súdny dvor Európskej únie; v tomto bode žalobca odkázal na rozhodnutia Vikingo, Mahagében a Molenheide a iní proti Belgicku. Žalovaný sa k týmto rozhodnutiam nevyjadril, hoci ich žalobca uplatnil v odvolaní. Zároveň rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odkázal, nemožno skutkovo porovnať s vecou, ktorá je predmetom konania. Žalobca predložil faktúry spolu s podrobným položkovým rozpisom dodaných služieb a žalovaný nespochybnil faktúry inak než nekontaktnosťou dodávateľa, a preto nesprávne právne posúdil právo žalobcu na odpočet DPH.
14. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože žalovaný nespochybnil, že boli vykonané práce, nespochybnil žiaden z listinných dôkazov, nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval alebo popieral skutočnosti tvrdené žalobcom a je nezrozumiteľné a bez dôvodov, ak tvrdí, že skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany dodávateľa Steelstav, keď jedinou pochybnosťou je nekontaktnosť dodávateľa. Podľa žalobcu bolo nepochybne preukázané, že žalobca a dodávateľ uzatvorili zmluvy, žalobca si objednal služby, vozidlá, stroje a vodiči vykonali práce, dodávateľ vystavil faktúry a žalobca ich riadne zaplatil. Žalobca poukázal na listinné dôkazy, svedeckú výpoveď A. B., vyjadrenia vlastníkov motorových vozidiel (síce nepoznali dodávateľa, ale potvrdili spoluprácu s BVD) a na všeobecne známe informácie, z ktorých vyplýva, že rýchlostná cesta R2 bola postavená, pretože z nich vyplýva, že služby na faktúrach boli reálne uskutočnené. Žalovaný nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval dodanie služieb; pochybnosti vznikli len z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa. Žalovaný uvádzal, že na základe zistených skutočností nadobudol oprávnené pochybnosti o opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie, no tieto oprávnené pochybnosti nijako bližšie nekonkretizoval. Výpoveď A. B. bola dôveryhodná, pretože pri výpovedi v roku 2021 už nebol vyzvaný vypovedať všeobecne (ako to bolo v roku 2019), ale boli mu kladené konkrétne otázky v súvislosti s faktúrami a zmluvami. Vo vzťahu k tomu, či tovary a služby musia byť dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-610/19 a C-277/14, z ktorých takáto totožnosť nevyplýva.
15. Žalobca namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav. Vo vzťahu k vozidlám použitým pri dodaní služby uviedol, že daňové orgány si náhodne vybrali šesť vozidiel, hoci z faktúr vyplýva, že išlo celkovo až o 102 rôznych vozidiel, a zároveň z tých šiestich dve neboli uvedené v žiadnom z podkladov (faktúr). Žalobca tiež navrhoval, aby ako dôkazy boli vykonané kontrolné výkazy DPH dodávateľa, ale z rozhodnutí nevyplýva posúdenie kontrolných výkazov.
16. Podľa žalobcu skutkový základ nemá oporu v administratívnom spise. Ak žalovaný uviedol, že všetci vyzvaní vlastníci motorových vozidiel potvrdili, že vozidlá boli použité pri stavbe rýchlostnej cesty R2, zhodli sa, že nepoznali dodávateľa, že výkony boli fakturované spoločnosti BVD, ktorá je v konkurze a ktorej správca konkurznej podstaty na výzvy správcu dane nereagoval, tak potom žalovaný opäť pričítal nekontaktnosť (tentokrát BVD) na ťarchu žalobcovi. Zdôraznil, že pod „všetkými vyzvanými vlastníkmi motorových vozidiel“, ide v skutočnosti len o štyroch vlastníkov. Zároveň poukázal na to, že z písomných podkladov k faktúram vyplývalo, že prenájom určitých vozidiel organizovali dodávateľ a BVD pravdepodobne spoločne, keďže na výkazoch o ich výkonoch bolo uvedené obchodné meno oboch subjektov, a preto je v rozpore s administratívnym spisom tvrdenie, že služby neboli dodané od dodávateľa Steelstav.
IV. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní z 10. februára 2023 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na názoroch prezentovaných v žalobou napadnutých rozhodnutiach. Je podľa neho faktom, že dodávateľ dodanie služieb pre žalobcu nepreukázal a rovnako aj to, že dodávateľ si neplnil svoje povinnosti platiteľa DPH, čím neumožnil preveriť že mu vznikla daňová povinnosť. Doklady preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti v roku 2015 a realizáciu zdaniteľných plnení so žalobcom dodávateľ nepredložil. Pochybnosti o vykonávaní ekonomickej činnosti dodávateľa boli dané aj tým, že mu DPH a daň z príjmov bola určená podľa pomôcok. Spochybnenie dodania služieb dodávateľom vyplynulo aj z výpovede A. B.. Na posúdenie motorových vozidiel postačovala aj vybraná vzorka šiestich vozidiel. Na základe predložených listinných dôkazov nebolo možné konštatovať, že služby v uvedenom druhu, objeme a cene boli žalobcovi dodané dodávateľom Steelstav. Žalobca pritom tvrdil, že služby mu dodával len Steelstav. Aj sám žalobca uviedol, že prenájom určitých vozidiel organizovali dodávateľ a BVD pravdepodobne spoločne. Podľa žalovaného preto vznikli oprávnené pochybnosti o opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa. Judikatúra súdneho dvora uvedená žalobcom je v tomto prípade právne irelevantná, keďže sa týka daňového podvodu. Dôkazné bremeno nebolo prenesené na žalobcu v rozpore so zákonom.
