Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/12/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Hrabovec nad Laborcom 169, 067 01 Hrabovec nad A., právne zastúpený: C. D. E., advokát so sídlom F. G. XXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: H. B. C. H. I., F., so sídlom B. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -169 zo dňa 01.04.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa , ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti a zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

4. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho

vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.

5. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, poukázal na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. , súd rozhodol rozsudkom č.k. -72 zo dňa 31.01.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.02.2025 a to tak, že bolo šesť zmluvných podmienok vyhlásených za neprijateľné, ktoré boli spôsobilé privodiť nerovnováhu v právnom postavení strán konania v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa - dlžníka.

7. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, ktorú nepreukázal, táto nie je právne významná. Ujma v zmysle ust. § 3 ods. 5 posledná veta zákona o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je podstatné to, že k porušeniu práva žalobcu došlo. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019.

8. Konaním žalovaného pri uzavretí zmluvy so žalobcom došlo preukázateľne k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného. Za daného stavu s ohľadom na porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného je nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodný aj vzhľadom na intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa.

9. Z uvedených dôvodov preto prvoinštančný súd skúmal výšku uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Zákon hovorí o primeranom finančnom zadosťučinení, čo umožňuje súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie. Primerané finančné zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. O to viac nemožno chápať primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu škody, ktorá žalobcovi hrozila. Práve preto, že v prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami, je potrebné vychádzať z povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške.

10. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.

11. Žalobca svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a tým že si uplatnil satisfakciu za porušenie jeho práva ako spotrebiteľa, ktoré bol nútený brániť. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná. Súd prvej inštancie pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil aj uplatňovanú výšku (600 eur) a počet neprijateľných zmluvných podmienok (6 podmienok). Mal za to, že 100 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú žalovaný použil v spotrebiteľskej zmluve, je primerané. Prvoinštančný súd teda priznal žalobcovi 600 eur s poukazom na všetky okolnosti. Túto sumu považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia.

12. V súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. poukázal na to, že predmetom konania pod sp.zn. bol nárok žalobcu na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia na základe určenia povinnosti žalovaného v konaní vedenom pod sp.zn. o určenie zákazu žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca neuplatňoval svoj nárok voči žalovanému duplicitne.

13. V súvislosti s tým, aby uviedol, aké povinnosti boli porušené žalovaným poukázal na to, že žalovaný opakovane v zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

14. Je síce pravdou, že žalovaný poskytol úver vo výške 1001,83 eur a z tohto úveru žalobca vrátil žalovanému sumu 746,90 eur, teda nevrátil celý poskytnutý úver, avšak mal za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi.

15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa . Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

16. Žalovaný napáda rozsudok a podal odvolanie predovšetkým z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku a pre porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Naplnenie odvolacieho dôvodu vyplýva v prvom rade z toho, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného a svoje rozhodnutie ani riadnym preskúmateľným spôsobom neodôvodnil.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil základnú skutočnosť, kedy žalobca nevrátil žalovanému ani sumu, ktorú od neho prevzal. Podľa súdu (bod 25. odôvodnenia rozsudku) táto skutočnosť nemá vplyv na priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi. Dôvody (skutkové a/alebo právne) takejto úvahy súdu z rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia sa pritom zdá, že súd namietanú skutočnosť hodnotil vo vzťahu k danosti nároku ako takého, avšak zjavne nie k jeho výške. Súd teda vôbec neuviedol, prečo žalovaným namietaná skutočnosť nemá pri rozhodovaní súdu vplyv na výšku priznaného nároku na finančné zadosťučinenie. Žalovaný v konaní poukázal na súdnu prax, ktorá práve nutnosť zohľadňovania spôsobu plnenia záväzkov spotrebiteľa zdôrazňuje. Súd prvej inštancie sa tou časťou procesnej obrany žalovaného, v ktorej poukazoval na nesplnenie záväzkov žalobcu nevyporiadal riadne a preskúmateľne ani v elementárnom rozsahu. V rozpore s námietkou žalovaného navyše vyznieva tvrdenie súdu o „odčinení útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný.“ Čo konkrétne bolo v pomeroch prejednávanej veci preukázané a čím konkrétne, to odôvodnenie napádaného rozsudku neuvádza.

