Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-3S-18-2022.pdf
PDF · 159.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-3S/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Gabriely Sedlákovej a JUDr. Miroslavy Körtvélyovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: DROTÁR Autošport RS s.r.o., so sídlom Levočská 7034/11, 080 01 Prešov, IČO: 52 979 385, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100077361/2022 zo dňa 14.01.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Prešov ako správca dane začal u žalobcu dňa 12.02.2021 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daňová kontrola“) za zdaňovacie obdobie október 2020. Oznámenie o daňovej kontrole č. 100034011/2021 zo dňa 11.01.2021 bolo žalobcovi doručené 25.01.2021. Správca dane o vykonanej daňovej kontrole vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100848505/2021 zo dňa 18.05.2021 (ďalej len „protokol“).
2. Na základe skutočností zistených daňovou kontrolou správca dane vydal rozhodnutie č. 101716002/2021 zo dňa 13.09.2021 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 37.800,- eur za zdaňovacie obdobie október 2020. Dôvodom vyrubenia rozdielu na dani bolo neuznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“ alebo „daň“) z ôsmych faktúr, účtovaných v evidencii žalobcu pod č. 102010027, č. 102010028, č. 102010029, č. 102010030, č. 102010031, č. 102010032, č. 102010033, č. 102010034, vystavených dodávateľom žalobcu, spoločnosťou Sting motorsport sk s.r.o. (ďalej aj ako „dodávateľ“), ktorých predmetom boli služby súvisiace s prenájmom vozidla ŠKODA Fabia, testovaním vozidla, tréningovými jazdami, zabezpečením trate a servisom vozidla a zabezpečením trate, v súvislosti s podujatím OMW MaxxMotion Hill Climb Race Slovakia Ring v októbri 2020. Z uvedených faktúr bol základ dane určený v sume 189.000,- eur a DPH so sadzbou 20 % vo výške 37.800,- eur. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), keďže nebolo preukázané, že deklarované plnenia boli skutočne dodané
uvedeným dodávateľom žalobcovi, t. j. neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočítanie DPH.
3. Na účely preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľom správca dane vypočul bývalého konateľa tejto spoločnosti A. B., ktorý vykonával funkciu konateľa dodávateľskej spoločnosti od 01.09.2019 do 04.12.2020, pričom o jeho výsluchu riadne upovedomil aj daňový subjekt. Z jeho výpovede vyplynulo, že spolupráca medzi spoločnosťami sa začala v lete roku 2020, pričom komunikácia medzi spoločnosťami prebiehala ústne, telefonicky alebo e-mailom a predmetom obchodného vzťahu bolo poskytovanie služieb súvisiacich s testovaním, údržbou a opravami súťažného vozidla žalobcu. Rozsah vykonaných prác sa po jednotlivých testovaniach odsúhlasoval, zaznamenával na dodacích listoch a následne fakturoval žalobcovi, pričom úhrady mali byť realizované v hotovosti. Svedok ďalej uviedol, že dodávateľ zabezpečoval žalobcovi opravy a údržbu vozidla, zatiaľ čo náhradné diely, trať a meraciu techniku zabezpečovala spoločnosť Biznis MF s.r.o., pričom svedok nepotvrdil, či uvedené spoločnosti disponovali osobitnými oprávneniami alebo certifikátmi na výkon predmetných činností. Preverením subdodávateľskej spoločnosti Biznis MF s.r.o. správca dane zistil, že tá sa na adrese svojho sídla nenachádza a nie je zrejmé, či v rozhodnom čase reálne vykonávala deklarovanú činnosť. Zároveň bolo zistené, že spoločnosť G.I.SANDOP - s.r.o., ktorá vlastnila vozidlo C. A. D. používané pri testovaní a pretekoch, toto vozidlo prenajímala a odovzdávala priamo jazdcovi E. F.. Správca dane tiež zistil nezrovnalosti v informáciách týkajúcich sa ďalších subjektov v reťazci, napríklad spoločnosti Machine Central Tobacco s.r.o., ktorá mala zabezpečovať prepravu vozidla.