18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 27. apríla 2023 (ďalej len „replika“), v ktorej rozporoval tvrdenia a závery žalovaného uvedené vo vyjadrení a pridržal sa svojich predchádzajúcich písomných podaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. R 23/2022 a zdôraznil, že plnenie, ktoré bolo predmetom faktúr, fakticky existuje, nejde o fiktívne plnenie, pričom daňové orgány len spochybňujú dodanie práve dodávateľom, a preto s odkazom na toto súdne rozhodnutie skonštatoval, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, resp. tieto subjekty stotožniť.
19. Žalovaný na repliku žalobcu reagoval podaním z 15. mája 2023 (ďalej len „duplika“), v ktorej sa pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení.
20. Žalobca na dupliku reagoval v podaní z 28. novembra 2023, v ktorej sa pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení.
21. Žalobca podaním z 10. júla 2025 predložil vo veci rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/42/2022 z 21. mája 2025 vydané v súvisiacej veci a ktorého závery sú relevantné aj v prejednávanej veci a ktorým preukazoval dôvodnosť podanej žaloby.
V. Relevantná právna úprava
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VI. Nariadenie pojednávania
27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/35/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-21S/35/2022.
28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP). preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
29. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní 12.06.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení a zároveň krátkou cestou predložil dve rozhodnutia správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2015 a november 2015 vydané po zrušujúcich rozhodnutiach Správneho súdu v Bratislave a ktorými správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 0,00 eur.
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
30. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 268.263,38 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov preskúmať správnosť záverov finančných orgánov, a teda, či sú tieto závery v súlade so zákonom o DPH, daňovým poriadkom a ustálenou súdnou praxou.
31. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.
32. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (i) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (iii) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a/ Smernice 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie, s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie, s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).
33. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že v obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi konania bolo už vo veci rozhodnuté, a to v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/26/2022, rozsudkom zo 6. augusta 2025, v ktorom bolo podrobené súdnemu prieskumu zdaňovacie obdobie október 2015. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú žalobcom a žalovaným totožné subjekty ako vo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. NR-15S/26/2022, pričom ide o totožnú daňovú kontrolu a vo vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam február 2015 až december 2015 bol vyhotovený jeden protokol.
34. Z daného dôvodu preto správny súd poukazuje na dôvody rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/26/2022 zo 6. augusta 2025, z ktorých cituje:
„K preverovanému obchodnému vzťahu žalobcu 34. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že finančné orgány dospeli k záveru, že spoločnosť Steelstav nepreukázala dodanie služieb pre žalobcu tak, ako to žalobca tvrdil prostredníctvom faktúr predložených k daňovej kontrole. Orgány finančnej správy uvedené založili aj na nekontaktnosti spoločnosti Steelstav a nesplnení finančných povinností zo strany tejto spoločnosti. Z administratívneho spisu správny súd vyvodil, že dodanie služieb spochybnené nebolo (bol spochybnený deklarovaný dodávateľ).
35. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu zjavne však vedú závery správcu dane a žalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť Steelstav dodala žalobcovi služby. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar alebo služby vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru alebo služby nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla
aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).
36. V prípade, ak orgány finančnej správy založili svoje rozhodnutia na nekontaktnosti spoločnosti Steelstav a na porušení predpisov z jej strany (neplnenie si povinností platiteľa dane, nepodávanie daňových priznaní a splnenie podmienok pre zrušenie registrácie spoločnosti Steelstav ako platiteľa DPH), tak tieto skutočnosti nesmú ísť na ťarchu žalobcu, pretože sa jedná o skutočnosti mimo jeho dosah a možnosti ovplyvnenia. Správny súd poukazuje aj na už ustálenú judikatúru kasačného súdu, ktorý judikuje, že nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcovi pri hodnotení toho, či sú žalobcom predložené dôkazy dostačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Nekontaktnosť dodávateľa tak v tomto zmysle pozíciu žalobcu nijako nevylepšuje a ani nezhoršuje (tu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/67/2021 zo dňa 05.07.2023). Judikatúra už identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je sporná existencia materiálneho plnenia). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).
