Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu: DROTÁR Autošport, s.r.o., so sídlom Levočská 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 444 855, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol. so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe, preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100516152/2020 zo dňa 25. februára 2020 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100516152/2020 zo dňa 25. februára 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102691047/2019 zo dňa 21. novembra 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronickým podaním dňa 16. marca 2020 sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného pod č. 100516152/2020 zo dňa 25. februára 2020, ktorým podľa ustanovenia o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene doplnenia niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov pod č. 102691047/2019 zo dňa 21. novembra 2019. Daňový úrad svojím rozhodnutím podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane daňovému subjektu - žalobcovi v sume 33 883,33 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018. Žalobca navrhol v správnej žalobe, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100516152/2020 zo dňa 25. februára 2020, ďalej zrušil rozhodnutie Daňového úradu Prešov pod č. 102691047/2019 zo dňa 21. novembra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napokon žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

I.

Priebeh administratívneho konania

2. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov - správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, ktorá začala dňa 18.07.2018 (oznámenie o daňovej kontrole č. 101197004/2018 zo dňa 20.06.2018). Daňová kontrola bola prerušená podľa ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku odo dňa 18.01.2019 (rozhodnutie č. 100206519/2019 zo dňa 17.01.2019) do dňa 20.03.2019,

kedy pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila (oznámenie č. 100702508/2019 zo dňa 20.03.2019) a následne odo dňa 25.03.2019 (rozhodnutie č. 100714322/2019 zo dňa 22.03.2019) do dňa 26.06.2019, kedy pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila (oznámenie č. 101565542/2019 zo dňa 27.06.2019).

3. Daňová kontrola bola ukončená dňa 16.09.2019 doručením protokolu č. 102014098/2019 zo dňa 22.08.2019 (ďalej len „protokol") spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102014272/2019 zo dňa 22.09.2019. Žalobca podal dňa 30.09.2019 vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2018 (ev. pod č. ), ktoré s ním bolo prerokované dňa 19.11.2019 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102659612/2019). Dňa 21.11.2019 vydal správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie.

4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ v znení neskorších predpisov"). Správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2018 v celkovej sume 33 883,33 eura, a to:

- v sume 10 883,33 eura z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 12.03.2018 od spoločnosti RS CARS s.r.o., predmet fakturácie: ojazdené osobné motorové vozidlo Maserati Levante 3.0 DIESEL.

- v sume 23 000,00 eur z tridsiatich faktúr (č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G G č. G Č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G č. G a č. G od spoločnosti BRASTRECH s.r.o., Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO: 46008594 za dodanie služieb súvisiacich s účasťou na automobilovom podujatí HILLCLIMB PROLOG/Brno/okruh (príprava a úprava stanovíšť, zemné úpravy, zemné úpravy po testovaní, zabezpečenie servisného parkoviska, zabezpečenie testovania, nastavenia, technické a bezpečnostné zabezpečenie, doprava a prenájom vozidla Škoda Fábia R5, odvoz pneumatík, sprostredkovanie, výroba a umiestnenie reklamy).

5. Správca dane vyzval žalobcu v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 12.03.2018 od spoločnosti RS CARS s.r.o., z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 10 883,33 eura, aby preukázal použitie fakturovaného motorového vozidla Maserati Levante 3.0 DIESEL na účely podnikania ako platiteľ dane v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (výzva na predloženie dôkazov č. 101605372/2019 zo dňa 02.07.2019). Žalobca v odpovedi na uvedenú výzvu, doručenej správcovi dane dňa 12.07.2019 (ev. pod č. 6/11565537/2019), len konštatoval, že predmetné vozidlo používa výlučne na podnikanie a uviedol, že v znení neskorších predpisov nevyžaduje knihu jázd, preto uplatňuje výdavky na spotrebu pohonných látok vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok. Žalobca podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2018, v ktorom uviedol aj predmetné motorové vozidlo, ktoré využíva na pracovné cesty konateľa

- na miesto konania automobilových pretekov.

6. Správca dane s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku konštatoval, že ak daňový subjekt nepredloží požadované dôkazy (napr. v súvislosti s preukázaním oprávnenosti nároku na odpočítanie dane), t. j. neunesie svoje dôkazné bremeno, má správca dane právo daň určiť podľa dôkazov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu. Preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane musí preukázať daňový subjekt, nie správca dane. Pritom zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o jeho objektivizované preukázanie.

7. Žalobca nepreukázal použitie predmetného tovaru deklarovaného na faktúre č. XXXXXXX zo dňa 12.03.2018 na účely podnikania ako platiteľ dane v zmysle ustanovenia písm, v znení neskorších predpisov, svoje tvrdenie zo dňa 12,07.2019 nepodložil žiadnym dôkazom. Zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane v sume 10 883,33 eura z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 12.03.2018 k porušeniu základných ustanovení a v znení neskorších predpisov.

8. Správca dane v súvislosti s vyššie uvedenými spornými faktúrami od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. zistil nasledovné:

- Splnomocneným zástupcom spoločnosti BRASTRECH s.r.o. bol od 08.03.2018 p. F. A., ktorý ako svedok formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr. Predmetom

jednotlivých faktúr je zabezpečenie preteku, tréningových a skúšobných jázd pre žalobcu. Podľa vyjadrenia p. A. bola majiteľom vozidla V. G. R5 spoločnosť MM Rally team s.r.o. Pán A. uviedol, že žalobcu zastupoval p. G. A., s ktorým sa pozná už roky. Pán A. označil ako subdodávateľa spoločnosť National Generation&Development, s.r.o., ktorá mala vykonať predmetné práce a poukázal na faktúry vystavené touto spoločnosťou spoločnosti BRASTRECH s.r.o. (č. G - č. G č. G - č. G č. G č. G č. G - č. G č. G - č. G č. G - č. G č. G a č. G - predložené počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti National Generation&Development, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2018),. Pán A. nevedel uviesť, kto menovite vykonal predmetné práce, pretože to neboli zamestnanci spoločnosti BRASTRECH s.r.o., pokyny dostával len p. X. (konateľ spoločnosti National Generation&Development, s.r.o.) a p. Q., ktorí boli zástupcami dodávateľskej spoločnosti. K nadviazaniu obchodnej spolupráce došlo na pretekoch (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101891420/2018 zo dňa 24.09.2018). Žalobca sa výpovede svedka F. A. nezúčastnil, aj keď upovedomenie o vypočutí svedka č. 101719413/2018 zo dňa 04.09.2018 prevzal dňa 10.09.2018.

