Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-1-2026.pdf
PDF · 114.53 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/1/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Ivana Šlesarová v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpená: JUDr. Barbora Tomanová, advokátka, so sídlom Kollárova 85, Martin, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 3.249,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/13/2024-155 zo dňa 7. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. odmieta.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania potvrdzuje.
III. Odvolací súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 30Csp/13/2024-94 zo dňa 16. januára 2025 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 391,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.5.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26CoCsp/12/2025-130 zo dňa 15. júla 2025 v dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 30Csp/13/2024-94 zo dňa 16. januára 2025 podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil pre nepreskúmateľnosť a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 30Csp/13/2024-155 zo dňa 7. októbra 2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 391,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.5.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i odvolacieho konania nepriznal.
4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 22.5.2018 Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 eur za účelom úhrady doplatku kúpnej ceny predmetu financovania, s úrokovou sadzbou vo výške 14,65 % ročne, s výškou splátky 115,03 eur mesačne so splatnosťou 6. dňa v mesiaci, počet splátok 60 a celkovou čiastkou vo výške 6.901,80 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 6.6.2018, termín konečnej splatnosti bol 6.5.2023. Listom zo dňa 9.1.2021 oznámil žalovanému, že pokusom o zmier mu bola poskytnutá dodatočná lehota na zaplatenie omeškaných splátok a možné alternatívy riešenia s tým, že nevyužil ani jednu z ponúkaných možností a ak obratom neuhradí nedoplatok 322,87 eur, veriteľovi vzniká právo na odobratie motorového vozidla a zároveň dôjde automaticky k zosplatneniu úveru a bude požadovať uhradenie celej dlžnej čiastky naraz, vrátane nákladov spojených s vymáhaním. Týmto listom žalovaného tiež vyzval k dobrovoľnému odstaveniu predmetu zálohu. Listom zo dňa 9.6.2021 oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu. Žalovaný na uvedenú zmluvu o úvere zaplatil spolu sumu 4.608,09 eur.
6. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že Zmluva o úvere č. 120184052 uzavretá dňa 22.5.2018 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako klientom má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardných formulárových zmlúv, ktoré sú typické tým, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač, čo znamená, že spotrebiteľ podmienky, ktoré sú dané buď príjme (vyplní všetky kolónky predtlače, vrátane údajov IČO, DIČ, rodné číslo, dátum narodenia, miesto podnikania, trvalé bydlisko, a i.) alebo zmluvný vzťah následne nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ v tomto prípade z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Z predmetnej zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že jej predchádzala žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (viď prílohy), pričom zo zmluvy nevyplýva, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, a uvedené netvrdil/nepreukázal ani samotný žalobca. Naopak zo zmluvy, z jej obsahu, koncepcie i použitej terminológie je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver. Aj výzva pred zosplatnením zo dňa 9.1.2021, či oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru, z hľadiska použitej terminológie a koncepcie nasvedčujú spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu založeného na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2018. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že tento právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd prvej inštancie zistil, že zmluva v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje údaj o RPMN, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. V prospech žalovaného bola poskytnutá suma 5.000 eur, žalovaný vykonal úhrady v celkovej sume 4.608,09 eur, a preto je opodstatnená len požiadavka na zaplatenie istiny 391,91 eur a vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, do omeškania sa dostal najneskôr nasledujúci deň po termíne konečnej splatnosti úveru. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania až od 27.5.2023 (teda od neskoršieho dátumu), súd prvej inštancie mu ho priznal až od uvedeného dňa, keďže nemohol prekročiť návrh žalobcu.
7. Súd prvej inštancie čiastočne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že na vzťah zo zmluvy o úvere nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko žalovaný neuzatváral zmluvu v postavení spotrebiteľa, a preto sa na neho nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmluvný vzťah medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o úvere, teda v súlade s ustanovením § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, ide o absolútny obchod, preto na tento zmluvný vzťah uplatní režim Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi podnikateľmi, teda nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Sám žalovaný nenamietal a nespochybňoval uzavretú zmluvu o úvere, že by sa malo na neho hľadieť ako na spotrebiteľa a bol si vedomý toho, že zmluvu o úvere uzavrel ako podnikateľ. Žalobca má za to, že klient uvedením IČO ako podnikateľ jasne preukázal zámer financovať kúpu vozidla na podnikateľské účely, inak by predložil len údaje ako fyzická osoba (rodné číslo). Argumentácia súdu prvej inštancie, že zo zmluvy nevyplýva, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, je v rozpore s označením klienta ako podnikateľského subjektu s uvedením IČO. Žalobca navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť.
11. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
12. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu žaloby s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.
13. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359 Civilného sporového poriadku za to, že na strane žalobcu výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že výrokom I. súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 391,91 eur s príslušenstvom vyhovel, teda v tejto časti svojej požiadavky uplatnenej žalobou bol žalobca úspešný, resp. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. bol vydaný v jeho prospech. Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalobca bol osobou, ktorý v dôsledku čiastočného vyhovenia žalobe voči žalovanému zaznamenal v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto vyhovujúcim rozhodnutím neutrpel žiadnu ujmu na právach a nebola mu uložená žiadna povinnosť.
14. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostal už len zamietajúci výrok II. a výrok III. o náhrade trov konania rozsudku prvej inštancie.
16. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
17. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.249,12 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere č. 120184052 uzavretej dňa 22.5.2018 medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB Leasing, a. s. a žalovaným (ďalej aj „zmluva o úvere“). Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.857,21 eur s príslušenstvom zamietol, keď dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru pre absenciu nevyhnutnej podstatnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku dôvodiac, že sa v prejednávanom spore nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o úvere v postavení podnikateľa a pri uzatváraní zmluvy vystupoval pod údajmi živnostníka. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu v časti zamietol.
19. Žalobca podal odvolanie výslovne z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku.
20. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo namietanie, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov a v dôsledku vád v skutkových zisteniach vec aj nesprávne právne posúdil, keď právny vzťah založený Zmluvou o úvere číslo 120184052 uzavretou dňa 22.5.2018 medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB Leasing, a. s. a žalovaným kvalifikoval ako vzťah spotrebiteľský.
21. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
22. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
23. Spornou a (jedinou) odvolaním žalobcu nastolenou otázkou bolo, či Zmluva o úvere číslo 120184052 uzavretá dňa 22.5.2018 medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB Leasing, a. s. a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. či úver poskytnutý žalovanému spĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že v preskúmavanom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver dôvodiac, že uvedené vyplýva z obsahu, koncepcie, použitej terminológie v zmluve o úvere, pričom žalobca nepreukázal, že peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovanému na výkon povolania. Žalobca nesúhlasil s týmto záverom súdu prvej inštancie, v odvolaní argumentoval tým, že žalovaný uvedením identifikačného čísla ako podnikateľ jasne preukázal zámer financovať kúpu vozidla na podnikateľské účely.
24. „Spotrebiteľským správaním možno nazvať akékoľvek konanie, okrem vlastného postupu, ktorý bude napĺňať predmet obchodnej alebo podnikateľskej činnosti fyzickej osoby, ktorá má na tento účel aj postavenie podnikateľa alebo iné postavenie, ktoré napĺňa znaky činnosti obchodnej povahy. Z uvedeného vyplýva, že samotné uvedenie identifikačného čísla (IČO) v zmluve ešte nevylučuje spotrebiteľský vzťah, avšak podstatný pre toto posúdenie je charakter konania fyzickej osoby, a teda či dané konanie, ktorého sa týka uzatvorená zmluva, je predmetom podnikateľskej činnosti resp. inej obchodnej činnosti fyzickej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/108/2020 z 26.10.2022).“ Pre posúdenie, či žalovaný je alebo nie je spotrebiteľom a či žalobcom uplatnený nárok je alebo nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, nepostačuje, že v úverovej zmluve, prípadne v zmenke žalobca ako veriteľ, ktorý jej text vypracoval, uviedol údaje žalovaného zo živnostenského registra (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/14/2017 z 25.4.2017, sp. zn. 3Obdo/37/2017 z 11.1.2018).
25. K otázke spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nad mieru akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je žalovaný označený ako fyzická osoba – podnikateľský subjekt a identifikovaný je miestom podnikania, identifikačným číslom, daňovým identifikačným číslom, trvalým bydliskom, rodným číslom, dátumom narodenia. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy o úvere, má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (t. j. žalobca). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o tom, že klientom je podnikateľský subjekt a jeho označenie (mimo iného) miestom podnikania a identifikačným číslom, ale musí byť bezpečne preukázané, že úver bol poskytnutý na výkon povolania alebo zamestnania, resp. podnikania, a to naviac za situácie ako v súdenom spore, keď účel úveru je v zmluve o úvere uvedený ako úhrada doplatku kúpnej ceny za predmet financovania, ktorý predmet financovania je motorové vozidlo. V danej veci si žalovaný vzal úver na kúpu auta (ktoré nemusí byť a priori určené na podnikateľské účely), pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka uzavretie predmetnej zmluvy o úvere má. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil. Správne súd prvej inštancie prihliadol aj na formulárový charakter zmluvy o úvere, na jej prílohu (Žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a jej obsah (použitá terminológia ohľadne spotrebiteľského úveru). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode so súdu prvej inštancie má za, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a právny vzťah účastníkmi ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Dôvodným potom bolo priznať žalovanému postavenia spotrebiteľa v súdenom spore.
26. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa vád v skutkových zisteniach a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.
27. Žalobca podal odvolanie i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku. Z obsahu odvolania žalobcu však vyplýva, že z použitých odvolacích dôvodov zdôvodnil len odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, vo vzťahu k ostatnému použitému odvolaciemu dôvodu žalobca neuviedol, aké konkrétne nedostatky súdu prvej inštancie vytýka a bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací súd za stranu - de facto z úradnej moci - vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu prvej inštancie.
28. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017).
29. Ďalšie odvolacie argumenty považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
30. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej za vecne správny a žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie dôvodné.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. vo veci samej a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
32. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov tohto odvolacieho konania, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).