Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/71/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 153,94 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 153,94 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 153,94 EUR od 27.02.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2019 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 153,94 EUR a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 153,94 EUR od 27.02.2019 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 12.01.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle E. E., EVČ: L., rok výroby: 2017, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému W. Š., bytom H. X, XXX XX L. X, (ďalej aj len ako „poškodený “). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 2769035191. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil pričom, žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 8013879559. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla E. E., EVČ: L., rok výroby: 2017, v dôsledku poistnej udalosti č. 8013879559, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 980,98 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou P190024. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.02.2019, žalovaným oznámené, že dňa 11.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013879559 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8013879559 predstavuje sumu 980,98 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 761,04 EUR s DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške 66 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 153,94 EUR. Táto nepriznaná suma vo výške 153,94 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 14.02.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Rozdiel medzi Faktúrou a kalkuláciou AUDATEX bol odpočítaný z poistného plnenia. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. 8013879559 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Poukázal aj na ust. . Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla E. E., EVČ: L., rok výroby: 2017, alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. V zmysle čl. 12 bod 3 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej len „VPP KAS - 5“): „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A až D, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.“ V zmysle čl. 12 bod 5 písm. a) VPP- KAS - 5: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na náhradné diely, materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.” Zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia za 1NH lakovníckych a mechanických prác, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla prebehla v neautorizovanom servise. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Navyše z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Uviedol, že podľa čl. 12 bod 5 písm. a) VPP - KAS 5 sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. V servise AUTO Gábriel s.r.o., Osloboditeľov č. 70, Košice je cena mechanických prác 40 EUR bez DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 49 EUR bez DPH. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je cena prác v mechanickej dielni 39 EUR bez DPH a cena prác v karosárskej a lakovacej dielni 49 EUR bez DPH. Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH mechanickej a lakovacej práce sumu 27,50 EUR bez DPH, resp. 33 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma. Považuje preto za nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH mechanickej a lakovacej práce iba vo výške 23 EUR s DPH. Uviedol, že kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Tvrdil, že zo strany žalovaného boli uznané nedostatočné náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Pracovný

postup zahŕňal dve vrstvy metalízy, pričom uznané náklady nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál ako brúsne kotúče a lakovacie pištole. Výška lakovacej konštanty podľa kalkulácií predstavuje 110%, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu koeficientu lakovacej konštanty o 10%. V zmysle vyššie uvedeného je teda žalovaný povinný uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré súvisia s poistnou udalosťou. V danom prípade všetky žalobcom prevedené opravy boli vykonané len za účelom navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu v akom bolo pred poistnou udalosťou, teda boli vykonané účelne, preto je žalovaný povinný uhradiť mu sumu vynaloženú za všetky tieto náklady. Poukázal na ust. , a . Mal za to, že podľa žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v a a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z VPP. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Na základe uvedeného žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi neodôvodnene krátenú sumu z poistnej udalosti č. 8013879559 vo výške 153,94 EUR s príslušenstvom. Poukázal aj na ust. a a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 12.02.2019 oznámil, že dňa 11.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013879559. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 153,94 EUR od 27.02.2019 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 13.06.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako

aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávky poukázal aj na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určených a vymedzených, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcich) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Uviedol, že uvedením predmetných skutočností (t.j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (Zmluvy o postúpení pohľadávky) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. Zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu k tvrdeniu žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva vo svojom odpore, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v prípade poistnej udalosti č. 8013879559 poškodenému W. Š., ktorý predmetnú poistnú udalosť riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný v súlade s uvedeným a po predložení potrebných podkladov sčasti vyplatil poistenému poistné plnenie. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na poskytnutie poistného plnenia, sporný je preto len rozsah poskytnutia poistného plnenia. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej

nehody, považuje vzhľadom na vyššie uvedené za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“ V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku poistnej udalosti bola poistná udalosť poisteným riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že poistený si v dôsledku poistnej udalosti dal opraviť vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov za opravu vo faktúre, ktorá bola ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii predmetnej poistnej udalosti s presným opisom a vymedzením, koľko žalovaný poistenému plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie žalovaného bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informáciu o tom, že pohľadávka poisteného bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Mal za to, že v žalobe uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považoval argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5A.K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že samotná škoda vznikla poistenému už momentom vzniku poistnej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Poukázal na ust. . Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990) Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda poistná udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom inštitútu poistenia, ktoré má chrániť poisteného a ktorého podstatou je prenos negatívneho dopadu v dôsledku poistnej udalosti na poisteného. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Mal za to, že u poisteného W. Š. žalovaný uznal existenciu jeho pohľadávky, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 980,98 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 761,04 EUR. V zmysle vyššie uvedeného tak mal za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle v platnom znení čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle ., okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlho uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: ) Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhov pri uplatňovanom nároku. Takéto konanie žalovaného považuje za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. 5B.K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom W. Š. (poisteným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej

zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 153,94 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného článku zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019 je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetnej zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení (ďalej len „“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: ). Žalovaný tvrdí, že samotný predmet ZoPP je nejasný, nešpecifikovateľný a rozporuplný. Tvrdil, že určitosť ZoPP treba posudzovať vzhľadom na určitosť predmetu postupovanej pohľadávky. Podľa aktuálnej judikatúry je ZoPP určitá ak je v nej dostatočne jasne určená osoba dlžníka, dôvod vzniku a výška samotnej pohľadávky. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú jednak presné určenie dlžníka a jednak dôvod vzniku a výšku pohľadávky, ktorú má postupca voči dlžníkovi, preto sú predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok celkom určité a platné. Mal tak za to, že predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považuje tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcov za bezpredmetné a právne irelevantné. 5C.Vo vzťahu k dôvodnosti krátenia poistného plnenia uviedol, že žalovaný vo svojom oznámení o poistnom plnení neuviedol riadne dôvody na základe čoho krátil poistné plnenie. Uvádza iba že, poskytol primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis, náklady na alternatívne diely a primerané náklady na lakovací materiál. Avšak neuvádza na základe čoho vypočítal primeranosť nákladov. Žalovaný nepredložil ani len kalkuláciu, v ktorej by bola zohľadnená výška normohodiny a lakovacieho materiálu. Žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia, ktoré boli uvedené v Návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.05.2019. Oznámenie o poistnom plnení pri predmetnej poistnej udalosti na základe uvedeného považuje za nepreskúmateľné, neodôvodnené a arbitrárne. Podľa : „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ Žalovaný sa nevyjadril k dôvodom krátenia poistného plnenia, ani len nepoprel argumentáciu žalobcu, čím uznal tvrdenia žalobcu v Návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.05.2019. 5D.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v

zmysle v znení neskorších predpisov, keďže šetrenie poistných udalostí vykonávala organizačná zložka poškodeného a to Centrum likvidácie Košice, ktorá má adresu sídla na Mäsiarska 11, Košice. Uviedol, že podľa výkladu , toto ustanovenie možno použiť aj vtedy, keď nižšia zložka, ktorej sa spor týka nemá právnu subjektivitu (R50/1966). Centrum likvidácie Košice možno považovať za organizačnú zložku žalovaného v zmysle ust. . Táto organizačná zložka slúži na vybavovanie a riešenie záležitostí klientov, t.j. na komunikáciu s klientmi, ako poradné miesto, alebo miesto, kam možno osobne doručiť podania a doklady adresované poisťovni. Zároveň je splnená aj ďalšia podmienka a síce, že spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky vzhľadom na to, že práve Centrum likvidácie Košice priamo komunikovalo s klientom, vykonávalo šetrenie poistnej udalosti, preberalo dokumenty- faktúry atď. Z uvedeného je zrejmé, že všetky záležitosti týkajúce sa poistných udalostí, ktorých sa predmetný spor týka, boli vybavované riešené práve Centom likvidácie Košice. Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach, keď žalovaný namietal miestnu príslušnosť súdu stanovenú podľa . “Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa chápe nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri ( ), ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber, treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“(bod 6 uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2017, sp. zn. ). “Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave, ako súd nadriadený, po preskúmaní veci v súlade s ustanovením dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením veci je dôvodný, nakoľko miestne príslušným na rozhodnutie a prejednanie veci je súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka organizačnej zložky. Nie je pri tom rozhodujúce, či takáto organizačná zložka má alebo nemá právnu subjektivitu, ale to, či sa predmet sporu týka tejto zložky a či činnosť nižšej organizačnej zložky korešponduje s činnosťou právnickej osoby.”(bod 8 uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2017, sp. zn. ). “Podľa odvolacieho súdu práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje, vyplývajú zo vzťahu s organizačnou zložkou, ktorá vykonávala šetrenie poistnej udalosti a rozhodla o výške poistného plnenia.” (bod 7 uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ). “Podľa ustálenej súdnej praxe nižšou zložkou je treba rozumieť závod, prevádzkareň, pobočku, predajňu, zberňu a pod., ktorá priamo jedná s klientmi. Táto nižšia organizačná zložka nemusí mať právnu subjektivitu a podstatné je len to, že vybavuje konkrétne obchodné veci s klientmi.” (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. ). “Na to, aby sídlo zakladalo miestnu príslušnosť, však zákon vyžaduje, aby sa jej spor priamo týkal.” (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: ) Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. : „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“

