Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/59/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne M. G., G.. XX.X.XXXX, K. K. XXXX/X, M. proti žalovanej O. K., Q..A.., A. A. Z. K., V. G. X, T.U.: XX XXX XXX právne zastúpenej advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/ a, v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 8873442388 zo dňa 28.6.2011, uzavretej medzi stranami sporu, o určenie, že úver poskytnutý na základe tejto úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.352,41 € s príslušenstvom a v konaní o nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyne vo výške 500 €, takto

rozhodol:

I. Konanie o určenie, že úver zo zmluvy č. 8873442388 zo dňa 28.6.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, je bezúročný a bez poplatkov a o určenie táto úverová zmluva je neplatná, sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 2.576,41 € s 5%-tným úrokom z omeškania ročne od 26.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.3.2017 žalobkyňa žiadala určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, žiadala určiť, že táto úverová zmluva je neplatná, žiadala vydať bezdôvodné obohatenie poskytnuté žalovanej plnením z tejto úverovej zmluvy vo výške 3.352,41 € spolu s 5,05 % -ným ročným úrokom z omeškania od 21.4.2015 do zaplatenia a žiadala poskytnúť zo strany žalovaného finančné zadosťučinenie vo výške 500 €. Na prvom pojednávaní vo veci samej žalobu zobrala späť v časti, kde sa domáhala určenia bezúročnosti úveru a neplatnosti úverovej zmluvy. Preto súd podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. konanie o týchto nárokoch žalobkyne zastavil.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že v kritický deň uvedený v žalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku uzavrela so žalovanou napadnutú úverovú zmluvu, kde žalovaný využil finančnú tieseň žalobkyne a poskytol jej úver vo výške 5.600 €. Zmluva bola vopred naformulovaná a žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou vyžadovanou Zákonom o ochrane spotrebiteľa a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa na poskytnutý spotrebiteľský úver do 20.4.2015 zaplatila sumu 8.728,41 €. Podľa presvedčenia žalobkyne zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. Podľa žalobkyne šlo o neprijateľné zmluvné podmienky spočívajúce v použití nečitateľného písma, čo spôsobuje, že žalobkyňa musela použiť optickú pomôcku, aby sa vôbec oboznámila s obsahom zmluvy a tento postup prekračuje

mieru únosnosti, mieru slušnosti a ohľaduplnosti. Cieľom použitia takého drobného písma je odradiť spotrebiteľa, aby sa vôbec riadne oboznámil s obsahom zmluvy. V zmluve podľa žalobkyne chýbali náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a totiž zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Táto skutočnosť spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa príkladmo uviedla niekoľko rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré vyslovili obdobný právny názor. Zmluva podľa žalobkyne neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a bola obsiahnutá vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve a nebola individuálne vyjednaná. Text zmluvy bol pripravený tak, že žalobkyni vnútil uzavretie poistnej zmluvy a tým žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle vnútil uzavrieť aj ďalšiu zmluvu, o ktorú žalobkyňa nemala záujem a to zmluvu poistnú. Uvedené zmluvné ustanovenie neumožňovalo žalobkyni ako spotrebiteľke uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby súčasne nebola uzavretá zmluva o poistení vzhľadom na strojom vyplnené okienko v rubrike č. 58. Žalobkyni nebolo dané ani na výber, či si zmluvu o poistení želá uzavrieť alebo naopak, či si ju uzavrieť neželá. Pokiaľ šlo o bezdôvodné obohatenie žalobkyňa uviedla, že celkovo ku dňu spísania žaloby na úver zaplatila sumu 8.728,41 €, úver jej bol poskytnutý vo výške 5.600 €, pri poskytnutí úveru zaplatila poplatok za poskytnutie úveru vo výške 224 € a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vzniklo takto žalovanej na jej úkor bezdôvodné obohatenie vo výške 3.352,41 €.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa do spisu pripojila kópiu úverovej zmluvy a všeobecných úverových podmienok, tiež kópiu všeobecných poistných podmienok pre poistenie schopnosti splácať úver a základné informácie o poistení schopnosti splácať úver, ďalej predložila výkaz o úhrade za poskytnuté prostriedky z 5.8.2016, z ktorého vyplývalo, v ktorých dňoch, aké úhrady na úver uskutočnila.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.4.2017, na súd došlým 13.4.2017 a ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že podľa jeho názoru zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy. Konštatoval, že zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj údaj o priemernej RPMN na trhu. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že úver je nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínu splátky istiny úrokov a iných poplatkov tak konštatovala, že slovenská právna úprava nie je v súlade s európskym právom. Prístup slovenských súdov a súdnej praxe, že v prípade chýbajúcich údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je formalistický a odporuje európskej právnej úprave týkajúcej sa požiadaviek na obsahové náležitosti spotrebiteľských zmlúv o poskytnutí úveru. Predovšetkým poukázal na nesprávnu transpozíciu smernice č. 2008/48/ES a v tejto súvislosti aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15 Home Credit Slovakia C/a C. K.. Tvrdenia žalobkyne, že zmluva o úvere je napísaná drobným písmom, takže táto skutočnosť predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovaný považoval za nepravdivé a poprel ich. Poukázal na skutočnosť, že zákonná úprava, ktorá bola účinná v Občianskom zákonníku od 1.6.2010 upravila len požiadavky na veľkosť písma, ktorým je upravený predmet a cena zmluvy a tieto časti nesmeli byť uvedené menším písmom ako iná časť zmluvy. Až ďalšia úprava účinná od 1.6.2014 určila veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve s tým, že veľkosť písma nesmie byť menšia ako ustanoví vykonávací predpis. Právna úprava, podľa ktorej veľkosť písma spotrebiteľskej zmluve musí byť najmenej 1,9 mm sa nevzťahuje na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzatvorené do 31.5.2014. Teda v čase uzavretia úverovej zmluvy neexistovala právna úprava, ktorá by určovala kritériá na veľkosť písma, napriek tomu zmluva je vytvorená v čitateľnej podobne, rovnako aj jej prílohy a preto žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o nečitateľnosti zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, tak k tomuto tvrdeniu sa žalovaný nevyjadruje, pretože žalobkyňa neuviedla, ktoré zmluvné dojednania sú, podľa jej názoru, neprijateľné. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že uzatvorenie poistnej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver jej bolo vnútené a že nemala možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere bez súčasného uzatvorenia poistnej zmluvy, tak tieto tvrdenia žalovaný poprel. Žalovaný ako poistník uzatvoril s Poštovou poisťovňou a. s. ako poisťovateľom poistnú zmluvu č. RZ200801 v prospech tretích osôb. Žalovaný zároveň pri uzatvorení zmluvy o úvere sprostredkoval žalobkyni len uzatvorenie poistnej zmluvy, poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaná predložila žalobcovi návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy z nasledovných dôvodov. Žalovaný ako banka je povinný správať sa pri poskytovaní úverov obozretne a to spôsobom, ktorý

