Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/137/2019

Zmenené rozhodnutím 9CoCsp/22/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu F. E., nar. XX.XX.XXXX, D. nad F. XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/137/2019-57 zo dňa 07.02.2020 takto rozhodol: Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku žalobu zamieta. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: F. E., nar. XX. XX. XXXX, D. H. F. XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400,-- eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 30. 09. 2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 500,- eur a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bol žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhal zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudkom Okresného súdu Humenné -107 zo dňa 15. 05. 2019 bolo jeho žalobe vyhovené. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 02. 07. 2019. Žalobca s poukazom na ustanovenie tretia veta v tomto konaní požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, t.j. vo výške, v akej sa žalovaný na úkor žalobcu obohatiť prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. -107 zo dňa 15. 05. 2019 výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z Rozsudku tunajšieho súdu -107 zo dňa 15. 05. 2019 vyplýva, že súd uložil žalovanému spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX, uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Taktiež žalovanému súd uložil uhradiť žalobcovi trovy konania.

6. Z tohto rozsudku vyplýva, že strany sporu uzatvorili na základe žiadosti zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX dňa XX. XX. XXXX s poskytnutou čiastkou úveru 1170,- eur s mesačnom splátkou 62,69 eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2632,98 eur, RPMN 65,50%, ročnom úrokovou sadzbou 70,02%, priemernou RPMN za úver 45,66%. Splatnosť úveru: počet splátok 42, 15. deň v mesiaci.

7. Súd v uvedenom rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 1001,83 eur, 1170 eur - odplata za poskytnutie služby 168,17 eur. Na základe uvedeného mal veriteľ (v danom konaní žalovaný) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobcu (dlžníka) by došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú mala zabezpečovať dohoda o zrážkach zo mzdy, je teda potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje výšku pohľadávky žalovaného, ktorej úhradou na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Je zrejmá jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Nestačí aby táto dohoda bola uzavretá na samostatnej listine, ale podľa sa vyžaduje, aby spotrebiteľ bol poučený aj o jej dôsledkoch a mal možnosť ju odmietnuť.

Žalovaný nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na skutočnosť, či žalobcu oboznámil, o dôsledkoch podpísania dohody o zrážkach zo mzdy. Len ťažko uveriť tomu, aby spotrebiteľ, ktorý má záujem o úver, mal reálnu možnosť odmietnuť podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ak je mu táto predkladaná na podpis spolu so zmluvou o úvere, v ten istý deň. Následkom odmietnutia podpísania dohody o zrážkach zo mzdy, je určite v každom prípade strata možnosti získať úver. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere, nemožno uveriť tvrdeniu žalovaného, že priemerný spotrebiteľ, ktorý má záujem získať úver, neznalý následkov podpísania dohody, mal možnosť túto odmietnuť.

Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (s.5 ) aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

Uvedený inštitút umožnil dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v tomto konaní sa domáha vyplatenia finančného zadosťučinenia, pričom poukázal na vyššie uvádzaný rozsudok, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol voči žalovanému úspešný, ako spotrebiteľ sa úspešne domáhal svojich práv voči žalovanému ako veriteľovi. Preto mu v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo súm,

ktoré obvykle súdy v takých prípadoch priznávajú spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel. V prípade úspechu si žalobca uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

9. Žalovaný doručil súdu dňa 25. 10. 2019 podanie, v ktorom poprel dôvodnosť žalovaného nároku v celom rozsahu. Žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

10. V pravom rade žalovaný namietal použitie ustanovenia týkajúce sa primeraného finančného zadosťučinenia, pretože podľa jeho názoru účelom uvedeného ustanovenia je priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní, a nie primerané zadosťučinenie priamo za ich akékoľvek porušenie (bez ohľadu na uplatnenie v súdnom konaní). Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má byť vyvážené, čo znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje pôvodným rozhodnutím alebo nad rámec tohto aj záverom o vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Vo vzťahu k podanej žalobe rozsudok Okresného súdu Humenné.

Vo vzťahu k podanej žalobe je podstatným, že žalobcom označený rozsudok nekonštatuje porušenie práva alebo povinnosti v ustanovení určenom na ochranu spotrebiteľa. Zákonné ustanovenie ako podmienku vyžaduje preukázanie toho, že došlo k postupu „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa“ a že a základe porušenia takéhoto ustanovenia si spotrebiteľ úspešne uplatnil nárok voči žalobcovi. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné si žalobca uplatnil požiadavku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur. V čase podania danej žaloby v uvedenom konaní bolo už právoplatné aj rozhodnutie (na ktoré odkazuje žalobca v podanej žalobe), čo znamená, že žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka uplatňovania požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie už v danom konaní aj s odkazom na rozhodnutie . Uvedené žaloby, na základe ktorých začalo konanie a toto sporové konanie sú z rovnakého dňa, čiže žalobca nemal dôvod samostatne podávať dve žaloby. Takýto postup žalobcu sa javí tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok komplexne, ale vždy len na základe parciálnych skutočností a skutkových okolností. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zadosťučinenie má plniť relutárnu funkciu ne je zrejmé, vo vzťahu k akým okolnostiam žalobca uvádza toto tvrdenie a čo konkrétne má nahradzovať.

Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca nepovažuje podanú žalobu za dôvodnú súvisí s povahou uplatňovaného nároku, ktorý zákon vymedzuje ako „primerané“ zadosťučinenie a namieta neprimeranosť výšky tvrdeného nároku. Pretože v zmysle rozhodnutia rozsudku Krajského súdu v Prešove sa uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie sa má chápať ako odmena spotrebiteľovi za tok ž e sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Uvedeným konštatovaním sa vymedzuje, že účel primeraného finančného zadosťučinenia súvisí s iniciovaním vlastného postupu k ochrane svojich práv. A to, či spotrebiteľ tak urobí jednou alebo viacerými žalobami však neznamená, že nárok na finančné zadosťučinenie by mal vzniknúť v rozsahu rovnajúcom a násobku počtu podaných žalôb.

Napokon žalobcom výšku uplatňovaného nároku, ktorú odôvodňuje tak, že má isť o sumu, o ktorú sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť, považuje po právnej i skutkovej stránke za nedôvodnú. Zrážka zo mzdy slúži a je určená a uspokojenie pohľadávky. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, na základe ktorého má dlžník plniť žalovanému. Žalobca v podanej žalobe neoznačil žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého by žalovaný pri predložení žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy konal s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy ani nie je možno považovať za úkon smerujúci k údajnému získaniu bezdôvodného obohatenia, pretože v danom okamihu veriteľ nemôže vedieť, či zamestnávateľ dlžníka zrážky zo zákonných alebo subjektívnych dôvodov vôbec realizuje a vakom rozsahu budú realizované. V čas predloženia dohody o zrážkach zo mzdy žalobca neuhradil ani len tú sumu, ktorú od žalovaného prevzal. Preto tvrdenie o záujme sa bezdôvodne obohatiť tak nemá oporu v žiadnom dôkaze a ani v žiadnej dokázanej skutočnosti.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len v časti.

12. Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,a“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Podľa ustanovenia , spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

14. Podľa ustanovenia , každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa ustanovenia , predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa , používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

18. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

19. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

22. Podľa ustanovenia a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa ustanovenia a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ustanovenia až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa ustanovenia , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa ustanovenia a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa citovaného ustanovenia , má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa , ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

28. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , bol žalovaný povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd uvedeným rozsudkom zhodnotil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalobcom priamo v zmluve o úvere je jednak neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom a preto považoval žalobu podanú žalobcom za vhodný prostriedok ochrany jeho práv ako spotrebiteľa a preto žalobe vyhovel.

29. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

, ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 14.9.2016). Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 18.4.2018 bod 9 odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.11.2017 bod 10 odôvodnenia)

31. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

32. Žalobca v spore nebol neaktívny a skutočnosť, že žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX uvedenej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, preukazuje, že išlo o úspešné uplatnenie práva. Pre súd je teda zrejmé, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. súd v tomto konaní deklaroval porušenie práv spotrebiteľa, pričom poukázal na ustanovenie a to na ust. ) ods. 1 písm. a) ako aj na ust. a to a nasl. ale aj na a , a teda bolo konštatované porušenie ustanovení a , ktoré zabezpečujú európsky štandard ochrany spotrebiteľa v prípadoch uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

33. V danom prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine, pretože je tu zrejmá prepojenosť a aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Nestačí, aby táto dohoda bola uzavretá na samostatnej listine, ale sa vyžaduje, aby spotrebiteľ bol poučený aj o jej dôsledkoch a mal možnosť ju odmietnuť. Napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy táto bola použitá požiadaním zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto konanie nie je hodnotené ako konanie v súlade s dobrými mravmi, pričom zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi vyplýva z ustanovenia . Žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až doby právoplatného skončenia konania vo veci zdržania za použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

35. Súd poukazuje na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. , je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.01.2019

36. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. V dôsledku konania žalovaného žalobca chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní.

37. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa musí spĺňať požiadavku účinného, výchovného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Súd je však toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a preto súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že aj žalobca tiež porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď veriteľovi doposiaľ nevrátil ani len istinu úveru. V súčasnosti tiež žalobca uplatňuje rovnaký nárok o primerané finančné zadosťučinenie v ďalšom spore a takisto si tiež uplatňuje v Súd je teda toho názoru, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenie nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu zo strany. Súd tiež pripomína, že žalobkyňa nebola jedinou spotrebiteľkou, ktorá sa domáhala zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, či už proti pôvodnému veriteľovi alebo právnemu nástupcovi (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda ja žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť, k súdnym konaniam vedených zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.

38. Súdu sa javilo absolútne neprimerané priznať plnú výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia. Za primerané sa súdu javilo priznať sumu vo výške 400,- eur. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 100,- eur súd žalobu zamietol.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. V danej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Súd žalobe žalobcu vyhovel a teda žalobca bol v konaní úspešný, keďže účinne sa domohol svojich práv. Žalobca si uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur. Stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia v danej veci však záviselo od úvahy súdu. Spravodlivému usporiadaniu vecí preto zodpovedá len také rozhodnutie, kedy žalobcovi bude priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( ). Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia , pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.