Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-2S-331-2021.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/331/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: DOCTORS RS s.r.o., so sídlom Behynce 161, 982 01 Tornaľa, IČO:52 516 393, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Račianska 45, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. PPZ-ODP-1-192-V/2021-ZVZ zo dňa 22.09.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou, zaevidovanou u žalobcu pod č. 1-186, požiadal v súlade s § 40 ods. 3, 4 a 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z. z.“) o vydanie povolenia na používanie zvláštneho výstražného znamenia modrej farby na vozidle pomocou prenosného zariadenia.
2. Žalovaný listom označeným ako „Žiadosť o povolenie výnimky - odpoveď“ č. PPZ-ODP-1-192-V/2021- ZVZ z 22.09.2021 oznámil žiadateľovi o výnimku, že po dôslednom posúdení predmetnej žiadosti poukazom na § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. používanie zvláštnych výstražných znamení pri plnení špeciálnych úloh na cestách v Slovenskej republike žiadateľovi nepovolil. (ďalej len ako „opatrenie“).
II.
Rozsah a dôvody žaloby (Argumenty žalobcu)
3. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. PPZ-ODP-1-192-V/2021-ZVZ z 22.09.2021 a jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
4. Žalobca uvádza, že je poskytovateľom všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre dospelých, prevádzkujúcim dve ambulancie v obci Bátka a v meste Rimavská Sobota. Svoju žiadosť o vydanie
povolenia s územnou pôsobnosťou Banskobystrického kraja odôvodnil poukazom na legitímny všeobecne prospešný záujem, ktorým je, vyplývajúc z povahy jeho činnosti, včasná preprava pacienta za účelom záchrany jeho života.
5. Žalovaný jeho žiadosti nevyhovel. Žalobca má vedomosť o tom, že iným subjektom v jemu podobnom postavení povolenie vydané bolo, preto sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie informácie. Žiadal o oznámenie kritérií používaných alebo stanovených interným predpisom pre vydanie povolení podľa § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. a predloženie zoznamu právnických a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú ku dňu žiadosti vydané platné povolenie podľa § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. Tejto žiadosti o informácie žalovaný čiastočne nevyhovel. Žalovaný podal voči uvedenému rozhodnutiu o čiastočnom nevyhovení žiadosti rozklad.
6. Ďalej žalobca bez znalosti konkrétnych subjektov, ktorým žalovaný povolenie vydal, poukázal na to, že v čiastočnom zneprístupnení žiadanej informácie Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra SR uviedlo, že sprístupnením zoznamu subjektov, ktorým povolenie vydané bolo, by mohlo dôjsť k ohrozeniu záujmov týchto osôb, okrem iného cit. „napr. prepravujúcich krv, orgány na transplantáciu“. Keďže takéto osoby sú k žalobcovi v podobnom postavení pri plnení rovnako dôležitých úloh v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, má žalobca za to, že žalovaný postupoval voči žalobcovi diskriminačne, keď jemu povolenie nevydal. Uvedeným konaním žalovaný postupoval v rozpore s § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“).
7. Žalobca súčasne navrhol súdu vykonať dokazovanie zabezpečením zoznamu osôb, ktoré mali k 26.08.2021 vydané platné povolenie od žalovaného za účelom porovnania toho, či sa medzi nimi nachádzajú subjekty v podobnom postavení pri plnení podobných úloh ako žalobca.
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 08.02.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentáciu žalobcu považuje žalovaný za príliš všeobecnú a dôkazmi nepodloženú, preto sa nemôže relevantne vyjadriť.
9. Žalovaný konštatoval, že povolenia sa vydávajú žiadateľom, ktorí spĺňajú podmienky potrebné pre udelenie takéhoto druhu povolenia na plnenie ich úloh, pričom všetky žiadosti o udelenie povolenia sú posudzované individuálne, s prihliadnutím na plnenie úloh jednotlivých žiadateľov. Žalovaný vydáva povolenia na vozidlá žiadateľom, ktorí spĺňajú podmienky potrebné pre udelenie takéhoto druhu povolenia na plnenie ich úloh, pričom zákon č. 8/2009 Z. z. obsahuje exemplifikatívny výpočet prípadov, v ktorých je možné vydať povolenie.