zohľadňuje a zmierňuje riziká, znamená to, že žalovaný ako banka nie je oprávnený poskytnúť úver bez primeraného zabezpečenia jeho návratnosti. Práve preto pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí úveru banka predkladá dlžníkom aj návrh zabezpečenia návratnosti úveru a poistenie schopnosti splácať úver je obvyklou formou zabezpečenia poskytnutého úveru. Poistením schopnosti splácať úver sa zabezpečuje jeho návratnosť pre prípad straty zamestnania, invalidity, práceneschopnosti alebo smrť dlžníka. V prípade, ak dlžník nie je poistený ohľadom schopnosti splácať úver, zabezpečenie návratnosti úveru sa uskutoční inými formami napr. záložným právom, ručením a podobne. Žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie poistnej zmluvy poistenia schopnosti splácať úver ako spôsob zabezpečenia úveru. Žalobca návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy riadne prijal. Dojednanie poistnej zmluvy preto nie je poistnou nekalou praktikou. Zabezpečením úveru nevzniká nerovnováha v právach dlžníka oproti právam veriteľa. Žalobkyňa bola oprávnená odmietnuť uzatvoriť poistnú zmluvu a skutkové tvrdenia žalobkyne, že nemala možnosť bez uzatvorenia poistnej zmluvy uzatvoriť zmluvu o úvere je výslovne nepravdivé a žalovaný ho popiera. Ak by žalobkyňa ako dlžníčka odmietla uzatvoriť poistenie schopnosti splácať úver, žalovaný by toto poistenie nedojednal a nevykonal by bez prejavu vôle a súhlasu dlžníka ani voľbu typu poistenia. Žalovaný tvrdil, že zo zmluvy o úvere totiž vyplýva právo dlžníka odmietnuť uzatvorenie poistenia a to vyznačením tejto možnosti priamo v texte zmluvy v rubrike s textom „žiadam o poistenie schopnosti splácať úver“, ku ktorému je pripojený voľný priestor, v ktorej má dlžník právo vyznačiť svoju voľbu. Žalovaný tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne, v písomnej forme a dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvoreného úrokmi a poplatkami, keďže zmluva o úvere mala neobsahovať zákonné náležitosti a bezdôvodné obohatenie vyčíslila ako rozdiel medzi čerpanou výškou istiny a súčtom všetkých uhradených splátok, tak žalovaný tento nárok popiera, nakoľko zmluvný úver nebol bezúročný a bez poplatkov, pretože mal všetky náležitosti, úverová zmluva, podľa jeho presvedčenia, bola uzavretá platne. Z dôvodu právnej istoty predsa len žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu a dátum podania žaloby. Nárok žalobcu na vydanie primeraného zadosťučinenia poprel, nakoľko žalobkyňa ho ničím nezdôvodnila.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný do spisu pripojil úverové zmluvy, ktoré mal k dispozícii on vrátane obchodných podmienok pre poskytnutý úver.

