Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-4C-40-2021.pdf
PDF · 158.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. E., v zast.: JUDr. Ondrej Zachar, advokát so sídlom 1.mája 1018/81, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: A. F. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F., v zast.: JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom 029 47 Oravská Polhora č. 47, o zaplatenie 5.500,00 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100,00 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 5.500,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.500,00 EUR od 01.04.2021 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému dňa 01.08.2019 peňažnú pôžičku vo výške 3.000,00 EUR, ktorá bola poukázaná vkladom hotovosti na účet výslovne označený žalovaným číslo účtu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol vedený vo B., D.. Žalobca poskytol žalovanému dňa 22.08.2019 peňažnú pôžičku vo výške 2.500,00 EUR, ktorá bola poukázaná vkladom v hotovosti na účet výslovne označený žalovaným číslo účtu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo B., D.. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu predmetných pôžičiek písomne listom označeným Upomienka – pokus o zmier zo dňa 21.03.2021. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 24.03.2021. Žalobca žiadal, aby boli požičané peňažné prostriedky vrátené v lehote 7 dní. Napriek tomu, že žalovaný žalobcu ubezpečoval, že mu poskytnuté prostriedky vráti do dnešného dňa tak neurobil. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy aj predžalobnou výzvou odoslanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola žalovanému doručovaná ako obyčajná poštová zásielka a tiež aj ako doporučená poštová zásielka. Doporučená poštová zásielka bola uložená na pošte dňa 01.07.2021 s poznámkou adresát nezastihnutý, táto nebola prevzatá v odbernej lehote a dňa 20.07.2021 bolo odoslaná späť. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlžnú čiastku nevrátil.
3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil doklad preukazujúci vklad v hotovosti vo výške 3.000,00 EUR zo dňa 01.08.2019, doklad preukazujúci vklad v hotovosti vo výške 2.500,00 EUR zo dňa 22.08.2019, Upomienku – pokus o zmier zo dňa 21.03.2021 spolu s podacím lístkom preukazujúcim jej zaslanie a listinou preukazujúcou jej doručenie adresátovi, Predžalobnú výzvu zo dňa 28.06.2021 spolu s podacím lístkom preukazujúcim jej zaslanie a listinou preukazujúcou jej uloženie.
4. Následne Okresný súd Banská Bystrica vydal Platobný rozkaz sp. zn.: 5Up/713/2021 zo dňa 29. júla 2021, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel (ďalej len: „Platobný rozkaz“). Voči uvedenému Platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor s vecným odôvodnením.
5. Žalovaný svoj odpor voči Platobnému rozkazu odôvodnil tým, že predmetný žalobný nárok žalobcu v plnom rozsahu odmieta. Žalobca svoj nárok odvodzuje od toho, že žalovanému údajne poskytol pôžičky v celkovej výške 5.500,00 EUR. Tieto tvrdenia v plnom rozsahu odmietame. Žalovaný sa pozastavuje nad bezškrupulóznosťou žalobcu, ktorý si doslova vymyslel príbeh a snaží sa od žalovaného bezdôvodne vymôcť peniaze bez právneho dôvodu. Máme za to, že žalobca má v sporovom konaní dôkazné bremeno a o tom, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke okrem svojich tvrdení nevyprodukoval žiadny relevantný dôkaz. V konaní dokonca ani nepreukázal, že na aký dlhý čas mala byť údajná predmetná pôžička poskytnutá, resp. či je vôbec splatná. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalobca poslal na účet žalovaného sumu 5.500,00 EUR. Táto suma však nebola z titulu pôžičky, ale investičnej príležitosti, na ktorej sa žalobca so žalovaným dohodli a do ktorej išli spoločne. Suma 5.500,00 EUR podľa dohody strán sporu neboli pôžičkou, ale žalobcovým podielom na investičnej príležitosti a to kúpa lesov a dreva v Bosne a Herzegovine cez pána E. H.. Žalobca a žalovaný boli osobne niekoľko krát v Bosne a Herzegovine. Následne za účelom toho poslal žalovaný po dohode so žalobcom pánovi E. H. zálohu na kúpu dreva, resp. lesu v tejto Balkánskej krajine. Žalobca sa so žalovaným dohodli na pravidlách, podľa ktorých náklady na túto zálohu budú znášať v pomere 5.500,00 EUR a žalovaný 8.700,00 EUR. V prílohe zasielame aj potvrdenie o transakciách, kde žalovaný naozaj predmetnému E. H. po častiach sumu 14.200,00 EUR poslal. Ako dôležité treba uviesť, že to nebol žiadny výmysel žalovaného tento investičný projekt. Žalobca sa osobne niekoľkokrát zúčastnil stretnutí s pánom E., pro ktorých sa rozoberali možnosti kúpy dreva a lesov v Bosne, ako aj dopravy do Číny a na Slovensko. Žalobca sa zúčastnil v dňoch 21.07.2019-23.07.2019 (teda niekoľko dní pred odoslaním záloh) aj na návšteve v Bosne, kde žalobca so žalovaným prešli spolu aj niekoľko lesných porastov (potencionálne kúpy). V prílohe zasielame fotografie z 21.07.2019, kde žalobca pozerá na lesný porast v Bosne. Rovnako pripájame aj fotku z 22.07.2019, kde žalobca, žalovaný a ďalší ľudia pózujú pred olympijskym štadiónom v Sarajeve. Do mesta PALE pri Sarajeve, žalobca pricestoval 21.7.2019 s pánmi I. J., K. H., E. H., D. H.. Žalovaný do Bosny pricestoval z Chorvátska, kde bol toho času na dovolenke s G. L.. Dňa 22.7.2019 boli žalobca, žalovaný a E. H. v lesoch cca 70 km od Pale, kde im E. H. a pár domácich, ukázali niekoľko lesov, ktoré boli údajne na predaj, ako aj drevo, guľatinu, hlavne smrek, dub, buk. Po rokovaniach a prehliadkach lesov, ako aj prehliadke Jahoriny (Olympijského centra nad Sarajevom a následnej večeri v Sarajeve 22.7.2019) sa žalobca dohodol so žalovaným, že o tento obchod máju záujem, je výhodný a skúsia to zrealizovať. Za týmto účelom si boli vedomý aj toho, že podstupujú riziko. E. H. však po obdržaní záloh na lesy žiadne lesy pre nás nezariadil, nekúpil ani drevo a je ťažké s