Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/115/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml. v spore žalobcu: Zero Bypass Limited, súkromná akciová spoločnosť, so sídlom CMS Cameron McKenna LLP, Cannon Place, Cannon Street 78, Londýn EC4N 6AF, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zapísaná v registri : Companies House , číslo zápisu : 9905508 konajúca prostredníctvom: Zero Bypass Limited, organizačná zložka, so sídlom Vlčie hrdlo 72B, Bratislava- mestská časť Ružinov 821 07, IČO: 50 110 276 práv. zast. Rubikon Legal, s. r. o., Baštová 343/5, Bratislava- mestská časť Staré Mesto 81103, IČO: 47 253 185, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s, so sídlom Spálená 75/16, Praha 110 00, Česká republika, IČO: 452 72 956 konajúca prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava- mestská časť Karlova Ves 841 04, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 875,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislave III č.k. - 450 zo dňa 11. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislave III č.k. - 450 zo dňa 11. 03. 2024 potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ( ďalej aj „súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd“ ) rozsudkom č.k. - 450 zo dňa 11. marca 2024 ( ďalej aj „ napadnuté rozhodnutie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 875,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 875,93 eur od 24.03.2022 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva ,že žalobou z 04. 05. 2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 875,93 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody (ušlého zisku). Žalobca uviedol, že dňa 30. 11. 2021 (pôvodne nesprávne uvedeného ako 31. 11. 2021, čo bolo následne opravené) došlo k dopravnej nehode zapríčinenej prevádzkou motorového vozidla JAGUAR XJ, EČ Z., na rýchlostnej ceste R7-3 (úsek Šamorín - Dunajská Lužná), pri ktorej vodič X. Q. neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky. Prevádzkovateľom vozidla bola spoločnosť FITBOOK, s. r. o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 999 390. Nehoda mala za následok zablokovanie úseku R7-3 v km 15,6 v smere Prievoz. 3. Žalobca ďalej uviedol, že na základe Koncesnej zmluvy zo dňa 20. 05. 2016, uzatvorenej medzi Slovenskou republikou (zastúpenou Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

ako verejným obstarávateľom) a žalobcom ako koncesionárom, ktorej predmetom je koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov diaľnice D4 Jarovce - Rača a rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz - Holice (projekt PPP), je žalobca v zmysle časti 4 bodu 21.8 písm. a) tejto zmluvy povinný zabezpečiť nepretržitú a bezpečnú prevádzku Projektovej cestnej komunikácie na 24-hodinovej báze. V prípade prerušenia prevádzky sa žalobcovi v zmysle zmluvy znižuje jeho odmena, pričom toto zníženie žalobca kvalifikoval ako ušlý zisk. Mechanizmus výpočtu mesačných platieb za dostupnosť, vrátane faktoru za dostupnosť jazdných pruhov, upravuje časť 3 prílohy č. 12 Koncesnej zmluvy (tabuľka 4). 4. V dôsledku predmetnej dopravnej nehody bola faktúra žalobcu č. 2022002 (mesačná) ponížená o sumu 236,37 eur a faktúra č. 2022017 (polročná) o sumu 639,56 eur, spolu teda o 875,93 eur, z titulu zrážky za nedostupnosť jazdného pruhu. Žalobca vyvodzoval zodpovednosť žalovaného z ustanovenia upravujúceho objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, pričom za preukázané predpoklady tejto zodpovednosti (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie) považoval skutočnosť, že vodič porušil povinnosť prispôsobiť rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky podľa o cestnej premávke, čo vyplývalo z policajnej správy (Potvrdenie o obmedzení premávky D4/R7), ako aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 27. 05. 2022. Podľa sa nahrádza skutočná škoda, ako aj to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 5. Žalobca si nárok uplatnil priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), keďže prevádzkovateľ vozidla mal u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie (číslo poistnej zmluvy 2407091149). Podľa žalobcu je žalovaný v zmysle povinný nahradiť ušlý zisk a v zmysle tohto zákona aj účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, keďže poistné plnenie bolo neoprávnene odmietnuté. Nárok si uplatnil u žalovaného písomným Uplatnením nárokov na náhradu škody z 30. 11. 2021 podľa . Žalovaný Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti z 08. 03. 2022 (doručeným žalobcovi 16. 03. 2022) odmietol zahrnúť do poistného plnenia položku „náklady na uzávierku R7-3“ vo výške 875,93 eur bez DPH s odôvodnením, že tieto náklady nie sú kryté podľa , a likvidáciu tejto poistnej udalosti v uvedenom rozsahu ukončil. Rovnaké stanovisko zopakoval v stanovisku k odvolaniu k poistnej udalosti č. 6401113195 zo 4. 5. 2022 a v odpovedi na podnet z 27. 5. 2022, pričom ho doplnil o tvrdenie o fiktívnosti uplatnenej škody. Žalobca mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle , keďže neuhradil preukázanú dlžnú sumu v lehote 15 dní po ukončení šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť. 6. Žalovaný v odpore navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že poistná udalosť bola u neho nahlásená 22. 02. 2022 a vznikla 30. 11. 2021 (nie 31. 11. 2021), keď vodič poisteného vozidla JAGUAR XJ, EČ Z. (X. Q.), narazil na 15,5 km rýchlostnej cesty R7 do zvodidiel a poškodil ich; udalosť šetrilo Diaľničné oddelenie PZ v Bratislave pod ČVS: KRP-BAKDI4-5-487/2021. Žalobca si z tejto udalosti ako koncesionár uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 3 076,53 eur bez DPH, pričom doložil aj Potvrdenie o obmedzení premávky na úseku D4/R7 vydané Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, podľa ktorého obmedzenie premávky trvalo od 17:17 h do 18:45 h (88 minút). Žalovaný po registrácii poistnej udalosti pod č. 6401113195 a vykonaní úkonov smerujúcich k jej došetreniu ukončil likvidáciu dňa 08. 03. 2022 s tým, že žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 2 200,60 eur, teda v rozsahu, v akom považoval nárok za riadne preukázaný. Nárok na náhradu ušlého zisku za uzávierku jazdného pruhu vo výške 875,93 eur nepovažoval za preukázaný ani čo do základu, ani čo do výšky, a preto ho do poistného plnenia nezahrnul. Žalovaný namietal, že z časti 4 bodu 21.8 písm. a) Koncesnej zmluvy žalobcovi žiadne konkrétne zníženie odmeny explicitne nevyplýva, a že žalobca odkazom na vzorec výpočtu platby za dostupnosť podľa prílohy č. 12 Koncesnej zmluvy nepreukázal vznik ušlého zisku v žalovanej výške, keďže nebolo zrejmé, aké konkrétne hodnoty možno do vzorca dosadiť. Z faktúry č. 2022002 ani z prílohy č. 2 k mesačnému výstupu za december 2021 podľa žalovaného nevyplývalo, aká konkrétna zrážka sa viaže k nehode z 30. 11. 2021; podľa prílohy č. 2 mala zrážka za nedostupnosť úseku R7-3 predstavovať sumu 429,41 eur, teda podstatne nižšiu, než akú si žalobca uplatnil. Žalobca podľa žalovaného tiež nepreukázal, aká odmena by mu za obvyklého chodu vecí (bez dopravnej nehody) prislúchala. 7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa Potvrdenia Diaľničného oddelenia PZ bolo obmedzenie premávky 30. 11. 2021 od 17:17 h do 18:45 h (88 minút) vyvolané dopravnou nehodou v zmysle a , pri ktorej podľa jeho vedomostí koncesionárovi zrážka za nedostupnosť jazdného pruhu neprináleží, keďže cestu uzatvorila polícia. Súčasne poukázal na