10. Žalovaný uviedol, že nevydal žiadny všeobecne záväzný právny predpis ani interný predpis, na základe ktorého by sa posudzovalo vydávanie povolení. Taktiež poukázal na skutočnosť, že povolenie vydané podľa § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. nie je rozhodnutie a nevydáva ho správny orgán v konaní podľa správneho poriadku. V zmysle § 40 ods. 5 citovaného zákona môže žalovaný udelené povolenie kedykoľvek zrušiť, a to i bez uvedenia dôvodu, pričom o tom držiteľa takéhoto povolenia vyrozumie.
11. Nariadenie žalovaného č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností v prílohe pod poradovým č. 111 stanovuje, že utajovanou skutočnosťou je agenda vydávania povolenia na zvláštne výstražné znamenia. Ide o utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia vyhradené, pretože by neoprávnená manipulácia s takýmito informáciami mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Žalovaný v konaní vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií vydal rozhodnutia, ktoré však nie sú predmetom tohto konania.
12. Žalovaný vzhľadom na predmet konania, ktorým je prieskum zákonnosti žalobou napadnutého opatrenia, zastáva názor, že správny súd v tomto konaní nemá právomoc preskúmavať žalobcom tvrdené údajne diskriminačne konanie žalovaného. Taktiež uviedol, že konanie vo veci sprístupnenia informácií podľa zák. č. 211/2000 Z. z. nebolo v čase podania žaloby ukončené, pričom v prípade,
ak by predmetom žaloby malo byť aj žalobcom v žalobe opísané konanie vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, žaloba by bola podaná v tejto časti predčasne, a teda by bola neprípustná.
13. Žalovaný, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy, považuje dôvody žaloby za neopodstatnené a nepodložené a opatrenie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu, za súladné s platnými a účinnými právnymi predpismi. 14. Žalobca v replike zo 16.02.2022 zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. Uviedol, že pred podaním žaloby vynaložil úsilie k preukázaniu dôvodnosti žaloby. V tej súvislosti požiadal žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o predloženie zoznamu osôb, ktoré mali k 26.08.2021 vydané platné povolenie. Žalovaný odmietol túto informáciu poskytnúť a preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je predmetom samostatnej správnej žaloby vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/23/2022. Žalobca napriek tomu žiada súd, aby otázku toho, či požadovaná informácia podlieha utajeniu, posúdil sám podľa § 132 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a nariadil žalovanému tento zoznam do tohto konania podľa § 127 SSP predložiť.
15. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ sa aj správny poriadok na vydávanie povolení nepoužije, neznamená to, že ich vydávanie nepodlieha žiadnym zákonným medziam. V takých prípadoch je potrebné postupovať podľa všeobecných pravidiel správneho konania obsiahnutých v správnom poriadku. Jednou z týchto zásad je precedenčná zásada - zásada materiálnej rovnosti vyjadrená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Táto zásada je prostriedkom ochrany pred svojvôľou správneho orgánu, pred neprimeraným a nezákonným uplatňovaním správnej úvahy, klientelizmom, korupciou, predpojatosťou a zneužívaním diskrečnej právomoci pri rozhodovaní. Z dôvodu vylúčenia formálnych procesných postupov podľa správneho poriadku zákonom č. 8/2009 Z. z. a absencie vopred stanovených podmienok pri vydávaní povolení je aplikácia zásady materiálnej rovnosti prostredníctvom porovnávania vecných okolnosti pri vydávaní povolení spočívajúcich v povahe žiadateľov a cieľov, ktoré sledujú, jediným spôsobom zhodnotenia toho, či opatrenie bolo alebo nebolo vydané v súlade so zákonom.
