Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sfk/47/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): PSG PLUS s.r.o., so sídlom Strážska cesta 3872, Zvolen, IČO: 46 377 751, zastúpeného advokátskym spoločenstvom OKTAVCOVÁ & partners, s.r.o., so sídlom Strážska cesta 3872, Zvolen, IČO: 54 618 487, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100057690/2023 zo dňa 5. januára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16. mája 2025, podanej na Správny súd v Banskej Bystrici, a o kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16. mája 2025, podanej na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 6. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 6. marca 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100057690/2023 zo dňa 5. januára 2023 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom. III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16. mája 2025 podanej na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zastavuje. IV. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania v súvislosti s kasačnou sťažnosťou žalobcu zo dňa 16. mája 2025 podanou na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Predmetom prieskumu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd") sp. zn. zo dňa 6. marca 2025, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný") č. 100057690/2023 zo dňa 5. januára 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správca dane") č. 102596394/2022 zo dňa 20. septembra 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"). 2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2017. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu v sume 167.033,16 eur. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie nákladov, znižujúcich základ dane z príjmov právnickej osoby, z faktúr od dodávateľa spoločnosti Wecreate mediateam SK s.r.o. (ďalej aj „Wecreate

mediateam SK") za dodanie strojov pre mäsový priemysel (napr. vykosťovačky, mlynčeky, baličky) počas celého zdaňovacieho obdobia roku 2017. 3. Dodávateľ Wecreate mediateam SK bol vo vzťahu k správcovi dane nekontaktný a správcom dane požadované doklady k plneniam realizovaným vo vzťahu k žalobcovi správcovi dane nepredložil. Spoločnosť Wecreate mediateam SK ani na výzvu správcu dane nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017. Správca dane poukázal na spochybnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty, zistené počas daňových kontrol realizovaných u spoločnosti Wecreate mediateam SK, v ktorých táto nepreukázala prijatie zdaniteľných obchodov, deklarovaných na predmetných dodávateľských faktúrach. Zdôraznil odlišnú adresu žalobcu uvedenú na faktúrach predložených žalobcom a faktúrach zaistených v spoločnosti Wecreate mediateam SK. Svedok pán Peter Ambrúz, oprávnený konať v zdaňovacom období roku 2017 za spoločnosť Wecreate mediateam SK, potvrdil existenciu obchodného vzťahu so žalobcom, vystavenie faktúr pre žalobcu a popísal i priebeh dodávania tovaru a jeho prepravu. Dodávateľom spoločnosti Wecreate mediateam SK mala byť spoločnosť EMS RACING SLOVAKIA s. r. o. 4. Správca dane ako dôvod nepriznania daňových výdavkov žalobcovi označil nekontaktnosť spoločnosti Wecreate mediateam SK a jej nesplnenie si povinností vo vzťahu k správcovi dane - nepodanie daňového priznania k dani z príjmov a hlásení a prehľadov o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti a to, že na faktúrach zaistených u tento spoločnosti vystavených vo vzťahu k žalobcovi sa nenachádzajú pečiatky a obsahujú neaktuálnu adresu žalobcu. Podľa správcu dane svedok Peter Ambrúz síce počas výsluchu potvrdil spoluprácu spoločnosti Wecreate mediateam SK s. r. o. so žalobcom v roku 2017, potvrdil vystavenie faktúr a ich podpísanie, potvrdil dodanie tovaru a potvrdil, že žalobca tovar uhradil, ale svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. 5. Správca dane nespochybnil samotnú existenciu tovaru, ktorá však podľa správcu dane sama o sebe nepreukazuje, že tento bol dodaný práve spoločnosťou Wecreate mediateam SK. Vyhodnotil, že sa nepotvrdilo reálne dodanie materiálu a tovaru pre žalobcu práve spoločnosťou Wecreate mediateam SK. Správca dane konštatoval porušenie a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"). 6. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Zdôraznil, že na preukázanie dodania tovaru nestačí samotná existencia dokladov, ale musí byť preukázané aj to, že dodanie uskutočnila osoba uvedená na faktúre - Wecreate mediateam SK. K argumentácii žalobcu o množine predložených dôkazov, ako sú objednávky, zmluvy, príjemky, bankové prevody, fotokópie faktúr či prehľady dopravných prostriedkov, ktorými deklaroval, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo, žalovaný uviedol, že tieto dôkazy boli predmetom vyhodnotenia, avšak neodstránili pochybnosti správcu dane. Ohľadom námietky, že sa rozhodnutie opiera takmer výlučne o skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly u dodávateľa a subdodávateľa daňového subjektu, žalovaný uviedol, že použitie zistení z predchádzajúcich kontrol vykonaných u dodávateľa a subdodávateľa je v súlade s o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „"). 7. Žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale preukázal, že tento tovar nebol dodaný osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný zároveň poukázal na to, že správca dane nezakladal rozhodnutie len na zisteniach u iných subjektov, ale vykonal samostatné dokazovanie a vyhodnotil všetky dostupné dôkazy. Vzhľadom na chýbajúce dôkazy o skutočnom dodaní tovaru od spoločnosti Wecreate mediateam SK žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. 9. Žalobca v správnej žalobe namietal, že hodnovernými tvrdeniami a najmä predloženými listinnými dôkazmi riadne preukázal, že tovar mu dodala práve spoločnosť Wecreate mediateam SK. Opak zo strany orgánov finančnej správy podľa žalobcu preukázaný právne relevantne nebol. Žalobca zdôraznil, že správcovi dane za účelom preukázania reálnosti obchodného styku so spoločnosťou Wecreate mediateam SK predložil kúpnu zmluvu, objednávky tovaru, prehľady bankových prevodov preukazujúcich úhrady, prijaté faktúry od spoločnosti Wecreate mediateam SK, špecifikáciu tovarov uvedených na prijatých faktúrach, ktoré žalobca priradil k jednotlivým dodávateľským faktúram