- Pán F. A. predložil správcovi dane v lehote uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101891420/2018 zo dňa 24.09.2018 zmluvy o prevzatí do starostlivosti, príprave a testovaní dopravného pro striedku - súťažného vozidla zo dňa 30.11.2017a zo dňa 06.01.2018 uzatvorené medzi spoločnosťami National Generation&Development, s.r.o. a BRASTRECH s.r.o. a medzi spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. a žalobcom, rámcový popis objednaných činností dodávateľa pri príprave, testovaní a priamej účasti na podujatí a kalendár Rally 2018.

- Spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. vykonávala v roku 2018 podľa vyjadrenia svedka K. X. (konateľ) stavebné práce, sťahovanie, prenájmy, preteky, v danom období nemala žiaden majetok, mala štyroch alebo piatich zamestnancov. Pán X. potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa faktúr č. G - č. G č. G - č. G č. G č. G č. G č. G - č. G č. G - č. G č. G - č. G č. G a č. G vystavených spoločnosťou Z. Generation&Development, s.r.o. spoločnosti BRASTRECH s.r.o. v zdaňovacom období marec 2018. Uvedené faktúry neboli uhradené, mala ich vystaviť účtovníčka/ekonómka, na meno ktorej si p. X. nevedel spomenúť, ani na telefonický kontakt na ňu. Účtovníčka kontaktovala p. X., aby podpísal faktúry, stretávali sa v kaviarni. Na otázku správcu dane, čo bolo predmetom obchodovania medzi spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. a spoločnosťou National Generation&Development, s.r.o., kto v uvedenom obchodnom vzťahu zastupoval uvedené spoločnosti, ako nadviazali tieto spoločnosti obchodný styk, akým spôsobom boli predmetné služby objednávané, p. X. predložil správcovi dane písomné vyjadrenie vypracované spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Predmetné práce deklarované uvedenými faktúrami neboli podľa vyjadrenia p. X. vykonané subdodávateľský, fyzicky ich mali vykonať nejakí štyria ľudia od p. E. Q., mená ktorých nevedel uviesť, žiadne faktúry im neboli vystavené (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102174943/2018 zo dňa 07.11.2018). Žalobca sa výpovede svedka K. X. nezúčastnil, aj keď upovedomenie o vypočutí svedka č, 102028640/2018 zo dňa 11.10.2018 prevzal dňa 17.10.2018.

- Spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 (podanom až dňa 30.05.2018) uviedla len údaje k dodaniu tovaru a služby a vykázala vlastnú daňovú povinnosť, ktorú ale neuhradila. Spoločnosti National Generation&Development, s.r.o. bola ku dňu 31.03.2018 zrušená z úradnej moci registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Spoločnosť National Generation&Development, s.r.o, nevykazovala údaje o zamestnancoch.

- Usporiadateľom podujatia HILLCLIMB PROLOG 2018 Brno bola organizácia Maverick Rescue z. s., Žebětín 1082, Brno, Česká republika, ktorej riaditeľom bol T. U.. Pretek prebiehal dňa 31.03.2018, bola to jednodenná akcia. Pán U. potvrdil, že uvedeného podujatia sa zúčastnilo motorové vozidlo V. G. R5 s posádkou žalobcu a predložil prihlášku jazdca D. L. za žalobcu, štartovné poradie do tréningových jázd a príjmový pokladničný doklad za úhradu štartovného. Organizátor podujatia HILLCLIMB PROLOG 2018 Brno zabezpečoval pre prihlásených pretekárov celé organizačné zabezpečenie, jazdec len predložil prihlášku a licenciu a organizátor zaistil komplexné služby spojené s pretekom. Pán U. uviedol, že zo služieb fakturovaných daňového subjektu spornými faktúrami od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. organizátor zabezpečuje len servisné parkovisko, a to tým, že mu pridelí box. Závod HILLCLIMB PROLOG 2018 bol závod do vrchu, ktorý sa išiel na Masarykovom okruhu, kde je vybudované stále zázemie. K jednotlivým fakturovaným službám sa p. U. nevedel vyjadriť, pretože nepoznal jazdcove know how (žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii č. 130000019713/2019, odpoveď doručená správcovi dane dňa 20.03.2019).

- Podľa internetovej stránky www.igordrotar.sk servisnou organizáciou pre tím žalobcu bol Profiko rally team (www.profiko.cz).

- Profiko rally team funguje pod fyzickou osobou p. A. K.. Pán A. K. potvrdil, že motorové vozidlo V. G. R5 (č. podvozku NJXFRX, č. homologácie: A5760) sa zúčastnilo podujatia HILLCLIMB PROLOG 2018 Brno, jeho majiteľom je p. U. (p. K. predložil výdavkový pokladničný doklad za jeho prenájom od p. U.). Pán K. uviedol, že uvedené motorové vozidlo prenajímal žalobcovi a zabezpečoval jeho dopravu a odvoz (o čom predložil zmluvu o prenájme vozidiel V. G. a G. G. R5 uzatvorenú so žalobcom, faktúru č. XXXXXXX a výpis z účtu o jej úhrade). Servis pre súťažiaceho nezabezpečoval (žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii č. 130000021415/2019, odpoveď doručená správcovi dane dňa 26.06.2019).