4. Správca dane nárok na odpočítanie DPH z uvedených dôvodov nepriznal, keďže podľa jeho záverov daňový subjekt nepreukázal, že deklarované služby a dodania tovarov boli skutočne poskytnuté spoločnosťou Sting motorsport sk s.r.o., pričom daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazy o priebehu a realizácii služieb, napríklad presnú identifikáciu osôb, ktoré práce vykonávali, ani dokumentáciu k technickému zabezpečeniu testovania vozidla. Správca dane poukázal aj na skutočnosť, že medzi spoločnosťami neexistovali písomné zmluvy a spolupráca bola založená prevažne na ústnych dohodách, a preto existovali dôvodné pochybnosti o reálnej ekonomickej činnosti dodávateľských a subdodávateľských spoločností a nejasnosti v obchodnom reťazci. Okrem uvedených skutočností správca dane spochybnil výbery hotovosti fyzickou osobou A. G., ktorý nebol vedený ako štatutárny orgán spoločnosti, resp. jeho splnomocnený zástupca. Predmetných deväť sporných výberov bolo realizovaných v dňoch 01.10.2020, 05.10.2020, 06.10.2020, 08.10.2020, 20.10.2020, 23.10.2020, 26.10.2020, 27.10.2020, 28.10.2020, v celkovej sume 108.000,- eur. Na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH, a preto uplatnený nárok v sume 37.800,- eur žalobcovi nepriznal.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 28.10.2021 odvolanie, v ktorom namietal najmä procesné pochybenia správcu dane počas výkonu daňovej kontroly, nedostatočné, neobjektívne a účelové vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj nesprávne skutkové a právne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd po preskúmaní obsahu odvolania zistil, že odvolacie námietky sa v podstatnej miere zhodujú s námietkami uplatnenými žalobcom v následne podanej správnej žalobe. S poukazom na tieto námietky, podrobnejšie špecifikované v správnej žalobe (bod II. tohto rozsudku), žalobca navrhol, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100077486/2022 zo dňa 14.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správcu dane. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania vedeného správcom dane, ako aj priebeh daňovej kontroly a závery uvedené v protokole z daňovej kontroly. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku preukázania dodania služieb a s tým spojené splnenie zákonných podmienok ustanovených § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal súvislosti fakturovaných služieb s ekonomickou činnosťou daňového subjektu, zároveň nepreukázal, ako a či použil predmetné obchody na svoje dodávky tovarov a služieb, čim nedostatočne preukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, čím nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočítanie DPH.
7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil so závermi daňovej kontroly správcu dane a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia správcu dane a pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných zistených skutočností:
- preukázanie oprávnenosti odpočítania DPH vyžaduje preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok, pričom nepostačuje iba existencia formálne správnej faktúry;
- žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal reálne dodanie služieb a uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pričom sa obmedzil iba na skutočnosti preukázané faktúrami s dodávateľom;
- žalobca nepreukázal kým a kde sa testovacie opravy vozidla uskutočnili, ani kto a kde vykonal testovanie pneumatík, trate a kto tieto testy vyhodnocoval;
- sporná realizácia opráv v autodielni v G.;
- dodanie dielov, meracej techniky subdodávateľskou spoločnosťou Biznis MF s.r.o., ktorá nevykazovala v kontrolovanom období žiadne dodanie pre dodávateľa žalobcu ani pre žalobcu samotného, nemala žiadnych zamestnancov, pričom označená kontaktná osoba H. I., nebol konateľom, spoločníkom, ani zamestnancom tejto spoločnosti;
- uhrádzanie faktúr v hotovosti;
- výbery hotovosti z bankového účtu spoločnosti, realizované osobou bez splnomocnenia, či iného preukázaného vzťahu so žalobcom, bez preukázania účelu;
- ekonomická neprimeranosť dodaných služieb, t.j. kúpna hodnota vozidla prenajatého od dodávateľa, ktorý vozidlo kúpil od spoločnosti KRESTA RACING s.r.o., bola 219.000.- eur, pričom za jeho prenájom za obdobie október - november 2020 si dodávateľ fakturoval sumu 290.000,- eur;
- účelové konanie obchodných partnerov bez ekonomického opodstatnenia.
