Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: N. C., T.. XX.X.XXXX, H. D. XX, C., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: MAXIMA FINANCE s.r.o., Werferova 1, Košice, IČO: 36 589 055, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.10.2014 pod č. k. -178, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- eur.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -178 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 19.11.2012 sa žalobkyňa domáhala finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,- eur. Žalobkyňa rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. z 21.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 26.5.2011 bola ako spotrebiteľka úspešná. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -112 určil, že Zmluva o pôžičke č. F. zo dňa 8.8.2007, uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, ako aj Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. C. zo dňa 8.8.2007, sú neplatné.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal návrh zamietnuť. Z hľadiska predchádzajúcich rozhodnutí súdu, ide o situáciu, kedy z požičaných peňazí má žalovaný dlžník vrátiť už iba istinu, ktorú doteraz v celom rozsahu nevrátil. Je toho názoru, že na strane žalovaného dlžníka nedošlo k takej ujme, ktorá by mala byť odškodňovaná finančným zadosťučinením. Naviac, žalovaná spoločnosť žaluje žalobkyňu ako dlžníka na zaplatenie čiastky 16.000,- eur, a tak žaloba je určitou kompenzáciou, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že žalobkyňa by nemusela žalovanému ako veriteľovi nič vrátiť z pôžičky 1.200.000,- Sk. Z vykonaného dokazovania obsahom rozsudku sp. zn. zo dňa 21.4.2010 bola konštatovaná neplatnosť Zmluvy o pôžičke č. F. medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom pri pôžičke 1.200.000,- Sk. Súd vo veci konštatoval nekalé obchodné praktiky žalovaného porušujúce zákon o ochrane spotrebiteľa, konanie v rozpore s dobrými mravmi s tým, že zmluva o zabezpečovacom prevode práv zabezpečovala neprimeraný výkon zabezpečovacieho prostriedku, čo odporuje dobrým mravom. Pri omeškaní hoci len jednej splátky 30.000,- Sk by žalovaný ako dlžník stratil právo k nehnuteľnosti v hodnote 4 mil. Sk. Žalovaný veriteľ dohodol neprimerané sankčné mechanizmy v prospech veriteľa, napr. platenie zmluvnej pokuty vo výške 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo bolo 12.000,- Sk

denne. Takisto bola neplatne dojednaná zmluvná pokuta za predčasné splatenie pôžičky, či povinnosť dlžníka uzavrieť novú Zmluvu o pôžičke za totožných podmienok, ak by žalovaný uhradil za žalobkyňu iný dlh so zmluvnou pokutou takisto vo výške 1 % z uhradeného záväzku denne. Pretože zmluva o pôžičke obsahuje množstvo neplatných zmluvných dojednaní, ktoré predstavujú podstatu zmluvy, a ktoré na seba vzájomne nadväzujú, a nie je možné ich od seba oddeliť, preto súd vyslovil neplatnosť celej zmluvy. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom krajského súdu z 26.5.2011 sp. zn. . Krajský súd v Prešove sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu. Súd o nároku žalobkyne rozhodoval podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hľadiska vyššie uvedených rozhodnutí ohľadom uplatneného nároku žalobkyne na neplatnosť zmluvných dojednaní, jednoznačne došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky, k strate finančných prostriedkov a straty obydlia. To predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby, čo je rozhodujúce pre výšku finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba symbolický charakter. Keď zákon v § 3 ods. 5 definuje porušenie práva alebo povinnosti, stanovené v zákonom o ochrane spotrebiteľa a je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, (bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný. Zákon predpokladá určitú intenzitu porušenia spotrebiteľských práv, kde presné kritéria nie sú pre finančné zadosťučinenie zákonom stanovené, ale treba vychádzať z určitej úvahy súdu, posudzujúce stanovenie takej satisfakcie, aby budúcich dodávateľov odradila od nekalého konania proti spotrebiteľom. Má to byť aj určitá odmena, kde sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a tak priniesol aj benefit pre ostatných spotrebiteľov, keď odradil dodávateľa od možnosti opakovaného porušenia práv spotrebiteľov. Súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 5.000,- eur, čo je dostatočným sankčným postihom žalovaného, ktoré môže vytvoriť aj určitú generálnu prevenciu a zároveň byť odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila. Vo zvyšku bol návrh žalobkyne zamietnutý.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v časti priznania zadosťučinenia 5.000,- eur dala odvolanie žalovaná spoločnosť cestou právneho zástupcu. Podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa, cieľom žalovaného nebolo vrátenie poskytnutej pôžičky, ale získanie nehnuteľnosti od žalobkyne vzhľadom na nastavené podmienky poskytnutej pôžičky. Je pravda, že pôžička 1.200.000,- Sk bola zabezpečená tzv. zabezpečovacím prevodom práva. Keďže samotná pôžička nie je nízkou sumou, bolo potrebné samozrejme počítať aj so zabezpečením návratnosti pôžičky. Naviac, žalovaná neurobila žiadne právne ani faktické kroky smerujúce k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva napriek dlhodobému neuhrádzaniu pôžičky zo strany žalobkyne.