rozpor medzi Uplatnením nároku z 19. 01. 2022, v ktorom žalobca uvádzal zrážku zodpovedajúcu 88- minútovému obmedzeniu premávky, a prílohou č. 2 k mesačnému výstupu za december 2021, podľa ktorej sa uplatnená zrážka za úsek Šamorín - Dunajská Lužná viazala na obmedzenie dostupnosti dňa 01. 12. 2021 v čase od 15:05 h do 19:37 h, z čoho vznikla nejasnosť, za ktorý deň si žalobca ušlý zisk vlastne uplatňuje. 8. Na podporu svojej argumentácie žalovaný citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. apríla 2010, podľa ktorého ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať, pričom nestačí len pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu vecí by k zväčšeniu majetku poškodeného došlo. S poukazom na a žalovaný uviedol, že nárok na ušlý zisk možno priznať len vtedy, ak ho poškodený riadne preukáže, čo sa podľa jeho názoru v danom prípade nestalo. Namietal tiež, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky poisteného vozidla podľa a vznikom ušlého zisku, keďže priamou príčinou nerozmnoženia majetku žalobcu nebola samotná dopravná nehoda, ale zmluvný záväzok žalobcu vyplývajúci z Koncesnej zmluvy, na základe ktorého sa mu odmena pri nedostupnosti komunikácie kráti. 9. Žalobca vo vyjadrení k odporu zotrval na žalobe v plnom rozsahu. Zdôraznil, že nie je sporné, že dňa 30. 11. 2021 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič motorového vozidla JAGUAR XJ, EČ Z., na rýchlostnej ceste R7-3 (úsek Šamorín - Dunajská Lužná). Poukázal na to, že žalovaný sám túto škodovú udalosť prešetril a posúdil ako odôvodnenú poistnú udalosť a poskytol z nej poistné plnenie, avšak nie v celom uplatnenom rozsahu, keďže z uplatňovaného nároku neuhradil jedinú položku, a to vyčíslený nárok na náhradu za uzávierku (nedostupnosť) jazdného pruhu. Žalobca zároveň upozornil, že žalovaný v odpore i vo svojich predchádzajúcich stanoviskách túto položku označoval nejednotne (raz vo výške 875,93 eur, inokedy 878,93 eur bez DPH), pričom predmetom žaloby zostáva suma 875,93 eur vyplývajúca z priložených faktúr. 12. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie zamietnutia plnenia zo strany žalovaného bolo nezrozumiteľné a v priebehu likvidácie sa menilo - spočiatku žalovaný poukazoval len na všeobecné konštatovanie, že náklady na uzávierku jazdného pruhu nie sú kryté poistením podľa , následne túto argumentáciu doplnil o spochybnenie príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky poisteného vozidla a vznikom škody. Podľa žalobcu pritom nebolo nijako objasnené, v čom spočíva rozdiel medzi príčinnou súvislosťou, ktorú žalovaný bez výhrad uznal pri ostatných (uhradených) nárokoch vyplývajúcich z tej istej škodovej udalosti, a príčinnou súvislosťou pri nároku, ktorý je predmetom tohto konania. 13. Žalobca poukázal na to, že zo zákona jednoznačne vyplýva, že sa vždy nahrádza tak skutočná škoda, ako aj ušlý zisk, a to konkrétne z: a) , podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), a b) , podľa ktorého má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu ušlého zisku. Podľa žalobcu je nepochopiteľné a neopodstatnené, prečo žalovaný pri nárokoch na skutočnú škodu kauzálny nexus (príčinnú súvislosť) nespochybňuje, no pri nároku na ušlý zisk áno, keď príčinou oboch nárokov je tá istá dopravná nehoda z 30. 11. 2021. 14. K otázke zodpovednosti žalobca uviedol, že zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla podľa až je založená na objektívnom princípe, vychádzajúcom z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, pričom subjekt zodpovednosti sa jej zbaví len vtedy, ak preukáže, že škode sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Príslušný policajný orgán pritom zavinenie vodiča vozidla EČ Z. konštatoval a žalovaný podľa žalobcu nijako nepreukázal, že by sa škode nedalo zabrániť. Spôsobeným následkom bola jednak skutočná škoda (ktorú žalovaný uznal a uhradil a ani ju nerozporoval) a jednak ušlý zisk (lucrum cessans) - majetkový prospech spočívajúci v nenastalom zväčšení majetku poškodeného, ktorý by žalobca dosiahol, nebyť škodovej udalosti zapríčinenej vodičom uvedeného vozidla. 15. Žalobca zdôraznil, že je daná i priama príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a konkrétnym úbytkom na jeho majetku: priamou príčinou tohto stavu bola dopravná nehoda, a nie uzatvorenie Koncesnej zmluvy; priamym následkom škody na zvodidle spôsobenej dňa 30. 11. 2021 bolo uzatvorenie príslušných jazdných pruhov za účelom opravy, a teda ušlý zisk spôsobený touto opravou. Nebyť konania vodiča a prevádzky vozidla EČ Z., ktorá vyústila do dopravnej nehody, k vzniknutej škode vrátane ušlého zisku by nedošlo, keďže samotné uzatvorenie Koncesnej zmluvy v roku 2016 nemohlo spôsobiť úbytok na majetku žalobcu, ku ktorému došlo až v roku 2021.

16. Žalobca ďalej považoval argumentáciu žalovaného, ktorý napádal celý zodpovednostný stav a kauzálny nexus poukazovaním na existenciu Koncesnej zmluvy (hoci zodpovednostný vzťah žalovaný fakticky uznal už samotnou likvidáciou poistnej udalosti a úhradou skutočnej škody), za rozpornú a nedôvodnú. Poukázal na to, že výška náhrady ušlého zisku vždy nutne vyplýva z iného (samostatného) právneho vzťahu medzi poškodeným a treťou osobou, ktorá by inak poškodenému očakávaný prospech poskytla - v danom prípade bol touto treťou osobou verejný obstarávateľ na základe Koncesnej zmluvy. Rovnako, ak by škoda vznikla napríklad na inom motorovom vozidle namiesto zvodidla, ušlý zisk by sa posudzoval vo vzťahu k prevádzkovateľovi tohto vozidla (napr. za nevykonanú prepravu), teda tiež na základe iného záväzkového vzťahu. Uzatvorenie Koncesnej zmluvy tak podľa žalobcu nebolo a ani nemohlo byť priamou príčinou úbytku na jeho majetku, ale len zmluvným dojednaním určujúcim spôsob výpočtu výšky ušlého zisku. Žalobca ďalej uviedol, že pri dôslednom uplatnení argumentácie žalovaného by nebolo možné vyčísliť žiadny ušlý zisk v žiadnom právnom vzťahu, a napokon by nebolo možné realizovať ani samotné poistné produkty žalovaného kryjúce ušlý zisk, keďže príčinou každého ušlého zisku by vždy bol právny vzťah zakladajúci spôsob jeho výpočtu, čím by sa takéto poistné zmluvy dostávali do rozporu so zákonom. 17. Vzhľadom na to, že žalovaný v odpore opakovane spochybňoval, že nárok na ušlý zisk vôbec vyplýva z predložených dokumentov (Koncesnej zmluvy a faktúr), žalobca pre účely ďalšieho konania podrobne objasnil súvislosti a nároky vyplývajúce z Koncesnej zmluvy, ktorá vzhľadom na svoj rozsah (12 častí, 19 príloh, 585 strán) upravuje komplexný právny vzťah medzi žalobcom a verejným obstarávateľom, pričom zároveň poprel všetky opačné závery žalovaného ohľadom jej výkladu: a) žalobca je v zmysle Koncesnej zmluvy povinný vykonať všetky potrebné opatrenia na prevádzkovanie a údržbu Projektovej cestnej komunikácie tak, aby bola zabezpečená jej nepretržitá a bezpečná prevádzka na 24-hodinovej báze, čo vyplýva z časti 4 bodu 21.8.1 písm. a) Koncesnej zmluvy, ako aj z ďalších povinností uvedených pod písm. b), c) a d) tohto bodu a v iných častiach zmluvy; b) predmetom Koncesnej zmluvy je najmä zabezpečovanie prevádzky a údržby definovaných úsekov cestných komunikácií za podmienok upravených najmä v prílohe č. 12 Koncesnej zmluvy, vrátane zabezpečovania dostupnosti spravovaného cestného telesa, za čo žalobcovi ako koncesionárovi prináležia platby za dostupnosť jednotlivých úsekov, jazdných a odstavných pruhov; zrážky za nedostupnosť sa uplatňujú spôsobom argumentum a contrario k mechanizmu platieb za dostupnosť - ak dostupnosť príslušného úseku v príslušnom čase nie je zabezpečená, nárok na odmenu (platbu za dostupnosť) žalobcovi za dané obdobie nevzniká, pričom práve táto neuhradená odmena predstavuje ušlý zisk; c) na vysvetlenie mechanizmu výpočtu žalobca predložil súbor „Výpočet zrážky za uzávierku jazdného pruhu Z.“, ktorý zohľadňuje najmä: (i) jednotlivé časové úseky, počas ktorých boli konkrétne pruhy úseku 11N v dôsledku opravy zvodidiel poškodených dopravnou nehodou uzatvorené (rozčlenené podľa hodinových intervalov v čase od 15:05 h do 19:37 h), (ii) jednotlivé aplikovateľné všeobecné a variabilné faktory výpočtu dostupnosti a (iii) legendu týchto faktorov podľa prílohy č. 12 Koncesnej zmluvy (A- faktor definujúci príslušnú trasu a pruhy, C-faktor definujúci návalové obdobia, T-faktor definujúci časové obdobia), pričom súbor obsahuje aj (iv) záverečný výpočet zrážky vo výške 875,93 eur po dosadení konkrétnych vstupov pre daný úsek; d) príslušné zrážky boli aplikované výlučne za čas venovaný oprave zvodidiel jazdného pruhu úseku 11N poškodených vozidlom EČ Z., t. j. v dátume 01. 12. 2021, ako to vyplýva z priloženého výpočtu; za čas samotnej dopravnej nehody, počas ktorého daný úsek uzatvorila polícia (88 minút dňa 30. 11. 2021), nebola žiadna zrážka aplikovaná, keďže podľa Koncesnej zmluvy ide o tzv. oslobodenú udalosť nedostupnosti; zrážka bola naopak aplikovaná za obdobie uzávery úseku na nasledujúci deň, t. j. 01. 12. 2021 od 15:05 h do 19:37 h, počas ktorého bol žalobca nútený vykonať nevyhnutné opravy (v zmysle zmluvy spravidla do 24 hodín od poškodenia), za čo mu nevznikol nárok na platbu za dostupnosť tohto úseku od verejného obstarávateľa, čím došlo k poníženiu jeho faktúry a k úbytku na jeho majetku; e) platobné podmienky Koncesnej zmluvy (časť 2 prílohy č. 12) upravujú jednotkové platby mesačné (cca 25 %) a polročné (cca 75 %) za dostupnosť jednotlivých úsekov, na základe čoho žalobca vystavil faktúru č. 2022002 (mesačnú, za obdobie december 2021) a faktúru č. 2022017 (polročnú, za príslušný polrok); žalobca do spisu doplnil aj Dodatok č. 1 ku Koncesnej zmluve z 22. 12. 2016, upravujúci mesiace splatnosti polročných faktúr; f) súčasťou každej faktúry je Mesačná správa o poskytovaní služieb (žalobca doplnil správu za december 2021), ktorej prílohou je podrobný rozpis jednotlivých úsekov a uzávierok; z prílohy č. 2 k tejto správe (str. 7, zvýraznené zelenou farbou) vyplýva, že do mesačnej faktúry č. 2022002 bola za uzávierku úseku R7-3 (úsek 11N) zahrnutá čiastka 236,37 eur (kolónka „mesačná zrážka“) a do následnej polročnej faktúry č.

