Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Sžfk-3-2020.pdf
PDF · 93.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sžfk/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, Zvolen, IČO: 36 635 529, zast.: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/5/2019-195 zo 7. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. 102055735/2018 zo 16.10.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) č. 101217667/2018 z 25.06.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 123 772,56 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2015. 2. Finančné orgány neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. a právo na oslobodenie od dane pri odberateľovi TOROK METALI d.o.o. Žalovaný si osvojil závery správcu dane a preskúmavané rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že dodanie deklarovaného tovaru nemohlo byť dodané tak, ako bolo deklarované dodávateľskými faktúrami od spoločnosti SIVESPOL, s. r. o. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že v prípade odberateľa TOROK METALI d.o.o. nedošlo ku žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom z iného členského štátu ako odberateľom, preto si žalobca neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Napriek tomu, že v rámci dokazovania predložil žalobca faktúry, dodacie listy, CMR doklady k faktúram, bankové výpisy s platbami za tovar, ktorými deklaroval riadne dodanie fakturovaného tovaru, nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca reálne dodal fakturovaný tovar chorvátskemu odberateľovi. Konštatoval, že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný danej spoločnosti TOROK METALI d.o.o., a tiež, že faktúra vystavená formálne dodávateľom s jej náležitosťami nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ak daňová kontrola nepreukázala skutočné dodanie tovaru.
3. Ďalej konštatoval, že daňová kontrola bola začatá dňa 07.07.2016, ukončená dňa 13.04.2018, pričom bola prerušená od 31.03.2017 do 01.02.2018 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, a teda trvala 337 dní. 4. Okrem iného uviedol, že pokiaľ by si platiteľ, resp. jeho štatutár splnil zákonnú povinnosť starostlivosti riadneho hospodára, mohol by vedieť, že plnenie zakladajúce sporné právo na odpočítanie dane nesie všetky znaky zneužívajúceho konania. Žalovaný spochybnil tvrdenie konateľa žalobcu H. J., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2017 uviedol, že nevie nič o dodávateľoch tovaru pre spoločnosť SIVESPOL, s. r. o. Stotožnil sa pritom so závermi správcu dane, že ak žalobca bol jediným odberateľom tovaru, fiktívnosť ktorého bola preukázaná z podporných dôkazov získaných z Prezídia policajného zboru z výsluchov obvinených J. Y. a H. T., s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote, by dodávateľ nepotreboval inú sprostredkovateľskú spoločnosť na distribúciu tovaru, pričom išlo o zahmlievanie toku tovaru za účelom zníženia dane, ktorú by spoločnosť musela odviesť do štátneho rozpočtu. Preto ani žalovaný nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vyjadrením ďalších osôb, ktoré by nemohli zvrátiť záver správcu dane, že žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období nevniklo právo na odpočítanie DPH.
II. Konanie na správnom súde
5. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 23S/5/2019-195 zo 07.08.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil preskúmavané rozhodnutie ako nepreskúmateľné a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 6. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že samotná nekontaktnosť zahraničného odberateľa (TOROK METALI d.o.o.), nie je dôkazom skutočnosti, že k dodaniu tovaru v zdaňovacom období nedošlo, pričom dôkazné bremeno leží na správcovi dane. Žalovaný k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru odberateľovi TOROK METALI d.o.o., okrem popisu skutkového stavu, neuviedol žiadne vlastné úvahy ku konkrétnym odvolacím námietkam. Záver daňových orgánov, že došlo k zastieraniu/utajovaniu žalobcom skutočného dodávateľa, resp. skutočného odberateľa, musí vyplývať z vyhodnotenia dôkazov, vrátane úvahy daňových orgánov ako dospeli k záveru o nepriznaní uplatnených nárokov žalobcom v zmysle Zákona o DPH. Len samotné konštatovanie, popísanie zistení, opis dôkazov spolu s odkazom na príslušnú judikatúru, samo o sebe takýmto vyhodnotením dokazovania nie je. 7. Ďalej správny súd vyhodnotil, že žalovaný dostatočným spôsobom nereflektoval na konkrétne odvolacie námietky žalobcu, najmä čo sa týka odôvodnenia nepotrebnosti vykonávania ďalšieho dokazovania, namietaného spôsobu pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov, namietaného nepreukázania skutočnosti, že žalobca mal vedieť alebo musel vedieť o zneužívajúcom konaní systému DPH jeho dodávateľom, keď namietal, že nerozumie úvahe správcu dane ohľadom takéhoto konštatovania, žalovaný nereagoval vlastnou úvahou ani na námietku nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly, resp. na námietku ako sa správca dane s ňou vysporiadal. Zároveň sa stotožnil so žalobcom v tom, že žalovaný nekriticky prevzal závery správcu dane, bez toho, aby reagoval na konkrétne odvolacie námietky a tieto posúdil a vyhodnotil, pričom z konštrukcie rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že práve k namietaným skutočnostiam žalovaný v zásade len vo všeobecnosti poukázal, že sa stotožňuje so stanoviskom správcu dane a navyše ohľadom niektorých otázok aj skopíroval závery, úvahy správcu dane, čo správny súd považoval za nadbytočné, spôsobujúce neprehľadnosť rozhodnutia a aj jeho nepreskúmateľnosť. 