Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NR-15S-26-2022.pdf
PDF · 118.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-15S/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: COLAS Slovakia, a.s., so sídlom Orešianska 3168/7, 917 01 Trnava, IČO: 31 651 402, zastúpený: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102086547/2022 zo dňa 26.07.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102086547/2022 zo dňa 26.07.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 100714058/2022 zo dňa 04.04.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky, so sídlom Kukučínova 1, 940 02 Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), o. i. aj za zdaňovacie obdobie október 2015.
2. Správca dane oboznámil žalobcu s predbežnými výsledkami z daňovej kontroly – podaním zo dňa 14.01.2021, pričom vo vzťahu k predmetnému kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu sa zameral na kontrolu faktúr od dodávateľa – spoločnosti Steelstav s.r.o., naposledy sídlom Partizánska cesta 71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 385 386 (ďalej len „spoločnosť Steelstav“). Žalobca vyjadril nesúhlas s predbežnými výsledkami z daňovej kontroly. 3. Správca dane vydal protokol č. 100277033/2021 zo dňa 17.02.2021, pričom daný protokol bol vydaný vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly a vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu – február 2015, apríl 2015, máj 2015, júl 2015, september až december 2015. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 12.04.2021, pričom namietol závery správcu dane.
4. Dňa 14.07.2021 sa uskutočnil výsluch svedka – A. B. C., bývalého konateľa spoločnosti Steelstav. Svedok potvrdil, že od roku 2014 obchodovala spoločnosť Steelstav so žalobcom, pričom mali podpísané dve rámcové zmluvy, jednu na technologickú dopravu a druhú na zabezpečenie technologického vybavenia. Potvrdil existenciu faktúr a uviedol, že predmetom dodania bolo dodanie v zmysle zmlúv –
jednalo sa o stavbu rýchlostnej cesty D. D. - B., kde mala spoločnosť Steelstav výhradné zastúpenie na dodanie technologickej dopravy a na zabezpečenie technologického vybavenia. Uviedol, že v roku 2015 boli najväčšie výkony, denne robilo aj 50 technologických áut pri dovoze štrku a zeminy, množstvo strojov, pričom sa robilo tankovanie strojov, čistenie komunikácií, vrátane subdodávateľov. Svedok uviedol, že dopravnomechanizačné prostriedky boli prenajaté od subdodávateľov. Na základe e-mailu zo dňa 05.10.2021 svedok potvrdil, že generálnym dodávateľom spoločnosti Steelstav bola spoločnosť BVD s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 3501/71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 785 361 (ďalej len „spoločnosť BVD“).
5. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100714058/2022 zo dňa 04.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015.
6. Správca dane na základe zistení vyhodnotil, že (i) nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) u dodávateľa zdaniteľných plnení – spoločnosti Steelstav – uvedeného na dotknutých preverovaných faktúrach, (ii) nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia boli v skutočnosti dodané práve dodávateľom – spoločnosťou Steelstav tak, ako to bolo uvedené na kontrolovaných faktúrach, a teda nebolo preukázané, že voči kontrolovanému platiteľovi bola uplatnená daň iným platiteľom v tuzemsku a (iii) odpočítaním dane z faktúr od dodávateľa – spoločnosti Steelstav žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.05.2022, pričom namietol, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, zmätočne a nelogicky vyhodnotil vykonané dôkazy, v rozpore so zákonom vytvoril a preniesol na žalobcu povinnosti a porušil procesné ustanovenia.
8. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102086547/2022 zo dňa 26.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
9. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, pričom uviedol, že spoločnosť Steelstav bola nekontaktná a výpovedi svedka – A. B. C. nemožno priznať potrebnú dôveryhodnosť, pretože svoje tvrdenia nevedel preukázať. Spoločnosť Steelstav so správcom dane nekomunikovala, neplnila si svoje povinnosti platiteľa DPH za obdobie 01-12/2015, 01-12/2016 a daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a 2016 jej boli určené podľa pomôcok. Žalovaný súčasne uviedol, že na základe dokazovania vo vzťahu k vozidlám nebolo preukázané, že tieto vozidlá boli použité v súvislosti s dodávkami spoločnosťou Steelstav pre žalobcu, a to aj napriek tomu, že tieto vozidlá boli použité pri stave rýchlostnej cesty D. D. – B.. Vlastníci a držitelia motorových vozidiel uviedli, že spoločnosť Steelstav nepoznajú.