ním nadviazať kontakt. Žalovaný uvádza, že spoločne so žalobcom riešili všetky záležitosti týkajúce sa tohto obchodu, spoločne plánovali realizáciu a spoločne cez zálohy na les aj financovali túto investičnú príležitosť. Žalobca navyše zaplatil oveľa väčšiu časť záloh na predmetný projekt ako žalovaný. Žiadnu pôžičku od žalobcu nežiadal a ani nikdy neprijal. Tom usvedčí aj skutočnosť, že pri poskytnutej platbe na účet žalovaného, žalobca neuviedol do poznámky žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by išlo o pôžičku. Keby to tak bolo a na prevode by napísal žalobca, že ide o poskytnutie pôžičky, tak mu peniaze žalovaný okamžite vráti. Žalovaný považuje správanie žalobcu za nemorálne. Žalovaný sa so žalobcom dohodli na tom, že peniaze na vyššie uvedený projekt pošlú z účtu žalovaného a teraz žalobcu túto skutočnosť chce podlo zneužiť. Podľa nášho názoru sa žalobca snaží od žalovaného bez právneho dôvodu vymôcť peňažné prostriedky, ktoré vložil do investičného projektu, ktorý nevyšiel.
6. Po doručení odporu žalovaného Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k odporu žalovaného. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uviedol najmä, že žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, a teda že žalovanému poskytol pôžičku v celkovej sume 5.500,00 EUR. Žalobca popiera, že by sa malo jednať o akúsi investíciu na kúpu dreva resp. lesa tak, ako to tvrdí žalovaný. K okolnostiam poskytnutia samotnej pôžičky žalobca uvádza, že ho žalovaný oslovil s tým, že potrebuje požičať sumu 3.000,00 EUR, pričom mu žalovaný len uviedol, že potrebuje riešiť nejaké vlastné veci. Keďže žalobca pozná žalovaného niekoľko rokov, súhlasil s poskytnutím pôžičky v sume vo výške 3.000,00 EUR a dňa 01.08.2019 uskutočnil hotovostný vklad na účet žalovaného IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.000,00 EUR. Následne po tom, ako žalobca žalovanému poskytol predmetnú pôžičku, žalovaný ho opätovne oslovil s tým, že potrebuje
požičať ešte 2500,00 EUR, pričom žalovaný dal žalobcovi ústny prísľub, že mu obe pôžičky vráti do dvoch týždňov. Žalobca s tým súhlasil a dňa 22.08.2019 hotovostným vkladom na účet žalovaného IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázal sumu 2.500,00 EUR. Žalovaný svoj sľub vrátiť žalovanému požičané finančné prostriedky do dvoch týždňov nesplnil. Žalobca niekoľkokrát telefonicky kontaktoval žalovaného, kde ho žiadal o vrátenie poskytnutej pôžičky v sume 5.500,00 EUR. Keďže žalovaný na tieto telefonické výzvy žalobcu nereagoval, žalobca dňa 21.03.2021 zaslal žalovanému písomnú výzvu – Upomienku – pokus o zmier, kde vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 5500,- Eur v lehote 7 dní. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že žalobca nepreukázal na aký dlhý čas mala byť predmetná pôžička poskytnutá resp. či táto je vôbec splatná. Žalobca k tomuto uvádza, že sám žalovaný mu dal ústny prísľub, že predmetnú pôžičku mu vráti do dvoch týždňov. Pokiaľ by však žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu rozporoval, je nepochybné, že žalobca na úhradu pôžičky žalovaného písomne vyzval dňa 21.03.2021, a teda s poukazom na ust. § 563 zák. č. 40/1964 Zb. pohľadávka žalobcu z titulu pôžičky je splatná.
7. Žalovaný v podanom odpore tiež uvádza, že žalobca nešpecifikoval účel, na aký mala byť predmetná pôžička poskytnutá. K tomuto žalobca uvádza, že sa nezaujímal o to, na aký účel žalovaný predmetné finančné prostriedky chce použiť a žalovaný mu ani nikdy neuviedol, za akým účelom potrebuje predmetné finančné prostriedky požičať. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že účel poskytnutia finančných prostriedkov nie je v zmysle § 657 zák. č. 40/1964 Zb. povinnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, a preto tieto tvrdenia žalovaného žalobca považuje za irelevantné. Žalovaný napokon v podanom odpore namieta právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu, a teda že sa nemalo jednať o pôžičku, ale investíciu na kúpu lesa resp. dreva v Bosne a Hercegovine. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalovaného v podanom Odpore žalobca uvádza, že nemal nikdy záujem o kúpu lesa v Bosne a Hercegovine, podľa vedomosti žalobcu, tieto záležitosti si riešil sám žalovaný s p. E.. Žalobca nemá žiadne vedomosti či bližšie informácie o predmetnom obchode v Bosne a Hercegovine. Čo sa týka samotnej návštevy žalobcu v Bosne a Hercegovine v období od 21.07.2019 do 23.07.2019, žalobca nepopiera, že sa tejto návštevy zúčastnil. Žalobca sa zúčastnil predmetnej cesty, nakoľko mu žalovaný ponúkol možnú spoluprácu do budúcna, teda mu navrhol kúpu dreva a za týmto účelom mu poskytol fotodokumentáciu predmetného dreva, ktoré z týchto fotografií kvalitatívne vyzeralo veľmi dobre. Žalobca sa chcel sám presvedčiť o kvalite dreva z príslušných lesných porastov v Bosne a Hercegovine, a preto absolvoval cestu do Bosny a Hercegoviny. Na mieste však zistil, že kvalita dreva nie je dobrá, nezodpovedala tomu, čo bolo na predmetných fotografiách, a preto žalobca nemal záujem o kúpu akékoľvek dreva, a už vôbec nie o kúpu lesa. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že by nikdy vopred neposkytol žiadnu zálohu či údajnú investíciu na kúpu lesa resp. dreva tak, ako to uvádza žalovaný. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa vráteniu pôžičky v sume 5.500,00 EUR Žalovaný svoje skutkové tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaný chce svoje skutkové tvrdenia oprieť len o výpovede svedkov - G. L. (ktorá je zhodou okolnosti priateľkou žalovaného), I. J. a K. H., pričom tieto osoby jednak neboli prítomné pri tom, keď sa žalobca a žalovaný dohodli na predmetnej pôžičke, a taktiež nemôžu ani potvrdiť skutočnosti uvádzané žalovaným, nakoľko žalobca s týmito osobami nikdy nekomunikoval o kúpe lesa, dreva – drevnej hmoty v Bosne a Hercegovine resp. o prípadných investíciách.
