Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-159-2017.pdf
PDF · 95.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/159/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Granvia Operation, a. s., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 36 863 840, zastúpený: AZ LEGAL, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 47 239 026, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, o zaplatenie sumy 520,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/33/2016-866 zo dňa 02.11.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/33/2016-866 zo dňa 02.11.2016 p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 520,50 eura s príslušenstvom tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania.
2. Napadnutý rozsudok odôvodnil právne aplikáciou ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 788 ods. 1, § 822 Obč. zák. a § 4 ods. 2 písm. b/ a d/, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že podľa vykonaného dokazovania žalobca sa zmluvou o prevádzke a údržbe k projektu Rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce - Banská Bystrica - Severný obchvat, ktorú uzatvoril so spoločnosťou GRANVIA, a.s. dňa 27.08.2009 zaviazal poskytovať za úhradu služby prevádzkovateľa v súvislosti s prevádzkou rýchlostnej cesty R1 Pribina. Dňa 15.11.2012 došlo na rýchlostnej ceste R1 Pribina k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič K. V. motorovým vozidlom VW Touareg, EČV: BA XXX OO, povinne zmluvne poistený u žalovaného. Dopravnou nehodou došlo okrem iného k poškodeniu zvodidiel. Za účelom opravy zvodidiel žalobca uzavrel jeden jazdný pruh. V súvislosti s odstraňovaním následkov dopravnej nehody vznikli žalobcovi náklady v celkovej výške 2.023,22 eura, ktoré si žalobca uplatnil u žalovaného Hlásením o škode č. PUZ/027/2012 IHA. Z uplatnenej sumy žalovaný neuznal nárok žalobcu na náhradu nákladov za uzávierku vo výške 520,50 eura, pretože podľa jeho názoru sa nejedná o ušlý zisk a tieto náklady ani nie sú nárokom vymedzeným v zákonnom ustanovení a preto žalovaný ako poisťovateľ nie je povinný takýto nárok za škodcu nahradiť.
4. Zmluvný partner žalobcu, spoločnosť GANVIA, s.r.o., oznámil žalobcovi listom zo dňa 06.10.2014 peňažný nárok evidovaný koncesionárom v súvislosti s uzávierkou rýchlostnej cesty R1 dňa 21.11.2012 a to stratu príjmov, tržieb vo výške 520,50 eura bez DPH a podľa čl.24.2 zmluvy o prevádzke a
údržbe si uplatnil náhradu ušlého zisku u žalobcu. Zároveň oznámil, že si tento nárok zrazil z odmeny prevádzkovateľa za poskytnuté služby. Dňa 21.11.2012 došlo k výmene zvodidiel vo vetve 12 križovatky Nitra - Západ, v dôsledku čoho bola čiastočne obmedzená vetva križovatky Nitra - Západ. Zmluvný partner žalobcu GRANVIA a.s. si za obmedzenie prevádzky rýchlostnej cesty uplatnila u žalobcu sumu 520,50 eura. Žalovaný uhradil žalobcovi iba časť uplatneného poistného nároku vo výške 1.502,72 eura ako skutočnú škodu, ušlý zisk vo výške 520,50 eura žalobcovi neuhradil. V konaní nebol skutkový stav sporný, teda nebol sporný právny vzťah medzi žalobcom a GRANVIA a.s., nebol sporný vzťah ani medzi škodcom a žalovaným. V konaní bolo nesporné, že dňa 15.11.2012 došlo na rýchlostnej ceste R1 k dopravnej nehode spôsobenej K. V., ktorý mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným, následky dopravnej nehody boli odstránené dňa 21.11.2012. Pri ich odstraňovaní došlo k obmedzeniu prevádzky na rýchlostnej ceste R1, za čo koncesionár, zmluvný partner žalobcu (GRANVIA a.s.) znížil odplatu poskytovanú žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 27.08.2009 o 520,50 eura. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že mu odmietol uhradiť sumu 520,50 eura titulom poistného plnenia za škodu spôsobenú vodičom poisteného vozidla.
5. Žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, pretože mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol K. V., poistený u žalovaného a teda aj žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Uvedené skutočnosti v konaní sporné neboli, spornou bol nárok žalobcu vo výške 520,50 eura, ktorý si uplatnil titulom náhrady škody. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že na obranu žalovaného nemôže prihliadať, pretože uplatnený nárok nemožno v žiadnom prípade považovať za zmluvnú pokutu. GRANVIA, a.s., zmluvný partner žalobcu, si u neho neuplatnil zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, pretože zmluvnú povinnosť žalobca ani neporušil. Žalobca dňa 21.11.2012 odstraňoval následky dopravnej nehody zo dňa 15.11.2012, ktorú spôsobila osoba poistená u žalovaného, došlo k obmedzeniu prevádzky na rýchlostnej ceste R1 uzatvorením jedného jazdného pruhu. V zmysle koncesnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca a GRANVIA, a.s. mala byť vyplácaná žalobcovi mesačná odmena za poskytovanie služieb, ktorá však bola znížená v dôsledku vyššie uvedenej skutočnosti (obmedzenie prejazdu rýchlostnej cesty) o sumu 520,50 eura. Teda žalobca mal za mesiac november 2012 zníženú odmenu o 520,50 eura, ktorú si žalobou uplatnil ako ušlý zisk. Žalobca ako poškodený by v prípade, že by neodstraňoval následky dopravnej nehody (teda ak by k nej nedošlo) spôsobenej poisteným u žalovaného, mal zisk za mesiac november 2012 vyšší o uplatnenú sumu, teda jeho ušlý zisk je 520,50 eura. Podľa § 4 ods.2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný nahradiť poškodenému aj ušlý zisk, ktorý v tomto konaní bol preukázaný.
6. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko uplatnený nárok žalobcu má predstavovať ušlý zisk. Súd sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného, že v danom prípade nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním poisteného u žalovaného a vznikom škody, resp. príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla posteného a škodou. Rovnako sa súd nevyporiadal s námietkou neplatností právneho úkonu.
9. Jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa OZ je existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, resp. existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla a škodou. Žalovaný má za to, že zrážka z odmeny žalobcu v dôsledku uzávierky rýchlostnej cesty nie je v bezprostrednej, resp. priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poisteného u žalovaného a ujma žalobcu je natoľko časovo a vecne vzdialená od protiprávneho konania poisteného u žalovaného, že ten za túto ujmu nezodpovedá. Žalovaný poukazuje na to, že k vzniku ujmy žalobcu došlo až následkom reakcie na zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a koncesionárom. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodnutie uzavrieť rýchlostnú cestu a časový úsek uzatvorenia tejto cesty záviselo celkom na vôli žalobcu, preto vzniknutá ujma nemôže byť priamym dôsledkom protiprávneho konania poisteného u žalovaného.
10. Podľa žalovaného je žalobcom uplatnený nárok zmluvne paušalizovaným nárokom, majúcim charakter zmluvnej pokuty, ktorého výška je závislá od dojednania, resp. ľubovôle zmluvných strán. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať, aby takto dojednaný nárok medzi dvoma zmluvnými stranami bol predmetom náhrady škody titulom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
11. Súd sa nevyporiadal s námietkou žalovaného proti uplatneným úrokom z omeškania, nakoľko sa žiadnym spôsobom nezaoberal argumentáciou žalovaného uvádzanou v podaní zo dňa 01.12.2014. Žalovaný má za to, že púhe konštatovanie priznania určitého nároku, príp. ignorácia podstatných skutkových a právnych tvrdení strany konania, bez náležitého odôvodnenia zakladá nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Preto je žalovaný názoru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Žalovaný v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia poškodeného zo dňa 26.11.2012 splnil listom zo dňa 19.02.2013 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania.
13. Až keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania, a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom.
14. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že tvrdenia žalovaného nemajú oporu v právnej teórii ako ani v preukázanom skutkovom stave.
15. Žalobca v konaní prostredníctvom jednotlivých písomných dôkazov (a to najmä Zmluva, Faktúra č. 2012/026 zo dňa 04.12.2012, Dobropis č. CN2012/017 zo dňa 14.12.2012, Výpis z účtu navrhovateľa, Záznam o škodovej udalosti z operačného systému navrhovateľa zo dňa 15.11.2012, Záznam o oprave spočívajúcej vo výmene zvodidiel zo dňa 21.11.2012, ID: 01748, Záznam o uzávierke jazdného pruhu zo dňa 21.11.2012, ID: XXXXXXXXX, Oznámenie o výške peňažného nároku Koncesionára zo dňa 06.10.2014) preukázal, že žalovaná suma (520,50 eura) predstavuje rozdiel oproti mesačnej čiastke zo zmluvnej odmeny (Poplatok za prevádzkové služby) za poskytnuté služby, na ktorej zaplatenie mal žalobca nepochybne nárok v zmysle 24.2 Zmluvy s tým, čo mu bolo z dôvodu odstraňovania následkov dopravnej nehody skutočne vyplatené.
16. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, keď žalobcom uplatnený nárok posúdil ako ušlý zisk, na ktorého náhradu je žalovaný povinný v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a preto odvolací súd podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je daný.