18. Súd prvej inštancie sa nesprávne a bez bližšieho zdôvodnenia vyporiadaval aj s námietkou žalovaného smerujúcou voči tomu, že žalobca na základe rovnakých tvrdení ako už uvádzal v konaní sp. zn. si znovu uplatňuje finančné zadosťučinenie. Od začiatku konania žalovaný tvrdil, že ak má byť účelom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného práva spotrebiteľa, potom platí, že ak sa spotrebiteľ rozhodne si túto ochranu uplatňovať na viacero krokov, potom primerané finančné zadosťučinenie mu nevznikne za každý krok, ale len za prvý. Táto skutočnosť bezprostredne súvisela aj s vlastným tvrdením žalobcu o tom, že finančné zadosťučinenie „má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný.“ Početnosť súdnych sporov vytváraných účelovo (namiesto jednej žaloby je žalôb hneď niekoľko, pričom takýto postup nemá žiadne skutkové a vecné zdôvodnenie) nepredstavuje situáciu, kedy spotrebiteľ podstupuje súdne konanie pre ochranu práv, ale skôr z dôvodov sprievodne uplatňovaných nárokov.

19. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s námietkou voči paušálnemu určeniu zadosťučinenia spôsobom, kedy za každý výrok z rozsudku sp. zn. si žalobca uplatňoval požiadavku vo výške 100 eur. Z napádaného rozsudku nevyplýva okrem všeobecných konštatovaní nič, čo by odôvodnilo primeranosť namietaného spôsobu určenia finančného zadosťučinenia. Súd absolútne nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že suma 100 eur za každý výrok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je primeraná. Odôvodnenie rozsudku je aj v rozpore s požiadavkou na individualizáciu zadosťučinenia tak, ako vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, rozhodnutie sp. zn. . Procesná obrana žalovaného pritom mala priamy a bezprostredný

súvis s postupom súdu a jeho závermi, čiže v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR išlo o argumenty sporovej strany, s ktorým bol konajúci súd povinný sa zaoberať a vecne sa s ním/nimi vyporiadať. Vzhľadom na uvedené je napádaný rozsudok nepreskúmateľný a zároveň porušuje právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. S označenými námietkami sa konajúci súd nezaoberal bez akéhokoľvek vysvetlenia.