8. Následne Okresný súd Piešťany vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu (replika). Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia (duplika) uviedol, že má za to, že žalobcov návrh je v plnom rozsahu nedôvodný. Navyše ho považujeme aj za neetický. Žalobca sa dohodol so žalovaným na investícii a keď s danej investície zišlo, chce naozaj škaredým spôsobom dostať od žalovaného naspäť svoj investičný vklad majúc na zreteli to, že žalovaný pri danej investícii utrpel rádovo väčšie škody. Žalobca prekrúca fakty a uvádza zavádzajúce tvrdenia. Vo svojom vyjadrení uvádza, že sa dohodol so žalovaným na predmetnej pôžičke a následne uvádza, čo má zmluva o pôžičke obsahovať a čo nemusí obsahovať. Žalobca však uvádza tvrdenia, ktoré nie sú nijakým spôsobom preukázané. Žalovaný tvrdí, že na žiadnej pôžičke sa so žalobcom nedohodol a žiadna pôžička mu nebola zo strany žalobcu ani poskytnutá. Preto tvrdenia akou formou mala byť údajná pôžička dohodnutá sú irelevantné. Žalovaný taktiež namieta skutočnosti, že by sa so žalobcom dohodol na tom, že mu vráti sumu do dvoch týždňov. Opätovne sa pridržiavame skutočnosti uvedených v odpore.
9. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/54/2022 z 27. novembra 2024, ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti odmietnutej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 534/2025, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov
Slovenskej republiky č. 6/2025 pod R 41/2025 vyplýva, že: „po zrušení prvoinštančného rozsudku nie je súd v ďalšom konaní v zmysle § 237 ods. 2 CSP uznesením o skončení dokazovania viazaný a môže pokračovať v dokazovaní pri dodržaní rovnakého prístupu k obom stranám konania, pričom výslovné zrušenie tohto uznesenia o skončení dokazovania nie je potrebné.“ Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 21Co/39/2025-152 zo dňa 27. februára 2026 (ďalej len: „zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave“) dal konajúci súd priestor stranám sporu, aby na pojednávaní konanom dňa 25.06.2026 predniesli svoje vyjadrenia k ďalšiemu priebehu civilného sporového konania.
10. Žalobca po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave na pojednávaní konanom dňa 25.06.2026 uviedol, že: „máme za to, že nie je sporné, že finančné prostriedky vo výške 5.500,00 EUR boli poskytnuté žalovanému, kt. odišli zo súkromného účtu žalobcu, žalovaný uvádzal ako dôvod požadovaných peňazí, že si potrebuje niečo vyriešiť. Máme za to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného.“
11. Žalovaný po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave na pojednávaní konanom dňa 25.06.2026 uviedol, že: „V našom právnom poriadku existujú nepomenované zmluvy, zo str. môjho klienta žiadny záväzok voči žalobcovi nevznikol. 5 rokov tvrdíme to isté. Žalobca sa spolu so žalovaným podieľal na investícii spočívajúcej v kúpe drevnej hmoty v Bosne a Hercegovine, kde táto investícia nevyšla a podanou žalobou chce žalobca dosiahnuť, aby sa na spoločnej dohodnutej investícii podieľal výlučne žalovaný. Poukazujem na to, že súd berie do úvahy iba tvrdenia žalobcu ale vôbec do svojho právneho názoru neberie skutočnosti vyplývajúce zo spisu, kt. svedčia nami prezentovanej verzii. Poukazujem na to, že tesne pred platbami bol v Bosne žalobca a žalovaný. Z obsahu spisu vyplýva, že absolvovali ,,prechádzku po lesoch“, rovnako ak by šlo o pôžičky tak predsa žalobca by do poznámky napísal, že ide o pôžičku. Jediná vec pre kt. žalovaný prijal peniaze od žalovaného bola tá, na základe dohody, mal on spoločné peniaze poslať tomu pánovi do Bosny, čo preukazujú aj listiny v spise.“
12. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
13. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“
14. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“
15. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“
16. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
17. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“
18. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ 19. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“
20. Na pojednávaní konanom dňa 25.06.2026 boli medzi stranami sporu stanovené sporné a nesporné skutočnosti. Jedinou nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca poslal žalovanému finančné prostriedky na jeho účet. Spornou právnou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, za akým účelom žalobca poslal žalovanému tieto finančné prostriedky a či právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka alebo ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Za týmto účelom súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listín spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku, prihliadol na skôr vykonané výpovede strán sporu podľa § 195 Civilného sporového poriadku a súčasne vykonal dokazovanie prostredníctvom výsluchu svedkov podľa § 196 Civilného sporového poriadku, a to výsluchom svedka pána I. J., svedka K. H. a svedkyne pani G. L.. Súd si súčasne postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyžiadal rozhodujúce skutočnosti od žalovaného za účelom preukázania vzniku nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka.
