Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-33-2016.pdf
PDF · 121.82 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: Granvia Operation, a. s., IČO: 36 863 840, so sídlom: Černyševského 26, 851 01 Bratislava, zastúpený: advokátska spoločnosť AZ LEGAL, s.r.o., Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom: Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, o zaplatenie sumy 520,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 520,50 eura s 5,75% úrokmi omeškania ročne od 20.02.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.10.2014 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 520,50 eura s príslušenstvom.
2. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o prevádzke a údržbe k Projektu Rýchlostnej cesty R1 Nitra - M. W. - F. Bystrica - Severný Obchvat, uzavretej so spoločnosťou GRANVIA, a.s. zo dňa 27.08.2009, poskytuje za úhradu služby prevádzkovateľa v súvislosti s prevádzkou RC R1 Pribina. Žalobca poskytuje za úhradu služby prevádzkovateľa v súvislosti s prevádzkou RC R1 Pribina. Dňa 15.11.2012 došlo na RC R1 Pribina k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič K. V., H. W.. XXX/X, F., motorovým vozidlom VW M., EČV: F. XXX OO, povinne zmluvne poistený žalovaným. Dopravnou nehodou došlo okrem iného k poškodeniu zvodidiel. Pri odstraňovaní nehôd je žalobca povinný postupovať podľa vopred daných schém schválených Ministerstvom vnútra SR. Za účelom opravy zvodidiel bol žalobca v zmysle dopravnej schémy č. 291 povinný uzavrieť jeden jazdný pruh. V súvislosti s odstraňovaním následkov dopravnej nehody tak vznikli žalobcovi náklady v celkovej výške 2.023,22 eura, ktoré si žalobca uplatnil u žalovaného hlásením o škode č. PUZ/027/2012 IHA. Z uplatnenej sumy žalovaný neuznal nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s uzávierkou vo výške 520,50 eura. Žalobca listom zo dňa 10.05.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 520,50 eura. Žalovaný v liste zo dňa 22.05.2013 uviedol, že nárok žalobcu v uvedenej výške neuznáva, bez odôvodnenia. Po výzve žalobcu na odôvodnenie svojho postupu v liste zo dňa 03.07.2013 žalovaný uviedol, že náklady na uzávierku RC R1 nie sú ušlým ziskom a ani nie sú nárokom vymedzeným v zákonnom ustanovení, žalovaný ako poisťovateľ nie je povinný takýto nárok za škodcu nahradiť. Žalobca sa s právnym názorom žalovaného nestotožnil, náklady na uzávierku RC R1 T. vo výške 520,50 eura predstavujú oprávnený nárok na náhradu škody zo strany žalobcu. Vyššie uvedená škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s vyššie opísanou dopravnou nehodou, ktorá preukázateľne zapríčinila uzávierku RC R1 T..
3. Na základe predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Nitra dňa 11.11.2014 platobný rozkaz, č. k. 28Rob/170/2014-790, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej a tým došlo podľa § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nerozporuje zodpovednosť poisteného za spôsobenie dopravnej nehody, avšak rozporuje uplatnený nárok čo do právneho základu a výšky nároku na náhradu škody. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu, ktorú spôsobil prevádzkou motorového vozidla poškodenému. Rozsah poistenia zodpovednosti je však daný vymedzením konkrétnych nárokov, ktoré v prípade poistnej udalosti poisťovňa vyplatí poškodenému. Žalovaný má za to, že z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má škodca i poškodený právo, aby poisťovňa uhradila za škodcu zákonom presne vymedzené nároky poškodeného. Žalovaný je teda povinný uspokojiť pohľadávku žalobcu voči poistenému len v rozsahu a podmienkach stanovených v tomto ustanovení. Vzhľadom na to, že náklady na uzávierku cesty nie sú nárokom vymedzeným v zákonnom ustanovení, žalovaný nie je povinný takýto nárok za škodcu nahradiť. Podľa názoru žalovaného je žalobcom uplatnený nárok zmluvne paušalizovaným nárokom majúcim charakter zmluvnej pokuty, ktorej výška je závislá od dojednania, resp. ľubovôle zmluvných strán. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať, aby takto dojednaný nárok medzi dvoma zmluvnými stranami bol predmetom poistného plnenia. Zároveň vo vzťahu k vzniku nárokov voči poisťovni zásadne platí, že nároky musia byť nielen uplatnené, ale aj preukázané. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že samotné uplatnenie nároku nezakladá povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia. Túto povinnosť zákon spája až s preukázaním nároku. K časti žaloby, v ktorej žalobca požadoval istinu s úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že žalovaný si splnil povinnosť podľa §11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., keď podaním dňa 19.02.2013 žalobcovi oznámil, že mu bude poskytnuté poistné plnenie s uvedením dôvodov zníženia tohto plnenia, čo má za následok, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že škoda, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil nie je škodou, ktorá by vznikla z titulu zmluvnej pokuty, ale škodou predstavujúcou ušlý zisk žalobcu, ktorý by žalobca bezpochyby dosiahol v prípade, ak by nedošlo k uzávierke jazdného pruhu z dôvodu odstraňovania následkov dopravnej nehody. Žalobca poskytuje služby súvisiace s prevádzkou a údržbou rýchlostnej cesty T na základe zmluvy o prevádzke a údržbe k projektu Rýchlostnej cesty R1 W.
- M. W. - F. F. - Severný Obchvat (ďalej len „Zmluva“) uzavretej so spoločnosťou Granvia, a.s.. Služby prevádzky a údržby sú podrobne definované v prílohe č. 2 zmluvy. Podľa čl. 1 bod 1.1 prílohy č. 2 zmluvy je žalobca povinný vykonať všetky potrebné kroky, aby zaistil nepretržitú a bezpečnú prevádzku cestnej komunikácie na 24 hodinovej báze. Podľa čl. 17 bod 17.1 zmluvy je žalobca povinný vykonávať svoje povinnosti pri poskytovaní služieb a prevádzky tak, aby spĺňali výkonnostné štandardy. Takýmto výkonnostným štandardom sa v zmysle čl. 11 zmluvy rozumie poskytovať služby tak, aby bola zabezpečená 24 hodinová prevádzka projektovej cestnej komunikácie sedem dní v týždni. Žalobca má zároveň povinnosť čo najskôr zareagovať na nehody, krízové situácie a iné udalosti, ako aj minimalizovať nepriaznivé účinky všetkých nehôd, krízových situácií alebo iných udalostí. Uvedené zmluvné povinnosti korešpondujú zákonným povinnostiam správcu cestnej komunikácie v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Postavenie správcu komunikácie má spoločnosť Granvia, a.s., ktorá svoje povinnosti zmluvou delegovala na žalobcu. Odstraňovaním následkov nehôd tak žalobca plní nielen svoje zmluvné povinnosti, ale aj povinnosti zákonné. Podľa čl. 24.2 zmluvy patrí žalobcovi za poskytovanie služieb prevádzky a údržby poplatok za prevádzkové služby v mesačných čiastkach stanovených v prílohe č. 3 zmluvy, ktoré sú splatné v mesačných splátkach podľa čl. 25. Koncesionár si môže oproti nároku žalobcu na poplatok započítať akékoľvek priame a preukázateľné náklady alebo výdavky uplatnené voči koncesionárovi