Odvolateľ poukázal na to, že súd nemôže pri posudzovaní prípadu výšky finančného zadosťučinenia postupovať svojvoľne, a to najmä v prípade, ak zákon v § 5 ods. 5 neurčuje žiadne kritéria pre výšku primeraného zadosťučinenia. Tu je potrebné analogicky vychádzať zo všeobecných právnych predpisov z oblasti občianskeho práva, teda Občianskeho zákonníka, kde kritéria nemajetkovej ujmy sú uvedené v § 13 (zákon č. 40/1964 Zb.).

Výška priznaného finančného zadosťučinenia nezodpovedá vzniknutej ujme, ani celkovým okolnostiam prípadu, keď bola priznaná suma 5.000,- eur. Súd nezohľadnil, že žalobkyňa už takmer 7 rokov disponuje s nemalými finančnými prostriedkami bez toho, aby musela uhradiť žalovanému nejakú náhradu za poskytnutie pôžičky. Keď je žalobkyni prisúdená suma 5.000,- eur, potom o túto sumu sa zníži povinnosť žalobkyne uhradiť istinu z úveru. Tak by došlo k situácii, že žalobkyni by bola poskytnutá nenávratná pôžička.

Súd nezohľadnil ani osobnosť žalovanej, ktorá mala viacero pôžičiek, pričom jediná „ujma“ žalobkyne spočívala v tom, že mala možnosť disponovať sumou 1.200.000,- Sk po dobu takmer 7 rokov s tým, že malo by ísť o pôžičku bez poplatkov a bez úrokov. Takúto „ujmu“ by radi strpeli desiatky tisíc obyvateľov, ktoré si vzali úvery od bánk.

Že žalobkyňa je neorientovaný spotrebiteľ nepotvrdzuje skutočnosť, keď žalobkyňa čerpala cca 56 úverov. Ak by v každom prípade žalobkyňa požadovala náhradu finančného zadosťučinenia, získala by nemalé finančné prostriedky. Ak sa žalobkyňa domáha ochrany z hľadiska dobrých mravov, tak v konečnom dôsledku ide o zneužitie práva zo strany žalobkyne. Naviac ide o hypotetickú ujmu žalobkyne, pretože reálne jej žiadna ujma nevznikla.