21. Z potvrdenia žalobcu od VÚB Banky zo dňa 01.08.2019 o vklade v hotovosti vyplýva, že žalobca vložil dňa 01.08.2019 peňažné prostriedky na bankový účet žalovaného IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol vedený vo B., D.. vo výške 3.000,00 EUR.
22. Z potvrdenia žalobcu od VÚB Banky zo dňa 22.08.2019 o vklade v hotovosti vyplýva, že žalobca vložil dňa 22.08.2019 peňažné prostriedky na bankový účet žalovaného IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol vedený vo B., D.. vo výške 2.500,00 EUR.
22. Z potvrdení o prevode žalovaného C. B. E. zo dňa 01.08.2019, 08.08.2019, 16.08.2019 a 05.09.2019 vyplýva, že žalovaný postupne poslal pánovi E. L. finančné prostriedky v sume 3.000,00 EUR, 5.000,00 EUR, 3.000,00 EUR a 3.200,00 EUR s poznámkou „záloha les“. Celkovo sa jedná o 14.200,00 EUR.
23. Z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.12.2023 vyplýva, že: „ja obchodujem s guľatinou viac ako 15 rokov. Poskytnutiu pôžičky predchádzalo, že ma žalovaný zoznámil s pánom E., neviem ako sa presne volá, my sme ho tak oslovovali. Najskôr sme sa stretli v nejakej pizzerii, kde mi ukázali fotografie už vyťaženého dreva. Ja som však chcel vidieť drevo skutočne, preto sme sa dohodli so žalovaným a s tým pánom E., že ho prídeme navštíviť. Už si presne nepamätám kde to bolo, ale niekde v Bosne, blízko Sarajeva. Išlo o lesný porast dubový a smrekový. Mne sa nepáčila kvalita dreva hneď. A povedal som, že by som drevo odkúpil, keď ho budem vidieť narezané, teda spracované. Nepáčila sa mi kvalita dreva. V poraste bolo veľké množstvo dreva, podľa mňa 4.triedy, ktoré by som ja na svoje účely nevedel použiť, pretože ho spracovávam na pílenie. Ja som tam bol sám len so žalovaným pri obhliadke. Boli tam prítomné aj iné osoby, pán E.. Ja som nikdy nehovoril o kúpe lesa. Ja som stále hovoril o kúpe hotových sortimentov. Srbi mali na starosť spracovanie porastu. Toto ja nezabezpečujem. Potom sme boli na obhliadke ihličnatého porastu. Ten mal lepšiu kvalitu, ale kvalita stromu sa dá posúdiť až keď je vyťažený, teda na zemi. Pri tejto návšteve pán E. nehovoril o tom, že na spracovanie, teda ťažbu dreva potrebuje zálohu. Ja nikdy cez firmu nerobím zálohové platby cez súkromné účty, len cez faktúry a firemný účet. Ja som pri obhliadke vysvetlil, že nekupujem stojatý les, len spracované drevo. Toto bolo v dňoch 21.7. až 23.7.2019. My sme so žalovaným spolužiaci. Potom mi volal, že potrebuje niečo uhradiť a vráti mi do týždňa dlh. Preto som mu poslal prvú sumu 3.000,00 € dňa 1.8.2019 zo súkromného účtu. Pretože mi telefonicky hovoril, že mi peniaze vráti do týždňa dvoch, nedával som poznámku pri prevode „pôžička“. Potom mi znovu volal, a povedal mi to isté, že potrebuje niečo preplatiť. Telefonicky mi povedal, že mi to vráti. To už si teraz presne nepamätám kedy povedal. Ale poslal som mu sumu 2.500,00 € zase zo súkromného účtu, alebo vkladom v hotovosti, na číslo účtu, ktorý mi žalovaný poslal. Už si to presne nepamätám. Pri uzatváraní pôžičky, ktorá prebehla telefonicky, nikto nebol. Predtým sme mali so žalovaným aj spoločnú firmu, bral som ho ako spolužiaka. Preto som mu peniaze požičal, aj keď mi nevrátil predchádzajúcu pôžičku. Nemal som o ňom pochybnosti. Potom som telefonicky hovoril so žalovaným a žiadal som vrátenie peňazí. A následne som mu poslal dve výzvy doporučene.“
24. Súd v tejto súvislosti považuje za dôležité poukázať na časť výpovede žalobcu, ktorá sa týkali odpovedí na otázku právneho zástupcu žalovaného: „Ja som ukázal žalovanému a H. moje finálne ceny, za čo predávam drevo. A oni, teda myslím H. a pán E., mali dodať ceny nákupné za čo obstarajú drevo, vyčísliť náklady na jeho spracovanie a rozdiel do mnou ponúkanej ceny mal byť náš zisk, s ktorými by sme sa podelili so žalovaným a Bosniakmi. Podiel žalovaného a majetkový prospech z tohto obchodu mal byť z toho dôvodu, že žalovaný ma zoznámil s pánom E., teda so Srbmi, ktorí mali drevo zaobstarať a spracovať.“
25. Z výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.12.2023 vyplýva, že: „začiatok súhlasí tak ako ho popísal žalobca. Teda moji známi ma zoznámili s pánom E. H., ktorý pochádzal z Bosny a ponúkol nám na predaj rôzne drevo, najmä dub a smrek, guľatinu spracovanú. Žalobca dlhé roky obchoduje s takto spracovaným drevom. Má koncových zákazníkov aj v zahraničí. Preto som sa s ním spojil. A dohodli sme sa s pánom H., že pôjdeme na obhliadku do Bosny do lesov. Potvrdzujem, že so žalobcom som mal niekoľko obchodov, poznáme sa dlhé roky. V termíne, ktorý uvádzam v odpore, sme sa stretli v meste Pale pri Sarajeve dňa 21.7.2019. Ja som tam bol s priateľkou G. L.. So žalobcom prišiel pán J. a H., ktorých priviezla spolu so žalobcom priateľka pána H. pani D. H.. A