10. Žalovaný vyjadril súhlas so správcom dane v tom, že ak neboli splnené zákonné podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a daňový subjekt si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal v rozpore so zákonom o DPH a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť. Za daných okolností si daňový subjekt uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok.
11. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno k jeho nároku, pričom tento svoj nárok preukazoval najmä listinnými dôkazmi. Pravdivosť týchto dôkazov správca dane preveroval a nadobudol oprávnené pochybnosti o opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa označeného ako spoločnosť Steelstav. V okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní či na predložených faktúrach, bolo na žalobcovi preukázať, že k realizácii zdaniteľných plnení došlo skutočne tak, ako to sám deklaroval. Žalovaný konštatoval, že žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a opodstatnenosť práva na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť Steelstav, nepreukázal.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
12. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 26.09.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu a skutkový stav, ktorý orgány verejnej správy vzali za základ rozhodnutí, je v rozpore a nemá oporu v administratívnom spise.
13. Žalobca namietol, že jediná skutočnosť, ktorou bol spochybnený nárok žalobcu, bola nekontaktnosť spoločnosti Steelstav. Žalobca uviedol, že počas konania poukazoval na to, že samotná nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť dôvodom na spochybnenie faktúr, a teda ani práva na odpočet DPH, pričom závery ním vybranej judikatúry prezentoval aj v žalobe.
14. Žalobca uviedol, že ku každej faktúre predložil položkovitý prehľad jednotlivých častí plnenia (služby), ktoré bolo predmetom dane – ku každej faktúre boli predložené výkazy o výkone vozidla (tzv. stazky) a prípadne aj súhrnný prehľad týchto výkazov, čím mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno. To, že boli tieto doklady predložené vyplýva aj z prvostupňového rozhodnutia (druhý odsek zdola na strane 2 prvostupňového rozhodnutia). Ďalej poukázal na judikatúru, týkajúcu sa overovania zdaniteľného plnenia u obchodného partnera.
15. Žalobca namietol nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretože (i) žalovaný nespochybnil, že boli vykonané práce, (ii) žalovaný nespochybnil žiaden z predložených listinných dôkazov, (iii) žalovaný nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval skutočnosti tvrdené žalobcom a (iv) žalovaný nezrozumiteľne a bez dôvodov tvrdí, že skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu, pričom jediná pochybnosť je nekontaktnosť spoločnosti Steelstav. Žalobca poukázal na to, že bolo preukázané dodanie služieb, nejestvovali žiadne pochybnosti o faktúrach a došlo k nezrozumiteľnému vyhodnoteniu dôkazov.
16. Ďalej žalobca namietol nedostatočne zistený skutkový stav, keď už správca dane v nedostatočnom rozsahu zistil (i) držiteľov a prevádzkovateľov vozidiel, ktoré boli uvedené v podkladoch k faktúram a (ii) obsah kontrolných výkazov spoločnosti Steelstav. Žalobca poukázal na to, že správca dane náhodne vybral 6 vozidiel, hoci v podkladoch bolo uvedených niekoľko desiatok vozidiel, a teda nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný tak preveril dve vozidlá (ktoré vyplývali z faktúr) a zároveň preveroval ďalších 4 vlastníkov a držiteľov vozidiel, ktorí neboli uvedení v podkladoch k faktúram. Ďalej namietol, že žalovaný s odkazom na nekontaktnosť spoločnosti Steelstav odmietol doplniť dokazovanie tak, aby bolo zrejmé, či boli faktúry uvedené v kontrolných výkazoch spoločnosti Steelstav alebo nie. Žalobca mal aj na základe vyššie uvedených skutočností za to, že skutkový základ nemá oporu v spise.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.02.2023, pričom uviedol, že skutočnosť, že označený dodávateľ dodanie služieb pre žalobcu nepreukázal, bola faktom. Dodávateľ si opakovane neplnil svoje povinnosti platiteľa dane, so správcom dane nekomunikoval, na adrese svojho sídla bol nekontaktný a daňové priznania nepodával. V zmysle zákona o DPH tak boli splnené podmienky pre zrušenie registrácie spoločnosti Steelstav ako platiteľa DPH. Zároveň žalovaný uviedol, že počas konania boli zistené aj ďalšie skutočnosti, ktoré opodstatnene spochybnili reálne dodanie služieb spoločnosťou Steelstav pre žalobcu – tu poukázal na zistenie správcu dane a žalovaného, uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí.