17. Poisťovateľ sa nemôže svojim jednostranným úkonom (arbitrárnym rozhodnutím o tom, že nejde o druh škody, ktorý by bol povinný v zmysle PZP nahradiť) zbaviť všeobecnej povinnosti platiť úroky z omeškania, navyše ak jeho tvrdenie ani nemá oporu v zákone, nakoľko z jeho tvrdenia argumentum a contrario vyplýva, že poisťovateľ je povinný nahradiť len skutočnú škodu. Z uvedeného dôvodu nemohol byť žalobca zbavený povinnosti platiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP.
18. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom poukázal na to, že podľa žalovaného je žalobcom uplatnený nárok zmluvne paušalizovaným nárokom, majúcim charakter zmluvnej pokuty, ktorého výška je závislá od dojednania, resp. ľubovôle zmluvných strán. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať, aby takto dojednaný nárok medzi dvoma zmluvnými stranami bol predmetom náhrady škody titulom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
19. Žalovaný zohráva na tom, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že v danom prípade nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním poisteného u žalovaného a vznikom škody, resp. príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou. Rovnako sa súd nevyporiadal s námietkou
neplatnosti právneho úkonu a námietkou žalovaného proti uplatneným úrokom z omeškania. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže stotožniť s názorom žalobcu, že odôvodnenie rozsudku je úplným a dostačujúcim.
20. K písomnému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové tvrdenia, žalobca v celom rozsahu trvá čo do otázky posúdenia právneho základu nároku, na svojich tvrdeniach uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.07.2017, písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2016, písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 25.11.2015. Svoje tvrdenia podložil žalobca písomnými dôkazmi, z ktorých je zrejmá aj presná výška straty očakávaného majetkového prospechu. Žalobca má za to, že z predložených dôkazov je zrejmé, že strata majetkového prospechu predstavuje ušlý zisk, ktorý je žalovaný podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP povinný nahradiť.
21. V opätovnom vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu tento poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje nové právne relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný vo svojich doterajších podaniach nevyjadroval, žalovaný zotrváva na argumentácii obsiahnutej v podanom odvolaní zo dňa 18.07.2017 v spojení s vyjadrením zo dňa 21.08.2017.
22. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, pričom podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné v čoho dôsledku je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
24. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, vykonal všetky navrhnuté dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neporušil práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
26. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že sa jednak nestotožňuje s tým, že žalobcom uplatnený nárok predstavuje ušlý zisk a taktiež nebol splnený a preukázaný základný predpoklad zodpovednosti a to príčina - súvislosť medzi protiprávnym konaním poisteného u žalovaného a vznikom škody, resp. príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou.
27. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca mal uzavretú zmluvu s právnickou osobou podľa ktorej mu vznikol nárok na peňažné plnenie v súvislosti s jeho povinnosťou poskytovať služby pri prevádzke rýchlostnej cesty R1 Pribina. V súvislosti s dopravnou nehodou bolo taktiež preukázané, že časť zmluvnej odmeny žalobcovi vyplatená nebola a to v súvislosti s uzávierkou v časti rýchlostnej cesty a teda jej plnom nefunkčnosťou.
28. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to v tom, že v danom prípade sa nejedná o nárok žalobcu na jeho ujmu v súvislosti zo zmluvnou pokutou, pričom tento jeho nárok jednoznačne vykazuje charakter ušlého zisku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 381/2001 Z. z. Spochybňovanie tohto charakteru žalobcom uplatneného nároku zo strany žalovaného, teda odvolací súd považoval za špekulatívne. Taktiež v tejto súvislosti nebolo podstatné v akom časovom horizonte žalobca odstraňoval následky dopravnej nehody, keďže takáto časová podmienka nemá vplyv na samotnú výšku ušlého zisku.
29. Ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zák. jednoznačne určuje povinnosť dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania, pokiaľ je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Žalovaný bol v tomto konaní jednoznačne rozhodnutím súdu prvej inštancie určený za dlžníka peňažného záväzku za voči žalobcovi ako veriteľovi a to tým, že ku dňu 19.02.2013 odmietol plnenie v sume 520,50 eura titulom poistného plnenia. Z ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania podľa osobitného predpisu s dôrazom na nesplnenie si jeho povinnosti podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. Predmetný odsek však len zdôrazňuje povinnosť platenia úrokov z omeškania s odkazom na taxatívne vymenované nesplnenie povinnosti, čo však nevylučuje povinnosť žalovaného na platenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.
30. S poukazom na vyššie uvedené ako aj dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
31. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
32. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).