na mieste nás čakal pán H.. Druhý deň sme išli na obhliadku už len ja so žalobcom a pánom H. do lesa, ukázal nám niekoľko porastov, hlavne dubových a smrekové. Kde nám on navrhol, že vie zariadiť, aby sme odkúpili nie len drevo, ale aj celé porasty, teda les. Stretli sme sa tam aj s dvomi majiteľmi, ktorí potvrdili že majú záujem celé porasty – celý les odpredať. Pri obhliadke sme videli rôzne porasty. Niektoré boli horšie, niektoré dobré, a jeden aj veľmi dobrý. Veľmi dobrý bol jeden smrekový a dva dubové. Rokovali sme o viacerých ponukách. O jednej ako uviedol žalobca, že by sme odkúpili len drevo spracované, vyťažené. Ale aj návrh, že môžeme kúpiť za tie isté peniaze celý les. A postupne v priebehu rokov z neho ťažiť drevo. Pretože išlo o staré porasty, ktoré bolo možnosť ťažiť. Následne sme zhodnotili so žalobcom, že obidve ponúkané varianty sú veľmi dobré. Aj kúpa dreva, aj kúpa lesa. Asi po mesiaci alebo po troch týždňoch, možno to bolo skôr, možno oveľa rýchlejšie týždeň alebo dva, alebo v dňoch, mi zavolal pán E. H., či chceme kúpiť les, že bol na predaj, majiteľ súhlasil s predajom jedného z tých dvoch lesoch, o ktorý sme mali záujem. Ale že potrebuje zálohu, ktorú požadoval vo výške 18.000,- €. Ja som volal žalobcu, či má záujem o tento obchod. Povedal, že by mal záujem, ak to bude tak ako sme sa tam dohodli. Od návštevy v Srbsku sme sa nikdy osobne nestretli, len sme si telefonovali. Žalobca mi poslal len 3.000,- € a ja som poslal 9.000,- €. Potom mi žalobca poslal ešte nejaké peniaze, teda 2.500,- €. S tým, že obchod sa naštartuje až potom čo to bude celé naše. My sme nepodpisovali s pánom E. žiadnu zmluvu o kúpe, nemám žiadne doklady. Všetky rokovania, všetky dohody boli len ústne. Bola dohoda, že pán H. všetko pripraví na podpis v Pale, a že potom prídeme a podpíšeme zmluvy. Ja som potom ešte osobne rokoval s pánom H.. Ukázal aj mi aj podklady čo sa týka lesov. Písomne sme však nikdy nič nemali dohodnuté. Bolo dohodnuté, že niekedy v októbri alebo v novembri, keď sa začne ťažiť drevo, pôjdeme do Srbska, kde preberieme les a aj vyťažené drevo, ktoré malo byť pre nás pripravené. Komunikácia však so H. viazla. A od konca zimy nie som s ním v kontakte. My sme sa nikdy so žalobcom nebavili o pôžičke počas prevodov peňazí. Z môjho pohľadu je nezmyselné, aby som si ja požičiaval peniaze na kúpu lesa a dreva v prospech žalobcu. My sme cestovali spolu so žalobcom a mojou priateľkou dňa 23.7.2019 domov na Slovensko, a vtedy sme sa bavili o možnostiach kúpy dreva a lesa. Ja keď som dostal peniaze od žalobcu, hneď obratom som ich posielal pánovi H..“
26. Súd v tejto súvislosti považuje za dôležité poukázať na časť výpovede žalovaného, ktorá sa týkali odpovedí na otázku právneho zástupcu žalobcu: „žalobca sa vyjadril jednoznačne, že má záujem kúpiť les, a to v aute pri ceste domov na Slovensko s tým, že ak to bude za podmienok, ktoré boli prezentované pánom H.. A pán H. mal zrealizovať obchod, on mal pre nás kúpiť les. My by sme ho potom následne užívali. Potom by sme mali iné možnosti nakupovať guľatinu, keď by sme boli vlastníci lesa. Nikdy sme sa nebavili o pôžičkách.“
27. Z výpovede svedka pána I. J. na pojednávaní konanom dňa 08.04.2024 vyplýva, že: „žalobca je podľa môjho názoru slušný a inteligentný človek. Stretol som sa sním v priebehu roka 2018/2019. Odvtedy som tohto pána nevidel. Čo sa týka žalovaného, je to normálny chlap, srandista, nevidel som sa s ním 2 až 3 roky. Čo sa týka pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu, k veci uviesť nič neviem a musia si to riešiť oni dvaja sami. Čo sa týka pána žalovaného, toto nebude asi jediná pôžička ktorú on má. Viem o tom, že má spory s viacerými ľuďmi v Piešťanoch. K veci viac neuvádzam nič.“ Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že: „pán C. mal záujem kupovať drevo, ale nakoľko je lesník, inteligentný chlap vo svojom odbore, uvedomil si niektoré veci, od kúpy upustil a rozhodol sa drevo / lesy nekúpiť.“
28. Z výpovede svedka pána K. H. na pojednávaní konanom dňa 25.06.2026 vyplynulo, že: „k žalobcovi nemám žiadny vzťah, k žalovanému tiež nemám žiadny vzťahy. Ja som tam bol pozvaný ako hosť s kamarátom I. J., mali sme hotel. Ani na jednom stretnutí medzi žalobcom a žalovaným som nebol čo sa týka práce. Boli sme na obede a na káve. Počkám na otázky.“ Na otázky právnych zástupcov svedok odpovedal nasledovne: „neviem presne, že idú kúpiť cez Butka drevo. Nejaký srb to je myslím si, že žije v Seredi na SR. Jedná sa o E. H.. To ja neviem, nebol som pri žiadnej dohode čo sa týka práce. Viem, že išlo o kúpu dreva. Bol som zo strany I. J. pozvaný do Sarajeva. Áno, preto tam cestovali. Povedali mi, že chcú obchod s nejakým drevom.“
