Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/64/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 -

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom C. XXX, XXX XX C., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie 1 046,72 EUR, takto

r o z h o d o l :

- 2 -

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 450 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vychádzajúc pri výpočte trov konania z prisúdenej istiny s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

- 10 -

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2026 domáhali od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 046,72 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. boli ako žalobcovia v postavení spotrebiteľov úspešní v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti piatich zmluvných podmienok. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19.01.2026, právoplatným dňa 10.03.2026, súd určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2017, ďalej žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcom sumu vo výške 296,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 25.09.2025 do zaplatenia a tiež určil neprijateľnosť piatich zmluvných podmienok, ktoré žalobcovia citovali. Žalobcovia mali za to, že je potrebné aplikovať a uviedli, že si ako spotrebitelia uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré boli nútení brániť v uvedenom základnom súdnom konaní. S poukazom na funkcie PFZ mali za to, že výška PFZ nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ v symbolickej výške nemôže byť primeraným ani spravodlivým. Do pozornosti dali, že na rozdiel

od iných inštitútov finančného zadosťučinenia v našom právnom poriadku, pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku. Voľná úvaha súdu pri určení výšky PFZ by mala vychádzať z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydaniu bezdôvodného obohatenia si uplatnili vo výške 296,72 EUR (čo predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil) a vo vzťahu k piatim judikovaným zmluvným podmienkam si uplatnili PFZ vo výške 150 EUR za každú zmluvnú podmienku, t.j. spolu 750 EUR. Pri výške PFZ vo vzťahu k neprijateľným zmluvných podmienkam poukázali na rozsudky Krajského súdu Prešov sp. zn. z 25.11.2025 (odôvodnenie 21., priznaná suma 110 EUR za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku); sp. zn. z 27.01.2026 (odôvodnenie 50., priznaná suma 150 EUR za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku); sp. zn. z 30.09.2025 (odôvodnenie 44., priznaná suma v priemere 150 EUR za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku); sp. zn. z 18.11.2025 (odôvodnenie 29., priznaná suma 250 EUR za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku); sp. zn. z 18.11.2025 (odôvodnenie 29., priznaná suma 300 EUR za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku), či rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý priznáva za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku od 150 do 300 EUR (sp. zn. z 07.08.2024 a sp. zn. z 15.04.2025). Záverom poukázali na to, že otázka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom v základnom konaní, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie, pričom z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.04.2026 navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Poprel tvrdenia žalobcov a uviedol, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Poukázal na názor Okresného súdu Martin, sp. zn. , podľa ktorého ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Na to, aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby mal v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných zmluvných podmienok, pretože bez neho nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovanému nebolo jasné, z čoho vychádzali žalobcovia pri určení výšky PFZ a prečo žiadali 1 046,72 EUR. Zopakoval síce spôsob, akým žalobcovia dospeli k výslednej sume, avšak mal za to, že výšku PFZ žalobcovia žiadnym spôsobom neodôvodnili a ani nepredložili a nenavrholi v tomto smere žiaden dôkaz. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, avšak to neznamená ľubovôľu súdu. Súd pre svoju úvahu musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd musí vychádzať. Súd musí prihliadnuť na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu, pričom hlavným kritériom je primeranosť. Žalovaný mal preto za to, že žalobcovia neodôvodnili výšku primeraného finančného zadosťučinenia v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Nepreukázali nevyčísliteľné straty, ktoré utrpeli.

3. Žalobca v replike zo dňa 27.05.2026 zotrvali na podanej žalobe. Uviedli, že súd právoplatne rozhodol a judikoval porušenie spotrebiteľských noriem zo strany žalovaného. Inštitút PFZ má mať pritom charakter sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Ako jediné kritérium pre stanovenie výšky PFZ považovali jeho primeranosť. Do pozornosti dali rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -71 zo dňa 24.05.2017. Uviedli, že vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považujú uplatnenú výšku PFZ za adekvátnu, zodpovedajúcu účelu PFZ ako určitej satisfakcie. Poznamenali, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Primerané finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného i iných dodávateľov od porušovania práv spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1 046,72 EUR považovali vzhľadom na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem za evidentne danú. Ohľadom výšky PFZ poukázali na viaceré rozhodnutia súdov a mal za to, že symbolická suma PFZ vo výške niekoľkých desiatok eur neodradí dodávateľa od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Za jediné objektívne kritérium pre určenie výšky PFZ považovali výšku škodlivého následku, ktorý dodávateľ spôsobil alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. Poukázali na trend v rozhodovacej praxi, kde podľa žalobcu

prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali PFZ vo výške, v akej bolo obohatenie dodávateľa alebo snaha o obohatenie sa dodávateľa. Za ďalšie objektívne kritérium považovali aj recidívu porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Upriamili pozornosť na to, že žalovaný v konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, hoci má skúsenosti a vedomosti z iných rovnakých súdnych konaní o nesprávnosti svojej obrany. Dodali, že v danom prípade sa jednalo o notoricky judikované neprijateľné zmluvné podmienky a šlo o mimoriadne závažné porušenie spotrebiteľských práv a povinností. Uplatnenú výšku PFZ považovali za primeranú okolnostiam prípadu a zabezpečujúcu jednotlivé funkcie a ciele inštitútu PFZ. Ďalej poukázali na mnohé rozhodnutia týkajúce sa PFZ – rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.03.2023, podľa ktorého bolo PFZ vo výške 100 EUR neproporciona´lne nízke; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2023, ktorým bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.09.2020, pričom v tomto konaní bola priznaná suma PFZ vo výške 3 000 EUR, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.12.2023, v ktorom súdy nižších inštancií považovali za primeranú sumu rovnajúcu sa polovici sumy vymoženej dodávateľom za nezaplatenie istiny poskytnutého úveru, či rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.02.2024, v ktorom súdy nižších inštancií priznali sumu 1 488,63 EUR, čo predstavovalo 100 % sumy nedôvodne uplatnenej zo strany dodávateľa v pozícii žalobcu v základnom konaní. Ďalej na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.09.2025, ktorým odvolací súd nepovažoval za primeranú sumu PFZ 50 EUR a zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.06.2023, pričom za porušenie spočívajúce v NZP priznal za každú NZP po 100 EUR a za bezúročnosť a bezpoplatkovosť, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia priznal sumu v úrovni cca 57 % zo sumy obohatenia dodávateľa, či rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -102 zo dňa 15.04.2025 týkajúci sa priznania 150 EUR za každú judikovanú NZP, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -83 zo dňa 27.01.2026, z ktorého citovali odsek 50. odôvodnenia: „Priznanie sumy 150 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku taktiež nevybočuje z rámca rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a možno ju ešte považovať za spodnú hranicu súm prizna´vany´ch za porušenie spotrebiteľsky´ch pra´v.“; či rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -167 zo dňa 30.09.2025, rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 22.02.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -140 zo dňa 07.08.2024 a rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -102 zo dňa 30.01.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -140 zo dňa 05.11.2024, ktoré priznali PFZ vo výške 300 EUR za každú NZP.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 28.05.2026 opätovne uviedol, že mu nie je jasné, z čoho vychádzali žalobca pri určení výšky finančného zadosťučinenia. Žalovaný uviedol, že je určite i právnemu zástupcovi žalobcu známa aktuálna rozhodovacia prax súdov, v zmysle ktorej nie je priznávaná uplatňovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcov o trende v rozhodovacej praxi , kde majú prevažovať rozhodnutia, v ktorých súdy priznali PFZ vo výške, v akej bolo uplatnené. Žalovaný vychádzajúc zo záveru, že súd musí o výške PFZ uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností, mal za to, že žalobcovia neodôvodnili výšku uplatneného PFZ a nepopísali, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na ich osoby, zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Žalobcovia nepreukázali nevyčísliteľné straty, ktoré utrpeli.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými a označenými stranami sporu (na čl. 9 rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. – 68 zo dňa 19.01.2026), oboznámil sa tvrdeniami strán sporu, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -68 zo dňa 19.01.2026 súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2017 je bezúročný a bez poplatkov (I. výrok); žalovaného zaviazal vydať žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 296,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 296,72 EUR od 25.09.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok); vo výrokoch III. a VII. určil neprijateľné zmluvné podmienky:

- v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2017 v čl. [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5, v znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/ Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“;

- v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2017 v čl. [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1 v znení: „Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“;

- v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2017 v čl. [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.3 v časti, v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a OP, ktorý dostal pred podpisom ZoÚ a svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentami oboznámený a súhlasí s nimi.“;

- v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2017v čl. [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4 v znení: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené s poistením (ak bolo uzavreté) b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“;

- v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 01.10.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2017 v čl. III. Čerpanie a splácanie úveru, v bode 3.7. v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie Úveru vrátane informácii a okolnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť Dlžníka/Spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi.“ a v poslednom VIII. výroku žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Žalobcovia vystupovali v predchádzajúcom súdnom konaní rovnako ako žalobcovia, iniciovali začatie predmetného konania za účelom ochrany svojich práv spotrebiteľa. Žalovaný bol tiež v postavení žalovaného, pričom z rozsudku vyplýva, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo na tom skutkovom základe, že bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom úhrady vykonané žalobcami za účelom splatenia úveru z dotknutej úverovej zmluvy (v súhrnnej výške 6 296,72 EUR, pričom posledná úhrada bola realizovaná vo výške 5 906,08 EUR dňa 17.05.2017) prevyšovali sumu finančných prostriedkov poskytnutých titulom dotknutej úverovej zmluvy (poskytnuté finančné prostriedky vo výške 6 000 EUR), a to o sumu 296,72 EUR. Súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa , a titulom absencie obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere – absencie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN ( ) a tiež z dôvodu hrubého porušenia povinnosti s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalobkyne splácať úver.

9. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcej právnej úpravy:

10. Vzhľadom na prechodné ustanovenia zakotvené v o ochrane spotrebiteľa je potrebné na danú vec aplikovať v znení účinnom do 30.06.2024.

11. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa , c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1)

14. Podľa až ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je:

- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o spotrebiteľskom úvere, zákon o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia až 54 ),

- úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde a

- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti zodpovedá.

16. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný (napr. uznesenie zo dňa 26.6.2018 alebo zo dňa 10.4.2018). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 30.1.2019 sa s týmto názorom stotožnil a uviedol nasledovné: „Ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

17. V súlade s princípom právnej istoty upraveným v článku 2 ods. 2 súd prvej inštancie preto rešpektuje uvedené právne závery vyšších súdnych autorít a plne na nich odkazuje.

18. V predmetnej veci bolo nesporné, že žalobcovia boli ako spotrebitelia úspešní v konaní proti žalovanému o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo pri predčasnom splatení úveru, ako aj v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami sporný. Sporným v tomto konaní bolo iba právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a výška prípadného primeraného finančného zadosťučinenia. Preto súd v prvom rade

konštatuje, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľského charakteru, žalobcovia vystupujú ako spotrebitelia a žalovaný ako dodávateľ a na predmetný spotrebiteľský vzťah sa vzťahuje úprava zakotvená v o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa a aj osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanoveniach a nasl. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

19. Súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na uvedené ustanovenia dospel k záveru, že dikcia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa bola naplnená, a preto žalobcovia ako spotrebitelia, ktorí na súde úspešne uplatnili porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch, majú právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za toto porušenie práv spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa zodpovedá.

20. Súd má za to, že v danom prípade je z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19.01.2026 zrejmé, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľov, resp. povinností dodávateľa predovšetkým tým, že koncipovaním zmluvy s absenciou obligatórnej náležitosti a porušením skúmania úveruschopnosti žalobcov de facto došlo zo strany dodávateľa k uloženiu povinnosti spotrebiteľovi platiť poplatky a úroky bez právneho dôvodu (porušenie povinnosti uloženej § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa), keďže úver sa v dôsledku uvedených lapsusov žalovaného považoval za bezúročný a bez poplatkov a splatenie úveru s úrokmi tak v konečnom dôsledku vyústilo do bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Bezdôvodným obohatením pritom došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcov, keďže títo istý čas boli neoprávnene ukrátení o svoj majetok a nemohli s ním disponovať (hoci v danom prípade šlo o dobrovoľné predčasné splatenie úveru). K porušeniu práv spotrebiteľa došlo aj zakomponovaním neprijateľných zmluvných podmienok (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa).

21. Súd mal tak za to, že vyššie uvedené porušenie práv spotrebiteľov, resp. povinností dodávateľa boli v tomto konaní riadne preukázané. Súd navyše zastáva názor, že porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi nemusí byť konštatované vo výroku rozsudku, pretože takáto podmienka nevyplýva zo znenia ustanovenia poslednej vety o ochrane spotrebiteľa.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ako aj na právne závery, ku ktorým súd použitím uvedených právnych noriem dospel, súd dospel k záveru, že žalobcovia majú nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému, avšak nestotožnil sa so žalobcami uplatnenou výškou primeraného finančného zadosťučinenia, ale určil ju v sume 450 EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd sa domnieva, že priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľom hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil všetky osobitosti tohto prípadu a dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie v úhrnnej výške 700 EUR považuje za primerané, spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobcu a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného zohľadňujúc podľa názoru súdu ako najvýznamnejšiu skutočnosť, že nesprávne koncipovanou zmluvou, v ktorej absentovala obligatórna náležitosť podľa a hrubým zanedbaním skúmania úveruschopnosti žalobcov pred poskytnutím úveru došlo aj k majetkovému zásahu do práv žalobcov - bezdôvodným obohatením na strane žalovaného o sumu 296,72 EUR, čo vyvolalo u žalobcov ako spotrebiteľov stav právnej neistoty, ktorý žalobcovia mohli/museli riešiť podanou žalobou, pričom bolo preukázané, že okrem už uvedených lapsusov žalovaného zmluva a obchodné podmienky obsahovali aj päť výrokom súdu judikovaných neprijateľných zmluvných podmienky. Titulom hrubého porušenia povinnosti žalovaného skúmať bonitu žalobcov a titulom absencie obligatórnej náležitosti zmluvy, v dôsledku ktorých pochybení na strane dodávateľa došlo i k aplikácii bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo ďalej viedlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 EUR. Súd má za to, že uvedenú sumu 150 EUR predstavujúcu cca 50 % istiny judikovaného bezdôvodného obohatenia nemožno považovať ani za symbolickú, ani za naopak privysokú s ohľadom na porušenia práv, ktorých sa žalovaný ako dodávateľ voči žalobcom v súvislosti s nesprávne koncipovanou zmluvou a porušením jeho