6. Žalobkyňa reagovala podaním zo 17.5.2017, ktoré na súd došlo 25.5.2017 a v tomto podaní znova poukázala na skutočnosti už raz tvrdené, tvrdiac, že je neprijateľné ustanovenie podľa úverovej zmluvy, podľa ktorej sa úverová zmluva riadi aj ustanoveniami Obchodného zákonníka s poukazom, že právne vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom by sa mali spravovať Občianskym zákonníkom. Poprela vyjadrenie žalovaného a uviedla, že okrem ručenia úveru spoludlžníkom nebolo možné odmietnuť poistenie a zmluvu uzavrieť bez poistenia. Za neprijateľnú podmienku považovala dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú zmluvu. Uviedla, že RPMN banky uvedená vo výške 16,47 % je zavádzajúca pre spotrebiteľa, pretože podľa prepočtu jej bola RPMN úveru 20,13 % ročne. Znova rekapitulovala svoje nároky a žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 3.352,41 €.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril len podaním, ktoré zaslal súdu tesne pred nariadením pojednávania. Zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a uviedol, že úverové vzťahy z hľadiska právnej úpravy patria do skupiny tzv. absolútnych obchodov v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.. Právna úprava nevylučuje poskytnutie úveru spotrebiteľovi a pri spotrebiteľskom úvere je potrebné aplikovať i niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, napr. ustanovenia o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv. Ďalej tvrdil, že žalobkyňa sama vyplnila zvolený súbor poistenia vo formulári zmluvy. Argumentoval a polemizoval aj s tvrdeniami žalobkyne ohľadne rozhodcovskej zmluvy a k tvrdeniam žalobkyne, že splátka nebola rozdelená na istinu, úroky a poplatky uviedol, že podľa § 9 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi podľa § 9 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z toho dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý žalobca považuje za postačujúci. Zmluva o úvere obsahovala požadované náležitosti, ak sa v nej uvádzala výška úveru, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, výška mesačnej splátky, RPMN v percentách, priemerná RPMN trhu, celková výška úveru a dátum prvej splátky ako aj dátum nasledujúcich splátok a počet mesačných splátok a dátum konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na tam uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na smernicu

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove tam uvedené. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobkyne, že zmluva o úvere je neplatná, poukazoval na absenciu naliehavého právneho záujmu v tomto smere.

8. Žalobkyňa ešte do spisu pripojila ďalšie listiny a to prehľad úhrad za poskytnuté prostriedky O. K., výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, ktorý uskutočnila, oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR jej adresované v súvislosti s napadnutou zmluvou.

9. Žalovaný ešte k tomuto podaniu z 28.8.2017 uviedol, že z predloženej tabuľky, ktorú žalobkyňa predložila je zreteľné, že použila online výpočet z portálu sme.sk, ktorý nezohľadňuje zmeny v právnej úprave a súčasne stránka upozorňuje, že výpočty sú len orientačné. Nie je zrejmé, odkiaľ žalobkyňa vzala výšku úveru, ktorá je v zmluve o úvere uvedená v inej sume ako v žalobcom predloženej tabuľke. Žalobca za splátku úveru považuje aj úhradu nákladov na za vedenie účtu vo výške 1,66 €, pretože uvádza mesačnú splátku vo výške 139,93 € a nie vo výške 136,27 € ako upravuje zmluva o úvere. Tabuľka neobsahuje údaj o dátume uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorý je vzhľadom na novelizáciu účinnú od 1.1.2016 týkajúcu sa počítania celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru markantný. Žalobkyňa pri výpočte RPMN nepoužila vzorec, ale nezáväznú online tabuľku, do ktorej okrem iného vsadila nesprávne údaje. Z predmetného je tak evidentné, že jej nemohla vyjsť správna hodnota RPMN a tak nepreukázala, že RPMN v zmluve o úvere je upravená v neprospech spotrebiteľa alebo v nesprávnej výške. V podaní zo dňa 11.9.2017 ešte žalovaný potom upresnil, že žalobkyni na základe úverovej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 5.600 € a podľa poistnej zmluvy, ktorú žalovaný pripojil RZ200801, výška poistného vyplývala z článku X, kde pre úvery v rozpätí od 150.001 Sk do 250.000 Sk bolo poistné 249 Sk, čo predstavuje 8,265 €. Výška poistného je potom uvedená aj v sadzobníku poplatkov banky, ktorý žalovaná pripojila do súdneho spisu a z ktorého vyplývalo, že pri pôžičke nad 5.000 € do 8.500 € vrátane bolo poistenie schopnosti splácať úver v základnom súbore poistenia vo výške 8,27 € mesačne. Súčasne žalovaný pripojil prehľad o čerpaní a splácaní úveru a spomínanú poistnú zmluvu.