18. Na základe zistených skutočností tak správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa označeného ako spoločnosť Steelstav. Žalovaný mal za to, že na základe listinných dokladov, na ktoré odkazoval žalobca aj v žalobe nemožno konštatovať, že služby v uvedenom druhu, objeme a cene boli žalobcovi dodané spoločnosťou Steelstav. Skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedali reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nich označenému ako dodávateľ (platiteľ dane) a tieto pochybnosti žalobca neodstránil ani predložením listinných dôkazov označených ako „záznamy o výkone vozidla (tzv. stazky)“ a „súhrnný prehľad týchto výkazov.“ Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
19. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 23.05.2023, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný zaslal dupliku zo dňa 18.04.2023, pričom taktiež zotrval na svojej argumentácii. Žalobca podaním zo dňa 10.07.2025 predložil rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/42/2022-892 zo dňa 21.05.2025, ktorým preukazoval dôvodnosť podanej žaloby.
20. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-15S/26/2022.
22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
23. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 06.08.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
31. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume XX.XXX,XX eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane, majú oporu v administratívnom spise.
Všeobecne k východiskám odpočítania dane
32. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.
33. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (i) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (iii) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).
K preverovanému obchodnému vzťahu žalobcu
34. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že finančné orgány dospeli k záveru, že spoločnosť Steelstav nepreukázala dodanie služieb pre žalobcu tak, ako to žalobca tvrdil prostredníctvom faktúr predložených k daňovej kontrole. Orgány finančnej správy uvedené založili aj na nekontaktnosti spoločnosti Steelstav a nesplnení finančných povinností zo strany tejto spoločnosti. Z administratívneho spisu správny súd vyvodil, že dodanie služieb spochybnené nebolo (bol spochybnený deklarovaný dodávateľ).
35. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu zjavne však vedú závery správcu dane a žalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť Steelstav dodala žalobcovi služby. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar alebo služby vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
alebo služby nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).
36. V prípade, ak orgány finančnej správy založili svoje rozhodnutia na nekontaktnosti spoločnosti Steelstav a na porušení predpisov z jej strany (neplnenie si povinností platiteľa dane, nepodávanie daňových priznaní a splnenie podmienok pre zrušenie registrácie spoločnosti Steelstav ako platiteľa DPH), tak tieto skutočnosti nesmú ísť na ťarchu žalobcu, pretože sa jedná o skutočnosti mimo jeho dosah a možnosti ovplyvnenia. Správny súd poukazuje aj na už ustálenú judikatúru kasačného súdu, ktorý judikuje, že nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcovi pri hodnotení toho, či sú žalobcom predložené dôkazy dostačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Nekontaktnosť dodávateľa tak v tomto zmysle pozíciu žalobcu nijako nevylepšuje a ani nezhoršuje (tu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/67/2021 zo dňa 05.07.2023). Judikatúra už identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je sporná existencia materiálneho plnenia). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci E. F., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).
37. S odkazom na uvedené tak správny súd uvádza, že sú nesprávne právne závery žalovaného a správcu dane, ak svoje rozhodnutia postavili na tom, že sa preukazuje dodávateľ uvedený na faktúre – v predmetnom prípade spoločnosť Steelstav. Na splnenie hmotnoprávnej podmienky (teda, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň) tak nie je potrebné, aby bol dodávateľ bližšie špecifikovaný, ale je potrebné, aby bol osobou registrovanou pre daň. Orgány finančnej správy tak pochybili, ak požadovali stotožnenie dodávateľa so spoločnosťou Steelstav a nepostupovali v súlade s ustálenou súdnou praxou.
38. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane a žalovaný nespochybnili dodanie služieb (výkonov), ale dodanie týchto služieb (výkonov) spoločnosťou Steelstav. Uvedené podporili aj tým, že vlastníci, či držitelia motorových vozidiel sa zhodli, že spoločnosť Steelstav nepoznajú, t. j. práce nemohli byť koordinované touto spoločnosťou. Súčasne uviedli, že výkony realizované motorovými vozidlami boli fakturované inej spoločnosti, ktorej prípadný obchodný vzťah k spoločnosti nebol preukázaný. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu uvádza, že tieto závery orgánov finančnej správy sú predčasne a nedostatočné.
39. Ako vyplynulo z dokazovania, bývalý konateľ spoločnosti Steelstav potvrdil, že generálnym dodávateľom spoločnosti Steelstav bola spoločnosť BVD. Súčasne, správny súd poukazuje na nasledujúce skutočnosti vyplývajúce z dokumentácie, nachádzajúcej sa v administratívnom spise:
- spoločnosť R+D PILMONT, s.r.o., so sídlom 193, 957 03 Dežerice, IČO: 36 339 202 potvrdila, že v roku 2015 bolo ich motorové vozidlo používané pri výstavbe rýchlostnej cesty D. D. a spoločnosť Steelstav nepoznala. Súčasne však uviedla, že služby boli dodané spoločnosti BVD;
- spoločnosť Mirox.sk s.r.o., so sídlom Čelno 411/47, 976 98 Podbrezová – Lopej, IČO: 43 963 960 potvrdila, že v roku 2015 bolo ich motorové vozidlo nasadené pri stavbe rýchlostnej cesty D. D. –B.,
spoločnosť Steelstav nepozná. Zároveň však uvedená spoločnosť predložila faktúry, z ktorých vyplýva, že ich odberateľom bola spoločnosť BVD;
- G. H. uviedol, že na stavbe – výstavba rýchlostnej cesty D. D. spolupracoval so spoločnosťou BVD a poskytoval nákladné vozidlo.
40. Súčasne ako vyplýva z administratívneho spisu, medzi žalobcom a spoločnosťou Steelstav bola uzatvorená zmluva o prenájme dopravno-mechanizačných prostriedkov, pričom nebolo vylúčené využitie subdodávateľov zo strany spoločnosti Steelstav. Medzi žalobcom a spoločnosťou Steelstav bola uzatvorená aj zmluva o prevádzke dopravného prostriedku zo dňa 22.06.2015, pričom taktiež nebola vylúčená možnosť vykonania služieb subdodávateľsky.
41. Správny súd na podklade uvedeného zastáva názor, že orgány finančnej správy pochybili, ak uviedli, že výkony realizované motorovými vozidlami boli fakturované inej spoločnosti, ktorej prípadný obchodný vzťah k spoločnosti Steelstav nebol preukázaný, pretože (i) spoločným menovateľom poskytnutých výkonov bola spoločnosť BVD (ako generálny dodávateľ spoločnosti Steelstav a objednávateľ u majiteľov motorových vozidiel), (ii) orgány finančnej správy žiadnym spôsobom neskúmali vzťah spoločnosti BVD a spoločnosti Steelstav, a to aj napriek tomu, že uviedli, že nebol preukázaný ich obchodný vzťah (tu je len konštatované, že na spoločnosť BVD bol vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty nereagoval) a (iii) svoje závery tak podložili na predčasných záveroch. Nebola tak skúmaná možnosť poskytnutia výkonov subdodávateľsky, pričom práve skúmanie dodania výkonov subdodávateľom by mohlo orgánom finančnej správy napomôcť k dôkladnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci, a tým aj správnemu právnemu posúdeniu.
Záverom
42. Na podklade vyššie uvedených východísk sú tak závery žalovaného a správcu dane nesprávne, a preto správny súd v súlade s § 191 písm. c) a e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. S odkazom na vyššie uvedený skutkový stav musí správny súd konštatovať, že správca dane doposiaľ neformuloval také pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú zatiaľ predčasné a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia.
43. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov znova prejednať vec žalobcu, viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť žalobcovi relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude, buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo preukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného názoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu.
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).