tretími stranami, ako i náklady, výdavky a zrážky na základe koncesnej zmluvy. Pre účely tohto konania je potrebné identifikovať právnu kvalifikáciu zrážok, ktoré si koncesionár uplatňuje voči žalobcovi podľa čl. 24.4.2 (II) zmluvy, a to zrážky na základe koncesnej zmluvy z mesačnej jednotkovej platby koncesionárovi od verejného obstarávateľa prisúdenej mesačnej platbe za dostupnosť. Tieto zrážky predstavujú škodu koncesionára vo forme ušlého zisku, ktorá koncesionárovi vznikla z dôvodu, že RC PRIBINA nebola dostupná v celom rozsahu 24h denne v danom mesiaci. Dôvodom nedostupnosti bola práve uzávierka jazdného pruhu, ku ktorej dochádza v prípade odstraňovania následkov dopravných nehôd. Z dôvodu uzávierky jazdného pruhu totiž dochádza k zníženiu nároku koncesionára na mesačnú platbu za dostupnosť a tak i k zníženiu výšky mesačnej jednotkovej platby. Tento ušlý zisk predstavuje zrážku v zmysle čl. 24.4.2 (ii.) zmluvy, ktorú
si následne koncesionár uplatňuje voči žalobcovi. K uzávierke jazdného pruhu z titulu odstraňovania následkov nehody, ktorú spôsobil vodič povinne zmluvne poistený u žalovaného došlo dňa 21.11.2012. Za mesiac november 2012 mal žalobca nárok na poplatok vo výške 436.877,97 eura, na ktorú vystavil dňa 04.12.2012 faktúru č. 2012/026, splatná dňa 01.01.2013. Oznámením o výške peňažného nároku koncesionára oznámil koncesionár výšku peňažného nároku z titulu uzávierky vykonanej dňa 21.11.2012. K faktúre č. 2012/026 vystavil žalobca dobropis č. CN2012/017 zo dňa 14.12.2012 na sumu 58.379,77 eura (vrátane DPH). Z prílohy k dobropisu je evidentné, že dobropisovaná suma zahŕňa i zrážku vo výške 520,50 eura z titulu uzávierky jazdného pruhu v dôsledku odstraňovania následkov dopravnej nehody spôsobenej vodičom K. V., ktorá je identifikovaná prostredníctvom identifikačného čísla uzávierky ID: 201211012. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ohľadne uplatneného úroku z omeškania. Žalovaný v oznámení zo dňa 19.02.2013 uviedol, že škoda z titulu uzávierky nebude uhradená nakoľko nie je súčasťou skutočnej škody. Takéto odôvodnenie nemá oporu ani v zákone o povinnom zmluvnom poistení, ktoré výslovne v § 4 ods. 2 písm. d) určuje, že poisťovateľ je povinný nahradiť za poisteného i ušlý zisk. Poisťovateľ sa nemôže jednostranným úkonom zbaviť všeobecnej povinnosti platiť úroky z omeškania.
6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca si podaním uplatnil zaplatenie sumy 520,50 eura ako náhradu škody, ušlý zisk, ktorý mu vznikol odstraňovaním následkov dopravnej nehody spôsobenej vodičom, ktorý bol povinne zmluvne poistený u žalovaného. Žalovaný odmietol túto sumu plniť, pretože podľa jeho názoru ide o zmluvnú pokutu a túto nie je podľa zákona povinný hradiť. Zmluvná pokuta alebo nárok na ňu vzniká na základe dohody zmluvných strán ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, možno ju považovať za paušalizovanú náhradu škody. V tomto prípade sa nejedná o zmluvnú pokutu, nakoľko suma 520,50 eura nepredstavuje plnenie, ktoré má žalobca poskytnúť svojmu zmluvnému partnerovi za porušenie svojich zmluvných povinností. Ide o plnenie, ktoré je žalobca povinný vrátiť, nakoľko mu nevznikol nárok na jeho zaplatenie v zmysle zmluvy. Žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť, práve naopak, postupoval v súlade s právnymi predpismi, zmluvou, ako i schémou zabezpečenia uzávierky cestného pruhu schválenou MV SR. Žalobca preto nemohol porušiť žiadnu povinnosť.