10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a ňou navrhnutej svedkyne N. C. a prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

11. Žalobkyňa, ako súd uviedol vyššie, zobrala žalobu späť, pokiaľ žiadala určiť skutočnosti neplatnosti zmluvy a bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Zotrvala na predchádzajúcej argumentácii a vo svojej výpovedi ďalej uviedla pri zdôvodňovaní nároku na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia, že v roku 2012 už mala z úveru splatenú približne sumu 2.000 €, napriek tomu však Poštová banka voči nej viedla sústavné ataky a vyhrážky. Jej sestre, spoludlžníčke, dokonca O. K. chcela zobrať dom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v dôsledku vyhrážok zo strany banky mala psychické problémy a v tejto súvislosti navrhla vypočuť svoju sestru, spoludlžníčku N. C.. Zotrvala na tvrdení, že jej nebolo dané na výber, či chce poistenie, alebo nechce poistenie. Jednoducho pracovníčka banky, keď s ňou vypĺňala prvú stranu úverovej zmluvy, teda žiadosť o poskytnutie úveru, zaškrtla príslušné políčko vo formulári a ona túto žiadosť podpísala. V žiadosti, ktorú podpísala žalobkyňa v kritický deň, ktorý sa viaže k jej podpisu, nebola vyplnená časť 3, ktorá už obsahuje konkrétne údaje o podmienkach poskytnutia úveru. Potom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie úveru, jej následne prišla podpísaná celá úverová zmluva a to už v podobe, v akej ju pripojila do súdneho spisu a táto úverová zmluva mala už vyplnenú aj spomínanú časť 3. K tomu jej boli zaslané aj všeobecné úverové podmienky a podmienky poistenia, takže ona získala od žalovanej strany všetky listiny, ktoré pripojila k žalobe neskôr, avšak v čase, keď rokovala o uzavretí úverovej zmluvy s pracovníčkou O. K., časť 3 úverovej zmluvy bola vypísaná. Na dôkaz tejto skutočnosti žalobkyňa pripojila fotokópiu žiadosti ňou podpísanú a z ktorej bolo zrejmé, že časť 3 zmluvy nebola vyplnená. Teda pripojila žiadosť o poskytnutie úveru, ktorá jej zostala po prvých rokovaniach v banke. Listina sa nachádza na č.l. 107 - 108 súdneho spisu.

12. Svedkyňa N. C., sestra žalobkyne, ktorá bola na úverovej zmluve uvedená ako spoludlžníčka, popísala spôsob uzavretia úverovej zmluvy a uviedla, že tlačivo úverovej zmluvy obidve podpísali na pracovisku O. K. na pošte v Martine. Údaj v časti 3 úverovej zmluvy v tom čase vyplnený nebol. Pracovníčka banky žalobkyni len orientačne hovorila, aké približne budú vysoké splátky úveru a že kompletne vyplnenú zmluvu dostane písomne poštou. V tom období sa O. K. len rozbiehala, takže zrejme preto takto provizórne postupovala. Žalobkyňa najskôr splácala úver riadne, ale potom, čo sa dostala do finančných ťažkostí, snažila sa jej vypomôcť finančne celá rodina. Keď meškala s dvomi

splátkami, už dochádzalo k nejakému navyšovaniu platieb. Vždy, keď meškala so splátkou, dostala upomienku. Práve to viedlo svedkyňu, že išla jednať do O. K. s riaditeľom, avšak bola odbitá s tým, že nie je dlžníčkou. Banka odmietla poskytnúť žalobkyni nový splátkový kalendár a to jej spôsobovalo stresy. Aj ona ako spoludlžník dostávala telefonáty ako upomienky s tým, že jej tvrdili, že je ručiteľ tejto zmluvy a žiadali ju, aby zaplatila dlžné splátky s tým, že môže byť voči nej vedená exekúcia. Toto stresovalo aj ju, pretože si v tom období kúpila rod. dom a bála sa, že o neho príde. Telefonáty a písomné upomienky dostávala aj sestra, čiže žalobkyňa. Ju, teda svedkyňu prekvapovalo, že O. K. sa nesnažila so žalobkyňou dohodnúť na nejakom kompromise.

13. Žalovaný po prvom pojednávaní vo veci samej v ďalšom podaní z 5.10.2017 pripojil do spisu kalkulačku pre výpočet RPMN (č.l. 126) a konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že ona skutočne nezaškrtla v zmluve o úvere políčko vyjadrujúce jej záujem o uzatvorenie poistenia, alebo že nepovedala zamestnankyni žalovaného, aby tak urobila za ňu. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení, podľa ktorých uzavretie poistenia nebolo podmienkou poskytnutia úveru, priložil žalovaný formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch. Naviac poukázal na bod 10.1 obchodných podmienok, ktorý preukazuje, že žalobkyňa mohla a nemusela prejaviť záujem o uzatvorenie poistenia. Žalovaná strana ďalej udávala, že nie je dostatočne preukázané ani výpoveďou žalobkyne, ani jej sestry, že pri podpise zmluvy, resp. žiadosti o poskytnutie úveru tlačivo formulár nemal vyplnené všetky údaje, ktoré sa týkali všetkých obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Žalobkyňa oponovala tvrdeniu žalovaného vo svojom tvrdením na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej, že žalovaný jej nedal k dispozícii formulár štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere a žiadny takýto formulár nepodpísala a formulár, ktorý pripojil žalovaný na dôkaz tvrdení, že poistenie nebolo vyžadované k uzavretiu zmluvy, je len vzorom a nejedná sa o formulár, ktorý sa týkal jej prípadu. Pokiaľ žalovaný pripojil kalkulačku RPMN, z nej vôbec nie je zrejmé a zrozumiteľné, akým spôsobom žalovaná strana vypočítala RPMN pre jej úverovú zmluvu, nakoľko vychádza z úplne inej výšky splátok, než bola dohodnutá v zmluve (pre výpočet RPMN vychádzala žalovaná strana zo splátky vo výške 129,66 €). Naviac potvrdila, že zmluva sa nespisovala v jeden deň. Najprv ona podpísala žiadosť a následne jej prišla vyplnená zmluva celá aj s časťou 3 a to v liste, ktorý dostala v júli 2011 a ktorý pripojila do súdneho spisu. Z tohto listu vyplýva, že O. K. jej zasiela podpísanú zmluvu o úvere a to originál i fotokópie, ktoré má dať k dispozícii spoludlžníkovi.