2022017 čiastka 639,56 eur (kolónka „polročná zrážka“), čo v súčte predstavuje uplatnenú sumu 875,93 eur (kolónka „celková zrážka“); g) faktúry pre svoju prehľadnosť obsahujú (vzhľadom na desiatky zrážok uplatňovaných mesačne) iba výsledné sumy za jednotlivé úseky (sekcie) cestných komunikácií D4/R7 (úseky č. 1 až 5) podľa vydaných stavebných povolení, pričom sledovaný úsek Šamorín - Dunajská Lužná (11N) je zaradený a fakturovaný v rámci položky „úsek 5“ príslušnej faktúry; h) napokon žalobca zdôraznil, že každý mesačný výstup vypracovaný žalobcom je následne overovaný (verifikovaný) verejným obstarávateľom, a to na dennej, týždennej a mesačnej báze, pričom v prípade nesúladu v kalkulácii jednotlivých zrážok zasiela verejný obstarávateľ žalobcovi tzv. oznámenie o rozporovaní - v danom prípade „Oznámenie o rozporovaní výšky Mesačnej Jednotkovej platby za mesiac december 2021 s predložením jej rozdielneho výpočtu“ zo dňa 21. 01. 2022. Zrážka za uzávierku úseku 11N Šamorín - Dunajská Lužná, evidovaná pod „ID 17470“, v tomto oznámení uvedená nebola, teda nebola zo strany verejného obstarávateľa rozporovaná, ale naopak akceptovaná a mohla byť zaradená do fakturácie žalobcu. 18. Žalobca z uvedeného vyvodil, že v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej vozidlom EČ BL694VV musela byť vykonaná oprava poškodeného zvodidla (čo bolo zaznamenané aj Diaľničným oddelením PZ v Potvrdení o obmedzení premávky), v dôsledku čoho bol žalobca nútený odstaviť príslušný úsek na nevyhnutnú dobu opravy, za čo mu voči verejnému obstarávateľovi nevznikol nárok na odmenu za dostupnosť tohto úseku, ktorý by mu inak, nebyť dopravnej nehody, podľa Koncesnej zmluvy vznikol. Neuhradenú odmenu za dostupnosť úseku 11N Šamorín - Dunajská Lužná preto žalobca považoval za priamy úbytok na svojom majetku, ktorý nemohol byť verejným obstarávateľom uhradený ani žalobcom fakturovaný, teda za ušlý zisk, ktorý nemožno považovať za fiktívny, keďže ide o skutočné zníženie súm fakturovaných a uhrádzaných verejným obstarávateľom. Suma zrážky 875,93 eur podľa žalobcu predstavuje presnú výšku odmeny, ktorá by mu inak za obvyklého chodu vecí prislúchala v súvislosti s prevádzkou úseku 11N, a teda zisk, ktorý bolo možné na základe uzatvorenej Koncesnej zmluvy reálne očakávať.

19. Žalovaný vo vyjadrení z 08. 09. 2023 uviedol, že nerozporuje vznik poistnej udalosti tak, ako bola opísaná v žalobe, ani zodpovednosť svojho poistenca, t. j. prevádzkovateľa motorového vozidla JAGUAR XJ, EČ Z., za vznik dopravnej nehody a spôsobenie škody na inom majetku. Za kľúčové v danom spore však považoval ustáliť, v akom rozsahu je daná zodpovednosť poisteného, za ktorého má žalovaný plniť, t. j. či a v akom rozsahu osoba s poistením zodpovednosti u žalovaného zodpovedá poškodenému podľa za škodu, keďže od tohto rozsahu sa následne odvíja aj priamy nárok žalobcu ako poškodeného voči poisťovateľovi podľa . Zdôraznil, že plnenie poskytované poškodenému z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je nepochybne náhradou škody, ktorú poisťovateľ uhrádza poškodenému namiesto škodcu. 20. Žalovaný pripomenul, že predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody podľa , založeného na princípe objektívnej zodpovednosti, je kumulatívne splnenie troch podmienok: 1. existencia protiprávneho konania, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Zastával názor, že zodpovednosť jeho poistenca za ušlý zisk podľa nevznikla, keďže neboli naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady tejto zodpovednosti, v dôsledku čoho podľa žalovaného nevzniká ani nárok žalobcu uplatniť si nárok na „ušlý zisk“ voči poisťovateľovi - pokiaľ totiž nie je daná zodpovednosť poistenca žalovaného, neexistuje ani povinnosť žalovaného ako povinného zmluvného poisťovateľa uhradiť nároky, za ktoré poistenec sám nezodpovedá. 21. Podľa žalovaného z dikcie v spojení s vyplýva, že poisťovateľ uhrádza náhradu škody namiesto poistenca jedine v prípade, že poškodený uplatnené nároky riadne preukáže, pričom súčasne musí byť preukázaná i samotná zodpovednosť poistenca žalovaného za škodu, ktorej náhradu si poškodený voči žalovanému priamo uplatňuje. Predmetný nárok však podľa žalovaného nie je takým nárokom, za ktorý by zodpovedal jeho poistenec, keďže vznikol v dôsledku existencie zmluvných dojednaní medzi žalobcom a treťou stranou - verejným obstarávateľom, a nie v dôsledku konania poistenca. 22. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca pristúpil k záväzku, z ktorého mu vyplývala povinnosť zaistiť nepretržitú a bezpečnú prevádzku cestnej komunikácie na 24-hodinovej báze počas celého roka a minimalizovať nepriaznivé účinky nehôd, krízových situácií a iných udalostí, čo vyplýva z Výkonnostnej normy 1 (VN1) - Prevádzka a dostupnosť jazdných pruhov. Podľa žalovaného VN1

stanovuje prípad, kedy žalobcovi patrí plná platba za dostupnosť, avšak splnenie jej podmienok závisí od okolností, ktorých pravidelnosť výskytu žalobca vopred nevie odhadnúť. 23. Podľa žalovaného išlo pri krátení platieb za dostupnosť len o zmluvne dohodnutý spôsob výpočtu odmeny žalobcu v rámci jeho podnikateľského rizika, s ktorým bol žalobca pri uzatváraní Koncesnej zmluvy s verejným obstarávateľom uzrozumený; žalobca podľa žalovaného nikdy nepredpokladal, že mu bude vyplatená suma zodpovedajúca 100 % platby za dostupnosť, naopak musel počítať s tým, že platby budú priebežne krátené v dôsledku dopravných nehôd. Žalobca preto za pravidelného behu okolností a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol predpokladať, že mu budú patriť platby za dostupnosť v plnej výške, a preto sa podľa žalovaného v jeho prípade nemôže jednať o ušlý zisk.

24. K argumentácii žalobcu, že mu žalovaný sám uznal poistnú udalosť z 30. 11. 2021 ako odôvodnenú, avšak neuhradil poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, pričom z uplatňovaného nároku neuhradil jedinú položku - vyčíslený nárok na uzávierku (nedostupnosť) jazdného pruhu vo výške 878,93 eur bez DPH (pričom žalobca poukázal na to, že táto suma nie je totožná so sumou uplatnenou v žalobe) - a že žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný vidí rozdiel medzi týmto nárokom a ostatnými (uznanými a uhradenými) nárokmi, žalovaný uviedol, že pri šetrení poistnej udalosti z 30. 11. 2021 mal za preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu iba v prípade nárokov na skutočnú škodu, spočívajúcu v oprave zvodidiel a tých častí komunikácie, ktoré boli dopravnou nehodou preukázateľne poškodené (vrátane nákladov na materiál a zabezpečenie prác), keďže konaním poisteného došlo k porušeniu právnej povinnosti podľa § 9 ods. 5 zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon), k vzniku škody na komunikácii, ktorej prevádzku zabezpečuje žalobca, a k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody. 27. Žalovaný citoval znenie § 9 ods. 5 cestného zákona, podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej cesty, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je ten, kto poškodenie spôsobil, povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa so správcom komunikácie nedohodne, že poškodenie odstráni sám. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva rozdiel medzi nárokom na náhradu skutočnej škody a žalobou uplatneným nárokom na ušlý zisk: pri nároku na ušlý zisk neboli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, konkrétne protiprávne konanie poistenca a príčinná súvislosť, keďže zo žaloby nebolo zrejmé, porušenia akej právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu sa mal poistenec dopustiť, pričom takáto povinnosť nemôže vzniknúť len ako dôsledok zmluvného vzťahu tretích osôb - v danom prípade žalobcu ako koncesionára a verejného obstarávateľa. 28. Žalovaný ďalej zastával názor, že žalobca nepreukázal ani priamu príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou z 30. 11. 2021 a ušlým ziskom, t. j. nepreukázal neprerušený a izolovaný vzťah príčiny a následku. Priamou príčinou, ktorá bezprostredne predchádzala a vyvolala skutočnosť, že u žalobcu nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, nebolo podľa žalovaného spôsobenie dopravnej nehody prevádzkou poisteného vozidla, ale zmluvný záväzok vyplývajúci zo slobodného a dobrovoľného rozhodnutia žalobcu uzatvoriť Koncesnú zmluvu z 20. 05. 2016 s verejným obstarávateľom, podľa ktorej sa mu v prípade nedostupnosti príslušnej cestnej komunikácie odmena kráti. Týmto zmluvným dojednaním sa žalobca podľa žalovaného vedome vzdal nároku na odmenu, a preto medzi ušlým ziskom žalobcu a porušením povinnosti poistencom žalovaného nie je vzťah príčinnej súvislosti. 29. Na podporu svojho stanoviska žalovaný poukázal na to, že obdobným nárokom sa zaoberal aj Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom z 15. 07. 2021, sp. zn. , prisvedčil odvolacím dôvodom (vtedajšieho) žalovaného a zmenil prvoinštančné rozhodnutie tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku odvolací súd okrem iného uviedol, že mylná je úvaha, že dopravná nehoda zavinená poistencom žalovanej zakladá povinnosť žalovanej odškodňovať všetky nároky vzniknuté v súvislosti s dopravnou nehodou; pre nárok na poistné plnenie je rozhodujúci rozsah zodpovednosti osoby, za ktorú má poisťovateľ plniť, pričom sa musí v prvom rade zistiť a posúdiť, či a v akom rozsahu táto osoba zodpovedá poškodenému podľa za ujmu, od čoho sa až následne odvíja priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. Poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za prevádzku motorových vozidiel podľa citovaného rozsudku nie je neobmedzené a nehradia sa z neho všetky ujmy vzniknuté poškodenému v dôsledku škodovej udalosti, ale len nároky taxatívne uvedené v zákone, pokiaľ nie sú vylúčené, pričom ak zákon určitý druh nároku výslovne nestanovuje, je jeho náhrada z poistenia zodpovednosti vylúčená. Žalovaný ďalej citoval záver Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého zodpovednosť poistenca za obmedzenie dostupnosti cesty je daná len vtedy, ak právny predpis alebo zmluva ukladá vodičovi motorového vozidla povinnosť hradiť škodu za zavinenú nedostupnosť (uzávierku) cesty, pričom takáto povinnosť nemôže vzniknúť len ako dôsledok zmluvného vzťahu tretích osôb - v tamojšej veci koncesionára a žalobcu. Takúto povinnosť vodičovi povinne zmluvne