9. Správca dane vyzval žalobcu výzvou na predloženie dôkazov č. 102520507/2018 zo dňa 07.12.2018, aby sa vyjadril ku skutočnostiam podrobne uvedeným vo výzve týkajúcich sa jednotlivých služieb fakturovaných daňovému subjektu spornými faktúrami od spoločnosti BRASTRECH a aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca na uvedenú výzvu, ktorú prevzal dňa 11.12.2018, nereagoval a žiadne dôkazy preukazujúce splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa ustanovenia a v znení neskorších predpisov nepredložil. 10. Správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, oznámenie o pochybnostiach o pravdivosti dokladov, výzvu na vyjadrenie sa k pochybnostiam o pravdivosti dokladov č. 101857736/2019 zo dňa 02.08.2019. Správcovi dane bolo dňa 13.08.2018 elektronicky doručené vyjadrenie daňového subjektu k výzve správcu dane (ev. pod č. 6/12994191/2019), v ktorom žalobca uviedol, že všetky doklady - faktúry spoločnosti BRATSRECH s.r.o. uvedené správcom dane sú pravdivé a vyjadrujú cenu za reálne poskytnuté služby a plnenia spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Správca dane toto vyjadrenie daňového subjektu vyhodnotil tak, že žalobca ním pravdivosť predmetných dokladov nijako nepreukázal. 11. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane konštatoval, že zo strany dodávateľa (BRASTRECH s.r.o.), resp. subdodávateľa (National Generation&Development, s.r.o.) nemohlo dôjsť k vecnému plneniu. Zdaniteľné obchody sa neuskutočnili týmto dodávateľom, resp. subdodávateľom tak, ako je uvedené na sporných faktúrach. Obchodné transakcie deklarované v mene vyššie uvedených spoločností správca dane považoval za jednoznačne nepreukázané a vykonštruované. 12. Služby deklarované spornými faktúrami poukazujú iba na fakturačné toky cez spoločnosti zúčastnené v reťazci (National Generation&Development, s.r.o. - BRASTRECH, s.r.o. - DROTÁR Autošport, s.r.o.). Správca dane mal za preukázané, že dodanie služieb sa neuskutočnilo tak, ako ich deklaroval v predložených dokladoch žalobca, a preto dodanie týchto prác považoval iba za fakturačný tok bez reálneho uskutočnenia. 13. V súlade s ustanovením a Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Preukázanie dodania služby len listinnými dokladmi nemohol správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve doklady od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. ešte nepreukazuje, že fakturované služby boli týmto dodávateľom skutočne realizované. Deklarované obchody daňového subjektu nenesú znaky základných a reálnych princípov obchodnej činnosti. Správca dane poukázal na dôležitý fakt, že ani dodávateľ a ani subdodávatelia nemali zamestnancov a nebolo preukázané, kto predmetné služby reálne uskutočnil. Z jednotlivých zistení pritom jednoznačne vyplynulo, že niektoré z predmetných služieb boli poskytnuté organizátorom pretekov, či p. A. K.. 14. Podľa ustanovenia Daňového poriadku sa pri uplatňovaní osobitných predpisov (daň z pridanej hodnoty) pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 15. Správca dane zhodnotil všetky vyššie uvedené zistenia podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo a dospel k záveru, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami sa neuskutočnili, teda nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v zmysle v znení neskorších predpisov. 16. Zo strany žalobcu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane v sume 23 000,00 eur zo sporných faktúr od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. k porušeniu základných ustanovení a v znení neskorších predpisov. 17. Dňa 19.11.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s daňovým subjektom vo veci prerokovania pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102659612/2019). S predloženým vyjadrením daňového subjektu sa správca dane zaoberal a vzal ho v

celom rozsahu na vedomie (stanovisko správcu dane k pripomienkam daňového subjektu je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí na 27. až 36. strane). Pretože žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by poukazovali na rozpor s uplatňovanou legislatívou, protizákonný postup správcu dane, alebo spochybnili jeho závery, správca dane zotrval na svojich záveroch tak, ako sú uvedené v protokole a v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku vydal v lehote 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102659612/2019 dňa 21.11.2019 prvostupňové rozhodnutie.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

18. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 100516152/2020 zo dňa 25. februára 2020 potvrdil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Prešov po jeho preskúmaní, konštatujúc na základe predloženého spisového materiálu a výsledkov vykonaného dokazovania, že záver správcu dane zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami v znení neskorších predpisov a má oporu v spisovom materiáli. Správca dane aplikoval zásahu voľného hodnotenia dôkazov podľa Daňového poriadku, rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval s daňovým subjektom a zároveň dbal na zachovávanie jeho práv. 19. Podľa žalovaného overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno v zmysle ustanovenia Daňového poriadku všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nieje získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. 20. Z vyššie uvedeného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena, je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchoduje základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. 21. Finančné riaditeľstvo SR považuje námietku daňového subjektu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca používal motorové vozidlo Maserati Levante 3.0 na účely podnikania, keďže ho uviedol v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za rok 2018 a predmet podnikania daňového subjektu si vyžaduje cestovanie, za neopodstatnenú. Finančné riaditeľstvo SR nespochybňuje tvrdenie daňového subjektu, že predmet jeho podnikania si vyžaduje cestovanie, avšak samotná skutočnosť, že žalobca uviedol predmetné motorové vozidlo v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za rok 2018 (v ktorom uviedol aj ďalších 9 motorových vozidiel) nepreukazuje žiadnym spôsobom dôvod a opodstatnenosť jeho nákupu, teda, či a ako konkrétne ho žalobca použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb tak, ako to vyžaduje ustanovenie v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia musia mať nakúpené tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, preto bolo povinnosťou daňového subjektu uvedenú skutočnosť, ktorá zakladá nárok na odpočítanie dane, konkrétne preukázať. Žalobca však ani na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov č. 101605372/2019 zo dňa 02.07.2019 svoje tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom preukazujúcim odôvodnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane z