15. Právna zástupkyňa žalovanej strany na pojednávaní potvrdila, že do výpočtu RPMN poplatok za poistenie zahrnutý nebol.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj čítaním ďalších listín pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci.

17. Dňa 21.6.2011 žalobkyňa ako dlžníčka a jej setra N. C. ako spoludlžníčka, spísali na pracovisku O. K. v Martine žiadosť o poskytnutie úveru „Lepšia splátka“. Z tejto žiadosti vyplynulo, že žalobkyňa žiada o poskytnutie úveru vo výške 5.600 €, ktorý jej má byť poskytnutý na päť rokov a žiada o základný súbor poistenia, na ktorý spĺňa podmienky. Podľa presvedčenia súdu časť 3, ktorá obsahovala samotnú zmluvu o úvere, podmienky úveru, nebola vyplnená. Teda žiadosť o poskytnutie úveru je nutné považovať za návrh úverovej zmluvy, z ktorej vyplývala výška úveru a doba jeho splácania (5.600 € a 5 rokov). Zo žiadosti nevyplývali ďalšie konkrétne náležitosti úverovej zmluvy, akými sú splatnosť splátky, výška splátky, RPMN, priemerná hodnota RPMN a pod.. Aj keď žalovaná strana konštatovala, že žalobkyňa nepreukázala tieto tvrdenia, že nebola v čase podpisu žiadosti dňa 21.5.2011 vyplnená časť 3, súd považuje túto skutočnosť za nespornú. Žalobkyňa predložila fotokópiu žiadosti, z ktorej vlastne vyplýva, že sa jedná o tlačivo, ktoré zrejme po podpise O. K. jej zostalo k dispozícii a originál bol zasielaný na akceptáciu do ústredia O. K.. Skutočnosť, že časť 3 vyplnená nebola, vyplynula nielen z výpovede žalobkyne, ale aj zo výpovede spoludlžníčky. A naopak žalovaná strana dostatočne nevysvetlila, prečo v tlačive žiadosti, ktoré zostalo žalobkyni pri podpise a po rokovaniach s pracovníčkou O. K., bola časť 3 nevyplnená. Súd je presvedčený a to nielen z výsluchu žalobkyne, ale aj vzhľadom na formuláciu tlačiva žiadosti o poskytnutie úveru, že uzavretie poistenia schopnosti splácať úver, bolo podmienkou poskytnutia úveru za tých podmienok, aké nakoniec boli uvedené v časti 3. Z lícnej strany formuláru nevyplýva pre klienta, čiže dlžníka banky, žiadna možnosť pre odmietnutie poistenia, alebo nevyužitie ponuky poistenia. Z textu, ktorý sa nachádza pod políčkami, v ktorých dlžník môže vyznačiť len zvolený typ poistenia, vyplýva, že si zvolené poistenie vybrala slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jej potrebám.

Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej strany, že lícna časť úverovej zmluvy mala priestor, v ktorej mohol dlžník poistenie odmietnuť. Dlžník má len možnosť vybrať si buď základný súbor poistenia, alebo komplexný súbor poistenia. Žalovaná strana nepreukázala, že by žalobkyňa pred podpisom žiadosti o poskytnutie úveru dňa 21.5.2011 bola reálne oboznámená s obchodnými podmienkami banky a s čl. 10, na ktorý žalovaná strana v súvislosti s poistením odkazovala a z ktorých malo vyplávať, že dlžník môže a nemusí prejaviť svoj záujem o uzavretie poistenia. K akceptácii žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru vo výške 5.600 € na päť rokov došlo potom až 28.6.2011, keď úverovú zmluvu podpísali oprávnené osoby za banku, ako o tom svedčí podpis na vyhotovení úverovej zmluvy, ktorú predložila tak žalovaná, ako aj žalujúca strana. Na vyhotovení úverovej zmluvy už bola vyplnená časť 3, ktorá podľa presvedčenia súdu v čase podpisu žalobkyňou vyplnená nebola a z ktorej vyplývalo, že žalobkyni je poskytovaný úver vo výške 5.600 € pri výške mesačnej splátky 136,27 € a pri poplatku za vedenie a správu úverového účtu vo výške 1,66 €, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 12,9 % ročne, výška splátky s poplatkom za správu úveru bola 137,93 €, RPMN banky 16,47 %, priemerná RPMN 20,56 % a celková výška nákladov 2.324,03 €. Dohodnutý bol základný súbor poistenia pre poistenie schopnosti splácať úver. Prvá splátka bola zročná 25.7.2011 a dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 25.6.2016. Každá splátka bola zročná k 25-temu dňu v mesiaci a počet mesačných splátok bol dohodnutý na 60. V zmluve bolo uvedené číslo úverovej zmluvy, číslo úverového účtu, číslo účtu, na ktorý má byť úver čerpaný. Takto doplnená úverová zmluva obsahujúca už akceptačný prejav žalovanej bola potom žalobkyni zasielaná sprievodným listom z 29.6.2011, z ktorého vyplynulo, že žalobkyni posiela O. K. podpísanú zmluvu o úvere a zároveň jej oznamuje, že časťou finančných prostriedkov znovu poskytnutého úveru, boli splatené je predchádzajúce úverové záväzky, o ktorých splatenie požiadala. Potvrdenie o vyrovnaní pohľadávky jej bude doručené zo strany príslušnej banky. Zvyšná časť úveru vo výške 5.376 € bola poukázaná na jej osobný účet a bola už znížená o poplatok za poskytnutie úveru v zmysle aktuálneho cenníka. Súčasne bola zaslaná aj fotokópia zmluvy o úvere, ktorú mala žalobkyňa podľa sprievodného doručiť spoludlžníkovi, teda sestre. Tento sprievodný list žalobkyňa pripojila do súdneho spisu na č.l. 134.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že spôsobom, ktorý súd opísal vyššie a vyplýval z vykonaného dokazovania, strany sporu uzavreli platnú úverovú zmluvu v písomnej forme, ktorá však nemala písomne dohodnuté náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Z pohľadu ust. § 497 Obch. zák. (zákon č. 513/1991 Zb.) však došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, pretože žiadosť o poskytnutie úveru spísaná žalobkyňou a akceptácia tejto žiadosti spísaná žalovaným, ktorá už obsahovala vyplnenú časť 3, preukazovali zhodu vôle zmluvných strán, pokaľ ide o úverový limit, teda 5.600 € a záväzok veriteľa, teda banky poskytnúť tento úver žalobkyni a obsahovali aj zhodu, pokiaľ ide o záväzok žalobkyne poskytnutý úver zaplatiť a zaplatiť z neho úroky. Skutočnosť, že výška úrokov nebola presne vymedzená, nie je vadou vzniku úverovej zmluvy z pohľadu ust. § 497 Obch. zák. vzhľadom na ust. § 502 Obch. zák..

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

21. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

22. Zmluva o úvere však nemala písomne dohodnuté náležitosti, akými bola výška splátky, výška úrokovej sadzby, RPMN úveru, priemerná RPMN, jednoducho všetky náležitosti, ktoré boli potom uvedené vo veriteľom vyplnenej časti 3 úverového formulára. K tomuto však chýba písomná akceptácia zo strany žalovanej, teda jej písomný prejav, z ktorého by vyplývalo, že s podmienkami úverovej zmluvy tak ako boli vyplnené v čl. 3 úverovej zmluvy, súhlasí. Súd bol totiž toho presvedčenia, že žalovaná podpísala dňa 21.6.2011 len neúplne vypísaný formulár. Skutočnosť, že došlo k vzniku úverovej zmluvy týmto spôsobom podľa presvedčenia súdu vzhľadom na vtedajšie znenie zákona o spotrebiteľských

úveroch, nezakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a to vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 11, ktorý sa zaoberal dôsledkom poručenia povinnosti uzatvárať úverovú zmluvu s obsahovými náležitosťami podľa § 9, vyžadoval kumulatívne splnenie niekoľkých podmienok pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

23. Podľa ust. § 11 ods. 1 vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje na bezúročný a bez poplatkov, ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1

24. Z toho vyplývalo, že zákon mimo absencie náležitostí, ktorý nedostatok žalobkyňa aj vyčítala v žalobe, vyžadoval aj nedostatok písomnej formy a to súčasne. Súd ale konštatuje, že zmluvné strany sa, pokiaľ ide o ich písomný prejav, zhodli v písomnej forme na podstatných náležitostiach úverovej zmluvy, tak ako vyplývajú z ust. § 497 Obch. zák..

25. Súd ale zistil, že úverová zmluva má ďalšiu vadu, ktorá spôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Totiž podľa presvedčenia súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, čiže žalobkyne (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

26. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že RPMN úveru, ktorá bola uvádzaná v časti 3 tlačiva úverovej zmluvy vo výške 16,47 %, nie je správne vypočítaná a predložila výpočet RPMN, ktorý bol vytvorený pomocou online kalkulačky a podľa ktorého RPMN by predstavovala 22,54 €.