8. Na základe uvedených skutočností, žalovaný dospel k záveru, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku, keď nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných na predložených faktúrach. V konaní nebolo preukázané materiálne splnenie podmienok na vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, najmä existencia a reálne dodanie fakturovaných služieb, ich rozsah, miesto a osoby, ktoré ich vykonali, ako aj ich použitie na ekonomickú činnosť žalobcu. Žalovaný vyhodnotil, že predložené faktúry, účtovné doklady a doklady o úhrade majú len formálny charakter a samy osebe nepreukazujú existenciu zdaniteľného plnenia. Na základe vykonaného dokazovania vznikli dôvodné pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov, ktoré daňový subjekt neodstránil relevantnými dôkazmi. Z tohto dôvodu sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane o neuznaní nároku na odpočítanie DPH, keďže neboli splnené zákonné hmotnoprávne podmienky na jeho priznanie a rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II.
Konanie na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/18/2022
9. Správnou žalobou zo dňa 31.03.2022 doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „vtedy príslušný súd“) v rovnaký deň, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného namietajúc vady podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
10. V správnej žalobe najmä žalobca uviedol, že:
- žalovaný a správca dane nedostatočne zistili skutkový stav veci v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 v spojení s § 24 Daňového poriadku,
- správca dane neprihliadol na skutočnosť, že žalobca bez vlastnej viny nedisponuje odberateľskými a dodávateľskými faktúrami za október roku 2020, ani bankovými výpismi a pokladničnými dokladmi za rok 2020, ktoré boli odobraté Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov dňa 25.11.2020,
- správca dane zaťažil žalobcu dôkazným bremenom v rozsahu, ktorý prislúcha správcovi dane a iným daňovým subjektom,
- nesprávne skutkovo posúdil výbery v hotovosti z účtu žalobcu, realizované fyzickou osobou, keďže príslušné pokladničné doklady boli riadnou súčasťou účtovníctva a samotný výber hotovosti nemá žiadny vplyv na uplatnený nárok na odpočítanie DPH, prípadne jeho nepriznanie zo strany finančných orgánov,
- správca dane spochybnil subdodávateľa žalobcu, spoločnosť Biznis MF s.r.o. (napr. neexistujúca adresa, evidencia zamestnancov, nepreukázateľné dodanie tovaru), pričom tieto nedostatky pričítal žalobcovi, ktorý mal a mohol o týchto skutočnostiach o subdodávateľovi vedieť, s čím žalobca s odkazom
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“ alebo SD EÚ“), nesúhlasí, keďže nebolo jeho povinnosťou skúmať plnenie daňových povinností a vyhľadávanie iných skutočností (adresa, zamestnanci a.i.) subdodávateľa,
- správca dane použil ako dôkaz skutočnosti uvedené spoločnosťou G. I. SANDOP s.r.o. pri výsluchu správcom dane, ktoré sa však netýkali žalobcu, ale spoločnosti DROTÁR Autošport R s.r.o. (IČO: 51 424 045), pričom skutočnosti pričítal správca dane na ťarchu žalobcu bez odôvodnenia súvislosti s daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu v kontrolovanom období,
- správca dane v obchodnom reťazci spochybnil daňový subjekt, Machine Central Tobacco s.r.o., ktorý však nebol dodávateľom ani subdodávateľom žalobcu,
- správca dane prijal účelový záver o tom, že sa žalobca stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia smerujúceho ku zneužitiu práva, pričom tvrdenia jeho vedomom zneužití práva neboli dostatočne preukázané, ani riadne odôvodnené správcom dane,
- rozhodnutie správcu dane a žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C- 355/03, C-484/03 (Optigen), C-355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (BondHouse), podľa ktorým nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom žalobca nevie alebo vedieť nemohol,
- žalobca namietal, že správca dane neaplikoval pri hodnotení dôkazov a prijatí záverov o vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode judikatúru Súdneho dvora EÚ, predovšetkým tzv. Axel Kittel test (rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04),
- napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti a je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, z dôvodu, že vychádza z domnienok správcu dane, potvrdených žalovaným, za súčasného pričítania dôkaznej núdze žalobcovi. Zároveň žalobca v správnej žalobe uviedol, že správca dane ani žalovaný nespochybnili správnosť údajov uvedených v účtovanej evidencii, správnosť predložených faktúr ani riadne plnenia daňových povinností žalobcom.
11. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 06.12.2022 (ďalej len „vyjadrenie žalovaného“) navrhol správnu žalobu zamietnuť a zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, pričom uviedol, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami vystavenými dodávateľom, a preto neboli splnené zákonné podmienky na vznik práva na odpočítanie DPH podľa zákona o DPH. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že v priebehu administratívneho konania bola spochybnená materiálna existencia fakturovaných plnení, najmä služieb súvisiacich s testovaním súťažného vozidla, zabezpečením trate, traťových komisárov, testovaním pneumatík a opravami vozidla, pričom žalobca nepreukázal miesto, spôsob ani osoby, ktoré mali tieto služby vykonať. Za významné žalovaný považoval aj zistenia týkajúce sa spoločnosti Biznis MF s.r.o. (subdodávateľ), ktorá mala podľa tvrdení dodávateľa zabezpečovať časť plnení, avšak v kontrolovaných obdobiach nevykazovala príslušné dodania ani zamestnancov. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal súvislosť fakturovaných služieb so svojou ekonomickou činnosťou, a tým neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku a zároveň nepredložil relevantné dôkazy odstraňujúce pochybnosti správcu dane, hoci bol s nimi riadne oboznámený a vyzvaný na ich vysvetlenie. Zdôraznil, že samotná existencia formálne správnych účtovných dokladov a potvrdení obchodných partnerov nepostačuje na priznanie práva na odpočítanie DPH, pokiaľ nie je preukázané skutočné uskutočnenie deklarovaných plnení.
12. Žalovaný k námietke žalobcu, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia záverov o daňovom podvode, resp. zneužití práva žalobcom, bez použitia výkladových pravidiel rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ uviedol, že v posudzovanom prípade nešlo o dokazovanie daňového podvodu alebo zneužitia práva, ale o situáciu, keď žalobca nepreukázal splnenie základných hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, preto považuje žalovaný tieto žalobné námietky za nedôvodné.
13. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, o ktorom vtedy príslušný súd, po vyjadrení žalovaného, rozhodol uznesením č. k. 3S/18/2022-94 zo dňa 09.01.2023 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol, z dôvodu nedostatočne preukázaného splnenia zákonných podmienok stanovených § 185 písm. a) SSP.
III.
Konanie na správnom súde
14. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.
15. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 31.08.2023. V replike doručenej správnemu súdu dňa 14.09.2023 žalobca zotrval na všetkých žalobných bodoch uvedených v správnej žalobe. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný pri hodnotení vykonaných dôkazov neprihliadol na skutočnosti svedčiace v jeho prospech a predčasne dospel k záveru o nepreukázaní podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH. Podľa žalobcu žalovaný od neho požadoval preukázanie skutočností nad rámec jeho zákonného dôkazného bremena, pričom nespochybnil vierohodnosť a obsah predložených dôkazov, ale na jeho ťarchu vyhodnotil okolnosti týkajúce sa konania dodávateľa a subdodávateľa. Žalobca zároveň zotrval na námietke, že správca dane a žalovaný pri rozhodovaní nerešpektovali relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a vnútroštátnych súdov, keď svoje závery založili predovšetkým na pochybnostiach o identite dodávateľa a priebehu dodávateľského reťazca, ktoré samy osebe nemôžu odôvodňovať nepriznanie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach vedených pod sp. zn. 1S/18/2020, 2S/21/2022, 2S/22/2022, 2S/23/2022, 2S/24/2022, 2S/25/2022 a 2S/26/2022, v ktorých boli rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, zrušené a veci im boli vrátené na ďalšie konanie. Súčasťou repliky bol aj opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
16. Replika bola žalovanému doručená dňa 29.09.2023, ktorý na ňu reagoval duplikou zo dňa 18.10.2023. V duplike žalovaný zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, ako aj na zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, pričom žalobca podľa jeho názoru nekonkretizoval, na ktoré výsledky dokazovania nebolo prihliadnuté, ani akým spôsobom malo dôjsť k nezákonnému postupu daňových orgánov. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal spôsob preverovania svojho obchodného partnera ani neoznačil konkrétne dôkazy alebo skutkové zistenia, ktoré mali byť vyhodnotené v jeho prospech. Žalovaný zároveň odmietol tvrdenia o nerešpektovaní relevantnej judikatúry a uviedol, že skutkové okolnosti prejednávanej veci sa nezhodujú s prípadmi riešenými Súdnym dvorom EÚ vo veciach Kemwater ProChemie a Vikingo, keďže v predmetnej veci nebolo preukázané samotné reálne dodanie fakturovaných služieb a nešlo o posudzovanie podvodného konania, ale o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na vznik nároku na odpočítanie DPH. Žalovaný tiež poukázal na to, že správca dane žalobcu riadne oboznámil so svojimi pochybnosťami a vyzval ho na ich odstránenie podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, avšak žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce realizáciu deklarovaných plnení. Za nedôvodné označil aj poukazovanie žalobcu na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove, keďže podľa jeho názoru nejde o totožné skutkové ani subjektové okolnosti, pričom vo viacerých uvedených veciach boli proti zrušujúcim rozsudkom podané kasačné sťažnosti, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté. K opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že zotrváva na jeho predchádzajúcom vyjadrení a s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí, keďže žalobca podľa jeho názoru nepreukázal existenciu závažnej ujmy ani iných zákonných dôvodov podľa § 185 písm.a) SSP.