7. Poverená zástupkyňa žalobcu Ing. Silvia Miklovičová na pojednávaní uviedla, že pracuje ako finančný manažér žalobcu a má na starosti riešenie poistných udalostí. Pripravuje poistnú zložku, ktorú následne zasiela do poisťovne. Jej súčasťou sú všetky podklady k vystaveniu faktúry, uplatnený nárok spočívajúci v nákladoch na odstránení škody vzniknutej pri dopravnej nehode, záznam o dopravnej nehode, udalosti je pridelené identifikačné číslo, udalosť sa následne vyhodnotí, či je potrebné opravu vykonať do 24 hodín alebo do 7 dní podľa koncesionárskej zmluvy. Po oprave sa znovu vykoná záznam do softwaru, v ktorom je uvedená dĺžka opravy, prípadne uzatvorenie jazdného pruhu, následne sa predloží záznam koncesionárovi, ktorý vypočíta náklady na uzávierku, ktoré sú súčasťou mesačnej správy a predkladá ju verejnému obstarávateľovi MV SR. Záznamy sa vykonávajú na mesačnej báze, obsahujú zoznam všetkých uzávierok, sú podkladom pre výpočet faktúry, ktorú má koncesionár vyplatiť. Žalobca je prevádzkovateľom rýchlostnej cesty R1, spoločnosť Granvia a.s. je koncesionár, ktorý má zmluvu uzatvorenú s MD SR, táto koncesionárska zmluva je preklopená do koncesionárskej zmluvy medzi žalobcom a Granviou a.s. Ide o zmluvu o správe a údržbe, súčasťou zmluvy a to v prílohe č. 3 sú uvedené čiastky, ktoré majú byť koncesionárom platené za poskytnuté služby do r. 2041, upravujú aj položky za uzavretie jazdného pruhu. Po uzatvorení jazdného pruhu vystavujú dobropisy, ktoré zasielajú koncesionárovi. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že k uzávierkam na rýchlostnej ceste dochádza v dôsledku bežnej údržby, dopravnej nehody alebo kolízie ako aj mimoriadnej udalosti, žalobcovi nepatrí odmena za čas uzávierky rýchlostnej cesty, v prípade neodstránenia nehody by žalobca dostal pokutu od štátu za nesplnenie výkonnostných noriem. V prípade, že by nedošlo k uzávierke cesty, mal by žalobca nárok na sumu uvedenú v prílohe č. 3 k zmluve.
8. Poverený zástupca žalovaného Martin Krnáč na pojednávaní uviedol, že žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na podanom odpore zo dňa 1.12.2014. Žalovaný je povinný uspokojiť pohľadávky žalobcu voči poistenému len v rozsahu a podmienkach stanovených § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Vzhľadom na to ujma žalobcu nie je nárokom vymedzeným v predmetnom ustanovení, žalovaný teda nie je povinný takýto nárok za škodcu nahradiť. Podľa názoru žalovaného je žalobcom uplatnený nárok zmluvne paušalizovaným nárokom majúcim charakter zmluvnej pokuty, ktorého výška je závislá od dojednania, resp. ľubovôle zmluvných strán. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať, aby takto dojednaný nárok medzi dvoma zmluvnými stranami bol predmetom poistného plnenia.