16. Žalovaný vo vyjadrení z 28.02.2022 zotrval na svojej argumentácii. Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia týkajúce sa údajnej diskriminácie žalobcu zo strany žalovaného ako aj vedomosti o subjektoch v podobnom postavení, ktorým povolenie vydané bolo, žiadnym spôsobom nepreukázal. Nešpecifikoval, v čom by mala spočívať jednak údajná diskriminácia žalovaného a jednak rovnaké alebo podobné postavenie, taktiež nekonkretizoval subjekty, ktorým podľa vedomosti žalobcu bolo poskytnuté povolenie. Žalovaný súčasne poznamenal, že zoznamom vydaných povolení nedisponuje, pretože mu takúto povinnosť neukladá žiadny právny predpis ani interný akt riadenia a takýto zoznam nepotrebuje ani ku svojej činnosti.
IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
17. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z .z.“) a svoju činnosť začal od 01.06.2023.
18. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
19. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté opatrenie správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby. Rozsudok bol vyhlásený dňa 23.06.2026 v neprítomnosti účastníkov konania.
21. Podľa čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
23. Podľa § 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
24. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá a) ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určí príslušný minister, b) Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby a banskej záchrannej služby pri plnení úloh spojených so záchranou života a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt, c) Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, d) Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, e) vlády Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, f) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou, g) Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, h) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, i) Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, j) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu, k) Národného bezpečnostného úradu pri preprave jeho riaditeľa, l) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri preprave generálneho prokurátora, m) obecnej polície, ktoré určí obec.
25. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z., ministerstvo vnútra môže v osobitných prípadoch, najmä ak je to potrebné na ochranu života, zdravia alebo majetku, na základe písomnej žiadosti vydať povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení aj na iných vozidlách, ako sú uvedené v odseku 2; v takom prípade môže byť zvláštne výstražné svetlo modrej farby umiestnené na vozidle len pomocou prenosného zariadenia. 26. Podľa § 40 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. rozsah a podmienky používania zvláštnych výstražných znamení podľa odseku 3 určí ministerstvo vnútra vo vydanom povolení. Ministerstvo vnútra môže povolenie kedykoľvek zrušiť, a to i bez udania dôvodu, o čom vyrozumie jeho držiteľa.
27. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.
28. Podľa § 141 ods. 6 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. správny poriadok sa nepoužije na vydanie povolenia podľa § 40 ods. 3.
V.
Právne posúdenie správnym súdom
29. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je opatrenie žalovaného, ktorým žalobcovi nepovolil používanie zvláštnych výstražných znamení pri plnení špeciálnych úloh na cestách v Slovenskej republike.
30. Zákon č. 8/2009 Z. z. v § 40 a nasl. upravuje pravidlá pre vozidlá so zvláštnymi výstražnými zvukovými znameniami alebo svetlami. Účelom právnej úpravy podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu zákona je umožniť použitie zvláštnych výstražných znamení tým vozidlám, ktorých osobitný charakter činnosti odôvodňuje výnimky z pravidiel cestnej premávky. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. Ministerstvo vnútra SR môže v osobitných prípadoch, najmä, ak je to potrebné na ochranu života, zdravia alebo majetku na základe písomnej žiadosti vydať povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení aj na iných vozidlách, ako sú uvedené v § 40 odseku 2 citovaného zákona.
31. Vychádzajúc z § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. možno konštatovať, že zákonodarca ponechal ministerstvu pomerne širokú mieru voľnej úvahy pri posudzovaní, či konkrétne okolnosti s ohľadom na charakter činnosti žiadateľa odôvodňujú udelenie povolenia na používanie zvláštnych výstražných znamení.
32. Voľná úvaha správneho orgánu v tomto prípade vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal správnu úvahu žalovaného pri posudzovaní tejto otázky, pretože by tým prekročil medze súdneho prieskumu a vstúpil do rozhodovacej právomoci orgánu verejnej moci. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.
33. Zároveň však možno konštatovať, že hoci zákonodarca ponechal žalovanému pri rozhodovaní širokú mieru voľnej úvahy, nejde o právomoc neobmedzenú. Jej výkon je limitovaný zákonom, účelom právnej úpravy, obsahom neurčitých právnych pojmov použitých v zákone ako aj ústavnými princípmi výkonu verejnej moci. Pokiaľ aj samotný zákon použitie správneho poriadku pri postupe podľa § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. vylučuje, požiadavku materiálnej rovnosti možno vyvodiť z ústavných princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) ako aj zo zásad dobrej verejnej správy, ktoré sa uplatňujú aj v administratívnych konaniach, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje.