17. Duplika žalovaného bola žalobcovi doručená 14.11.2023 na vedomie.
18. Správny súd o druhom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby rozhodol uznesením č. k. PO-3S/18/2022-116 zo dňa 23.04.2026 tak, že ten zamietol z dôvodu nedostatočného preukázania hmotnoprávnych zákonných podmienok podľa § 185 SSP.
19. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 23.06.2026 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 04.06.2026.
IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
24. Podľa § 24 ods. 3 Daňového subjektu správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
26. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
27. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d) a e) Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
28. Podľa § 46 ods.1 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí
aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
29. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
31. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v znení účinnom k dátumu začatia daňovej kontroly (ďalej len „v znení v rozhodnom čase“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
32. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
33. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4: a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
35. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,´ b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods.2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
37. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“). Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v Smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) a tento preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
38. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100077486/2022 zo dňa 14.01.2022, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 101716002/2021 zo dňa 13.09.2021 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 37.800,- eur za zdaňovacie obdobie október 2020. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane, podľa ktorých žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Dôvodom bolo nedostatočné preukázanie skutočného dodania plnení deklarovaných vyššie označenými faktúrami vystavenými dodávateľskou spoločnosťou Sting motorsport sk s.r.o.
39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posúdenie, či vecne príslušný správny orgán v konaní zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový a právny stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zároveň zákonnosť rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. administratívneho konania ako celku.
40. Po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu má správny súd za to, že nie je dôvodná ani jedna žalobná námietka žalobcu, a preto správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
41. Žalobca v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd sa preto v prvom rade zaoberal touto žalobnou námietkou, keďže jej prípadná dôvodnosť by znamenala, že napadnuté rozhodnutie by trpelo vadou nepreskúmateľnosti, ktorá je samostatným zrušovacím dôvodom podľa § 191 ods.1 písm.d) Správneho
súdneho poriadku (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Z dikcie § 191 ods. 1 písm. d) SSP vyplýva, že zákonodarca rozlišuje dve formy nepreskúmateľnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
42. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia predstavuje najmä jazykovú alebo logickú nejasnosť, teda stav, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, ako orgán verejnej správy vo veci rozhodol, aké dôkazy vykonal, prípadne ak jeho výrok je vnútorné rozporný alebo neposkytuje jednoznačný výklad. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť však súdna prax nepovažuje také rozhodnutie, ktorého prípadné nejasnosti možno odstrániť jeho výkladom ako celku, s prihliadnutím na priebeh správneho konania a úkony jeho účastníkov, pokiaľ po takomto výklade nevznikajú pochybnosti o jeho obsahu. Na strane druhej, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov naopak nastáva vtedy, ak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov, skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, alebo ak sa riadne nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania. Ide tak o situácie, keď rozhodnutie odôvodnenie vôbec neobsahuje, alebo z neho nevyplývajú rozhodujúce skutkové a právne úvahy, na ktorých je založené. Nedostatok dôvodov sa pritom viaže predovšetkým na skutkovú rovinu rozhodnutia, najmä ak nie je zrejmé, z akých dôkazov správny orgán vychádzal, resp. či boli dôkazy vôbec vykonané, alebo boli hodnotené v rozpore so zákonom. Na druhej strane judikatúra pripúšťa, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je síce stručné, avšak obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a umožňuje preskúmanie jeho záverov (analogicky napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/148/2023 zo dňa 30.04.2024).
43. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu zároveň vyplýva požiadavka vyplývajúca z § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorej musí byť zrejmé, že sa správny orgán vecou riadne zaoberal, že neopomenul žiadne relevantné námietky účastníka konania a že sa s nimi náležite vysporiadal. Odôvodnenie musí obsahovať aj logickú a presvedčivú väzbu medzi skutkovými zisteniami, hodnotením dôkazov a právnymi závermi, pričom jeho závery nesmú vzbudzovať pochybnosti o nezávislosti a odbornosti rozhodovania. Rozhodnutie, ktoré tieto požiadavky nespĺňa, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže neposkytuje dostatočné záruky proti svojvôli pri rozhodovaní.
44. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či napadnuté rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti v niektorej z uvedených foriem, keďže iba rozhodnutie preskúmateľné môže byť predmetom ďalšieho vecného súdneho prieskumu.
45. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného aj správcu dane dospel správny súd k záveru, že námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí nie je dôvodná. Žalobca ju opieral o tvrdenie, že rozhodnutia vychádzajú z domnienok správcu dane potvrdených žalovaným, pričom dôkazná núdza bola neprávom prisudzovaná žalobcovi. Správny súd sa však stotožnil so žalovaným v tom, že ani rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Z ich odôvodnení jasne a zrozumiteľne vyplýva úvaha, na základe ktorej správne orgány prvého aj druhého stupňa hodnotili zistené skutočnosti a dospeli k ich právnemu posúdeniu. Z rozhodnutia žalovaného je zároveň zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, a to na stranách 14 až 25 jeho odôvodnenia. Obe rozhodnutia zároveň obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené správny súd uzavrel, že námietka nepreskúmateľnosti nebola dôvodná a nebola spôsobilá viesť k zrušeniu napadnutých rozhodnutí.
46. Súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, v ktorom súd v bode 16 odôvodnenia uviedol, že podmienky vyplývajúce zo Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy zákona o DPH, pričom právo daňového subjektu na odpočítanie dane je podmienené splnením zákonom ustanovených predpokladov, ktorými sú: vznik práva na odpočítanie dane je viazaný na okamih vzniku daňovej povinnosti podľa § 49 zákona o DPH, pričom daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom jeho dodania (i), pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (ii.). Ďalšou podmienkou je, aby daň, ktorú si platiteľ uplatňuje na odpočítanie, bola voči nemu uplatnená iným platiteľom dane pri dodaní tovarov alebo služieb podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH (iii.), súčasne musí daňový subjekt disponovať faktúrou vystavenou platiteľom dane, ktorý mu tovar alebo službu dodal podľa § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH, pričom táto podmienka má formálny charakter a sama osebe nenahrádza splnenie hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane (iv.).
47. Na dôvažok správny súd zdôrazňuje, že pri priebežných a dlhodobých plneniach bez hmotného, ľahko uchopiteľného výstupu poskytovaných služieb sa prihliada na osobitný dôkazný štandard, pri ktorom je daňový subjekt povinný zabezpečiť čo najširšie možné spektrum dôkazov preukazujúcich reálnosť plnenia. To zahŕňa najmä dôkazy dokumentujúce spôsob poskytovania služieb (či už osobne alebo elektronicky), prítomnosť a zapojenie osôb podieľajúcich sa na ich poskytovaní, ako aj relevantnú komunikáciu súvisiacu s dojednávaním a realizáciou jednotlivých úkonov. Cieľom tejto zvýšenej dôkaznej povinnosti je predísť vzniku dôkaznej núdze v prípade následnej daňovej kontroly a tým eliminovať riziko spochybnenia oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sfk/27/2023 zo dňa 21.01.2025).
48. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie zdôrazňuje, že právo na odpočítanie dane môže byť obmedzené najmä v prípadoch, ak nie sú splnené hmotnoprávne podmienky jeho vzniku, ak je preukázaná existencia daňového podvodu alebo ak ide o zneužitie práva, pričom orgány verejnej moci sú oprávnené skúmať reálny ekonomický obsah deklarovaných plnení. V prejednávanej veci správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 zákona o DPH, keďže nepreukázal reálne dodanie služieb deklarovaných na predmetných faktúrach dodávateľskou spoločnosťou Sting motosport s.r.o., pričom tento záver bol potvrdený aj žalovaným, a rozhodnutie správnych orgánov je tak založené na závere o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH.