Zodpovednosť poisteného u žalovaného za vzniknutú škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka môže byť daná len vtedy, ak sú splnené základné znaky zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalovaný má za to, že v prejednávanej veci zodpovednosť poisteného u žalovaného za vzniknutú škodu nie je daná, nakoľko v danom prípade nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav, to je následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká je potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. ujmy. Podobne príčinnú súvislosť posúdil aj Ústavný súd SR v rozhodnutí US 177/08, keď uviedol, že "škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný." Jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalovaný má za to, že zrážka z odmeny žalobcu v dôsledku uzávierky rýchlostnej cesty nie je v bezprostrednej resp. priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poisteného u žalovaného a ujma žalobcu je natoľko časovo a vecne vzdialená od protiprávneho konania poisteného u žalovaného, že ten za túto ujmu nezodpovedá. Žalovaný poukazuje na to, že k vzniku ujmy žalobcu došlo až následkom reakcie na zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a koncesionárom. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodnutie uzavrieť rýchlostnú cestu a časový úsek uzatvorenia tejto cesty závisel celkom na vôli žalobcu, preto vzniknutá ujma nemôže byť priamym dôsledkom protiprávneho konania poisteného u žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 30.11.1976, sp. zn. 2Cz 36/76, podľa ktorého "atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu." Ďalej uviedol, že poukazuje na to, že žalobca sa zaviazal zmluvou s koncesionárom zabezpečiť prejazdnosť, teda de facto sa zaviazal zabezpečiť, že nedôjde k dopravnej nehode. Žiaden subjekt nemôže zabezpečiť, aby k nehode nedošlo, nemožno zabezpečiť vis major. Žalobca teda prevzal na seba povinnosť, ktorú nemožno splniť. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd nárok žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
9. Vo vyjadrení k pojednávaniu dňa 25.07.2016 žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že uplatnený nárok je zmluvne paušalizovaný nárok majúci charakter zmluvnej pokuty, ktorého výška je závislá od dojednania, resp. ľubovôle zmluvných strán a z uvedeného dôvodu nie je predmetom poistného plnenia. Žalobca má za to, že uplatnený nárok predstavuje ušlý zisk žalobcu, ktorý je vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení povinný žalovaný nahradiť. Suma 520,50 eura predstavuje rozdiel oproti mesačnej čiastke zo zmluvnej odmeny za poskytnuté služby, na ktorej zaplatenie mal žalobca nepochybne nárok v zmysle ustanovenia 24.2 zmluvy a tým, čo mu bolo z dôvodu odstraňovania následkov dopravnej nehody skutočne vyplatené. Táto strata na strane žalobcu predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie majetku žalobcu), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, čo sa nestalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku dopravnej nehody), čo zodpovedá súdmi ustálenej definícii ušlého zisku. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s názorom žalobcu, že zrážka z odmeny žalobcu v dôsledku uzávierky rýchlostnej cesty nie je v bezprostrednej resp. priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poisteného u žalovaného a ujma žalobcu je časovo a vecne vzdialená od protiprávneho konania poisteného u žalovaného a ten za túto ujmu nezodpovedá. Ušlý zisk je osobitnou kategóriou škody, ktorej existencia ako i výška spravidla závisí práve od skutočností, ktoré osoba, ktorá takúto škodu spôsobila nemá možnosť ovplyvniť. Vzhľadom na definíciu ušlého zisku je základným predpokladom, aby vôbec k vzniku takejto ujmy došlo buď vlastníctvo veci, ktorá vlastníkovi produkuje zisk alebo očakávanie plnenia na spravidla zmluvnom základe. Skutočnosť, že „škodca“ nemá možnosť tieto skutočnosti ako ani obsah zmlúv ovplyvniť, nemá vplyv na jeho povinnosť škodu nahradiť, ak k jej vzniku dôjde v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti. Žalobca preukázal, že k uzávierke jazdného pruhu došlo výlučne z dôvodu odstraňovania následkov dopravnej nehody spôsobenej vodičom povinne zmluvne poisteným u žalovaného, písomnými dôkazmi preukázal skutočnosť, že došlo u neho k ušlému zisku vo výške žalovanej sumy. Rozhodnutie uzavrieť rýchlostnú
cestu nezávisí od vôle žalobcu. Podľa čl. 1 bod 1.1.1 prílohy č. 2 zmluvy je žalobca povinný vykonať všetky potrebné kroky, aby zaistil nepretržitú a bezpečnú prevádzku projektovej cestnej komunikácie na 24 hodinovej báze. Podľa čl. 17 bod 17.1. zmluvy je žalobca povinný vykonávať svoje povinnosti pri poskytovaní služieb prevádzky a údržby tak, aby spĺňali výkonnostné štandardy. Za poskytnuté služby patrí žalobcovi zmluvne dohodnutá odmena, ktorá je priamo závislá od množstva poskytovaných služieb. Pokiaľ nie je služba poskytnutá, nie je daný ani nárok na zmluvne dohodnutú odmenu, resp. jej časť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nezaviazal na plnenie, ktoré je nemožné, ale z predloženej zmluvy vyplýva skutočnosť, že žalobca dostane odmenu len za tie služby, ktoré skutočne poskytnuté boli.
10. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: výpis z obchodného registra strán sporu, zmluva o prevádzke a údržbe k projektu rýchlostnej cesty R1, W. - M. W. - F. F. - Severný obchvat zo dňa 27.08.2009, koncesná zmluva o verejnom obstarávaní koncesie na projektovanie, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu rýchlostnej cesty R1, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, správa o dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu zariadení na rýchlostnej ceste R1 vydaná KR PZ v W., hlásenie o škode č. PUZ 0272012 IHA, schéma č. 291 schválená MV SR, oznámenie o výške peňažného nároku koncesionára, príloha k faktúre č. 201200043 za mesiac november 2012, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.02.2013, listy žalobcu zo dňa 10.05.2013, 10.06.2013, listy žalovaného zo dňa 22.05.2013, 03.07.2013, faktúra č. 2012/026, faktúra - dobropis CN 2012/017, výpis z účtu žalobcu č. l. 828, správa o dopravnej nehode č. l. 829-831, oznámenie o výške peňažného nároku zo dňa 06.09.2014.
11. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: žalobca sa zmluvou o prevádzke a údržbe k projektu Rýchlostnej cesty R1 Nitra - M. W. - F. F. - Severný obchvat, ktorú uzatvoril so spoločnosťou GRANVIA, a.s. dňa 27.08.2009 zaviazal poskytovať za úhradu služby prevádzkovateľa v súvislosti s prevádzkou rýchlostnej cesty R1 Pribina. Dňa 15.11.2012 došlo na rýchlostnej ceste R1 T. k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič K. V. motorovým vozidlom VW M., X.: BA XXX OO, povinne zmluvne poistený u žalovaného. Dopravnou nehodou došlo okrem iného k poškodeniu zvodidiel. Za účelom opravy zvodidiel žalobca uzavrel jeden jazdný pruh. V súvislosti s odstraňovaním následkov dopravnej nehody vznikli žalobcovi náklady v celkovej výške 2.023,22 eura, ktoré si žalobca uplatnil u žalovaného Hlásením o škode č. PUZ/027/2012 IHA. Z uplatnenej sumy žalovaný neuznal nárok žalobcu na náhradu nákladov za uzávierku vo výške 520,50 eura, pretože podľa jeho názoru sa nejedná o ušlý zisk a tieto náklady ani nie sú nárokom vymedzeným v zákonnom ustanovení a preto žalovaný ako poisťovateľ nie je povinný takýto nárok za škodcu nahradiť.
12. Zmluvný partner žalobcu, spoločnosť GANVIA, s.r.o., oznámil žalobcovi listom zo dňa 06.10.2014 peňažný nárok evidovaný koncesionárom v súvislosti s uzávierkou rýchlostnej cesty R1 dňa 21.11.2012 a to stratu príjmov, tržieb vo výške 520,50 eura bez DPH a podľa čl.24.2 zmluvy o prevádzke a údržbe si uplatnil náhradu ušlého zisku u žalobcu. Zároveň oznámil, že si tento nárok zrazil z odmeny prevádzkovateľa za poskytnuté služby. Dňa 21.11.2012 došlo k výmene zvodidiel vo vetve 12 križovatky W. - Západ, v dôsledku čoho bola čiastočne obmedzená vetva križovatky Nitra - Západ. Zmluvný partner žalobcu GRANVIA a.s. si za obmedzenie prevádzky rýchlostnej cesty uplatnila u žalobcu sumu 520,50 eura. Žalovaný uhradil žalobcovi iba časť uplatneného poistného nároku vo výške 1.502,72 eura ako skutočnú škodu, ušlý zisk vo výške 520,50 eura žalobcovi neuhradil. V konaní nebol skutkový stav sporný, teda nebol sporný právny vzťah medzi žalobcom a GRANVIA a.s., nebol sporný vzťah ani medzi škodcom a žalovaným. V konaní bolo nesporné, že dňa 15.11.2012 došlo na rýchlostnej ceste R1 k dopravnej nehode spôsobenej K. V., ktorý mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným, následky dopravnej nehody boli odstránené dňa 21.11.2012. Pri ich odstraňovaní došlo k obmedzeniu prevádzky na rýchlostnej ceste R1, za čo koncesionár, zmluvný partner žalobcu (GRANVIA a.s.) znížil odplatu poskytovanú žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 27.08.2009 o 520,50 eura. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že mu odmietol uhradiť sumu 520,50 eura titulom poistného plnenia za škodu spôsobenú vodičom poisteného vozidla.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 18. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a d) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu, ako aj ušlého zisku.
20. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
21. V § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu, ktorej základnými predpokladmi sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, ak by škoda nevznikla. V § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka je upravená náhrada škody spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Táto zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Prevádzkovateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať dopravným prostriedkom. Pre vznik zodpovednosti podľa týchto ustanovení sa vyžaduje, aby bola škoda spôsobená motorovým vozidlom, teda osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Tak ako už bolo uvedené vyššie, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk (§ 442 ods.1 Občianskeho zákonníka).
22. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, v ktorom sa poisťovateľ zaviazal poskytnúť poistenému v dojednanom rozsahu poistné plnenie, ak nastane poistná udalosť označená v zmluve, poistenému uzatvorením poistnej zmluvy vznikla povinnosť platiť poistné. Uzatvorením zmluvy o povinnom zmluvnom poistení vzniká poistenému právo, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému vzniknutú škodu, preukázané a uplatnené nároky ako aj ušlý zisk.
23. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, pretože mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol Igor Kreibich, poistený u žalovaného a teda aj žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Uvedené skutočnosti v konaní sporné neboli, spornou bol nárok žalobcu vo výške 520,50 eura, ktorý si uplatnil titulom náhrady škody. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že na obranu žalovaného nemôže prihliadať, pretože uplatnený nárok nemožno v žiadnom prípade považovať za zmluvnú pokutu. GRANVIA, a.s., zmluvný partner žalobcu, si u neho neuplatnil zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, pretože zmluvnú povinnosť žalobca ani neporušil. Žalobca dňa 21.11.2012 odstraňoval následky dopravnej nehody zo dňa 15.11.2012, ktorú spôsobila osoba poistená u žalovaného, došlo k obmedzeniu prevádzky na rýchlostnej ceste R1 uzatvorením jedného jazdného pruhu. V zmysle koncesnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca a GRANVIA, a.s. mala byť vyplácaná žalobcovi mesačná odmena za poskytovanie služieb, ktorá však bola znížená v dôsledku vyššie uvedenej skutočnosti ( obmedzenie prejazdu rýchlostnej cesty ) o sumu 520,50 eura. Teda žalobca mal za mesiac november 2012 zníženú odmenu o 520,50 eura, ktorú si žalobou uplatnil ako ušlý zisk. Žalobca ako poškodený by v prípade, že by neodstraňoval následky dopravnej nehody
( teda ak by k nej nedošlo ) spôsobenej poisteným u žalovaného, mal zisk za mesiac november 2012 vyšší o uplatnenú sumu, teda jeho ušlý zisk je 520,50 eura. Podľa § 4 ods.2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný nahradiť poškodenému aj ušlý zisk, ktorý v tomto konaní bol preukázaný. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády. č. 87/l995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba je podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. sadzba, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody. Žalobca požadoval od žalovaného úrok z omeškania od 20.02.2013, k tomuto dátumu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %. Priznaná výška úrokov z omeškania je preto 5,75 % ročne z dlžnej sumy. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania, pretože dospel k záveru, že žalovaný sa dostal s úhradou škody ( ušlého zisku ) žalobcovi do omeškania a to odo dňa 20.02.2013, teda odo dňa nasledujúceho dňa po tom ako žalovaný listom zo dňa 19.02.2013 oznámil žalobcovi, že odmietol zaplatiť škodu vo výške 520,50 eura ako nesúvisiacu.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP ), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.