nákupu ojazdeného motorového vozidla Maserati Levante 3.0 ocí spoločnosti od spoločnosti RS CARS s.r.o. (faktúra č. XXXXXXX zo dňa 12.03.2018). 22. Finančné riaditeľstvo SR považuje za neopodstatnené aj poukazovanie daňového subjektu na ustanovenia v znení neskorších predpisov v súvislosti s odpočítaním dane z pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu, pretože v danom prípade nešlo o odpočítanie dane z nákupu pohonných hmôt, ale išlo o odpočítanie dane z nákupu ojazdeného motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia a v znení neskorších predpisov. 23. Finančné riaditeľstvo SR na základe vyššie uvedených skutočností dospelo, rovnako ako správca dane, k záveru, že žalobca počas daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania nepreukázal, že predmetné motorové vozidlo bolo použité na účely dodávok svojich tovarov a služieb, pretože svoje tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom. 24. K námietke daňového subjektu, že správca dane záver o neuznaní práva, na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. opiera o jedinú skutočnosť, a to, že spoločnosť BRASTERCH s.r.o. a subdodávateľská spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. nemali zamestnancov, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že na vykonanie fakturovaných služieb sú potrební ľudia, a teda ak tieto spoločnosti nemali zamestnancov, resp. nepreukázali, aké osoby a v akom pracovno-právnom alebo inom vzťahu ku týmto spoločnostiam mali fakturované služby vykonať (podľa vyjadrenia p. K. X., konateľa spoločnosti National Generation&Development, s.r.o. ich mali vykonať „nejakí ľudia" od p. Q., ktorým ale žiadne faktúry neboli vystavené), nemožno konštatovať, že tieto služby boli dodané uvedenými spoločnosťami, a že týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, na základe čoho by vzniklo daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov. Uvedené zistenia teda boli podstatnou skutočnosťou pre vyvodenie záveru správcu dane v danej veci, avšak nie jedinou, ako to uvádza žalobca v podanom odvolaní. Správca dane vykonaným dokazovaním taktiež preukázal, že motorové vozidlo Škoda Fábia R5, na ktorom sa žalobca zúčastnil na automobilovom podujatí HILLCLIMB PROLOG 2018 Brno, prenajal daňovému subjektu p. A. K., rovnako ako aj jeho dopravu a odvoz na uvedené podujatie, pričom bankovým výpisom predloženým p. K. bolo preukázané, že žalobca mu za tieto služby aj zaplatil (na rozdiel od služieb fakturovaných daňovému subjektu spornými faktúrami od spoločnosti BRA.STRECH s.r.o.). Uvedený záver správcu dane podporujú aj ďalšie zistenia, napr., že spoločnosť National Generation&Development, s.r.o. uviedla v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 len údaje k dodaniu tovaru a služby (teda nedeklarovala nadobudnutie služieb od ďalšieho subdodávateľa),, vykázala vlastnú daňovú povinnosť, ktorú ale nezaplatila a faktúry za dodanie predmetných služieb spoločnosti BRASTRECH s.r.o. jej neboli zaplatené. Vzhľadom na uvedené považuje Finančné riaditeľstvo SR túto námietku daňového subjektu za neopodstatnenú. 25. K námietke daňového subjektu, že správca dane hodnotí vykonané dôkazy selektívne, bez vzájomnej súvislosti a relevancie toho-ktorého dôkazu, pričom vyzdvihuje skutočnosti, ktoré údajne preukazujú, že dodanie služieb sa neuskutočnilo, ale žiadnym spôsobom sa nevysporiadava so zisteniami, ktoré preukazujú subjektom tvrdené skutočnosti (t. j., že subdodávateľ aj dodávateľ potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov a z výpovede riaditeľa organizátorskej spoločnosti predmetného automobilového podujatia vyplynulo, že každý pretekajúci má svoj tím, ktorý si fakturované služby zabezpečuje sám a servis vozidla nezabezpečoval ani p. K.), Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že samotné formálne potvrdenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu, bez predloženia alebo označenia ďalších konkrétnych dôkazov, nie je možné, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, považovať za dostatočný dôkaz preukazujúci jeho uskutočnenie. Správca dane vychádzal aj z výpovedí svedkov, ktorí formálne potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov a vyhodnotil ich tak, že svoje tvrdenia nevedeli podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom poukázal aj na to, že z písomného vyjadrenia vypracovaného spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., ktoré predložil počas svojej svedeckej výpovede p. X., možno objektívne usudzovať, že p. X. bol už pred jeho svedeckou výpoveďou ovplyvnený, resp. poučený, ako by sa mal vyjadriť k predmetným zdaniteľným obchodom. Rovnako ani skutočnosť, že servis vozidla nezabezpečoval organizátor predmetného automobilového podujatia, resp. p. A. K., nie sú dôkazom o tom, že fakturované služby mohla daňovému subjektu dodať práve spoločnosť BRASTRECH s.r.o. Vzhľadom na uvedené považuje Finančné riaditeľstvo SR uvedenú námietku daňového subjektu za neopodstatnenú. 26. K námietkam daňového subjektu týkajúcich sa dôkazného bremena, ktoré podľa jeho názoru končí tým, že správcovi dane predložil faktúry, svojich dodávateľov riadne označil a títo následne

potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že ak si žalobca splní v daňovom konaní svoje povinnosti, teda aj povinnosť dôkaznú, ale správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (rozsudok Ústavného súdu SR -17). V danom prípade správca dane jednoznačne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť predmetných faktúr, keď vykonaným dokazovaním preukázal, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nemohla daňovému subjektu dodať fakturované služby, keďže jej deklarovaným subdodávateľom, spoločnosťou National Generation&Development, s.r.o., jej neboli dodané a samotná spoločnosť BRASTRECH s.r.o. žiadne konkrétne osoby, ktoré by mali v jej mene fakturované služby vykonať alebo zabezpečiť, neoznačila. Finančné riaditeľstvo SR zistilo z daňového informačného systému, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nepodala za rok 2018 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, ani ročné hlásenie o vyúčtovaní dane a nepodala ani prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatila, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac marec 2018. 27. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že nedostatok preukázateľnosti dodania fakturovaných služieb nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu ajeho dodávateľov, že fakturované služby boli skutočne dodané, najmä, ak ich tvrdenia sú všeobecné a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery správcu dane. Dôkazná povinnosť nie je pre daňovníka - platiteľa dane iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subj ekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. V prvom rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovej kontrole a v daňovom konaní! využil. Daňový poriadok stanovuje správcovi dane povinnosť viesť dokazovanie a dbať pri tom, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, avšak Daňový poriadok neukladá povinnosti len správcovi dane, ale aj samotnému daňovému subjektu (napr. ustanovenie § 3 ods. 8 Daňového poriadku, ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Žalobca ale v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania, žiadnym spôsobom nevyvrátil závery správcu dane, aj keď bol o pochybnostiach správcu dane oboznámený. Žalobca nevyužil ani svoje právo zúčastňovať sa na výsluchu svedkov a klásť im otázky, čím by mohol pomôcť k objasneniu sporných skutočností, ani na výzvu správcu dane nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukázať spochybnenú opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalobca okrem opakovaného tvrdenia, že služby fakturované spornými faktúrami dodala spoločnosť BRASTRECH s.r.o., toto tvrdenie nijako nepreukázal. 28. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR by aplikácia judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorú uvádza žalobca v podanom odvolaní, bola použiteľná vtedy, ak by všetky formálne podmienky pre odpočítanie dane uvedené v ustanoveniach - v znení neskorších predpisov boli splnené, ale boli by preukázané zneužívajúce prvky alebo skutočnosti, na ktoré sa nebude prihliadať. To znamená, že primárne zákonné podmienky na odpočítanie dane by museli byť splnené, t. j. platiteľovi dane by vzniklo právo na odpočítanie dane zo zákona, avšak jeho znalosť o podvodnom konaní by dala správcovi dane ďalšiu možnosť neuznať právo na odpočítanie dane. Potom je možné nepriznať právo na odpočítanie dane prakticky len pre zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. V takom prípade by správca dane už nemohol tvrdiť, že odpočítanie dane nepriznáva daňovému subjektu pre porušenie ustanovení - v znení neskorších predpisov. 29. Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že správca dane odôvodnil nepriznanie uplatneného odpočítania dane porušením ustanovení a v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody fakturované predmetnými faktúrami od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti BRASTRECH s.r.o. boli uskutočnené tak, ako to tieto faktúry deklarujú, a teda nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle uvedených ustanovení. V danom prípade teda nebolo preukázané, že spoločnosti BRASTRECH s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, vznik ktorej je v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov základným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane u príjemcu tovaru.

30. V danom prípade teda vôbec neboli splnené prvotné podmienky stanovené v znení neskorších predpisov pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, a preto nebolo potrebné vec posudzovať z hľadiska práva Európskej únie a rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 Mahagében Kft. a C-142/11 X. L., na ktorý poukazuje žalobca v podanom odvolaní. Uvedené vyplýva aj priamo z časti tohto rozsudku, ktorú žalobca cituje v podanom odvolaní, t. j., že Súdny dvor EÚ vychádzal z predpokladu, podľa ktorého sa uvedené plnenie uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, pričom táto faktúra obsahovala všetky údaje požadované smernicou 2006/112, takže v nej uvedené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočítanie dane boli splnené (na rozdiel od prípadu daňového subjektu, kedy nebolo preukázané, že fakturované služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, teda faktúra neodrážala skutočnosti vo všetkých jej znakoch). Súdny dvor EÚ taktiež vychádzal z predpokladu, že žalobca použil poskytnutie služieb zakladajúce právo na odpočítame dane na účely vlastných zdaniteľných plnení. V danom prípade ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ako súviseli všetky fakturované služby s jeho činnosťou v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov je argumentácia daňového subjektu judikatúrou Súdneho dvora EÚ neopodstatnená. 31. Správca dane daňovou kontrolou preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení v znení neskorších predpisov, a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke, a aj z dôvodu pochybností, keďže len na základe predložených listinných dokladov daňovým subjektom, nemohol uznať odpočítame dane tak, ako si žalobca uplatnil. Správca dane neobral žalobca o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie, ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Námietky uvedené v podanom odvolaní sú prevažne všeobecného charakteru, sú nekonkrétne: a bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by preukazovali tvrdenia daňového subjektu. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobca ani počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom a v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločností RS CARS s.r.o. a BRASTRECH s.r.o. Žalobca mal právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, mal povinnosť poskytovať požadované informácie sám, ktorými by preukázal spochybnené právo na odpočítanie dane. Napriek týmto zákonným povinnostiam žalobca ani na požiadavky správcu nepredložil žiadne relevantné dôkazy a neuviedol bližšie okolnosti obchodných transakcií, vzhľadom na čo možno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia Daňového poriadku. 32. Na základe predloženého spisového materiálu a výsledkov vykonaného dokazovania Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zisteného skutkového stavu urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami v znení neskorších predpisov a má oporu v predloženom spisovom materiáli. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia 3 ods. 3 Daňového poriadku rešpektujúc povinnosť dbať aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval s daňovým subjektom a zároveň dbal na zachovávanie jeho práv a pravom chránených záujmov. 33. Na základe takto zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

34. Voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR - žalovaného č. 100516152/2020 zo dňa 25. februára 2020 podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, následkom čoho je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch.