6.Podaním zo dňa 15.01.2020 (doručeným súdu 15.01.2020 o 23:33 hod.) právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v termíne pojednávania, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j., aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) o ospravedlnenie neúčasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom dňa 17.01.2020. Uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.01.2020 navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko tento neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, ani vážnymi okolnosťami. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2019, sp. zn. zo dňa 26.06.2019, sp. zn. zo dňa

06.08.2019 a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 04.06.2019 a sp. zn. zo dňa 21.01.2019.

8.Okresný súd Košice I rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. -149 zo dňa 17.01.2020 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 153,94 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 153,94 EUR od 27.02.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

9.Proti rozsudku uvedenému v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -209 zo dňa 31.07.2020 zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Košice I zo dňa 17.01.2020, č.k. -149 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V novom konaní súd prvej inštancie má rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

10.Právny zástupca žalobu, žalovaný a právny zástupca žalovaného, hoci boli na pojednávanie dňa 28.05.2021 riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili. Žiadali svoju neúčasť ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

11.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

12.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Poistnú zmluvu zo 17.05.2018, Poistku č. ako potvrdenie o uzatvorení poistno- zmluvného vzťahu, faktúru č. P190024, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.02.2019, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019, Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5), cenníky servisov AUTO Gábriel s.r.o. a Moris Slovakia s.r.o., kategorizáciu vozidiel, Posudok/kalkuláciu č. ZP000444 zo dňa 31.01.2019.

13.Žalovaný na podporu svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy.

14.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 12.01.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle E. E., EVČ: L., rok výroby: 2017, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému W. Š., bytom H. X, XXX XX L. X. Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla (č. návrhu poistnej zmluvy 2769035191). Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil pričom, žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 8013879559. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla E. E., EVČ: L., rok výroby: 2017, v dôsledku poistnej udalosti č. 8013879559, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 980,98 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P190024. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.02.2019, žalovaným oznámené, že dňa 11.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013879559 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8013879559 predstavuje sumu 980,98 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 761,04 EUR s DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške 66 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 153,94 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Nebolo sporné ani to, že medzi ako W. Š. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019.

15.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. a , či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 153,94 EUR s prísl. voči žalovanému.

16.Poistnou zmluvou zo dňa 17.05.2018 (číslo návrhu poistnej zmluvy 2769035191) a Poistku č. (ako potvrdením o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu) zo dňa 30.07.2018 mal súd

preukázané, že žalovaný ako poisťovňa uzavrel s W. Š., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, XXX XX L. poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla so začiatkom poistenia 17.05.2018. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo E. E., EČV: L..

17.Faktúrou č. P190024 zo dňa 31.01.2019 splatnou 14.02.2019, na sumu 980,98 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval W. Š. cenu za opravu vozidla s EČV: L..

18.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.02.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 11.02.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8013879559) s tým, že poistné plnenie vo výške 761,04 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení súd zistil, že faktúra za opravu vozidla č. P190024 bola vystavená na sumu 980,98 EUR. Neprimerane bola účtovaná práca: normohodina vo výške 153,94 EUR. Spolu bolo priznaných 827,04 EUR. Zo sumy 827,04 EUR bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 66 EUR. Poistné plnenie predstavovalo 761,04 EUR.