Ak súd hovorí o určitej odmene žalobkyni za to, že viedla súdny spor s ekonomicky a právne silnejším dodávateľom, tak vzhľadom na nastavenie pravidiel spotrebiteľského práva dochádza k narušeniu zásady rovnosti účastníkov civilného procesu ako v rovine hmotnoprávnej, tak aj v procesnej. Naviac, spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom k ochrane spotrebiteľa a námietke premlčania už má prihliadať súd z úradnej moci. Odvolateľ vyčíta súdu, že nevzal v úvahu tvrdenia žalovanej, ktoré mali významný vplyv na posúdenie výšky finančného zadosťučinenia. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť, prípadne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobkyňa uplatnila právo na finančné zadosťučinenie v rozsahu 20.000,- eur v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného ako veriteľa pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke z 8.8.2007 zabezpečenej Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva z toho istého dňa. O neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva rozhodoval Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -112 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorý sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu, že zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti pri uzatváraní pôžičky došlo k porušovaniu spotrebiteľských práv žalobkyne. Súd riešil otázku dobrých mravov pri uzatváraní dohody o poskytnutí pôžičky. Okresný súd konštatoval, že je nemysliteľné, aby pri omeškaní dlžníka s jednou splátkou pôžičky sa veriteľ stal trvalým vlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu 4 mil. Sk pri pôžičke 1.200.000,- Sk. Takéto dojednania sú absolútne neprípustné a v rozpore s § 39 Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že dôvodmi rozhodnutí okresného aj krajského súdu vo veci neplatnosti zmluvy o pôžičke je aj odvolací súd viazaný, čo vytvára základ pre odškodnenie žalobkyne ako spotrebiteľky podľa zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v § 3 ods. 5 dáva právo na satisfakciu poškodenému spotrebiteľovi vo forme finančného zadosťučinenia. Je pravda to, že žalobkyňa nebola úspešná v konaní sp. zn. týkajúce sa zaplatenia čiastky 15.710,56 eur s príslušným úrokom z omeškania, (kde rozhodnutie ešte nie je právoplatné), čo je suma, kde žalobkyňa ako žalovaná ako dlžník zo zmluvy o pôžičke nepreukázala vrátenie čiastky 248.000,- Sk veriteľovi. To je ale druhá strana a dôsledok uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 8.8.2007, ktorá vytvorila nerovnovážne postavenie medzi veriteľom a dlžníkom v podmienkach vrátenia úveru pôžičky. Ustanovenia pôžičky tak, ako sú hodnotené v rozhodnutí Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. jasne viedli k poškodzovaniu dlžníka zmluvou o pôžičke, kde zmluvné podmienky neprimerane zaťažovali dlžníka ako úrokmi a sankciami, už nehovoriac o možnosti realizácie zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553 a násl. Obč. zákonníka, kde by došlo k trvalému zbaveniu sa dlžníka užívania nehnuteľnosti a straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v dôsledku nesplácania úveru riadne a včas. Nepomer medzi zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti a poskytnutou pôžičkou je výrazný a táto hrozba v prípade nevyhlásenia neplatnosti takejto zmluvy by bola pre žalobkyňu trvalá a znamenala by stratu bydliska a súčasne povinnosť naďalej splácať pôžičku s nevýhodnými sankciami. Keď okresný súd konštatoval, že takéto postupy žalovanej obchodnej spoločnosti sú bežné a uložená sankcia má odradiť veriteľa od ďalších takýchto postupov, s týmto záverom okresného súdu je potrebné súhlasiť. Nekalé konanie žalovanej obchodnej spoločnosti pri poskytovaní pôžičiek a evidentná snaha pri pôžičkách nenavodzovať korektné vzťahy, ale presadzovať ekonomickú silu veriteľa a zneužiť postavenie odkázaného dlžníka, nemôže byť akceptované, a naviac, pri priamom postihu žalobkyne ako dlžníčky, dochádza k poškodeniu žalobkyne, čo v konečnom dôsledku musí byť reparované a zákon o ochrane spotrebiteľa to aj umožňuje. Čiastka 5.000,- eur je priznaná okresným súdom, čo môže byť z hľadiska prípadu čiastka, ktorá nemusí v celom

rozsahu vyjadriť rozsah poškodenia žalobkyne a možnosť jej odškodnenia, ale keď žalobkyňa nedala odvolanie proti zamietavej časti, potom odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, kde žalovaná bola zaviazaná k povinnosti zaplatiť 5.000,- eur ako finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

Aj keď sa žalovaná bráni tomu, že nepristúpila ku krokom, ktoré by smerovali k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, tak je nepochybné, že k tomu ani nemôže pristúpiť po tom, čo zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola vyhlásená za neplatnú. Keď žalovaná poukazuje na to, že žalobkyňa takmer 7 rokov disponovala s nemalými finančnými prostriedkami, je nesporné, že žalobkyňa ďalšími pôžičkami splatila časť záväzkov z úveru, pričom rozdiel je stále predmetom súdneho sporu sp. zn. . Rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. rieši aj určitú morálku pri správaní sa dlžníka a veriteľa, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne žalovaná obchodná spoločnosť pri poskytovaní úverov a stanovenia podmienok pôžičky zneužívala žiadateľov o pôžičku pri ich odkázanosti a nevyhnutnej potrebe získať finančné prostriedky, nastavovala podmienky pôžičky zjavne nevýhodné pre dlžníka s výraznými predpokladmi neprimerane zaťažovať dlžníkov sankciami v prípade akéhokoľvek aj drobného porušenia povinnosti, čo je zneužitím práva. Preto sú pochybné tvrdenia žalovanej o tom, že žalobkyňa nemala žiadnu ujmu, ak disponovala čiastkou 1.200.000,- Sk po dobu takmer 7 rokov a že nepatrí jej odškodnenie. Bez zásahu súdu vo veci sp. zn. by žalobkyňa bola stále vystavená postihom z nevýhodného záväzku z pôžičky, pričom sa nejedná o jeden prípad takéhoto postupu žalovanej obchodnej spoločnosti voči dlžníkom. Musí byť nastolená aj určitá prevencia takýmto postupom vo vzťahu k porušovateľovi spotrebiteľských práv. O tom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd v danom prípade považuje za správne a potvrdzuje ho. Krajský súd preto nevyhovel odvolacím námietkam žalovanej obchodnej spoločnosti. Potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v jeho napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni čiastku 5.000,- eur finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.