poisteného vozidla neukladá ani , ani , ani zákon o pozemných komunikáciách, ktorý v upravuje len povinnosť nahradiť náklady spojené s odstránením poškodenia komunikácie a jej uvedením do pôvodného stavu (skutočnú škodu), nie nevyplatenú odmenu za nedostupnosť. Podľa záverov tohto rozsudku príčinou straty očakávaného príjmu žalobcu v danej veci nebola dopravná nehoda, ale výlučne zmluvné dojednanie s koncesionárom o krátení odmeny pri nedostupnosti, ktorým sa žalobca vedome vzdal nároku na odmenu, takže medzi jeho škodou a porušením povinnosti poistencom žalovanej nebol vzťah príčinnej súvislosti; poistenec žalovanej sa vo vzťahu k uplatnenému nároku nedopustil žiadneho protiprávneho konania, a preto nebola splnená ani podmienka definujúca ušlý zisk ako ujmu, ktorú mohol poškodený pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu, dôvodne očakávať ako zväčšenie svojho majetku. 31. Žalovaný z opatrnosti napokon rozporoval aj výšku uplatneného nároku, ktorú nepovažoval za preukázanú ani po doplnení príloh k poslednému vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že v predloženom súbore „Výpočet zrážky za uzávierku jazdného pruhu BL694VV“, konkrétne v záložke „Claim s legendou“, sa dátum, čas ani výsledná suma zrážky nezhodujú s údajmi uplatnenými v žalobe, takže nemôže ísť o výpočet preukazujúci žalobou uplatnený ušlý zisk, a že v záložke „vzorce“ nie sú za všeobecné premenné dosadené konkrétne hodnoty umožňujúce overiť výšku nároku. Žalovaný uviedol, že samotné predloženie rozsiahlej dokumentácie (Koncesnej zmluvy, mesačnej správy a pod.) nepreukazuje výšku ušlého zisku, a že je povinnosťou žalobcu svoj nárok riadne preukázať v súlade s , ako aj s prejednávacím princípom ovládajúcim civilné sporové konanie. 32. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že nároky žalobcu uplatnené v konaní z titulu zrážky za dostupnosť jazdného pruhu sú neoprávnené a nepreukázané tak čo do základu, ako aj čo do výšky. Zotrval na tom, že ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je povinný plniť len oprávnené a preukázané nároky poškodeného, a trval na správnosti likvidácie poskytnutím poistného plnenia vo výške 2 200,60 eur, t. j. v rozsahu, v akom bol nárok žalobcu na náhradu škody riadne preukázaný, pričom sumu 875,93 eur naďalej nepovažoval za preukázaný nárok na náhradu ušlého zisku. 33. Žalobca vo vyjadrení z 01. 03. 2024 zopakoval, že zo zákona priamo vyplýva, že sa vždy uhrádza tak skutočná škoda, ako aj ušlý zisk, ako to vyplýva z a z o PZP. Podľa žalobcu nie je možné pri tej istej udalosti, ktorá sa odohrala v ten istý moment a tým istým spôsobom, vykladať naplnenie predpokladov zodpovednosti odlišne - v prípade skutočnej škody s tým, že boli naplnené, a v prípade ušlého zisku s tým, že naplnené neboli, ako to podľa žalobcu tvrdil žalovaný. 34. K namietanej absencii zodpovednosti poistenca žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nezodpovedá skutočnosti, keďže vodič poisteného vozidla, p. X. Q., jednoznačne zapríčinil škodovú udalosť, čo v konečnom dôsledku uznal aj žalovaný úhradou skutočne spôsobenej škody, a iného škodcu v danej veci niet. Na podporu tohto tvrdenia žalobca doplnil do spisu Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Krajského dopravného inšpektorátu, Diaľničného oddelenia PZ Bratislava, podľa ktorého vodič vozidla EČ BL694VV škodovú udalosť uznal vo vzťahu k poškodenému (žalobcovi) ako škodu spôsobenú vlastným zavinením, za čo mu bola uložená bloková pokuta v zmysle o priestupkoch za spáchanie priestupku podľa tohto zákona. 35. Žalobca ďalej doplnil, že pri zohľadnení presnej terminológie použitej v o cestnej premávke nešlo o dopravnú nehodu, ale o tzv. „škodovú udalosť“, ako ju označuje aj vyššie uvedené oznámenie polície. Vodič si bol podľa žalobcu porušenia právnych predpisov a svojho zavinenia pri vzniku škodovej udalosti jednoznačne vedomý, keďže ho potvrdil vlastnoručným podpisom v Správe o nehode z 30. 11. 2021. 36. Žalobca zdôraznil, že škoda nevznikla v dôsledku zmluvných dojednaní medzi žalobcom a treťou osobou, ale v príčinnej súvislosti so zavineným konaním vodiča poisteného vozidla, za ktoré mu bola uložená sankcia, čím bol podľa žalobcu jednoznačne naplnený predpoklad protiprávneho konania škodcu. Uviedol, že v príčinnej súvislosti s konaním poisteného skutočne došlo k ušlému zisku, t. j. k nedosiahnutiu očakávaného výnosu žalobcu, pričom táto suma nie je fiktívnou položkou, ale skutočnou sumou, o ktorú bol zisk žalobcu ukrátený. Podľa žalobcu je irelevantné, či predpokladal, že platby za dostupnosť mu budú hradené v plnej výške, keďže predmetom uplatneného nároku je konanie škodcu, jeho zavinené porušenie právneho predpisu a následná škoda vzniknutá na majetku žalobcu vrátane ušlého zisku. 37. Na podporu svojej argumentácie o príčinnej súvislosti žalobca opätovne odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a doplnil odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 29. 05. 2012, podľa ktorého príčinou vzniku škody spočívajúcej v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej bolo možné dôvodne očakávať majetkový

prospech, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného príjmu skutočne spôsobila; v posudzovanom prípade bola touto okolnosťou škodová udalosť zavinená vodičom poisteného vozidla, a nie Koncesná zmluva. 38. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že povinnosť uhradiť ušlý zisk neukladá žiadny zákon, keďže táto povinnosť podľa neho priamo vyplýva z a z , a že opačný záver by popieral existenciu a úpravu týchto dvoch predpisov. Na podporu svojho stanoviska doplnil argumentáciu z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. , v ktorom odvolací súd v obdobnej veci uviedol, že uplatnený nárok jednoznačne vykazuje charakter ušlého zisku podľa a že spochybňovanie tohto charakteru nároku zo strany žalovaného je špekulatívne. 39. K výške nároku žalobca zopakoval, že suma 875,93 eur bola riadne vypočítaná a vydokladovaná dôkazmi priloženými k jeho vyjadreniu z 25. 07. 2023. K predloženej excelovskej tabuľke spresnil, že rozhodujúci a „dosadený“ vzorec sa nachádza v záložke „CLAIM“, ktorá je prvou a rozhodujúcou záložkou dokumentu, zatiaľ čo ostatné záložky predstavujú legendu opisujúcu spôsob, akým sa žalobca a koncesionár k výslednej sume dopracovali, a neobsahujú samotnú výslednú sumu. Výšku ušlého zisku žalobca napokon vydokladoval aj poukazom na poníženie svojich faktúr, v rámci ktorých nebol dosiahnutý očakávaný zisk v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom. 40. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa , , a , , až , , , , a , podľa , až d) a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa a , a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa a o priestupkoch, podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a podľa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 41. Po vykonanom dokazovaní aplikujúc vyššie uvedené právne predpisy súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu vo veci samej. Za nesporné považoval, že dňa 30. 11. 2021 došlo k dopravnej nehode na rýchlostnej ceste, ktorú spôsobil poistený žalovaného a v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda. Túto si žalobca vyčíslil v celkovej výške 3 076,53 eur, pričom ju tvorí jednak skutočná škoda - náklady na zabezpečenie miesta zásahu a na opravu poškodení vrátane dodaného materiálu - v sume 2 200,60 eur, a jednak ušlý zisk v sume 875,93 eur, ktorý predstavuje zrážku za uzávierku (nedostupnosť jazdného pruhu) vykonanú na základe Koncesnej zmluvy z 20. 05. 2016 uzavretej medzi žalobcom a Slovenskou republikou. Sporné v konaní zostalo výlučne to, či žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody vznikol aj nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 875,93 eur voči poisťovni, s ktorou mal vinník dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 41. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti č. 6401113195 dňa 08. 03. 2022, pričom poistné plnenie krátil o sumu 875,93 eur s odôvodnením, že náklady na uzávierku rýchlostnej cesty nie sú kryté poistením podľa , a že v konaní žalovaný ďalej argumentoval, že priamou príčinou, ktorá bezprostredne predchádzala a vyvolala skutočnosť, že u žalobcu nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, nebola dopravná nehoda z 30. 11. 2021, ale zmluvný záväzok vyplývajúci zo slobodného a dobrovoľného rozhodnutia žalobcu uzatvoriť Koncesnú zmluvu s verejným obstarávateľom. Súd prvej inštancie sa s touto obranou žalovaného nestotožnil, keďže dospel k záveru, že v danom prípade došlo k naplneniu všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu: vzniku škody, porušenia povinnosti, kauzálneho nexusu a zavinenia. 42. K predpokladu vzniku škody súd uviedol, že žalobca v konaní relevantným spôsobom preukázal, že mu v dôsledku dopravnej nehody vznikla škoda, a to okrem skutočnej škody aj ušlý zisk vo výške 875,93 eur, ktorý vyplýva priamo z Koncesnej zmluvy (bod 21.8.1 písm. a)), podľa ktorej je žalobca povinný vykonať všetky potrebné opatrenia na prevádzkovanie a údržbu Projektovej cestnej komunikácie tak, aby bola zabezpečená jej nepretržitá a bezpečná prevádzka na 24-hodinovej báze. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tretej časti prílohy č. 12 Koncesnej zmluvy je podrobne popísané, na základe akého vzorca sa počítajú mesačné a polročné platby za dostupnosť jazdných pruhov, pričom podstatný vplyv na výpočet má aj faktor dostupnosti špecifikovaný v tabuľke č. 4 tejto prílohy. 43. Súd uviedol, že prostredníctvom uvedených ustanovení Koncesnej zmluvy vrátane jej príloh, ako aj faktúr vystavených žalobcom č. 2022002 (mesačná) a č. 2022017 (polročná) vrátane ich príloh, má dostatočne preukázaný spôsob výpočtu zrážky za nedostupnosť cestnej komunikácie, ako aj jej reálnu výšku (príloha k faktúre č. 2022002 na čísle listu 304 spisu). Na vysvetlenie súd doplnil, že dátum 01. 12.