19.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019 mal súd preukázané, že postupca (W. Š.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 153,94 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P190024, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8013879559. Predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 153,94 EUR a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

20.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky autoservisov, podľa ktorých (pre porovnateľné auto) v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 39 EUR bez DPH (mechanická dielňa) a 49 EUR bez DPH (karosárska a lakovacia dielňa) a v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 30 EUR bez DPH (mechanické práce) a 33 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce).

21.Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu aj Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5).

22.Podľa kalkulácie opravy č. ZP000444 zo dňa 31.01.2019 (vyhotovenej žalobcom) náklady na opravu vozidla E. E., EČV: L. predstavujú 980,98 EUR s DPH (817,48 EUR bez DPH).

23.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 153,94 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 153,94 EUR od 27.02.2019 do zaplatenia.

24.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

25.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

26.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

27.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

28.Žalovaný namietal, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná.

29.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

30.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

32.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

33.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Zo obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

34.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody,

na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému W. Š. už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že tento mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poistený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. P190024, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

35.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 33. a 34. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

36.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení o poistnom plnení zo dňa 12.02.2019 ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.

37.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

38.Podľa ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

39.Podľa ust. poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

40.Podľa ust. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie

práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

41.Podľa ust. povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

42.Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

43.Podľa ust. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede () bolo určené nižšie poistné.

44.Podľa ust. poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

45.Podľa ust. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

46.Podľa ust. poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

47.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

48.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.02.2019 krátil poistné plnenie v časti priznanej normohodiny za vykonané práce, pričom priznal ju len vo výške 23 EUR vrátane DPH a v časti primeraných nákladov na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%).

50.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. 8013879559 vychádzal z , kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. až 3 , právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ).

51.V zmysle čl. 12 bodu 3. Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5): Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A až D, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.

52.V zmysle čl. 12 bodu 5. písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5): Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na náhradné diely, materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.

53.V zmysle čl. 12 bodu 8. písm. b) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5): Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v zmluvných opravovniach poisťovne sa za primerané náklady považujú náklady, ktoré zodpovedajú výške normohodiny dojednanej medzi poisťovňou a zmluvným servisom, pri použití predpísanej technológie opravy MV výrobcom a pri použití náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni originálnych náhradných dielov alebo alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov) v nadväznosti na dobu prevádzky vozidla. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely.

54.V zmysle čl. 12 bodu 5. písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5): Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20% z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné

plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%.

55.Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný nepostupoval ani v súlade s čl. 12 bodom 5. písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5), nakoľko nevyhotovil kalkuláciu na opravu, nedodržal výšku primeranej ceny za práce a neinformoval písomnou formou poisteného o primeraných nákladoch na opravu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 23 EUR vrátane DPH (19,17 EUR bez DPH) je nedôvodné. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 23 EUR (20 EUR) vrátane DPH. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

56.Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani vo všeobecných poistných podmienkach. Žalovaný nepreukázal súdu, že by jednoznačne určil poškodenému opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. V zmysle čl. 12 bodu 7. všeobecných poistných podmienok poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaný však toto svoje právo nevyužil a opravovňu neurčil, resp. nepreukázal súdu, že by tak urobil.

57.Poisťovňa zmluvou zaväzuje právnych predchodcov žalobcu k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahov proti vôli právnych predchodcov žalobcu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná, pretože spotrebiteľ je viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla si zakúpil aj ďalšiu službu a to v ním určenou autoservise. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné, nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.

58.Súdu nebolo preukázané akým spôsobom, resp. v akej výške mal žalovaný krátiť poistné plnenie s poukazom na skutočnosti uvedené v oznámení o poistnom plnení, podľa ktorých žalovaný priznal len primerané náklady na lakovací materiál (výšku lakovacej konštanty 100%).

59.Z faktúry za opravu jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Je potrebné poukázať aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. . Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané.

60.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (11.02.2019), dostal sa do omeškania (dňom 27.02.2019) so zaplatením sumy 153,94 EUR a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami a nariadenia vlády SR č. .

61.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel

62.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

64.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

65.Nakoľko žalovaný mal v odvolacom konaní proti rozsudku pre zmeškanie plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).