34. Princípy dobrej verejnej správy sú v súčasnosti komplexným spôsobom uvedené v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec (2007) 7 o dobrej verejnej správe. Pre danú vec sú významné a v odporúčaní rozpracované zásady zákonnosti (čl. 2), rovnoprávnosti (čl. 3), nestrannosti (čl. 4), proporcionality (čl. 5) a právnej istoty (čl. 6).
35. Právnické osoby sa uplatnenia princípu rovnosti môžu dovolávať nepriamo cez princípy právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. PL ÚS 13/97 z 01.07.1998 uviedol, že „Ústava Slovenskej republiky neobsahuje všeobecné ustanovenie o primeranom zaručení základných práv a slobôd právnickým osobám. Ústava výslovne upravuje niektoré základné práva a slobody aj, či dokonca len právnickým osobám v čl. 20 ods. 2, čl. 24 ods. 3 a čl. 29 ods. 4. Ústavný súd vyslovil právny názor, že ústava zaručuje právnickým osobám len tie práva, ktoré im výslovne priznáva. Právnickým osobám poskytuje okrem toho nepriamu ochranu cez ústavné princípy a ústavou určené povinnosti štátnych orgánov, ktoré tieto musia plniť aj voči právnickým osobám.“
36. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne aj princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), napr. PL. ÚS 36/95, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99 a III. ÚS 192/06 .), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04) (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Sžk/12/2020 z 15.12.2021.)
37. Ťažiskom žalobnej argumentácie v predmetnej veci je tvrdenie žalobcu, že žalovaný pri rozhodovaní o jeho žiadosti postupoval v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti, keď mu povolenie podľa § 40
ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. neudelil, podľa jeho vedomostí však bolo udelené iným subjektom (žalobca nešpecifikoval ktorým) nachádzajúcim sa v obdobnom postavení.
38. Hoci nie je správny poriadok v predmetnom administratívnom konaní priamo aplikovateľný, znenie jeho ustanovenia § 3 ods. 5 predstavuje legislatívne vyjadrenie ústavného princípu rovnosti a legitímnych očakávaní, podľa ktorých sú správne orgány povinné dbať, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (zásada materiálnej rovnosti). Pri výklade verejnoprávnych noriem možno princíp rovnosti a legitímnych očakávaní, legislatívne vyjadrený v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, zohľadniť ako interpretačné východisko aj v prípadoch, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje.
39. V prípadoch, keď správny orgán rozhoduje na základe voľnej úvahy, je súdny prieskum zákonnosti takéhoto rozhodnutia (resp. opatrenia) obmedzený. Správny súd skúma, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je proces uváženia logicky a presvedčivo odôvodnený a či sa opiera o dostatočne zistený skutkový stav veci.
40. V danej veci žalobca neoznačil konkrétne porovnateľné prípady, iba vyslovil domnienku o tom, že subjektom v porovnateľnom postavení so žalobcom bolo povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení pri plnení špeciálnych úloh na cestách v Slovenskej republike vydané. Žalobca vo svojom vyjadrení z 16.02.2022 uviedol, že pred podaním žaloby vynaložil úsilie k preukázaniu dôvodnosti žaloby, čo sa mu však vzhľadom na odmietavé stanovisko žalovaného nepodarilo. V žalobe navrhol súdu vykonať dokazovanie zabezpečením zoznamu osôb, ktoré mali k 26.08.2021 vydané platné povolenie od žalovaného. Následne vo vyjadrení z 16.02.2022 navrhol, aby sa súd či žalobcom požadovaná informácia podlieha utajeniu podľa § 132 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. SSP vysporiadal sám a nariadil žalovanému tento zoznam do tohto konania podľa § 127 SSP predložiť.