2021 a uzávera pruhu v čase od 15:05 h do 19:37 h uvedené v prílohe k faktúre č. 2022002 (ID 17470, list 304 spisu) poukazujú na to, že hoci sa dopravná nehoda stala deň predtým, dňa 30. 11. 2021, práce na oprave zvodidiel poškodených touto nehodou sa vykonali až nasledujúci deň, 01. 12. 2021, pričom žalobca si v žalobe uplatnil ušlý zisk za zrážku nedostupnosti pruhu práve v čase opravy zvodidiel, a nie v samotný deň nehody. 44. Výpočet žalovanej sumy mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný aj z tabuliek založených v spise (na čísle listu 342 - obidve strany, ako aj na číslach listu 399 až 405). Súd prvej inštancie uviedol, že výpočet zrážky za nedostupnosť pruhu je síce komplexný, avšak nemá o ňom žiadne pochybnosti, keďže predmetnú zrážku (na úseku R7-3, podúsek 11N, ID číslo 17470) nerozporovalo ani Ministerstvo dopravy a výstavby SR vo svojom Oznámení o rozporovaní výšky Mesačnej Jednotkovej platby za mesiac december 2021 (list z 24. 01. 2022, založený na čísle listu 367 spisu), pričom ministerstvo pritom všetky faktúry žalobcu pravidelne kontroluje a prepočítava. Uvedenú výšku zrážky za nedostupnosť komunikácie preto považoval bezpochyby za ušlý zisk žalobcu, t. j. za sumu, o ktorú na jeho strane nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, čo by za normálnych okolností nastalo, keby k predmetnej dopravnej nehode nedošlo. 45. K predpokladu porušenia povinnosti (vrátane zavinenia) súd uviedol, že v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti na strane osoby poistenej u žalovaného, t. j. osoby, ktorá zavinila dopravnú nehodu

- táto osoba okrem všeobecnej prevenčnej povinnosti porušila aj povinnosť prispôsobiť rýchlosť stavu a povahe vozovky podľa o cestnej premávke, a preto ako osoba vykonávajúca dopravu zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky podľa . Súd zdôraznil, že samotná skutočnosť, že vinník dopravnej nehody neprispôsobil rýchlosť stavu a povahe vozovky, nebola medzi stranami sporná. 46. K predpokladu kauzálneho nexusu súd uviedol, že nemá pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlého zisku na strane žalobcu a porušením povinnosti osobou, ktorá zavinene spôsobila dopravnú nehodu - ak by totiž k dopravnej nehode nedošlo, na strane žalobcu by došlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt práve o sumu 875,93 eur. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného, že priamou príčinou ušlého zisku žalobcu bol zmluvný záväzok medzi ním a Slovenskou republikou, teda že mal žalobca počítať s tým, že v zmysle zmluvných ustanovení bude dochádzať k zrážkam z odmeny z dôvodu obmedzení dostupnosti jazdných pruhov, keďže v danom prípade došlo k zrážke z odmeny výlučne z dôvodu obmedzenia na ceste, ktoré zavinila osoba vedúca motorové vozidlo poistené u žalovaného. 47. Prvoinštančný súd uzavrel, že nevidí žiaden dôvod, prečo by náklady na uzávierku rýchlostnej cesty v dôsledku predmetnej dopravnej nehody (vyčíslený ušlý zisk žalobcu) nemali byť kryté zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vinníka dopravnej nehody (poistná zmluva č. 2407091149, poistná udalosť č. 6401113195). Naopak, z dôkazov založených v spise a z nesporných skutočností je podľa súdu zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku bol v konaní riadne preukázaný, a preto má poistený v zmysle z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (žalovaný) za neho nahradil poškodenému (žalobcovi) škodu vo forme ušlého zisku vo výške 875,93 eur. Dodal, že vinník dopravnej nehody si musí byť vedomý, že zodpovedá nielen za vznik skutočnej škody (napríklad vo forme nákladov na odstránenie nehody a škody na komunikácii), ale aj za vznik prípadného ušlého zisku na strane poškodeného z dôvodu obmedzení dostupnosti jazdných pruhov, ktoré v dôsledku dopravnej nehody sám zavinil, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by jeho zodpovednosť bola v tomto smere obmedzená a nevzťahovala sa napríklad na škodu (ušlý zisk), ktorá je vypočítateľná na základe platného zmluvného záväzku medzi poškodeným a treťou osobou. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojej zmluvnej a zákonnej povinnosti po tom, čo skončil likvidáciu poistnej udalosti (v súlade s prvou vetou ), vznikol žalobcovi súčasne nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 875,93 eur od 24. 03. 2022 do zaplatenia. 48. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že sa vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, najmä danosť všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (ušlý zisk), vôbec nestotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. , ktorý predložil žalovaný, pričom toto rozhodnutie navyše nie je pre tunajší súd právne záväzné. Súd zároveň dodal, že rozhodnutia súdov v obdobných veciach nie sú z hľadiska právneho posúdenia jednotné, čoho dôkazom je aj rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. -866 z 02. 11. 2016, potvrdené Krajským súdom v Nitre (č. k. -923 z 10. 07. 2018), ktorým bol žalobcovi na obdobných skutkových tvrdeniach priznaný nárok. 49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , a keďže v konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

50. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie , ktoré oprel o tri odvolacie dôvody: (i) inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ], spočívajúcu vo vnútornej rozpornosti, nedostatočnom odôvodnení a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľnosti rozsudku; (ii) nesprávne právne posúdenie veci [ ], spočívajúce v aplikácii nesprávnej právnej normy, nesprávnej interpretácii inak správne použitej normy a nezohľadnení relevantnej judikatúry; a (iii) nesprávne skutkové zistenia [ ], týkajúce sa vyhodnotenia existencie priamej príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody, resp. zrážkou za nedostupnosť rýchlostnej cesty R7-3. 52. V rekapitulácii veci žalovaný pripomenul, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo forme ušlého zisku - zrážky za nedostupnosť jazdného pruhu, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s odstraňovaním následkov škodovej udalosti z 30. 11. 2021 na úseku R7-3, spôsobenej vozidlom JAGUAR XJ, EČ Z., poisteným u žalovaného, a to z titulu postavenia žalobcu ako koncesionára podľa Koncesnej zmluvy z 20. 05. 2016. Zdôraznil, že v konaní nerozporoval okolnosti vzniku škodovej udalosti ani skutočnosť, že vozidlo bolo v čase škodovej udalosti u neho poistené, ale že jeho procesná obrana spočívala výlučne v tom, že žalobca nepreukázal, že uplatňovaný nárok má svojím charakterom povahu ušlého zisku, ani existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním vodiča poisteného vozidla a týmto nárokom. 53. Žalovaný v odvolaní zhrnul, že už v priebehu prvoinštančného konania (najmä vo svojej duplike z 08. 09. 2023) argumentoval, že s odkazom na definíciu ušlého zisku podľa ustálenej judikatúry (uznesenie NS SR sp. zn. ) a na Výkonnostnú normu VN1 Koncesnej zmluvy nemohol žalobca za pravidelného behu vecí očakávať platby za dostupnosť v plnej výške, keďže krátenie platieb predstavovalo dohodnutý spôsob výpočtu jeho odmeny v rámci podnikateľského rizika, a že pri absencii preukázanej zodpovednosti poistenca žalovaného nemôže vzniknúť ani povinnosť žalovaného ako poisťovateľa uhradiť nárok na ušlý zisk podľa v spojení s . S touto argumentáciou sa podľa žalovaného súd prvej inštancie jasne a presvedčivo nevysporiadal, keď v bode 8 na str. 22 odôvodnenia rozsudku len stručne konštatoval, že zrážku za nedostupnosť komunikácie možno „bezpochyby“ považovať za ušlý zisk žalobcu, bez toho, aby toto konštatovanie podoprel odkazom na rozhodovaciu prax súdov, alebo aby sa vyjadril k tomu, či argumentácia žalovaného o nesplnení definičných znakov ušlého zisku je opodstatnená. 54. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia žalovaný namietal, že súd prvej inštancie citoval popri aj , hoci tento na vec nebolo možné aplikovať, keďže zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov je upravená osobitne v a nasl. , mimo všeobecného režimu zodpovednosti za škodu z prevádzkovej činnosti podľa . 55. Žalovaný ďalej uviedol, že hoci súd na vec aplikoval správne, nesprávne ho interpretoval, keď v bode 8 na str. 21 odôvodnenia zaradil medzi predpoklady zodpovednosti za škodu aj zavinenie. Podľa žalovaného ide v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, ktorej predpokladmi sú výlučne udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie medzi tieto predpoklady nepatrí. Túto nesprávnu interpretáciu považoval žalovaný za dôvod, pre ktorý je napadnutý rozsudok nelogický, zmätočný a vnútorne rozporuplný. 56. K odvolaciemu dôvodu nesprávnych skutkových zistení žalovaný zopakoval, že jeho procesná obrana spočívala v tvrdení o neexistencii priamej príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky poisteného vozidla a zrážkami za nedostupnosť jazdného pruhu, pričom už v odpore z 03. 07. 2023 na podporu tejto argumentácie citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. 10. 2010, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou musí byť priama, bezprostredná a neprerušená, pričom nestačí, ak je len sprostredkovaná. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa s týmto judikátom v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal a neuviedol, prečo naň pri rozhodovaní neprihliadol. 57. Na podporu tvrdenia o neexistencii kauzálneho nexusu žalovaný opätovne odkázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. -579 z 15. 07. 2021, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci žalobu zamietol s tým, že zodpovednosť poistenca za obmedzenie dostupnosti nemôže vzniknúť len ako dôsledok zmluvného vzťahu koncesionára s treťou osobou, a že medzi škodou žalobcu a porušením povinnosti poistencom nebol vzťah príčinnej súvislosti, keďže príčinou straty očakávaného príjmu bolo výlučne zmluvné dojednanie o krátení odmeny pri nedostupnosti, ktorým sa žalobca vedome vzdal nároku na odmenu.

58. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie odmietol stotožniť sa s týmto rozsudkom len s odôvodnením, že preň nie je právne záväzný, a naopak sa priklonil k záverom rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. k. -866 (potvrdeného Krajským súdom v Nitre pod č. k. -923), bez toho, aby toto svoje uprednostnenie presvedčivo odôvodnil. Poukázal na to, že rozdiel medzi oboma rozhodnutiami Krajského súdu v Nitre nespočíva len v odlišnom právnom posúdení skutkovo obdobnej veci, ale predovšetkým v odlišnej procesnej obrane žalovaných strán - kým vo veci sp. zn. bola obrana žalovaného obdobná ako v prejednávanom spore, vo veci sp. zn. žalovaná strana namietala, že ide o nárok z titulu zmluvnej pokuty, a nie o ušlý zisk, v dôsledku čoho podľa samotného odôvodnenia rozsudku sp. zn. (bod 19) nie sú závery vo veci sp. zn. pre posúdenie tohto typu nárokov právne významné. Žalovaný preto považoval za dôvodné, aby sa súd prvej inštancie priklonil k záverom rozsudku sp. zn. , čo však neurobil. 59. Na podporu svojej argumentácie žalovaný napokon poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 28. 01. 2021, ktorý pri analogickej otázke majetkovej ujmy vzniknutej predčasným skončením leasingového vzťahu v dôsledku dopravnej nehody vychádzal zo záverov judikatúry Najvyššieho súdu ČR (najmä rozsudku sp. zn. ), podľa ktorých škodca zodpovedajúci za škodu na veci nenesie zodpovednosť za nevýhodné majetkové dôsledky, ktoré pre poškodeného vyplývajú z podmienok jeho vlastného samostatného zmluvného vzťahu s treťou osobou (v danom prípade leasingovej zmluvy), keďže tieto dôsledky sa odvíjajú od dojednaní tohto zmluvného vzťahu, a nie priamo od samotnej škodovej udalosti; touto analógiou žalovaný podporil svoje tvrdenie, že aj v prejednávanej veci sa má obdobne posudzovať vzťah medzi škodovou udalosťou a Koncesnou zmluvou žalobcu s verejným obstarávateľom. 60. Na základe skutočností uvedených v odvolaní žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 61. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného z 11. 04. 2024 nestotožnil so žiadnym z uplatnených odvolacích dôvodov, ktoré považoval za nesprávne aplikované, nedôvodné a účelovo koncipované, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol podľa neho riadne odôvodnený a nevykazuje žiadne vady, na ktoré žalovaný poukazoval. 62. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca namietal, že tento nemá oporu v zákone, keďže žalovaný vôbec nedefinoval ani neobjasnil, akú konkrétnu „inú vadu“ malo konanie vykazovať, pričom rozsudok označil za konzistentný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že rozsudok zodpovedá platnej právnej úprave, ako aj ustálenej slovenskej a európskej judikatúre, zatiaľ čo argumentácia žalovaného vychádza jedine z jediného rozhodnutia (rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. ), ktorého závery žalovaný dostatočne nezhodnotil vo svetle odlišného rozhodnutia toho istého súdu, pričom neponúkol inú relevantnú judikatúru zodpovedajúcu skutkovému stavu veci. K odvolaciemu dôvodu nesprávnych skutkových zistení žalobca uviedol, že skutkový stav bol vyhodnotený na základe všetkých vykonaných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil a objasnil, pričom žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by tieto závery akokoľvek spochybňovali. 63. Žalobca zopakoval podstatu uplatneného nároku - ušlý zisk spočívajúci v nedosiahnutom výnose, ktorý by bol dosiahol, keby nedošlo ku škodovej udalosti, v príčinnej súvislosti s poškodením cestnej infraštruktúry na úseku R7-3. Poukázal na to, že vznik skutočnej škody, príčinná súvislosť s prevádzkou poisteného vozidla, ako aj protiprávne konanie vodiča boli v konaní jasne preukázané, a to aj novým dôkazom - Oznámením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Diaľničného oddelenia PZ Bratislava, z 15. 02. 2024, ktoré potvrdilo zavinenie vodiča, sankcionované blokovou pokutou podľa o priestupkoch. 64. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca za pravidelného behu vecí nemohol očakávať platby za dostupnosť v plnej výške, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže platby za dostupnosť sú jednoznačne dohodnuté v Koncesnej zmluve a slúžia práve ako mechanizmus, ktorý koncesionára motivuje zabezpečovať čo najvyššiu dostupnosť spravovanej cestnej siete; opačný výklad by podľa žalobcu znamenal, že koncesionár nemá záujem na udržiavaní dostupnosti, čím by sa poprel samotný zmysel Koncesnej zmluvy. Žalobca zotrval na tom, že suma ušlého zisku 875,93 eur bola riadne vypočítaná a zodpovedá súčtu, o ktorý boli jeho faktúry voči verejnému obstarávateľovi ponížené, pričom žalovaný nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci túto konkrétnu výšku. 65. Žalobca ďalej uviedol, že súd sa so skutkovými tvrdeniami o ušlom zisku vysporiadal v súlade s ustálenou judikatúrou vrátane uznesenia NS SR sp. zn. , a že žalovaný sám v

odvolaní pripustil, že súd na vec správne aplikoval a objektívnu zodpovednosť, v rámci ktorej boli vyhodnotené základné predpoklady zodpovednosti za škodu - jej vznik, porušenie povinnosti a kauzálny nexus. 66. Žalobca sa stotožnil so všeobecným právnym názorom NS SR sp. zn. o povahe príčinnej súvislosti ako skutkovej otázke, mal však za to, že práve tento test rozsudok súdu prvej inštancie správne rešpektoval. Na ilustráciu vlastného hodnotenia priamej príčiny a následku žalobca predložil porovnanie dvoch alternatívnych príčin: (1) uzatvorenie Koncesnej zmluvy v roku 2016, pri ktorom podľa žalobcu chýba priamy a bezprostredný vzťah k zníženiu faktúr v rokoch 2021 a 2022, keďže samotné uzatvorenie zmluvy takýto následok automaticky nevyvolávalo, a (2) škodová udalosť z 30. 11. 2021 spôsobená protiprávnym konaním pri prevádzke poisteného vozidla, pri ktorej je vzťah príčiny a následku podľa žalobcu priamy a bezprostredný, keďže nebyť tejto škodovej udalosti, ku kráteniu faktúr (a teda ani k ušlému zisku) by nedošlo bez ohľadu na existenciu Koncesnej zmluvy. Práve tento druhý variant považoval žalobca za správne vyhodnotenie kauzálneho nexusu, na rozdiel od záverov žalovaného. 67. Žalobca doplnil odkaz na uznesenie NS ČR sp. zn. z 29. 05. 2012, podľa ktorého príčinou vzniku škody spočívajúcej v ušlom zisku je len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného príjmu skutočne spôsobila, a nie okolnosť, na základe ktorej bolo možné majetkový prospech len dôvodne očakávať; touto okolnosťou bola podľa žalobcu výlučne škodová udalosť z 30. 11. 2021, a nie uzatvorenie Koncesnej zmluvy. 68. K rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. , o ktorý žalovaný opiera svoju argumentáciu, žalobca namietal, že toto rozhodnutie nie je pre konajúci súd záväzné a že ide navyše o súd, ktorý v obdobných veciach vydal viacero vzájomne si odporujúcich rozhodnutí. Poukázal na to, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. týkal odlišného predmetu konania (nároku zo zmluvnej pokuty, a nie ušlého zisku), je zavádzajúce, keďže z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že predmetom sporu bola práve otázka ušlého zisku a že tvrdenie o zmluvnej pokute bolo len procesnou obranou žalovanej strany, ktorú samotný súd označil za špekulatívnu a nesprávnu. Žalobca preto uzavrel, že závery Krajského súdu v Nitre, na ktoré sa žalovaný odvoláva, sú vnútorne rozporné a nejednoznačné, a že vec je potrebné posúdiť podľa aktuálneho právneho stavu a jednoznačne preukázaných skutkových okolností, tak ako to urobil súd prvej inštancie. 69. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní i v predchádzajúcich podaniach a odmietol tvrdenie žalobcu, že jeho stanovisko je opreté len o jediné súdne rozhodnutie - poukázal na to, že už skôr v konaní citoval jednak uznesenie NS SR sp. zn. (definícia ušlého zisku), jednak rozsudok NS SR sp. zn. (požiadavka priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti), a podporne aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. (analógia s leasingom, s odkazom na súvisiacu českú judikatúru), ktoré považoval za analogicky aplikovateľné aj na prejednávanú vec. 70. Žalovaný ako novú skutočnosť uviedol, že žalobca podal proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. z 27. 06. 2023 odmietol pre nesprávne vymedzenie dovolacích dôvodov; z odôvodnenia tohto uznesenia (bod 20) však podľa žalovaného vyplýva, že dovolací súd považoval odôvodnenie odvolacieho súdu za bezvadné a v súlade s , čím sa podľa žalovaného Najvyšší súd SR s právnym záverom rozsudku sp. zn. fakticky stotožnil, hoci o dovolaní meritórne nerozhodoval. 71. Žalovaný zotrval na tom, že zníženie odmeny za nedostupnosť jazdného pruhu nebolo priamym následkom škodovej udalosti, ale bolo bezprostredne vyvolané zmluvnými dojednaniami Koncesnej zmluvy, keďže škodca nemôže niesť zodpovednosť za podmienky, ktoré si žalobca dojednal v samostatnom zmluvnom vzťahu s treťou osobou; na podporu odkázal aj na rozsudok NS ČR sp. zn. . 72. Žalobca vo svojej odvolacej duplike k namietanej nekonzistentnosti judikatúry uviedol, že žalovaný sa opiera len o jediné rozhodnutie (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. ), pričom ignoruje existenciu rozsudku toho istého súdu s diametrálne odlišnými závermi (sp. zn. ), čo samo osebe vyvracia tvrdenie o ustálenej rozhodovacej praxi; podľa žalobcu navyše rozhodnutie odvolacieho súdu nemá prejudiciálnu silu . 73. K odkazu žalovaného na uznesenie NS SR sp. zn. žalobca namietal, že záver o meritórnom potvrdení právneho názoru Krajského súdu v Nitre nemá oporu ani v texte uznesenia, ani v procesnej logike inštitútu odmietnutia dovolania. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR v bode 20 uznesenia konštatoval len splnenie formálnych náležitostí odôvodnenia podľa (ktoré sa vzťahujú na štruktúru rozhodnutia, nie na jeho vecnú správnosť), a že v bode 34 uznesenia sám výslovne vylúčil vecný (hmotnoprávny) prieskum, keďže dovolanie odmietol pre neprípustnosť podľa a bez toho, aby k meritu veci vôbec pristúpil;