27. Žalovaný pripojil kalkulačku pre výpočet RPMN, z ktorej vyplynulo (na č.l. 126), že pri výpočte RPMN vychádzal z výšky splátky 129,66 € a z poplatkov vo výške 1,66 €, čo bol v zmluve uvedený poplatok za vedenie a správu úverového účtu. Do výpočtu RPMN napriek v zmluve uvedenej výške splátky, ktorá už zahrňovala aj poistné, nezahrnul práve poplatky za poistné, ktoré bolo v zmluve dohodnuté. Takéto počínanie banky pri počte RPMN je podľa presvedčenia súdu v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. Podľa § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo ho získal za ponúkaných podmienok.

29. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

30. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru, alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti, alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania nákladov za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania ostatné náklady na platobné transakcie, sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

31. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že žalovaná strana mala do výpočtu RPMN medzi celkové náklady spotrebiteľa, teda žalobkyne, zahrnúť aj poplatky za poistné, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa musela uzavrieť zmluvu o poskytnutí tejto doplnkovej služby, aby získala spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Vo formulári, ktorý žalovaný použil, nebol

priestor na odmietnutie poistenia a formulácia textu od slova „žiadam“ po „ poistenie“, ani grafické usporiadanie zmluvy neumožňovalo spotrebiteľovi uskutočniť voľbu, či poistenie uzatvára, alebo neuzatvára. Umožňovali mu len rozhodnúť sa medzi dvomi typmi poistenia, naviac pracovníčka banky rokujúca so žalobkyňou automaticky zaškrtla políčko pri texte, že žalobkyňa žiadosť základný súbor poistenia a spĺňa k nemu podmienky. Žalovaný sám vo svojom prvom vyjadrení k žalobe uviedol, že uzavretie poistnej zmluvy bolo formou zabezpečenia záväzku žalobkyne ako dlžníčky z úverovej zmluvy. Formulár, ktorý ale použila banka, nemal varianty, ktoré by dávali dlžníkovi na výber formu iného zabezpečenia úveru. Preto vzhľadom na formuláciu textu o poistení schopnosti splácať úver vo formulári, ktorý banka použila a vzhľadom na výpoveď žalobkyne, súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka musela uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby vo forme poistenia, aby získala spotrebiteľský úver za daných podmienok a preto poistné malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a tým do výpočtu RPMN, čím by samozrejme došlo k vyššej hodnote RPMN, než je uvedená v úverovej zmluve.

32. Podľa výpočtu súdu na online kalkulačke pri poskytnutí úveru vo výške 5.600 € a pravidelnej splátke 137,93 € a počte 60 splátok, súd aj bez zohľadnenia poplatku za poskytnutie úveru zistil RPMN tohto úveru vo výške 17,91 %.

33. Táto skutočnosť a totiž, že O. K. nezohľadnila poplatky za poistné pri výpočte RPMN a tým vypočítala RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, z čoho vyplýva, že žalobkyňa musí vrátiť len finančné prostriedky, ktoré reálne od banky dostala bez úrokov a poplatkov.

34. Žalovaná strana sa však v konaní bránila námietkou premlčania, súd preto zisťoval, či nároky žalobkyne na vrátenie sumy 3.352,41 € nie sú premlčané.

35. Ak žalobkyňa plnila nad rámec toho, čo podľa zákona plniť mala, teda plnila žalovanému sumy aj titulom úrokov a poplatkov nad sumu reálne poskytnutej istiny, vnikalo žalovanému bezdôvodné obohatenie a to je povinný vydať v súlade s ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

38. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola podaná 17.3.2017, dospel k presvedčeniu, že nároky žalobkyne na zaplatenie súm , ktoré by mohla žiadať titulom bezdôvodného obohatenia a ktoré plnila nad rámec poskytnutej istiny pred 17.3.2015, teda v období dlhšom, než dva roky pred podaním žaloby na súd, sú premlčané v subjektívnej premlčacej dobe. Žalobkyňa totiž pri každom plnení vedela, komu plní a vedela, v akej výške plnenie poskytuje, teda mala o týchto skutočnostiach svoju subjektívnu vedomosť. Je právne irelevantné, že žalobkyňa v tom čase ešte titul plnenia vyhodnotiť nevedela a nepovažovala ho za bezdôvodného obohatenie na strane žalovaného a domnievala sa, že plní na splatenie záväzku z úverovej zmluvy. Z plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla, súd za nepremlčané považoval len nároky, ktoré vznikli zaplatením platby 1.000 € dňa 13.4.2015, 1.000 € dňa 15.4.2015 a sumy 700 € dňa 20.4.2015 ako vyplynulo z prehľadu transakcií na úverovom účte (č.l. 96 rub). Celkovo sú teda nepremlčané platby žalobkyne vo výške 2.700 €. V tejto súvislosti sa žalobkyňa zmienila o tom, že tieto platby za ňu zaplatila neter, s ktorou má zmluvu a ktorej poskytnuté prostriedky spláca. Žalovaná strana preto namietala, či vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovanému na úkor žalobkyne. Súd je toho presvedčenia, že pokiaľ má žalovaná záväzok voči svojej neteri titulom poskytnutých finančných prostriedkov na splácanie úveru, šlo o pôžičku a preto prijaté finančné prostriedky na splatenie úveru od netere nie je možné považovať za cudzie finančné prostriedky, ale prostriedky, ktoré odovzdaním sa stali prostriedkami žalobkyne s tým, že žalobkyni vznikol záväzok a neteri žalobkyne pohľadávka na vrátenie týchto financií titulom pôžičky. Preto je súd toho presvedčenia, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil, avšak nie v rozsahu, ktorý