8. Záverom najmä uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vyporiadať sa s konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu a svoje závery odôvodniť zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom, pričom zmienil, že z rozhodnutia daňových orgánov vo veciach týkajúcich sa odpočtov DPH musí jednoznačne vyplývať, ku akým záverom dospeli, a teda, či neuznávajú právo na odpočítanie DPH pre to, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky (daňové orgány pri verifikácii daňovým subjektom tvrdených deklarovaných transakcií vyvrátia, že tieto sa stali deklarovaným spôsobom) alebo preto, že sa preukáže, že išlo o zneužitie práva (obchodné transakcie nemali ekonomické opodstatnenie a ich účelom bolo získanie daňovej výhody) alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom, pričom daňový subjekt o tomto nezákonnom konaní vedel alebo musel vedieť. V rozhodnutiach je potrebné sa zamerať na konkrétne okolnosti prípadu a v konkrétnostiach popísať, čo malo byť predmetom deklarovaných obchodných transakcií (dodanie tovarov alebo služieb), aké dôkazy boli vykonané, hodnotenie dôkazov a skutkové závery, ktoré z nich boli vyvodené, ako aj jednoznačné právne posúdenie.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť odôvodnenú podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, nezohľadnil relevantné zistenia sťažovateľa a ustanovenia Daňového poriadku v nadväznosti na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ zotrval na svojich záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré podľa neho správny súd nesprávne právne posúdil, a v ktorom dostatočne zdôvodnil a preukázal, že v predmetných obchodných prípadoch nedošlo k zdaniteľným obchodom tak, ako to tvrdil žalobca. Sťažovateľ potom rozsiahlejšie argumentoval, ako má byť rozložené dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a orgán finančnej správy; a poukázal na judikatúru vo vzťahu k preukazovaniu vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode. 11. Tvrdil, že správca dane ako aj žalovaný podrobne v svojich rozhodnutiach uviedli, prečo nebol tovar nadobudnutý od dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. a Mirmaj, s.r.o. (subdodávateľa spoločnosti SIVESPOL, s.r.o.). Ďalej mal za to, že konateľ žalobcu vedel alebo mohol vedieť o sieti na tvorbu faktúr zorganizovanej konateľom tohto dodávateľa, nakoľko bol (žalobca) jediným odberateľom tohto fiktívneho tovaru. Zo zistení uvedených v rozhodnutiach podľa sťažovateľa nie je možné prijať iný logický záver, ako prijal správca dane a aj sťažovateľ, teda že sa uvedený zdaniteľný obchod neuskutočnil tak, ako to deklaroval žalobca. 12. Vo vzťahu k nedodaniu tovaru chorvátskemu odberateľovi sťažovateľ uviedol, že správca dane ho preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a zistil, že nebolo preukázané dodanie tovaru tejto spoločnosti, pričom všetky skutočnosti sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, a preto ich nebude duplicitne uvádzať. 13. Sťažovateľ tvrdil, že jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane má presvedčivo a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane. Takto vypracované rozhodnutie podľa neho spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, preto nemôže byť posúdené ako nepreskúmateľné. Sťažovateľ napokon dal do pozornosti, že v daňovom konaní nie je potrebné vysporiadať sa s každou námietkou, ale z rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo nedošlo k neuznaniu žalobcom uplatnenému nároku, čo napadnuté rozhodnutie podľa názoru sťažovateľa spĺňa. 14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že táto nespĺňa náležitosti riadne odôvodnenej kasačnej sťažnosti podľa § 440 S.s.p. a navrhol ju odmietnuť. Pre prípad, že by kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť náležitosti zákona spĺňa, poukázal na odôvodnenie žaloby a osobitne uviedol, že záver správcu dane a rovnako aj sťažovateľa o neunesení dôkazného bremena je nesprávny, keďže len keby správca dane vykonal dokazovanie, ktoré navrhol daňový subjekt, a toto dokazovanie by neprinieslo nové skutočnosti pozitívne pre daňový subjekt a pre skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom, potom by správca dane a žalovaný mohli dospieť k záveru, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Závery kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. 16. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. odôvodňuje svoje rozhodnutie v súdenej veci poukazom na svoj rozsudok sp. zn. 8Sžfk/14/2020 z 30.09.2020 v prakticky totožnej veci rovnakých účastníkov (za zdaňovacie obdobie december 2015), ktorého prevzatú časť ďalej uvádza (tam ako body 13-20, tu 17-24): 17. „Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bola tá skutočnosť, či sa žalovaný správne vysporiadal s namietanými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, či vecne a právne správne reagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy a ako a prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať zmenu zistených skutočností. Zároveň bol rozpor či žalovaný dostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri hodnotení dôkazov vo
