Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_9CoCsp-22-2024.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/22/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 300 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 24Csp/101/2023-102 zo dňa 22.2.2024
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300 € a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 € podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa poukazujúc na skutočnosť, že úspešne uplatnila ochranu svojich spotrebiteľských práv zo zmlúv uzavretých so žalovaným v konaní sp. zn. 6Csp/112/2021 vedenom na Okresnom súde Svidník. Súd v uvedenom konaní určil „ že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., v bode 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd odôvodnil zjavnou nerovnováhou v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá zmluvná podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, spotrebiteľ mal poskytnúť plnenie za služby, ktoré mu neboli poskytnuté, a išlo len o skryté navyšovanie odplaty za poskytnutie úveru. K primeranosti zadosťučinenia vo forme peňažnej náhrady vo výške 300 € žalobkyňa argumentovala závažnosťou porušenia povinností veriteľa pri jednaní so spotrebiteľom, čím utrpela ujmu minimálne v psychickej rovine, keď bola nútená hájiť svoje právo na súde, žalovaný popieral jej nárok účelovou procesnou obranou, čo len znásobovalo stres a vypätie pri hájení jej záujmov.
3. Súd prvej inštancie aplikoval § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospejúc k záveru o opodstatnenosti nároku, lebo žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv žalovaným zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím bola naplnená hypotéza právnej normy zakladajúca jej nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia. Zohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu SR (6Cdo/389/2015, 7Cdo/92/2021, 6Cdo/127/2017, 3Cdo/31/2020), z ktorej citoval, konštatujúc, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve, žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia, ktoré sa odvíja od okolnosti každého jednotlivého prípadu. Vzal do úvahy charakter porušených práv, fakt, že v dôsledku konania žalovaného musela žalobkyňa podstúpiť konanie pre súdom, keď žalovaný jej nárok neuznával, zohľadnil satisfakčný a sankčný charakter priznaného zadosťučinenia, čo ho viedlo k záveru, že primeraným finančným zadosťučinením vo vzájomnom pomere strán je suma 300 eur.
4. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Odvolaním napadnutý rozsudok považoval za nedostatočne odôvodnený, nespĺňajúci požiadavky § 220 CSP, lebo súd neuviedol aké ustanovenie (právna norma) mali byť žalovaným porušené, ani z neho nie je zrejmé na základe akých dôkazov a úvah súd dospel k záveru o primeranosti sumy 300 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/91/2020 podľa ktorého súdy musia postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu hodnotila rozsudok súdu prvej inštancie ako presvedčivý, argumentovala, že súdu z jeho dlhodobej činnosti je známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Čo sa týka primeranosti finančného zadosťučinenia uviedla, že žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie zákonných povinností. Primeranosť súdom priznanej sumy je vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem daná. Zdôraznila, že suma 300 € predstavuje iba 0,000065 z výšky výnosov žalovaného a symbolická suma primeraného finančného zadosťučinenia neodradí žalovaného od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Uviedla, že priznaná suma v minimálnej miere nepochybne napĺňa jednotlivé funkcie inštitútu a nepredstavuje neprimerané obohatenie spotrebiteľa ani neprimerané ukrátenie alebo sankcionovanie dodávateľa. Konanie žalovaného označila ako nekalú obchodnú praktiku a rozporné s dobrými mravmi. Poukázala na skutočnosť, že ju žalovaný po právoplatnom skončení základného konania nekontaktoval s cieľom kompenzácie prostredníctvom finančného zadosťučinenia. V prebiehajúcom konaní iba zľahčuje vniknutý stav a popiera jej nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správny a preto žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil.
6. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu nedoručili.
7. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. augusta 2024 v pojednávacej miestnosti č. 210/II. posch., miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne správne právne posúdil, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvody rozsudku sú presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:
11. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu porušenia je práv ako spotrebiteľky a povinností žalovaného ako veriteľa v súvislosti so záväzkom zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Svoj nárok založila na právoplatnom rozsudku, ktorým súd určil „ že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., v bode 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
13. Z právoplatného rozhodnutia súdu v inom konaní tak vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešne uplatnila proti žalovanému na súde porušenie svojich práv na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, keď jej žalobe súd v celom rozsahu vyhovel. Splnila tak predpoklad, ktorý citovaný zákon vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobkyňa preukazovala existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Opodstatnene tak žalobkyňa ako aj súd poukázali na ujmu spočívajúcu v nevyhnutnosti podstupovať súdny proces, ktorého príčina spočíva v konaní žalovaného v rozpore so zákonom pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľom. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil aj zákonnú požiadavku primeranosti finančného zadosťučinenia, definujúc podmienky vymedzené súdnou praxou, z ktorých rozhodnutí najvyššieho súdu citoval, a z odôvodnenia vyplývajú kritéria, podľa ktorých primeranosť požadovanej sumy 300 € vo vzťahu k napadnutej zmluve posudzoval. Zohľadnil charakter porušenia povinností veriteľa, dopad na osobu spotrebiteľky, berúc na zreteľ, že priznané zadosťučinenie má poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, a súčasne nesmie predstavovať neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku žalobkyne ako spotrebiteľa (čo napokon žalovaný ani netvrdil, ani nepreukazoval). Je nepochybné, že žalovaný sa dopustil porušenia takých povinností, ktoré mu vyplývali priamo zo zákona, ktoré ustanovenie bolo dostatočne zrozumiteľné, a ktoré konanie malo charakter nekalej obchodnej praktiky, z dôvodu zavádzania o obsahu práv a povinnosti spotrebiteľa. Za svoje pochybenie po profesionálnej stránke znáša veriteľ následok v podobe povinnosti reparácie spotrebiteľovi vzniknutej ujmy tým, že spotrebiteľ sa vôbec musel domáhať svojho nároku na súde, že bol zavádzaný pri vstupe do záväzkového vzťahu o obsahu a rozsahu svojho záväzku. Priznané plnenie 300
eur zohľadňuje tak sankčnú, prevenčnú ako aj satisfakčnú povahu odškodnenia, primeranú okolnostiam prípadu, teda povahe a závažnosti porušených povinností veriteľa, práv spotrebiteľa, charakter ujmy na strane spotrebiteľa, a zodpovedá aj úrovni priznaného odškodnenia v obdobných prípadoch, preto bol rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdený.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí v plnom rozsahu žalobkyni.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).