žalobkyňa konštatovala, ale len v sume 2.700 €, ktorú sumu možno žalobkyni vydať ako nepremlčanú. Žalobkyňa však sama uviedla, že banka jej dňa 20.4.2015 vrátila sumu 123,59 €. Šlo zrejme o preplatok, ktorý vznikol poslednou platbou zo strany žalobkyne vo výške 700 €. Táto skutočnosť zo strany banky nebola rozporovaná a preto ju súd považoval za nespornú. Vzhľadom na vrátenie tejto sumy 123,59 € a nárok žalobkyne na vrátenie nepremlčanej časti bezdôvodného obohatenia bankou vo výške 2.700 € súd dospel k presvedčeniu, že celkový nárok žalobkyne, ktorý možno žalobkyni priznať, predstavuje rozdiel medzi sumou 2.700 € a sumou 123,59 €, čiže sumu 2.576,41 €. Len túto sumu súd žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia, na ktorého vydanie nárok nebol premlčaný, priznal. Žalovaná je žalobkyni povinná zaplatiť sumu 2.576,41 €.

39. Žalobkyňa žiadala k istine prisúdiť aj 5,05 % úrok z omeškania od 21.4.2015 do zaplatenia, teda žiadala ho od nasledujúceho dňa potom, ako vykonala poslednú platbu v prospech úverového účtu. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je však dlhom, ktorého zročnosť nie je určená a preto je dlžník povinný platiť na výzvu veriteľa prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Obč. zák.). Žalobkyňa neprodukovala dôkaz, že by žalovaného pred podaním žaloby na súd vyzvala, aby jej zaplatil žalobou uplatnenú sumu, čiže vydal bezdôvodné obohatenie v určenej lehote. Preto za prvú kvalifikovanú výzvu pre žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni je nutné považovať žalobu, ktorá bola žalovanému doručená 24.3.2017. Len zo žaloby sa žalovaný dozvedel, že žalobkyňa proti nemu žiada vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré mu na jej úkor vzniklo. Žalovaný mohol plniť nasledujúci deň a dňom 26.3.2017 sa dostáva do omeškania s úhradou dlhu. Súd preto žalobkyni proti žalovanému priznal úrok z omeškania až od 26.3.2017 v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5%-uálynch bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda výška úrokov z omeškania je 5 %.

40. Žalobkyňa popri vydaní bezdôvodného obohatenia požadovala priznať aj finančné zadosťučinenie vo výške 500 € ako nárok práva vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav a to a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

41. Citované zákonné ustanovenie podľa presvedčenia súdu však nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa presvedčenia súdu je ho nutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Žalobkyňa pri zdôvodňovaní nároku na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 € argumentovala tým, že sa jej banka vyhrážala exekúciou, neprestajne jej posielala upomienky, keď sa dostala do omeškania s úhradou splátok a pod.. Obdobne vypovedala aj jej sestra. Obe konštatovali, že je v dôsledku takéhoto postoja banky boli vystresované. Súd konštatuje, že zasielanie upomienok pri omeškaní dlžníka s úhradou splátok, prípadne upozornenie na možné súdne vymáhanie pohľadávky a následnú exekúciu, je štandardný a obvyklý postup veriteľov, ktorí sú bankovými, ale aj nebankovými subjektmi. Je samozrejmé, že dlžník je v takomto období vystresovaný, nakoľko si uvedomuje vlastnú insolventnosť a jej možné následky, čo je opäť pocit, ktorý je u dlžníkov bežný a prirodzený. Naviac z úverového účtu vyplynulo, že žalobkyňa v roku 2012 začala úver splácať nepravidelne, resp. nižšími splátkami, než boli predpísané a po 26.9.2012 do 1.2.2013 nezaplatila žiadnu splátku teda bola v niekoľkomesačnom omeškaní. Teda sama zavdala banke podnet pre upomínacie konanie, ktoré podľa vykonaného dokazovania malo byť uskutočnené formou písomných upomienok, ale aj SMS správ a telefonátov. Žalobkyňa však neprodukovala dôkaz preukazujúci, že by toto upomínanie bolo skutočne vykonávané neprimeraným a neštandardným spôsobom. Naviac však bolo priamym

následkom neplnenia povinnosti žalobkyne z úverovej zmluvy a podľa presvedčenia súdu nemôže byť dôvodom pre vznik tvrdených a nepreukázaných následkov na zdraví žalobkyne a tým aj dôvodom pre priznanie finančného zadosťučinenia. Preto aj v tej časti, kde žalobkyňa žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadne zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Každá zo strán bola čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná a preto súd rozhodol tak, že ani jedna zo strán nemá proti tej druhej právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.