74. Žalobca ďalej namietal použiteľnosť rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , ktorý sa podľa neho týka vecne odlišnej situácie - zmluvného poplatku za predčasné ukončenie leasingu, predstavujúceho náklad spojený so štruktúrou financovania veci, kým v prejednávanej veci ide o ušlý zisk vo forme platieb za dostupnosť jazdného pruhu, predstavujúcich priamy hospodársky výnos z prevádzky infraštruktúry v zmysle . Uviedol, že kým záver o prerušení príčinnej súvislosti v prípade Krajského súdu v Trenčíne bol založený na nepredvídateľnosti súkromných podmienok financovania pre škodcu, v prejednávanej veci je nedostupnosť jazdného pruhu priamym a predvídateľným následkom porušenia predpisov pri prevádzke vozidla, pričom správa dotknutého úseku cesty je upravená osobitným predpisom [ o pozemných komunikáciách] a samotná Koncesná zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv už 23. 05. 2016, teda bola verejne dostupná.

75. V druhej časti odvolacej dupliky žalobca opätovne poprel, že by zníženie odmeny za nedostupnosť jazdného pruhu bolo v príčinnej súvislosti vyvolané Koncesnou zmluvou, a nie škodovou udalosťou. Za rozhodujúce kritérium označil, či by škoda (vrátane ušlého zisku) vznikla aj bez škodovej udalosti - podľa žalobcu jednoznačne nie, keďže práve škodová udalosť predstavuje conditio sine qua non poškodenia vozovky, nedostupnosti jazdného pruhu a následného zníženia odmeny. 76. Žalobca zdôraznil, že samotná Koncesná zmluva nie je skutkom ani príčinou škody, ale výlučne kalkulačným mechanizmom, ktorý určuje výšku zníženia odmeny v prípade nedostupnosti jazdného pruhu; podľa žalobcu žalovaný zamieňa zmluvnú a skutkovú rovinu veci, keďže príčinná súvislosť sa posudzuje výlučne na úrovni skutkového reťazca (škodová udalosť - poškodenie vozovky - nedostupnosť pruhu - výpadok odmeny), ktorý je objektívny a nezávislý od akéhokoľvek zmluvného vzťahu, pričom Koncesná zmluva vstupuje do úvahy až následne, pri kvantifikácii takto vzniknutej škody. 77. Žalobca napokon uviedol, že existencia zmluvy medzi ním a treťou stranou nezakladá pre poistenca žalovaného ani pre samotného žalovaného žiadny z liberačných dôvodov podľa , a preto zotrval na tom, že príčinná súvislosť medzi konaním poistenca žalovaného a vznikom škody (vrátane ušlého zisku) bola v konaní dostatočne odôvodnená a preukázaná.

78. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných ustanovením a , ako aj konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi podľa , a , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 79. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 80. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 81. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 82. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 83. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 875,93 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorý mal žalobcovi vzniknúť v súvislosti so znížením odmeny za dostupnosť jazdného pruhu na úseku R7-3 (Šamorín - Dunajská Lužná) podľa Koncesnej zmluvy z 20. 05. 2016, v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou z 30. 11. 2021 spôsobenou vodičom motorového vozidla JAGUAR XJ, EČ Z., poisteného u žalovaného. Medzi stranami zostalo nesporné, že k škodovej udalosti došlo, že ju spôsobil vodič poisteného vozidla, že vozidlo malo v rozhodnom čase u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti, a že žalovaný v tejto súvislosti uhradil žalobcovi skutočnú škodu vo výške 2 200,60 eur. Sporným zostalo výlučne to, či suma 875,93 eur predstavuje ušlý

zisk krytý z tohto poistenia, či medzi škodovou udalosťou a znížením odmeny existuje priama príčinná súvislosť, a či konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpia vadami namietanými v odvolaní. 83. K odvolaciemu dôvodu podľa (iná vada konania) odvolací súd uviedol, že žalovaný v odvolaní bližšie nekonkretizoval, v čom má spočívať namietaná vnútorná rozpornosť či nepreskúmateľnosť rozsudku. Odôvodnenie súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu obsahuje ucelený a zrozumiteľný myšlienkový postup, v ktorom súd postupne vyhodnotil vznik škody, porušenie povinnosti, kauzálny nexus, ako aj výšku uplatneného nároku, a vysporiadal sa aj s obranou žalovaného ohľadom charakteru nároku. Stručnosť, s akou súd niektoré čiastkové závery sformuloval, sama osebe nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pokiaľ z neho možno spoľahlivo zistiť úvahy, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil, čo v danom prípade splnené bolo. Tento odvolací dôvod preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný. 84. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa odvolací súd čiastočne prisvedčil námietke žalovaného, že citácia vedľa bola nadbytočná, keďže zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov je upravená špeciálne v a nasl. , ktoré majú ako osobitná úprava prednosť pred všeobecným ustanovením . Táto čiastková nepresnosť v citácii právnej normy však nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie napokon vec posúdil (aj) podľa , ktorý na daný skutkový stav správne dopadá a ktorého závery vo výsledku obstáli. 85. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne zaradil medzi predpoklady zodpovednosti podľa aj zavinenie. Odvolací súd potvrdil, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorej predpokladmi sú výlučne udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie nie je jej samostatným predpokladom a prevádzkovateľ sa tejto zodpovednosti zbaví len preukázaním, že škode nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Formulácia súdu prvej inštancie, ktorá medzi predpoklady zodpovednosti zaradila aj zavinenie, nebola z hľadiska teoretickej presnosti správna, v prejednávanej veci však bolo zavinenie vodiča poisteného vozidla nesporné a aj preukázané (vlastnoručne podpísaná správa o nehode, uložená bloková pokuta), takže táto nepresnosť nemohla mať vplyv na správnosť výsledného záveru o zodpovednosti žalovaného, ktorý by obstál aj pri striktne objektívnom posúdení bez zohľadnenia zavinenia. Odvolací súd preto túto čiastkovú nepresnosť právnej kvalifikácie korigoval, avšak nepovažoval ju za dôvod na zmenu výroku rozsudku. 86. Ťažiskom odvolacieho konania bolo posúdenie odvolacieho dôvodu podľa , t. j. námietky nesprávneho vyhodnotenia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (resp. prevádzkou poisteného vozidla) a znížením odmeny za nedostupnosť jazdného pruhu. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a s argumentáciou žalobcu, že medzi škodovou udalosťou z 30. 11. 2021 a znížením odmeny existuje priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť. 87. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (škodovou udalosťou) a vznikom škody musí byť priama, bezprostredná a neprerušená, pričom nestačí len faktická nadväznosť udalostí, ale treba skúmať, ktorá konkrétna skutočnosť škodu vyvolala a či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ; primerane aj všeobecná doktrína priamosti príčinnej súvislosti vyjadrená v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , R 28/2008, vydanom vo veci zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa , ktorého závery o povahe kauzálneho nexu majú všeobecnú platnosť naprieč rôznymi režimami občianskoprávnej zodpovednosti). Túto líniu, publikovanú ako judikát R 28/2008 a opakovane prevzatú aj v neskoršej rozhodovacej praxi (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , na ktorý poukazoval žalovaný), považoval odvolací súd za rozhodujúce interpretačné východisko, keďže ide o ustálený a publikovaný právny záver, nie o ojedinelé rozhodnutie. 88. Aplikujúc uvedený test na zistený skutkový stav - reťazec škodová udalosť › poškodenie zvodidiel › povinnosť bezodkladnej opravy › nevyhnutná uzávera jazdného pruhu › automatické zníženie platby za dostupnosť podľa vzorca prílohy č. 12 Koncesnej zmluvy › konkrétna suma zníženia 875,93 eur