povinnosti skúmať bonitu žalobcov dopustil, ako aj zohľadňujúc všetky okolnosti daného prípadu (trvania úverovej zmluvy, dobrovoľnému predčasnému splateniu úveru, doby po ktorú žalobcovia nemohli disponovať ich majetkom z titulu trvania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného). Titulom piatich neprijateľných zmluvných podmienok súd priznal žalobcom primerané finančné zadosťučinenie súhrnne vo výške 300 EUR, t.j. vo výške 60 EUR za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rešpektujúc i rozhodovaciu činnosť tunajšieho odvolacieho súdu. Ten síce viackrát uviedol, že primeranou „základnou“ sadzbou primeraného finančného zadosťučinenia je suma na úrovni 100, či 150 EUR, avšak zároveň v iných rozhodnutiach, napríklad nedávnom rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19.02.2026, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. -67 zo dňa 28.03.2025 vo výroku I. (prvoinštančný súd pôvodne priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 200 EUR za 8 neprijateľných zmluvných podmienok – 8 x 150 EUR) tak, že žalovaného dodávateľa zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 150 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu o primerané finančné zadosťučinenie zamietol. Nižšiu sumu PFZ považoval za dostatočne kompenzujúcu nekomfortnú situáciu žalobcov v predchádzajúcom súdnom konaní a uviedol, že zohľadnil podanie žaloby a priebeh predchádzajúceho konania, v ktorom boli žalobcovia zastúpení advokátom, čím ich diskomfort, resp.psychická záťaž, boli znížené.

24. Súd sa domnieva, že i v danom prípade priznaná suma 300 EUR vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľom hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu, dôvody, či priebeh predchádzajúceho konania. Uvedená výška PFZ spĺňa podľa názoru súdu jednak funkciu satisfakcie pre žalobcov a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného. Porušenie práv spotrebiteľov v súvislosti s určením neprijateľnosti zmluvných podmienok vzhľadom na nepreukázanú aplikáciu týchto zmluvných podmienok voči žalobcom, resp. nejaký závažnejší dopad na ich práva a povinnosti v rámci zmluvného vzťahu (žalobcovia to ani len netvrdili), nebolo takého rozsahu, že by odôvodňovalo vyššiu sumu primeraného finančného zadosťučinenia než v priznanej výške. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd taktiež zohľadnil, že žalobcom bola v základnom konaní priznaná aj náhrada trov konania v plnom rozsahu. Napokon súd taktiež zohľadnil tú skutočnosť, že zmluva bola koncipovaná v roku 2017, úver bol krátko na to predčasne splatený a žalobcovia sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok domáhali až v roku 2025, teda po uplynutí vyše 8 rokov od koncipovania zmluvy i splatenia úveru a reálne im v súvislosti s úverovou zmluvou a najmä v súvislosti so špecifikovanými zmluvnými podmienkami im už nehrozil žiaden ďalší majetkový zásah.

25. Záverom súd zdôrazňuje aj fakt, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv spotrebiteľa síce nemá byť len odradenie dodávateľa od takýchto praktík do budúcna, je ním aj určitá satisfakcia pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol potenciálny benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, avšak stále so zreteľom na to, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohacovania sa pre spotrebiteľa. Priznané primerané finančné zadosťučinenie pritom predstavuje 7,5 % z pôvodne poskytnutej čiastky úveru a podľa názoru súdu takúto výšku nemožno vyhodnotiť ako neprimeranú pri zohľadnení všetkých porušení práv spotrebiteľov, či povinností dodávateľa, ktoré v danom zmluvnom vzťahu nastali.

26. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a tak, že žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Plný úspech žalobcu v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, súd odvodzoval od úspechu v základe nároku. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. K tomu podporne súd poukazuje na literatúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.

926-927, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne žalobca neuplatňuje výšku plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď nemá ustanovenie totožné s niekdajším , ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre priznanie plnej náhrady trov konania aj v prípade čiastočného úspechu, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy nie je dôvod na ustúpenie od takého záveru. Súd ďalej už len poznamenáva, že tak, ako tomu bolo aj v zmysle , tak aj v súčasnosti podľa v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

- 2 -

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.