20. Ďalej žalovaný tvrdil, že prvoinštančný súd sa v napádanom rozsudku nevyporiadal s prejednávanou vecou v zmysle pokynov odvolacieho súdu. Ten mu totiž v uznesení sp. zn. uložil povinnosť preskúmateľne odôvodniť spôsob posúdenia námietok žalovaného. To, že sa tak nestalo, je napríklad zrejmé v prípade námietky žalovaného o tom, že žalobca neuhradil / nevrátil ani sumu, ktorú prevzal od žalovaného a tento fakt má byť zohľadnený pri rozhodovaní. Odôvodnenie bodu 25. rozsudku je nielen v rozpore s požiadavkami , ale aj v rozpore s pokynom odvolacieho súdu. Odvolací súd zároveň dal pokyn konkretizovať porušené právo spotrebiteľa a vo vzťahu k nemu zdôvodniť priznanie zadosťučinenia. Žalovaný tvrdil, že pokyny odvolacieho súdu neboli naplnené a dodržané. Voči nepreskúmateľnému rozsudku v zásade neexistuje iný odvolací dôvod ako podľa . 21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo vzťahu k primeranosti 100 eur za jednu NZP z najnovších rozhodnutí poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.05.2025, sp. zn. zo dňa 09.06.2025. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.09.2025, ktorým odvolací súd nepovažoval za primeranú sumu PFZ 50 eur a zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.06.2023, pričom za porušenie spočívajúce v NZP priznal za každú NZP po 100 eur a za bezúročnosť a bezpoplatkovosť, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia priznal sumu v úrovni cca 57 % zo sumy obohatenia dodávateľa. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15.04.2025, čo sa týka priznania sumy 150 eur za každú judikovanú NZP. Vo vzťahu k primeranosti 150 eur za jednu NZP poukázal z najnovších rozhodnutí z roku 2026 na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.01.2026. Vo vzťahu k primeranosti sumy 200 eur za jednu NZP poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.09.2025. Poukázal tiež na aktuálne rozhodnutia čo do priznanej výšky za každú judikovanú NZP, v ktorých súdy priznali až 300 eur za každú NZP. Ide o rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 22.02.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.08.2024 a rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -102 zo dňa 30.01.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 05.11.2024. 22. Žalovaný už pred iniciovaním tohto konania alebo aj po podaní žaloby mohol naplniť dikciu ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, k čomu však nedošlo, ale práve naopak všetky žalobcove legitímne nároky žalovaný neustále popiera, hoci má už skúsenosť a vedomosť z obdobných súdnych konaní o nedôvodnosti svojej obrany. Rovnako je zrejmé, že žalovaný je veľkou spoločnosťou, pre ktorú je tento spor finančne zanedbateľný. Malo by byť snahou žalovaného, ktorý má vedomosť o vadnosti zmlúv a existencii neprijateľnosti zmluvných podmienok a o nároku na PFZ, aby práve aj skrz podanú žalobu prejavil ochotu a sebareflexiu a snažil sa o nápravu protiprávneho stavu. Práve podaná žaloba má byť aj signálom pre žalovaného, ktorý už pozná postoj žalujúcej strany, aby jej učinila zadosť, no napriek tomu doposiaľ neučinil žiadne kroky. 23. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 16.06.2026 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 25. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní. 26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. 28. Odvolací súd nezistil, aby sa prvoinštančný súd dopustil uvedeného alebo iného akéhokoľvek nesprávneho procesného postupu, ktorý by zakladal prípustnosť a aj dôvodnosť odvolacieho dôvodu pod písm. b/ . 29. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku a že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného. 30. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). 31. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. 32. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie odvolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie v spore. Prvoinštančný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle . 33. Odvolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv odvolateľa nezistil také nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. 34. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za procesnú vadu konania podľa tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. 35. Predmetom sporu je nárok žalobcu opierajúci sa o ust. zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024 v spojení s prechodným ustanovením Toto ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva ustanoveného zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, a to od toho, kto za porušenie práva zodpovedá.

36. ,,Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019). 37. Žalobca si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 600 eur titulom úspešného uplatnenia porušenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. 38. V konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok základu nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024. Tvrdenie žalobcu o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. -72 zo dňa 31.01.2024, ktorým súd vyhovel žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011 a v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011. 39. Za stavu, keď právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. -72 zo dňa 31.01.2024 došlo k vyhoveniu žalobe spotrebiteľa voči dodávateľovi v dôsledku prijatých záverov o neprijateľnosti zmluvných podmienok, základ nároku je daný. Bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva spotrebiteľom, umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. 40. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, nevyplývajú z neho žiadne kritériá v zmysle stanovenia toho, čo zadosťučinenie predstavuje. Zrejmé je len to, že základ tohto nároku je daný úspechom spotrebiteľa pri uplatnení porušeného práva. Porušenie práva, ak sa ho spotrebiteľ v konaní pred súdom s úspechom domôže rozhodnutím súdu, je preto právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik nároku na zadosťučinenie. 41. Finančné zadosťučinenie, na ktoré má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti, právo, má byť primerané. Posudzovanie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je výsledkom voľnej úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, ale má mať racionálny základ. 42. Je nesporné, že zákon o ochrane spotrebiteľa nestanovuje žiadne kritéria pri určení výšky zadosťučinenia, okrem primeranosti, avšak súd so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu má stanoviť rozsah finančného zadosťučinenia. Teda pri stanovení výšky zadosťučinenia súd musí vychádzať z okolností, ktoré vyplývajú z individuálnosti každého jedného prípadu. 43. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. 44. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia ďalej treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od

získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. 45. Len súd rozhodujúci individuálnu vec, je oprávnený vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. 46. Súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a primeranú celkovú výšku finančného zadosťučinenia v sume 600 eur za šesť porušení spotrebiteľského práva v podobe zapracovania šiestich neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom. 47. Spotrebiteľ, aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi, rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatváral formulárové zmluvy so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používal zmluvné podmienky v neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 48. V dôsledku konania žalovaného bol žalobca nielenže vystavený bezprostredne hroziacej majetkovej ujme, nad rámec uvedeného bol nútený chrániť svoje práva súdnou cestou. Súdne konania sú stresujúcim zážitkom vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade neúspechu v konaní. 49. Odvolací súd má za to, že by sa míňalo účelu inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ak by sa priznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu pre spotrebiteľa. Na strane druhej cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy porušovania spotrebiteľských práv, k čomu by symbolická suma nemohla prispieť. 50. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur za šesť neprijateľných zmluvných podmienok v jednej spotrebiteľskej zmluve a zmluvných dojednaniach, je podľa odvolacieho súdu možné považovať za adekvátne a primerané. 51. Priznanie sumy 100 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku taktiež nevybočuje z rámca rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a možno ju ešte považovať za spodnú hranicu súm priznávaných za porušenie spotrebiteľských práv. 52. Odvolací súd považuje za primerané finančné zadosťučinenie v priznanej výške, ktoré je adekvátne skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi, spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov. Priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne tvrdené skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. 53. Zohľadňujúc všetky osobitosti tohto prípadu, primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur považuje odvolací súd za primerané, spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobcu a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného. 54. Za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, podľa odvolacieho súdu zodpovedá čiastka, ktorú súd prvej inštancie uložil zaplatiť žalovanému, teda čiastka, ktorú ako primerané finančné zadosťučinenie priznal žalobcovi. 55. Skutočnosť, že žalobca nevrátil žalovanému sumu, ktorú od neho prevzal, nemá vplyv na danosť nároku žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže v zmysle zákonnej úpravy a na ňu nadväzujúcej judikatúry najvyšších súdnych autorít (aj v tomto rozsudku citovanej), základ nároku je daný úspechom spotrebiteľa pri uplatnení porušeného práva. Porušenie práva spotrebiteľa, judikované súdom, je jedinou právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik nároku na zadosťučinenie. Táto skutočnosť by potenciálne mohla byť zohľadnená pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia, avšak v prejednávanom spore, aj pri prípadnom zohľadnení uvedeného, je priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia, primeraná. 56. Odvolací súd v uznesení sp. zn. zo dňa 16.12.2025 nezaviazal súd prvej inštancie k tomu, aby zohľadnil pri rozhodovaní, že žalobca nevrátil ani sumu, ktorú prevzal od žalovaného, ale aby sa vyjadril, či je táto okolnosť relevantná vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, prípadne jeho výške. 57. S námietkou žalovaného v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Nejde o uplatňovanie nároku v tomto konaní na základe rovnakých skutkových tvrdení. Predmetom sporu vo veci sp. zn. bol nárok žalobu na primerané finančné zadosťučinenie za úspešné uplatnenie práva žalobcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. . Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. -107 zo dňa 15.05.2019 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011, uzavretej medzi stranami sporu, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie titulom úspešného uplatnenia práva v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné, ktorý rozsudkom č.k. -72 zo dňa 31.01.2024, vyhlásil šesť neprijateľných zmluvných podmienok. Neuplatňuje si teda žalobca nárok z rovnakých skutkových tvrdení ani totožného skutkového stavu. 58. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa . 59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ). 60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).