35. Podľa názoru žalovaného, faktúrami deklarované služby poukazujú iba na fakturačné toky cez spoločnosti zúčastnené v reťazci a teda, že dodanie služieb sa neuskutočnilo tak, ako ich deklaruje v predložených dokladoch žalobca, a preto dodanie týchto prác považuje iba za fakturačný tok bez reálneho uskutočnenia, na čo žalobca v žalobe opakovane uviedol námietky, týkajúce sa dôkazného bremena, poukazujúc na už uvádzanú judikatúru Súdneho dvora EÚ C-142/11 a C-80/11, Ústavného

súdu SR č. a NS SR sp.zn. s tým, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že neboli v danom prípade splnené podmienky podľa pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V prípade, posudzovanom Súdnym dvorom, rovnako správca dane rozporoval, že žalobca v rámci daňovej kontroly nepreukázal, ktorý podnikateľ reálne služby vykonal. Ak žalovaný nepovažuje za potrebné vec posudzovať v súlade s uvedenou judikatúrou, potom je potrebné, aby žalovaný presne uviedol, v čom sa skutkový stav, posudzovaný Súdnym dvorom EÚ v daných právnych veciach odlišuje od predmetnej veci a v akom rozsahu.

36. Z administratívneho spisu je podľa žalobcu zrejmé, že podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane - predloženie faktúr, ktoré spĺňajú zákonom predpísané náležitosti a vykonanie služieb, ktoré sú fakturované, boli v rámci daňovej kontroly žalobcom splnené. Žalobca predložil faktúry, ktoré napĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti a vykonanie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie, nebolo v konaní sporné. Sporným bol, podľa správcu dane, dodávateľ, ktorý mal služby reálne vykonať. Žalobca je objektívne schopný preukázať iba existenciu materiálneho plnenia, ktoré prijal subjekt, ktorý mu už toto plnenie poskytol a následne fakturoval. Sám so spoločnosťou Nationale Generation & Development s.r.o. zmluvy neuzatváral, preto tieto skutočnosti nemôžu tvoriť jeho dôkazné bremeno a nemôže ani znášať z týchto skutočností dôkaznú núdzu. Dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne a nemožno ho ponímať extenzívne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca riadne podniká, zúčastňuje sa športových pretekov a touto formou dodáva pre svojich klientov reklamy. Pritom je zrejmé, že príprava na jednotlivý pretek je finančne náročná a nevyhnutná a bez takejto prípravy by žalobca nielenže nedosahoval úspešné výsledky, ale nebol by schopný sa týchto pretekov vôbec zúčastniť. Tvrdí, že riadne v konaní označil svojho dodávateľa, ktorý dodanie služieb potvrdil, pričom správca dane v konaní nepredložil jediný dôkaz, že by služby neboli dodané spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., resp. jej subdodávateľom.

37. Žalobca v závere navrhol, aby konajúci súd vydal po vykonaní dokazovania a po nariadení pojednávania vo veci rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, zrušil predchádzajúce mu rozhodnutie Daňového úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napokon žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 38. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. mája 2020 k žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s SR konajú na jej základe, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. 39. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ dane, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočítanie dane stanovené zákonom. 40. Žalovaný uvádza, že v súlade s ustanovením Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102691047/2019 zo dňa 21.11.2019, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo - v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal sa s námietkami v ňom uvedenými. 41. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi neuznaného práva na odpočítanie dane na odpočítanie dane z faktúry č. 2018067 zo dňa 12.03.2018 od spoločnosti RS CARS s.r.o. za nákup ojazdeného motorového vozidla Maserati Levante 3.0 DIESEL, ktoré sú totožné so žalobnými dôvodmi, vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí na 11. strane a na svojom stanovisku, že žalobca nepreukázal, že predmetné motorové vozidlo použil na ďalšie dodávky tovarov a služieb v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, trvá.

42. Žalovaný nesúhlasí so žalobným dôvodom žalobcu, že žalovaný neuviedol, v čom sa skutkový stav posudzovaný Súdnym dvorom EÚ v právnych veciach vedených pod sp. zn. C-80/11 (Mahagében Kft.) a C-142/11 (X. L.) odlišuje od predmetnej právnej veci (služby fakturované vyššie uvedenými faktúrami od spoločnosti BRASTRECH s.r.o., z nákupu ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2018) v takom rozsahu, že uvedenú judikatúru Súdneho dvora nie je možné aplikovať. Žalovaný sa podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré je argumentácia žalobcu uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ neopodstatnená na 13. a 14. strane žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom okrem skutočnosti, že faktúra neodrážala skutočnosti vo všetkých jej znakoch, čo ako jediné uvádza žalobca v podanej žalobe, žalovaný rovnako uviedol, že žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, ako súviseli všetky fakturované služby s jeho podnikateľskou činnosťou v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (na čo bol, okrem iného, vyzvaný výzvou č. 102520507/2018 zo dňa 07.12.2018, na ktorú vôbec nereagoval), ako aj to, že v prvom rade neboli vôbec splnené prvotné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný na uvedenom stanovisku trvá, pretože Súdny dvor EÚ v uvedenom rozsudku konštatoval, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žalobca použil predmetné služby na účely vlastných zdaniteľných plnení a že položené prejudiciálne otázky sa zakladajú na predpoklade, podľa ktorého sa plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry a táto faktúra obsahuje všetky údaje požadované Smernicou Rady 2006/112/ES, takže v nej upravené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočítanie dane boli splnené. Až po splnení týchto okolností môže byť právo na odpočítanie dane zamietnuté zdaniteľnej osobe na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ dane, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu (uvedenú časť predmetného rozsudku citoval aj žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a cituje ju aj v podanej žalobe). Pretože uvedené okolnosti v danom prípade jednoznačne neboli splnené, čo správca dane preukázal vykonaným dokazovaním a žalobca jeho závery žiadnym spôsobom neodstránil, nebolo potrebné danú vec posudzovať z hľadiska práva EÚ. Vzhľadom na uvedené, bol postup správcu dane, keď pri svojom rozhodovaní aplikoval v znení neskorších predpisov a Daňový poriadok, v celom rozsahu legálny a legitímny. 43. K poukazovaniu žalobcu na to, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a subdodávateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, žalovaný uvádza, že správca dane vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázal, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, pretože spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, a teda bolo opäť na žalobcovi, aby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. Žalobca ale v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania, žiadnym spôsobom nevyvrátil závery správcu dane, aj keď bol o pochybnostiach správcu dane oboznámený. Žalobca nevyužil ani svoje právo zúčastňovať sa výsluchu svedkov a klásť im otázky, čím by mohol pomôcť k objasneniu sporných skutočností, ani na výzvu správcu dane nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukázať spochybnenú opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalobca okrem opakovaného tvrdenia, že služby fakturované spornými faktúrami dodala spoločnosť BRASTRECH s.r.o., toto tvrdenie nijako nepreukázal. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Žalobca mal právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, mal povinnosť poskytovať požadované informácie sám, ktorými by preukázal reálne uskutočnenie sporných obchodných transakcií. Napriek týmto zákonným povinnostiam žalobca ani na požiadavky správcu nepredložil všetky relevantné dôkazy a neuviedol bližšie okolnosti obchodných transakcií. 44. Žalovaný z dôvodu, že žaloba neobsahuje žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa týkali skutočností zistených správcom dane pri preverovaní opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane, konštatuje, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na sporných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v

znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku.

V.

Replika žalobcu

45. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom zo dňa 23. júna 2020, kde uviedol, že z rozhodnutia ako žalovaného, tak aj orgánu prvého stupňa vyplýva, že dôvodom neuznania nároku na odpočet DPH, bolo, že podľa názoru správcu dane, s ktorým sa stotožnil i žalovaný, zo strany žalobcu nebolo preukázané, že fakturované služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. 46. Žalobca uvádza, že nie je pravdou, žeby dôvodom neuznania nároku na odpočet DPH bolo nepreukázanie ako súviseli fakturované služby s podnikateľskou činnosťou žalobcu. 47. Z administratívneho spisuje totiž zrejmé, že hlavnou činnosťou, ktorej sa žalobca venuje, sú reklamné služby. Žalobca tieto služby poskytuje vo forme reklamné nápisu jednotlivých spoločností a fyzických osôb na súťažnom športovom motorovom vozidle. Jednou zo skutočností, ktorá ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa o tom, či si na prezentovanie svojho obchodného mena vyberie žalobcu, alebo iný športový motorový tým, je úspešnosť žalobcu v rámci súťažných pretekov. Čím úspešnejšie je súťažné motorové vozidlo, tým viac sa toto vozidlo, a v konečnom dôsledku aj obchodné meno spotrebiteľa, objaví v médiách. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že riadna a dôkladná príprava na športové podujatia súvisí s ekonomickou činnosťou žalobcu, pretože aj prostredníctvom tejto prípravy žalobca zabezpečuje, aby jeho umiestnenie v rámci pretekov bolo, čo najúspešnejšie. 48. Je potrebné zdôrazniť, že ide o služby a činnosti, bez ktorých nie je možné vôbec súťažne pretekať a nie to ešte úspešne. 49. Pretože žalobca sa zúčastňoval pretekov, na ktorých dodával svojim spotrebiteľom reklamné služby (ktorú skutočnosť správca dane taktiež nerozporoval), potom nie „mohli", ale „museli" byť vykonané služby spojené s prípravou a zabezpečením súťažného vozidla na pretek, s prípravou a účasťou na tréningoch a s prípravou a účasťou na súťažných podujatiach. 50. Ďalej žalobca vyzdvihuje skutočnosť, že z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane nerozporuje skutočnosť, či boli žalobcovi fakturované služby reálne dodané, ale skutočnosť, či mu tieto služby dodala práve spoločnosť BRASTECH s.r.o., ktorá je uvedená ako dodávateľ na predmetných faktúrach, resp. spoločnosť National Generation&Development, s.r.o., ktorú spoločnosť označil dodávateľ kontrolovaného subjektu za svojho subdodávateľa. 51. A preto sa nie je možné stotožniť s tvrdením žalovaného, že v danom prípade nebolo potrebné vec posudzovať z hľadiska práva Európskej únie a rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C -80/11 Mahagében Kft. a C-142/11 X. L.. 52. V súlade s európskou judikatúrou na splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby kontrolovaný daňový subjekt v rámci daňovej kontroly 53. predložil faktúry, ktoré spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti, vykonanie služieb, ktoré sú fakturované týmito faktúrami ,boli.. v konaní preukázané a nesporné. 54. Z administratívneho spisuje pritom zrejmé, že tieto vyššie uvedené podmienky boli v rámci daňovej kontroly žalobcom splnené. Žalobca teda predložil faktúry, ktoré spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti a vykonanie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie neboli v konaní sporné. Sporným bolo podľa správcu dane v konaní dodávateľ, ktorým mal fakturované služby reálne vykonať. 55. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd rozhodol v súlade so žalobou žalobcu.

VI.

Duplika žalovaného

56. K replike žalobcu, doručenej žalovanému dňa 27. augusta 2020, sa žalovaný, v súdom stanovenej lehote, ani do rozhodnutia správneho súdu, nevyjadril.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

57. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len S.s.p.) a miestne príslušný podľa S.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle S.s.p. a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného.

58. Správny súd, skôr než rozhodol o správnej žalobe na verejnom pojednávaní, uznesením č.k. -77 zo dňa 30. júna 2020 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s ustanovením § 184 a § 185 S.s.p., keďže žalobca nepreukázal jeho dôvodnosť.

59. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

60. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

61. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

62. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

63. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

64. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (o DPH) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

65. Podľa v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

66. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

67. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

68. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

69. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

70. Podľa cit. zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

71. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

72. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

73. Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

74. V predmetnej veci správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vyrubenej daňovým priznaním zo dňa 24. apríla vo výške 506,61 Eur a dani zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní na základe daňovej kontroly daňového subjektu vo výške 34 389,94 Eur, v sume 33 883,33 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2018, pretože neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., IČO: 46 008 594, keďže dospel k záveru, že zdaniteľné obchody, deklarované týmito faktúrami, sa neuskutočnili a zo strany spoločnosti BRASTRECH s.r.o. išlo len o formálne vystavené faktúry pre daňový subjekt- žalobcu, čím takto nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH. Správca dane, ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nespochybnili materiálnu existenciu plnenia (dodanie služieb) medzi žalobcom a jeho dodávateľom BRASTRECH s.r.o. Dôvodom na zamietnutie nároku žalobcu na odpočítanie dane správcom dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie predmetných služieb spôsobom ako to deklaruje vo svojom účtovníctve, konkrétne, že zo strany dodávateľa BRASTRECH s.r.o., resp. subdodávateľa National Generation & Development s.r.o. nemohlo dôjsť k vecnému plneniu, keďže v relevantnom čase nemal zamestnancov a nevykonával činnosť.

75. V predmetnej veci sa správny súd odchýlil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, vyslovenej napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. marca 2022 a iných a to s poukazom na judikatúrny obrat , ktorý nastal v aktuálnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu SR , ktorý je povinný správny súd vo svojom rozhodovaní zohľadniť.

76. Správny súd v danom prípade poukazuje na aktuálnu judikatúru, najmä na závery rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej ESD), konkrétne vo veci C-154/2020 z 9. decembra 2021 (Kemwater ProChemie) a veci C- 610/19 (Vikingo Fővállalkozó Kft. vs Nemzeti Adó-és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága) zo dňa 3. septembra 2020, tiež na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. z 23. marca 2022 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 15. februára 2022, ktorých závery reflektoval aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30. júna 2022. V zmysle uvedených rozhodnutí je finančná správa povinná vyhodnocovať všetky zadovážené dôkazy aj spôsobom, ktorý je na prospech daňového subjektu (napr. body 39 a 40 rozsudku Kemwater ProChemie), a teda finančná správa musí prijať záver kladný pre daňový subjekt, ak vie taký záver získať aj z iných dôkazov než len tých, ktoré tento subjekt predložil. Pochybnosti o identite dodávateľa, či o presnom priebehu dodávateľského reťazca však samé osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia Vikingo Fővállalkozó).

77. Podľa záverov ESD v rozhodnutí Vikingo Fővállalkozó, Smernica EÚ č. 2006/112 v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH, zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa

týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

78. Aplikujúc závery rozhodnutia ESD Vikingo Fővállalkozó, skutočnosť, že dotknutý tovar, v danom prípade dodanie deklarovaných služieb, nevykonala ani nedodala právnická osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, tak nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Drotár AUTOŠPORT, s.r.o. - žalobcovi odopreté právo na odpočítanie DPH, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov (obdobne v rozsudku zo 6. septembra 2012, Tóth, C-324/11, EU:C:2012:549, bod 49, a v rozsudku z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 31).

79. S poukazom na uvedenú judikatúru ESD, aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30. júna 2022, súc si vedomý, že v tejto súvislosti dochádza k judikatúrnemu posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom v prípadoch, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa, konštatoval nesprávne právne posúdenie nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane v prípade, ak záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stojí len na spochybnení subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu - kontrolovaného daňového subjektu na základe toho, že títo dodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, materiálno-technické prostriedky na realizáciu prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. Najvyšší správny súd SR v tejto súvislosti zdôraznil, že zodpovednou inštanciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ, ktorý svoj výklad uviedol v rozhodnutí C-610/19 Vikingo Fővállalkozó, podľa ktorého v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte danej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu - žalobcu na podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca, čo ak správca dane ani žalovaný nepreukázali a týmto smerom neviedli úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane, má za následok nezákonnosť ich rozhodnutí.

80. S ohľadom na vyššie uvedenú aktuálnu judikatúru je preto pri spochybnení dodania deklarovaného tovaru, resp. služby dodávateľom z hľadiska posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty významnou tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti veci nie sú k dispozícii údaje potrebné na overenie skutočného dodávateľa a jeho postavenia ako platiteľa DPH. Žalovaný sa touto otázkou nezaoberal s odôvodnením, že podľa jeho zistení fakturované služby neboli uskutočnené spôsobom ako ich deklaroval žalobca, keďže preukázateľne neboli dodané dodávateľom, resp. subdodávateľom žalobcu. S ohľadom na recentnú judikatúru sa však kľúčovým stáva zistenie a preukázanie toho, či žalobcovi boli plnenia dodané iným subjektom, ktorý by bol platcom DPH, a to aj v prípade preukázania, že služby neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. V tomto smere je nevyhnutné dať daňovému subjektu ako aj správcovi dane procesný priestor zaoberať sa v rámci dokazovania aj touto otázkou, ktorá nebola predmetom dokazovania v intenciách prekonanej súdnej judikatúry, preto správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

81. Po vrátení veci bude úlohou žalovaného vytvoriť priestor na prípadné doplnenie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu udržateľnosti záveru o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu a teda či služba bola dodaná právnickou osobou, ktorá je platcom DPH, príp. či možno dôjsť k záveru o možnosti nepriznania odpočítania dane žalobcovi, ak by bolo prípadne preukázané, že

kontrolovaný daňový subjekt - žalobca sa podieľal na daňovom podvode, resp. či mohol vedieť alebo vedieť mal, že sa zúčastňuje v obchodnom reťazci, poznačenom daňovým podvodom.

82. S ohľadom na uvedenú judikatúru ESD a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. júna 2022 neostávalo správnemu súdu iné ako napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím správcu dane zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/, ods. 4 S.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

83. S ohľadom na vrátenie veci na nové konanie a potrebné doplnenie dokazovania považuje správny súd za neúčelné ďalej sa zaoberať podrobne jednotlivými ďalšími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa správnosti postupu správcu dane v konaní o daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní.

84. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol s prihliadnutím na § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

85. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).