41. Správny súd sa návrhom žalobcu na vyžiadanie zoznamu osôb, ktoré mali k určitému dňu vydané platné povolenie žalovaným, zaoberal podľa obsahu ako s návrhom na vykonanie dokazovania, bez ohľadu na to, že ho žalobca nesprávne právne podradil pod § 132 ods. 1 SSP. Posúdenie zákonnosti rozhodnutia o neposkytnutí požadovanej informácie je predmetom samostatného súdneho prieskumu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. BA-1S/23/2022 a vo vzťahu k predmetu prieskumu v tomto konaní nepredstavuje prejudiciálnu otázku podľa § 132 SSP. Výsledok uvedeného konania nie je totiž právnym ani skutkovým predpokladom rozhodnutia o zákonnosti opatrenia preskúmavaného v tejto veci. V samostatnom konaní sa posudzuje, či boli splnené zákonné podmienky na nesprístupnenie požadovaného zoznamu, zatiaľ čo predmetom tohto konania je posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu postupoval v súlade so zákonom. Prípadné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie by samo osebe nezakladalo záver o nezákonnosti opatrenia žalovaného preskúmavaného v tomto konaní a naopak, konštatovanie zákonnosti nesprístupnenia informácie by nevylučovalo preskúmanie žalobcom napadnutého opatrenia. Požadovaný zoznam môže predstavovať nanajvýš žalobcom navrhovaný dôkazný prostriedok na podporu jeho žalobnej argumentácie, nie však otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nevyhnutné na rozhodnutie správneho súdu v tejto veci.
42. Súd zároveň uvádza, že nie je súdom skutkovým a v zásade dokazovanie nevykonáva. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (opatrenia), či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Správny súd vykoná účastníkom navrhnuté dôkazy len vtedy, ak sú nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 druhá veta SSP).
43. Súd návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu vyžiadaním zoznamu osôb, ktorým bolo ku dňu 26.08.2021 vydané povolenie podľa § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z., nevyhovel. Vykonanie dôkazov podľa § 119 druhej vety SSP prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia. V prejednávanej veci samotný zoznam osôb, ktorým bolo vydané povolenie bez ďalších údajov o charaktere ich činnosti, skutkových okolnostiach jednotlivých prípadov a dôvodoch, pre ktoré žalovaný povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení pri plnení špeciálnych úloh na cestách udelil, nie je spôsobilý preukázať, že žalovaný rozhodol v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch odlišne. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že vykonanie navrhovaného dôkazu
nebolo nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia. Totiž ani samotné predloženie zoznamu subjektov, ktorým bolo povolenie udelené, by neumožnilo súdu posúdiť, či sa jednalo o skutkovo a právne porovnateľne prípady.
44. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady materiálnej rovnosti. Neuviedol totiž také skutkové tvrdenia, ktoré by súdu umožnili identifikovať porovnateľné prípady, v ktorých malo dôjsť k ich odlišnému posúdeniu zo strany žalovaného. Žalobca sa obmedzil iba na všeobecné tvrdenie o existencii iných subjektov (prepravujúcich krv, orgány na transplantáciu) pôsobiacich v oblasti zdravotnej starostlivosti bez akéhokoľvek bližšieho skutkového vymedzenia. Porovnateľné postavenie subjektov pôsobiacich v tej istej oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti ako žalobca ešte samo osebe nepreukazuje, že ide o skutkovo a právne porovnateľné prípady. Pri posudzovaní žiadosti ministerstvom na vydanie povolenia podľa § 40 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. nie je rozhodujúci iba druh vykonávanej činnosti, ale aj konkrétne skutkové okolnosti jednotlivého prípadu, ktoré odôvodňujú potrebu udelenia povolenia na používanie zvláštnych výstražných znamení, spočívajúce nielen v posúdení charakteru činnosti žiadateľa. Pre posúdenie dodržania zásady materiálnej rovnosti je rozhodujúce, či žalovaný za porovnateľných skutkových a právnych okolností rozhodol rozdielnym spôsobom, čo však žalobca netvrdil a z ním uvádzaných skutočností to ani nevyplýva. Praktická možnosť preskúmať dodržanie zásady materiálnej rovnosti je v konaniach založených na správnom uvážení limitovaná tým, že jej porušenie možno posudzovať iba vo vzťahu ku konkrétnym skutkovo a právne porovnateľným prípadom.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže v danej veci nezistil okolnosti odôvodňujúce výnimočné priznanie trov konania orgánu štátnej správy.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.