29. Svedkyňa G. L. na pojednávaní konanom dňa 25.06.2026 uviedla najmä, že: „viem o tom to, že sme boli v Bosne, v meste Pale, so žalovaným a v tom čase tam prišiel aj pán žalobca. Prišli sme tam za tým účelom, že išli oni dvaja jednať o dreve a lesoch. Potom sa spolu rozprávali o tom, že by bolo dobré investovať, pretože pán žalobca, tam sa jednalo o nejaké drevo, a že ten obchod by mohol pre nich byť výhodný ekonomicky pre oboch. Prakticky to je všetko čo o tom viem.“ Svedkyňa na otázky právnych zástupcov uviedla, že: „do Bosny som išla žalovaným. Späť sme išli ja, žalovaný, žalobca. Cestou späť sa bavili žalobca a žalovaný o bežných veciach, bavili sa o tom čo videli, že je to zaujímavá ponuka, že by mohli do toho ísť. Zdalo sa im to obom výhodné. Niečo sa vraveli aj o tom, že tie lesy, drevo by bolo dobré kúpiť aj celý les, neviem presne ktorý, že vlastne potom by následne to drevo z lesa dovážali a spracovali. Žalovaný mi po návšteve Bosny povedal, že do toho obchodu idú a že mu žalobca poslal nejakú zálohu a že idú do toho. Myslím si, že obchod s drevom sa neuskutočnil. Pán v Pale sa prestal ozývať, potom sa s ním už nedalo spojiť. Jedná sa o pána E..“ Na otázky súdu svedkyňa uviedla, že: „mali medzi sebou ústnu dohodu, že pôjdu do toho obchodu. Obsahom dohody bola kúpa lesa alebo dreva v Bosne. Do toho obchodu mali ísť asi nejakým podielom, žalobca poslal zálohu žalovanému. Bola to záloha na kúpu niečoho. Netuším, či Mal žalobca so žalovaným v tejto ústnej zmluve dohodnuté odstúpenie od zmluvy pre prípad, že sa obchod neuskutoční. Nemám žiadnu vedomosť o tom, že či v prípade odstúpenia od tejto zmluvy zo str. žalobcu bolo súčasťou tejto ústnej zmluvy dojednanie, že žalovaný vráti žalobcovi poskytnutú zálohu, alebo sa jedná o prepadovú klauzulu. Nemám vedomosť o tom, že súčasťou dohody medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda, že žalovaný vráti žalobcovi fin. prostriedky do 1 – 2 týždňov žalovanému, keď sa obchod neuskutoční. Nemám vedomosť o tom, že by žalobca od dohody odstúpil.“
30. Na základe vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav. Žalobca a žalovaný boli kamaráti a v minulosti spolu mali aj spoločnú firmu. Obidvaja podnikali alebo sa pohybovali v oblasti trhu so spracovaným drevnej hmoty alebo dreva. Sprostredkovane sa žalovaného vyskytla príležitosť na kúpu dreva a drevnej hmoty v Bosne a Hercegovine. Sprostredkovateľom medzi žalovaným a majiteľmi lesa, resp. lesného porastu boli neznáme osoby so sídlom v Bosne a Hercegovine. Nakoľko mal žalovaný odporúčania na pána E. L. od miestnych ľudí v Bosne a Hercegovine, dôveroval mu, čo sa napokon ukázala ako chyba. Za účelom potencionálne výhodného obchodu oslovil žalovaný žalobcu, že by mohli spoločne zainvestovať finančné prostriedky na kúpu dreva alebo drevnej hmoty v Bosne a Hercegovine, žalobca by následne drevo speňažil u svojich odberateľov a náklady odpočítané od tržieb žalobcu by si žalobca a žalovaný rozdelili spravodlivým dielom. V konečnom dôsledku je právne nepodstatné, či sa jednalo o kúpu celého lesa alebo len dreva, resp. drevnej hmoty. V tomto smere sa súd priklonil k verzii uvedenej žalobcom, že sa jednalo o kúpu dreva a nie celého lesa s pozemkami v Bosne a Hercegovine. Uvedené mal súd za preukázané na základe výpovede žalovaného, žalobcu ako aj svedkov G. L., K. H. a I. J.. Za týmto účelom žalobca zaslal žalovanému ako zálohu dokopy sumu 5.500,00 EUR. Uvedené mal súd za preukázané výpismi z vkladov v hotovosti na účet žalovaného, čo napokon ani sporné nebolo. Nakoľko kvalitu dreva bolo potrebné posúdiť a skontrolovať, žalobca a žalovaný išli do Bosny a Hercegoviny. Uvedené mal súd preukázané z doložiek fotiek, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. V E. D. J. bol prítomný aj svedok K. H. a svedkyňa G. L., avšak nie pri konkrétnych obchodoch a vzájomných dohodách, pretože títo dvaja svedkovia sa do oblasti spracovania dreva a drevnej hmoty nevyznajú. Cestou naspäť išli z Bosny a Hercegoviny spoločne autom žalobca, žalovaný a svedkyňa G. L.. Žalovaný zaslal E. L. do E. a J. sumu 5.500,00 EUR od žalobcu a svoju pomernú časť vo výške 8.700,00 EUR, čiže dokopy 14.200,00 EUR, čo mal súd za preukázané na základe potvrdení o transakciách s poznámkou: „záloha les“. Napokon sa obchod s drevom v Bosne a Hercegovine neuskutočnil. Pán E. L. prestal so žalovaným komunikovať a súčasne žalobca po obhliadke dreva v Bosne a Hercegovine dospel k záveru, že kvalita dreva nebola na požadovanej úrovni, ktorú si pravdepodobne sám predstavoval. O neexistencii obchodu nebol medzi stranami sporu spor, čo dosvedčil svedok I. J. a svedkyňa G. L., ktorí zhodne
potvrdili, že obchod sa neuskutočnil. Následne žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 5.500,00 EUR.
31. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
32. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“
33. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010 platí, že: „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“
34. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa z 24.02.2010 vyplýva, že: „základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 120 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti článok 8 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.“
35. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena. Subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
36. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 10Co/21/2020 zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že: „z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy o pôžičke musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu – peniaze.“
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol žalobca povinný súdu preukázať, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla ústna zmluva o pôžičke so všetkými podstatnými náležitosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobca súdu preukázal, že v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zaslal a reálne poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 5.500,00 EUR. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníku však súdu nepreukázal dohodu medzi žalobcom a žalovaným, že: „žalovaný ako dlžník sa zaväzuje vrátiť tieto finančné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby žalobcovi ako veriteľovi.“ Takýto záväzok žalovaného žalobca žiadnym spôsobom riadne súdu nepreukázal a uvedené nebolo preukázané ani zo strany troch vypočutých svedkov, ktorí nevedeli o tom, že by nejaká zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným existovala. Uvedené nevyplývalo ani z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to najmä z vkladov v hotovosti na účet žalovaného, kde žalobca mohol uviesť, že sa jedná o zmluvu o pôžičke. Potvrdenia o vkladoch v hotovosti takéto poznámky neobsahujú. Z uvedeného dôvodu konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobca súdu nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, pretože neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie záväzku žalovaného vrátiť tieto finančné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby žalobcovi v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka. 38. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“
39. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka platí, že: „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“
40. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka platí, že: „účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“
41. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave sa však žalobca už nedomáhal právneho posúdenia sporu z právneho titulu zmluvy o pôžičke, ale na základe právneho titulu z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Existencia záväzku z bezdôvodného obohatenia automaticky vylučuje záväzok z titulu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedených dôvodov súd považuje za nadbytočné v rozpore s procesnou ekonómiou súdneho sporu, aby sa ďalej hlbšie vyjadroval k nepreukázaniu zmluvy o pôžičke zo strany žalobcu. Súčasne žalovaný tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nepomenovaná dohoda podľa § 51 Občianskeho zákonníka,
ktorá v sebe zahŕňala spoločný investičný zámer o kúpu lesa a za týmto účelom zaslanie zálohy žalobcu na kúpu dreva v Bosne a Hercegovine. Prípadná existencia bezdôvodného obohatenia žalovaného by vylučovala existenciu nepomenovanej zmluvy a naopak, existencia nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka by rovnako tak vylučovala možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené právne východiská majú svoj právny základ v ustanovení § 491 Občianskeho zákonníka.
42. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k právnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna dohoda podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej obsahom bolo okrem iného zaslanie zálohy na kúpu dreva v Bosne a Hercegovine za účelom spoločnej investičnej príležitosti. Podstatou skúmania zo strany súdu bola existencia vzájomnej dohody. Len konsenzus na spoločnom postupe alebo obsahu z vykonaného dokazovania mohol právne preukazovať existencie ústnej dohody.
43. Existenciu ústnej dohody podľa § 51 Občianskeho zákonníka mal súd za preukázanú z výpovede samotného žalobcu, ktorý súdu v rámci svojej výpovede uviedol, že: „ja som však chcel vidieť drevo skutočne, preto sme sa dohodli so žalovaným a s tým pánom E., že ho prídeme navštíviť.“ Žalovaný v tejto súvislosti súdu uviedol, že: „a dohodli sme sa s pánom H., že pôjdeme na obhliadku do Bosny do lesov. Potvrdzujem, že so žalobcom som mal niekoľko obchodov, poznáme sa dlhé roky.“ Uvedené obidve výpovede žalobcu a žalovaného preukazujú skutočne vzájomnú nepomenovanú dohodu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak súd považoval za potrebné preskúmať obsah takejto vzájomnej dohody. Súd v tejto súvislosti považuje za dôležité poukázať na časť výpovede žalobcu, ktorá sa týkali odpovedí na otázku právneho zástupcu žalovaného: „Ja som ukázal žalovanému a H. moje finálne ceny, za čo predávam drevo. A oni, teda myslím Srbi a pán E., mali dodať ceny nákupné za čo obstarajú drevo, vyčísliť náklady na jeho spracovanie a rozdiel do mnou ponúkanej ceny mal byť náš zisk, s ktorými by sme sa podelili so žalovaným a Bosniakmi. Podiel žalovaného a majetkový prospech z tohto obchodu mal byť z toho dôvodu, že žalovaný ma zoznámil s pánom E., teda so Srbmi, ktorí mali drevo zaobstarať a spracovať.“ Z uvedenej výpovede samotného žalobcu vyplýva, že takáto vzájomná dohoda medzi žalobcom a žalovaným mala svoju hospodársku kauzu, ktorej obsahom na konci malo byť rozdelenie zisku získaného v dôsledku kúpy dreva v Bosne a Hercegovine a jeho následného predaja koncovým zákazníkom žalobcu. Súd uvádza, že uvedený vzájomne vopred dohodnutý postup môže byť výsledkom len na základe súhlasného prejavu vôle žalobcu a žalovaného a nie na základe existencie bezdôvodného obohatenia, kde neexistuje zhodný prejav vôle. Žalovaný v tejto súvislosti súdu uviedol, že: „bolo dohodnuté, že niekedy v októbri alebo v novembri, keď sa začne ťažiť drevo, pôjdeme do Srbska, kde preberieme les a aj vyťažené drevo, ktoré malo byť pre nás pripravené.“ Súd konštatuje, že návšteva E. a J. sa skutočne aj uskutočnila. Takáto návšteva mohla byť výsledkom len spoločnej koordinovanej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Pri tejto návšteve bol prítomný aj svedok K. H. a svedkyňa G. L..