49. Zároveň správny súd k otázke dôkazného bremena v daňovom konaní poukazuje na výklad Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, v ktorom ústavný súd uviedol, že daňový subjekt je zaťažený povinnosťou tvrdenia, aj povinnosťou svoje tvrdenia preukázať, pričom tieto povinnosti realizuje najmä podaním daňového priznania a predložením relevantných dokladov. Ak však správca dane vykonaným dokazovaním preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt, ktorý je následne povinný tieto pochybnosti odstrániť ďalšími dôkazmi alebo návrhmi dôkazných prostriedkov, čo predstavuje prejav kombinácie zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej v daňovom konaní (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. n. 3Sfk/7/2023 zo dňa 30.05.2024).
50. Spolupráca orgánov verejnej správy v rámci daňovej kontroly s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý upravuje presun dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt v situácii, keď správca dane nadobudne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov, resp. o pravdivosti údajov v nich uvedených. V takom prípade je správca dane povinný vyzvať daňový subjekt, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril a zároveň preukázal pravdivosť svojich tvrdení. V oznámení o začatí daňovej kontroly pritom správca dane určuje lehotu na predloženie všetkých potrebných dokladov a zároveň poučuje daňový subjekt o následkoch ich nepredloženia. Zákon zároveň ukladá správcovi dane povinnosť oznámiť daňovému subjektu zistené pochybnosti o predložených dokladoch alebo údajoch a vyzvať ho, aby ich odstránil, doplnil, vysvetlil alebo inak preukázal ich pravdivosť. Toto ustanovenie predstavuje významnú garanciu procesných práv daňového subjektu, keďže mu zabezpečuje informovanosť o pochybnostiach správcu dane a dáva mu priestor na ich vyvrátenie. Ak by správca dane túto povinnosť nesplnil, mohlo by ísť o porušenie zákonného postupu, ktoré by v prípade, že by sa dotýkalo rozhodujúcich skutkových zistení, mohlo mať vplyv aj na zákonnosť rozhodnutia. V posudzovanej veci však k takémuto pochybeniu nedošlo a správne orgány postupovali v súlade so zákonom.
51. Správny súd z vykonaného dokazovania správcom dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca riadne nepreukázal dodanie tovarov a služieb dodávateľskou spoločnosťou Sting motorsport s.r.o., pričom žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom potvrdili skutočnosti deklarované v daňových priznaniach, najmä nepreukázal materiálnu realitu plnení, teda ich reálne uskutočnenie. Zo zistení správnych orgánov vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Nepreukázateľnosť tvrdení žalobcu nebola odstránená ani jeho vlastnými vyjadreniami, ani vyjadreniami dodávateľov, keďže tieto boli všeobecné a nepodložené relevantnými dôkazmi, ktoré by spochybnili závery správcu dane. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Sting motorsport s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2020, pričom svoje tvrdenia podporoval aj výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti A. B.. Správca dane zistil, že deklarované služby súviseli s testovaním a servisom vozidiel, pričom sa mali na nich podieľať aj ďalšie subjekty, najmä spoločnosť Biznis MF s.r.o., ktorá mala zabezpečovať náhradné diely, testovaciu trať a meraciu techniku. Z dokazovania však vyplynulo, že táto spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádza a nebolo preukázané, že v rozhodnom období reálne vykonávala deklarovanú činnosť. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť G.I.SANDOP - s.r.o. ako vlastník vozidla C. A. D. ho prenajímala a odovzdávala priamo jazdcovi E. F., čo spochybňovalo deklarovaný reťazec poskytovania služieb. Zároveň boli identifikované pochybnosti aj vo vzťahu k spoločnosti Machine Central Tobacco s.r.o., ktorá mala zabezpečovať prepravu vozidla. Správca dane následne poskytol žalobcovi možnosť doplniť dokazovanie, pričom žalobca požiadal o predĺženie lehoty z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti konateľa a možnosť doplnenia dôkazov mal opätovne aj po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly. Správca dane tak postupoval v súlade so zásadou súčinnosti a legitímne očakával aktivitu žalobcu, keďže práve žalobca si uplatňoval nárok na odpočítanie dane. Keďže žalobca nepredložil ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by odstránili zistené pochybnosti, správca dane dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok a nepriznal žalobcovi uplatnený odpočet dane, následne bol tento záver potvrdený aj žalovaným.