37. S odkazom na uvedené tak správny súd uvádza, že sú nesprávne právne závery žalovaného a správcu dane, ak svoje rozhodnutia postavili na tom, že sa preukazuje dodávateľ uvedený na faktúre - v predmetnom prípade spoločnosť Steelstav. Na splnenie hmotnoprávnej podmienky (teda, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň) tak nie je potrebné, aby bol dodávateľ bližšie špecifikovaný, ale je potrebné, aby bol osobou registrovanou pre daň. Orgány finančnej správy tak pochybili, ak požadovali stotožnenie dodávateľa so spoločnosťou Steelstav a nepostupovali v súlade s ustálenou súdnou praxou.
38. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane a žalovaný nespochybnili dodanie služieb (výkonov), ale dodanie týchto služieb (výkonov) spoločnosťou Steelstav. Uvedené podporili aj tým, že vlastníci, či držitelia motorových vozidiel sa zhodli, že spoločnosť Steelstav nepoznajú, t. j. práce nemohli byť koordinované touto spoločnosťou. Súčasne uviedli, že výkony realizované motorovými vozidlami boli fakturované inej spoločnosti, ktorej prípadný obchodný vzťah k spoločnosti nebol preukázaný. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu uvádza, že tieto závery orgánov finančnej správy sú predčasne a nedostatočné.
39. Ako vyplynulo z dokazovania, bývalý konateľ spoločnosti Steelstav potvrdil, že generálnym dodávateľom spoločnosti Steelstav bola spoločnosť BVD. Súčasne, správny súd poukazuje na nasledujúce skutočnosti vyplývajúce z dokumentácie, nachádzajúcej sa v administratívnom spise:
- spoločnosť R+D PILMONT, s.r.o., so sídlom 193, 957 03 Dežerice, IČO: 36 339 202 potvrdila, že v roku 2015 bolo ich motorové vozidlo používané pri výstavbe rýchlostnej cesty R2 Ruskovce-Pravotice a spoločnosť Steelstav nepoznala. Súčasne však uviedla, že služby boli dodané spoločnosti BVD;
- spoločnosť Mirox.sk s.r.o., so sídlom Čelno 411/47, 976 98 Podbrezová - Lopej, IČO: 43 963 960 potvrdila, že v roku 2015 bolo ich motorové vozidlo nasadené pri stavbe rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice, spoločnosť Steelstav nepozná. Zároveň však uvedená spoločnosť predložila faktúry, z ktorých vyplýva, že ich odberateľom bola spoločnosť BVD;
- C. D. uviedol, že na stavbe - výstavba rýchlostnej cesty R2 Ruskovce-Pravotice spolupracoval so spoločnosťou BVD a poskytoval nákladné vozidlo.
40. Súčasne ako vyplýva z administratívneho spisu, medzi žalobcom a spoločnosťou Steelstav bola uzatvorená zmluva o prenájme dopravno-mechanizačných prostriedkov, pričom nebolo vylúčené využitie subdodávateľov zo strany spoločnosti Steelstav. Medzi žalobcom a spoločnosťou Steelstav bola uzatvorená aj zmluva o prevádzke dopravného prostriedku zo dňa 22.06.2015, pričom taktiež nebola vylúčená možnosť vykonania služieb subdodávateľsky.
41. Správny súd na podklade uvedeného zastáva názor, že orgány finančnej správy pochybili, ak uviedli, že výkony realizované motorovými vozidlami boli fakturované inej spoločnosti, ktorej prípadný obchodný vzťah k spoločnosti Steelstav nebol preukázaný, pretože (i) spoločným menovateľom poskytnutých výkonov bola spoločnosť BVD (ako generálny dodávateľ spoločnosti Steelstav a objednávateľ u majiteľov motorových vozidiel), (ii) orgány finančnej správy žiadnym spôsobom neskúmali vzťah spoločnosti BVD a spoločnosti Steelstav, a to aj napriek tomu, že uviedli, že nebol preukázaný ich obchodný vzťah (tu je len konštatované, že na spoločnosť BVD bol vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty nereagoval) a (iii) svoje závery tak podložili na predčasných záveroch. Nebola tak skúmaná možnosť poskytnutia výkonov subdodávateľsky, pričom práve skúmanie dodania výkonov subdodávateľom by mohlo orgánom finančnej správy napomôcť k dôkladnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci, a tým aj správnemu právnemu posúdeniu.“
35. Na podklade vyššie uvedených východísk sú tak závery žalovaného a správcu dane nesprávne, a preto správny súd podľa § 191 písm. c) a e) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. S odkazom na vyššie uvedený skutkový stav správny súd konštatuje, že správca dane dosiaľ neformuloval také pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú zatiaľ predčasné a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia.
36. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov vec znova prejednať a súc viazaní názorom správneho súdu poskytnúť žalobcovi relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, prípadne preukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného názoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu.
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).