44. Súčasne mal súd za preukázané, že žalovaný svoje finančné prostriedky vo výške 8.700,00 EUR a finančné prostriedky žalobcu vo výške 5.500,00 EUR zaslal pánovi E. L. do Bosny a Hercegoviny. O tejto skutočnosti žalovaný predložil potvrdenia o výpisoch z jeho účtu vo B. E., kde je v poznáme uvedené „záloha les“. To znamená, že medzi zaslaním finančných prostriedkov žalobcu vo výške 5.500,00 EUR z dôvodu zálohy na kúpu dreva v rámci vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným a medzi zaslaním finančných prostriedkov v celkovej výške 14.200,00 EUR zo strany žalovaného v prospech pána E. L. existuje príčinná súvislosť cez poznámku „záloha les“ v tom, že všetky finančné prostriedky žalobcu žalovaný skutočne poslal v dobrej viere tretej osobe pánovi E. L., ktorý mal obchod s drevom pre žalobcu a žalovaného sprostredkovať.
45. Konajúci súd sa teda pýta, ako sa mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, keďže je z vykonaného dokazovania nesporné, že on svoje finančné prostriedky a súčasne finančné prostriedky žalobcu poslal tretej osobe. Žalovaný sa na úkor žalobcu nemohol obohatiť, pretože on tieto finančné prostriedky na základe vzájomnej dohody poslal tretej osobe, ktorá by sa potencionálne na úkor žalobcu mohla obohatiť. Z uvedeného dôvodu nie je právne možné, aby sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu 5.500,00 EUR podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri potencionálnom bezdôvodnom obohatení nie je pasívne vecne legitimovaný na vydanie tejto sumy. Z uvedeného dôvodu súd právnu argumentáciu žalovaného musel vyhodnotiť ako právne nedôvodnú spolu s právnou argumentáciou o zmluve o pôžičke.
46. Na základe vyššie uvedených rozhodujúcich skutočností súd preskúmal všetky právne možnosti na to, ako by mohol mať žalobca z uzatvorenej ústnej zmluvy o spoločnom investovaní na základe spoločnej investičnej príležitosti právo na vrátenie sumy vo výške 5.500,00 EUR. Potencionálnou rozhodujúcou skutočnosťou by mohlo byť platné odstúpenie od vzájomnej zmluvy uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo nejaká vzájomná dohoda žalobcu a žalovaného o vrátení finančných prostriedkov pre žalobcu v situácii, keď sa obchod s drevom neuskutoční. Za týmto účelom súd položil svedkyni G. L. právne relevantné otázky, na ktoré súdu odpovedala, že: „netuším, či mal žalobca so žalovaným v tejto ústnej zmluve dohodnuté odstúpenie od zmluvy pre prípad, že sa obchod neuskutoční. Nemám žiadnu vedomosť o tom, že či v prípade odstúpenia od tejto zmluvy zo str. žalobcu bolo súčasťou tejto ústnej zmluvy dojednanie, že žalovaný vráti žalobcovi poskytnutú zálohu, alebo sa jedná o prepadovú klauzulu. Nemám vedomosť o tom, že súčasťou dohody medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda, že žalovaný vráti žalobcovi fin. prostriedky do 1 – 2 týždňov žalovanému, keď sa obchod neuskutoční. Nemám vedomosť o tom, že by žalobca od dohody odstúpil.“
47. Súd uvádza, že primárne žalobca ani len netvrdil, že by od ústnej zmluvy uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka odstúpil. V tomto smere nie je rozhodujúce, že žalobca si právne posúdil zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o pôžičke, pretože právne posúdenie je vecou súdu. V tomto smere je právne relevantné, že žalobca súdu ani len netvrdil, že by od ústnej zmluvy odstúpil. Z tohto dôvodu je odstúpenie od vzájomne dohodnutej ústnej zmluvy právne vylúčené. Súčasne súd dospel k právnemu záveru, že sa nepreukázala existencia akejkoľvek ústne dohodnutej zmluvnej podmienky alebo postupu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by riešila vzájomný postup v prípade situácie, že sa obchod s drevom neuskutoční. Takéto zmluvné dojednanie neuviedol ani samotný žalobca ani samotný žalovaný a ani svedkyňa G. L.. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že súčasťou vzájomnej dohody uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a žalovaným nebola zmluvná podmienka, ktorá by upravovala právo žalobcu na vrátenie zálohy vo výške 5.500,00 EUR počas platne uzatvorenej nepomenovanej zmluvy v situácii, keď sa obchod s drevom v Bosne a Hercegovine neuskutoční z dôvodu chyby na strane tretej osoby, ktorá bola konečným príjemcom žalobcových finančných prostriedkov vo výške 5.500,00 EUR. Na základe týchto skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobca z uzatvorenej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka nemá právo na vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 5.500,00 EUR, pretože si takéto právo so žalovaným vzájomne nedohodli.
48. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu nie je možné v celom rozsahu vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
49. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
50. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
51. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku: „výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“
52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
54. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný mali vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V predmetnom spore mal žalovaný hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalobcu bol 0,00 %, z čoho
jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalovaného 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania vrátane odvolacieho konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku. Žalovaný bol na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu úspešný a bol úspešný aj vo výsledku celého civilného sporového konania a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100,00 %.
55. V rámci súdneho sporu neboli tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a ani súd z vlastnej činnosti takého dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku sám ex offo neidentifikoval.
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).