52. K námietke žalobcu týkajúcej sa odobratia odberateľských a dodávateľských faktúr Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v zmysle Zápisnice o vykonaní prehliadky ČVS: KRP-78/3-VYS- PO-2017 dňa 25.11.2020 správny súd uvádza, že žalobca predložil účtovné doklady správcovi dane, a preto nebolo potrebné ich zabezpečovať aj od iného orgánu. Predložené doklady, či už počas ústneho pojednávania dňa 08.04.2021 alebo pochádzajúce z činnosti Krajského riaditeľstva PZ, majú len doplňujúci a formálny charakter. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane však nepostačuje samotné predloženie faktúr a dokladov o úhrade, keďže tieto nepreukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalobca nepredložil iné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali dodanie služieb deklarovaných na predmetných faktúrach, pričom žalobcom predložená kúpna zmluva o predaji použitého súťažného vozidla medzi spoločnosťami Sting motorsport s.r.o. a KRESTA RACING s.r.o. túto skutočnosť nepreukazuje. Pre uznanie nároku na uplatnenie odpočítania dane bolo zo strany žalobcu nevyhnutné preukázať skutočnosti deklarované v predložených dokladoch spravidla inými dôkaznými prostriedkami než vlastným účtovníctvom. Na základe uvedeného je táto žalobná námietka nedôvodná.
53. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorej žalobca poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa testu vedomosti alebo možnosti vedieť o daňovom podvode (tzv. Axel Kittel test), správny súd uvádza, že predmetná argumentácia nie je v danej veci rozhodná, keďže správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutie na závere o účasti žalobcu na daňovom podvode ani na zneužití práva, ale výlučne na tom, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Až v prípade splnenia týchto podmienok by bolo možné pristúpiť k skúmaniu prípadnej účasti na podvode alebo vedomosti žalovaného o ňom, a teda aj k aplikácii tzv. Axel Kittel testu. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že boli splnené východiská pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vo vzťahu ku všetkým sporným faktúram, mal zároveň procesnú možnosť tieto svoje tvrdenia preukázať a predložiť na ich podporu relevantné dôkazné prostriedky.
54. Správny súd v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania a skutkové závery z neho vyplývajúce uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo preukázané, že žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok, ako je podrobne uvedené vyššie. Z tohto dôvodu správne orgány neboli povinné ani oprávnené pristúpiť k aplikácii tzv. Axel Kittel testu, ktorého účelom je posúdenie existencie daňového podvodu a prípadnej účasti daňového subjektu na ňom, a teda ani nemohli založiť svoje rozhodnutie na závere o nepriznaní práva na odpočítanie DPH z dôvodu účasti na podvode. Žalobca mal možnosť a povinnosť predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo však neurobil, v rozsahu potrebnom na preukázanie splnenia zákonných podmienok. Správny súd sa stotožnil s výsledkami dokazovania správcu dane, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom správne orgány správne dospeli
k záveru o nesplnení hmotnoprávnych zákonných podmienok, a preto v uvedenom prípade nebolo potrebné pristúpiť k posudzovaniu prípadnej účasti na daňovom podvode. Z uvedeného dôvodu je aj táto žalobná námietka nedôvodná.
55. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že závery správcu dane týkajúce sa hotovostných výberov z účtu žalobcu, ktoré realizovala osoba, ktorá bola v kontrolovanom období konateľom žalobcu a mala oprávnenie disponovať s účtom spoločnosti, sú právne neudržateľné. Samotná existencia hotovostných operácií pritom nemá bez ďalšieho žiadny vplyv na nárok na odpočítanie DPH. Podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR samotná forma úhrady transakcie nie je kritériom, ktoré by bez ďalšieho viedlo k odmietnutiu práva na odpočítanie DPH, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne podmienky zdaniteľného plnenia, tie však v prejednávanej veci splnené neboli (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/47/2020 zo dňa 14.04.2022).
56. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa s obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj čiastočné námietky žalobcu, pričom miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobných námietok žalobcu nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na taký žalobný dôvod (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 469/2014 zo dňa 12.05.2015). Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku. Preto správny súd uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.
57. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
58. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.