- odvolací súd dospel k záveru, že tento reťazec je jednočlánkový a plynulý, bez toho, aby doň vstupovala samostatná, kauzalitu prerušujúca skutočnosť. Koncesná zmluva v ňom nepredstavuje novú, na vôli tretej osoby závislú príčinu, ale výlučne mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa ekonomicky kvantifikoval priamy a predvídateľný následok škodovej udalosti. Odvolací súd doplnil, že test priamosti nevyžaduje, aby medzi príčinou a následkom neexistovali žiadne sprostredkujúce články

skutkovej povahy (fyzická oprava, administratívny výpočet), ale aby medzi nimi nevznikla samostatná právna skutočnosť nezávislá od konania škodcu, ktorá by následok spôsobila sama osebe - čo sa v prejednávanej veci nestalo, keďže Koncesná zmluva len vopred určila spôsob, akým sa peňažne vyjadrí fyzická nedostupnosť spôsobená škodovou udalosťou. 89. Odvolací súd zdôraznil, že zníženie odmeny nebolo výsledkom diskrečného rozhodnutia žalobcu ani tretej osoby (verejného obstarávateľa), ale automatickým, matematicky určeným dôsledkom aplikácie vzorca podľa prílohy č. 12 Koncesnej zmluvy (faktory A, C, T) na objektívne zistenú dobu nedostupnosti, čo bolo preukázané výpočtom zrážky, faktúrami č. 2022002 a č. 2022017, ako aj skutočnosťou, že príslušnú položku (ID 17470) nerozporovalo ani Ministerstvo dopravy , výstavby a regionálneho rozvoje SR pri pravidelnej kontrole fakturácie. Práve táto automatickosť a objektivizovateľnosť mechanizmu odlišuje prejednávanú vec od prípadov, v ktorých súdna prax odmieta priznať nárok z dôvodu, že majetkový úbytok vznikol až diskrečným rozhodnutím alebo osobitným právnym úkonom tretej osoby, nezávislým od samotnej škodovej udalosti. 90. Odvolací súd sa ďalej zaoberal primeranosťou a nevyhnutnosťou uzávery jazdného pruhu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že samotné obmedzenie premávky vykonané políciou bezprostredne po škodovej udalosti trvalo 88 minút (30. 11. 2021, 17:17 - 18:45 h) a nebolo predmetom zrážky, keďže ide o tzv. oslobodenú udalosť nedostupnosti; zrážka sa viazala výlučne na následnú uzáveru vykonanú na nevyhnutnú dobu opravy poškodených zvodidiel dňa 1. 12. 2021 (15:05 - 19:37 h). Odvolací súd považoval postup, pri ktorom bola oprava vykonaná bezodkladne v priebehu nasledujúceho dňa po škodovej udalosti, za primeraný, technologicky odôvodnený a zodpovedajúci povinnosti žalobcu ako koncesionára zabezpečiť bezpečnú a nepretržitú prevádzku komunikácie, a nie za prejav voľnej podnikateľskej úvahy žalobcu. 91. Nad rámec uvedeného odvolací súd doplnil, že účelom o cestnej premávke, ktorý bol porušený, je zabezpečiť plynulú a bezpečnú premávku na pozemných komunikáciách vrátane predchádzania takým situáciám, v ktorých sa v dôsledku nehody stane komunikácia alebo jej časť nezjazdnou či nedostupnou. Majetková ujma spočívajúca práve v strate odmeny za nedostupnosť komunikácie tak spadá presne do rozsahu rizika, ktorému má porušená norma predchádzať, a nejde o následok, ktorý by stál mimo ochranného účelu tejto normy alebo bol pre škodcu nepredvídateľný. Naopak, každý účastník cestnej premávky musí predvídať, že spôsobenie nehody vedúcej k poškodeniu cestného telesa bude mať za následok dočasné obmedzenie zjazdnosti príslušného úseku. 92. Odvolací súd sa osobitne zaoberal aj otázkou, akým spôsobom a o PZP ovplyvňujú posúdenie veci. Tieto ustanovenia zakladajú priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi () a vecný rozsah krytých nárokov vrátane ušlého zisku [], pričom súčasne ukladajú poškodenému povinnosť svoj nárok - vrátane jeho základu, výšky a príčinnej súvislosti - riadne preukázať. Tento priamy nárok má procesnú, nie hmotnoprávnu povahu: nemení rozsah zodpovednosti poistenca ani nezakladá zodpovednosť žalovaného nad rámec toho, za čo zodpovedá jeho poistenec, avšak dôkazné bremeno o všetkých predpokladoch nároku, vrátane kauzálneho nexu medzi škodovou udalosťou a znížením odmeny, zaťažuje žalobcu ako poškodeného. Odvolací súd preto osobitne vyhodnotil, či žalobca túto dôkaznú povinnosť uniesol, a dospel k záveru, že áno - žalobca predložil ucelený reťazec dôkazov (Koncesnú zmluvu a jej prílohu č. 12, faktúry č. 2022002 a č. 2022017, výpočet zrážky, absenciu rozporovania zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR, ako aj policajné podklady o škodovej udalosti), ktorý v súhrne preukazuje tak základ, ako aj výšku uplatneného nároku. Žalovaný naproti tomu neuniesol dôkazné bremeno o existencii liberačného dôvodu ani nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by kauzálny reťazec prerušila. 93. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. , o ktorý žalovaný v odvolacom konaní opieral svoju obranu, odvolací súd uviedol, že toto rozhodnutie preň nie je záväzné a že v rozhodovacej praxi krajských súdov v obdobných veciach existuje aj opačná, skutkovo bližšia línia, ktorá zníženie odmeny koncesionára za dostupnosť po odstraňovaní následkov dopravnej nehody kvalifikovala ako ušlý zisk krytý z povinného zmluvného poistenia (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -866). Vzhľadom na výraznú skutkovú podobnosť prejednávanej veci s touto druhou líniou sa odvolací súd priklonil k záveru, že aj v prejednávanej veci ide o ušlý zisk, a nie o zmluvne prevzaté podnikateľské riziko. 94. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. predstavuje meritórne potvrdenie právnych záverov rozsudku sp. zn. . Poukázal na to, že dovolací súd v citovanom uznesení posudzoval výlučne prípustnosť dovolania a splnenie formálnych náležitostí odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu podľa , pričom

sám výslovne uviedol, že k posúdeniu vecnej dôvodnosti dovolania môže pristúpiť až po prijatí záveru o jeho prípustnosti; keďže dovolanie odmietol pre neprípustnosť, k meritórnemu preskúmaniu právneho záveru vôbec nepristúpil. Z uvedeného uznesenia preto podľa odvolacieho súdu nemožno vyvodzovať potvrdenie vecnej správnosti právneho názoru vysloveného v rozsudku sp. zn. . 95. K odkazu žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. (analógia s predčasným ukončením leasingu) odvolací súd podrobnejšie vysvetlil, prečo túto analógiu odmieta. Po prvé, predmetom veci KS Trenčín bol zmluvný poplatok za predčasné ukončenie leasingu, ktorý sa aktivoval samotným ukončením leasingového vzťahu bez ohľadu na rozsah fyzického poškodenia predmetu leasingu a predstavoval náklad spojený so štruktúrou financovania veci, teda dôsledok súkromného úverového vzťahu, ktorý so škodovou udalosťou vecne nesúvisel. Naproti tomu v prejednávanej veci je výška zníženia odmeny priamo a proporcionálne odvodená od konkrétnej doby fyzickej nedostupnosti spôsobenej škodovou udalosťou - ide teda o priamy hospodársky výnos z prevádzky infraštruktúry v zmysle , viazaný na tú istú fyzickú skutočnosť, ktorá zakladá aj nárok na skutočnú škodu. 96. Po druhé, záver KS Trenčín o prerušení príčinnej súvislosti bol založený na nepredvídateľnosti súkromných a škodcovi neznámych podmienok financovania poškodeného. V prejednávanej veci je situácia opačná: Koncesná zmluva je dokumentom upravujúcim správu verejnej cestnej infraštruktúry, ktorej existencia vyplýva z osobitného postavenia žalobcu ako koncesionára podľa právnych predpisov upravujúcich pozemné komunikácie, a bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 23. 05. 2016. Mechanizmus platieb za dostupnosť tak nebol skrytou súkromnou dojednanou podmienkou, ale verejne dostupným, objektivizovaným systémom správy komunikácie, ktorého existenciu a účel mohol a mal predvídať každý účastník cestnej premávky užívajúci daný úsek. Odvolací súd preto uzavrel, že rozsudok KS Trenčín rieši typovo odlišnú situáciu (nepredvídateľné súkromné zmluvné riziko oddelené od fyzickej škody) a nemôže byť analogicky aplikovaný na vec, v ktorej ide o predvídateľný, verejnoprávne ukotvený a priamo proporcionálny následok tej istej škodovej udalosti. 97. K namietanej nedostatočnej preukázanosti výšky ušlého zisku odvolací súd uviedol, že hoci judikatúra pri ušlom zisku vyžaduje vysokú mieru istoty a konkrétnosti, a nie len pravdepodobnosť, v prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca predložil konkrétne zmluvné ustanovenie (bod 21.8.1 písm. a) a príloha č. 12 Koncesnej zmluvy), objektivizovateľný spôsob výpočtu (vzorec s faktormi A, C, T), konkrétne vyúčtovanie (faktúry č. 2022002 a č. 2022017 so zrážkami 236,37 eur a 639,56 eur) a nespochybnenie tejto položky zo strany verejného obstarávateľa. Odvolací súd preto považoval štandard dokazovania ušlého zisku vyžadovaný ustálenou za splnený. 98. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie napriek čiastočnej nepresnosti v citácii a interpretácii aplikovaných právnych noriem (body 84 a 85 vyššie) vo výsledku posúdil vec vecne správne, keď žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi ušlý zisk vo výške 875,93 eur spolu s príslušenstvom, a že žiadny z uplatnených odvolacích dôvodov nebol spôsobilý privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. 99. Odvolací súd vec právne posúdil podľa , , a , podľa a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa o cestnej premávke a podľa , a , , , , a a v spojení s a . 100. Keďže žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd mu podľa v spojení s priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

100. Odvolací súd preto podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 101. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).