vzťahu ku existencii tovaru, a vedomosti žalobcu o tvrdených skutočnostiach, ako aj pre absenciu vlastných záverov žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia. 18. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade krajský súd postupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu v obdobných veciach. 19. Kasačný súd zdôrazňuje, že rozloženie dôkazného bremena ako aj otázku aktívnej starostlivosti o svoje obchody a obchodných partnerov riešil kasačný súd aj v citovanom rozsudku sp. zn. 1Sžfk/31/2016 zo 17. októbra 2017, ž ktorého vyplýva, že nie je v rozpore s právom EU požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej sp. zn. C-499/10 Vlaamse Olicmaatschappij, tiež už citované rozsudky sp. zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). 20. Podľa kasačného súdu však dôležitou otázkou zostáva povinnosť správcu dane ako aj v odvolacom konaní žalovaného preukázať daňovému subjektu buď podvodný úmysel (vedomý úmysel zúčastniť sa daňového podvodu), alebo či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca obchodov poznačených daňovým podvodom (vedomá nedbanlivosť), ako aj skutočnosti či v rámci prebiehajúcich zdaniteľných obchodov prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil svojej, hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. 21. Aj kasačný súd v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva len tá skutočnosť, že správcom dane opísané skutočnosti preukazujú len fiktívne nadobudnutie, resp. nepreukázanie nadobudnutia tovaru v subdodávateľských reťazcoch Basia s.r.o., Slovakovo s.r.o., MIRMAJ s. r. o., SIVESPOL, s.r.o., pričom boli nedostatočne a nepresvedčivo vyhodnotené tie skutočnosti, ktoré sa týkajú vedomosti žalobcu o týchto fiktívnych prevodoch a rovnako tak aj skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. 22. Ako už bolo zdôraznené kasačným súdom v iných obdobných veciach je právom, ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy zabezpečiť, tieto náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci, aby jeho rozhodnutie bolo argumentačne presvedčivé nielen pre účastníkov konania, aj aj pre prípadný spor na správnom súde. Preto správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť. Správne orgány síce konštatovali rôzne rozporuplné zistenia a vyvodili z nich dôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami. Je právom, ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy zabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom zistenia skutkového stavu veci. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť, pričom aká by mala byť štruktúra odôvodnenia rozhodnutia popísal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/38/2017 z 19. júna 2019 (bod 71). 23. Aj kasačný súd sa priklonil k názoru správneho súdu, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s namietanými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní a žalovaný nedostatočne reagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom neuviedol, prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Žalobca zároveň nedostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku existencii tovaru, a vedomosti žalobcu o tvrdených skutočnostiach. Ak žalovaný chcel dosiahnuť toho, aby jeho rozhodnutie vo veci nebolo vyhodnotené ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, musí svoje rozhodnutie doplniť o vlastné závery. 24. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opakovane zrozumiteľne vyhodnotiť jednotlivé dôkazy tak, aby bolo zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, prečo tovar dodaný dodávateľom nemohol byť dodaný, pričom sa nemôže žalovaný uspokojiť len s konštatovaním, že ho nenadobudol od subdodávateľa. Zároveň sa musí vysporiadať aj so skutočnosťou, že tovar bol následne dodaný do zahraničia, pričom bude úlohou žalovaného vyhodnotiť dôkazy tak, aby bolo zrejmé prečo tovar, ktorý bol dodaný do zahraničia nie je deklarovaným tovarom a zároveň prečo považuje za jednoznačne a za nesporné, že tento nebol dodaný zahraničnému odberateľovi a bude potrebné znovu posúdiť žalobcom uplatňovaný nárok na odpočítanie DPH v zmysle zákonných podmienok, zohľadniac relevantnú judikatúru.“ 25. K vyššie citovaným záverom kasačný súd dodáva, že sťažovateľ relevantne nespochybnil záver správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení nepotrebnosti vykonať ďalšie navrhnuté dokazovanie v daňovom konaní, namietaného spôsobu zabezpečovania a vykonávania dokazovania, nepreukázania skutočnosti, že žalobca mal vedieť alebo musel vedieť o zneužívajúcom konaní systému DPH jeho dodávateľom, resp. o absencii vlastnej úvahy k námietke nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Tvrdenie sťažovateľa v tejto súvislosti, že nie je úlohou správnych orgánov odpovedať na každú námietku v odvolaní, je správne iba potiaľ, kým nejde o otázku rozhodujúcu pre posúdenie veci. A aj
tak by z rozhodnutia malo byť zrejmé, prečo je namietaná skutočnosť alebo právna otázka pre vec irelevantná. 26. Vo vzťahu ku konštatovaniu správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení záveru o nedodaní tovaru chorvátskemu odberateľovi sťažovateľ namietal v podstate len všeobecným odkazom na preskúmavané rozhodnutie, kde sú údajne uvedené všetky skutočnosti, a podotkol, že správca dane „vyčerpal svoje možnosti dôkazného bremena“. Z takto formulovaného sťažnostného bodu kasačný súd nevyrozumel, v čom konkrétne vidí sťažovateľ nesprávnosť právneho posúdenia zo strany správneho súdu. Nekonkrétny odkaz sťažovateľa na vlastné rozhodnutie z povahy veci nemôže postačovať, keď správny súd konkrétne pomenoval, v čom vidí jeho nepreskúmateľnosť. 27. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. 29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.