spoločnosti Wecreate mediateam SK. Mal za to, že predložené doklady vyčerpávajúco a dostatočne zachytávajú reálnosť obchodného styku so spoločnosťou Wecreate mediateam SK. 10. Správca dane postupoval podľa žalobcu nesprávne, keď nekriticky prevzal dokazovanie z kontroly k DPH. Žalovaný sa však podľa žalobcu mal zamerať na preukazovanie samotnej realizácie dodávky tovaru medzi dodávateľom Wecreate mediateam SK a samotným žalobcom. Podľa žalobcu neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy, pričom hodnotenie vykonaných dôkazov nebolo prevedené dostatočne a zákonným spôsobom. 11. Žalobca namietal, že z ním predložených dôkazov ako aj z výsluchu Petra Ambrúza vyplynulo, že tovar bol dodaný práve od Wecreate mediateam SK, pričom s týmto dôkazom v podobe svedeckej výpovede sa správca dane ani žalovaný vysporiadali nedostatočne a nesprávne. Správca dane považuje výpoveď svedka Petra Ambrúza iba za tvrdenie, nepodložené dôkazom a s poukazom na následnú nečinnosť tretích subjektov odlišných od žalobcu - nepredloženie správcovi dane žiadnych účtovných a daňových dokladov zo strany Petra Ambrúza a jeho dodávateľa - spoločnosti EMS RACING SLOVAKIA s.r.o. - nesprávne za okolnosť, ktorá je hlavným dôvodom pre vyrubenie rozdielu dane u žalobcu. 12. Žalobca namietal, že z dôvodu preukázania reálneho dodania tovaru identifikoval ku každej objednávke a faktúre konkrétne vozidlo, ktorým bola preprava tovaru zabezpečená z miesta dodávateľa do jeho prevádzok. Zároveň navrhol výsluch svedkov - vodičov, ktorí prepravu realizovali. Správca dane však toto dokazovanie odmietol vykonať s odôvodnením, že ide o otázku nerozhodujúcu pre posúdenie veci. Rovnako správca dane odmietol preveriť aj následný predaj tovaru zo skladu žalobcu ďalším odberateľom, ktorých žalobca označil. 13. Správny súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"). Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom konania nepriznáva. 14. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný podľa správneho súdu dostatočne zrozumiteľne reflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní, z jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Konštatovanie žalovaného (i prvostupňového správneho orgánu) je podľa správneho súdu potrebné vnímať v celkovom kontexte, pričom z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že v predmetnej veci nebolo spochybnené reálne dodanie tovaru

- strojov používaných v potravinárstve, ale bolo spochybnené dodanie dodávateľom uvedeným na faktúrach, teda spoločnosťou Wecreate mediateam SK. 15. K tvrdeniu žalobcu, že ním správcovi dane predložené doklady vyčerpávajúco a dostatočne zachytávajú reálnosť obchodného styku so spoločnosťou Wecreate mediateam SK a podloženými listinnými dôkazmi riadne preukázal vznik uplatnených výdavkov, pričom žalovaný ako ani správca dane nepreukázali opak, správny súd uviedol, že podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno pri uplatnení daňových výdavkov nesie žalobca. Správca dane nemusí preukazovať, že nedošlo k plneniu tak, ako ho deklaruje žalobca predloženými dôkazmi, keďže takáto povinnosť správcovi dane z Daňového poriadku nevyplýva. Naopak, je to práve žalobca, ktorý je v zmysle Daňového poriadku povinný preukázať, že došlo k prijatiu plnenia a k splneniu podmienok na uplatnenie výdavkov v zmysle . 16. Podľa správneho súdu listinné doklady predložené žalobcom (faktúry, zmluvy, objednávky, dodacie listy, a pod.) ešte samé osebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu obchodnému vzťahu, že sú splnené podmienky na uznanie výdavku podľa a . Predloženie týchto dokladov je len jednou z podmienok, a i keď majú doklady všetky náležitosti účtovného dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že výdavok bol uplatnený oprávnene a v súlade so zákonom. Žalobca tým, že splnil formálnu povinnosť predložiť listinné dôkazy, ešte nepreukázal, že došlo k splneniu zákonných podmienok na uznanie výdavku, pretože nestačí byť len držiteľom týchto listín a tieto predložiť správcovi dane, ale je potrebné preukázať obsah skutočností v nich uvedených. 17. Správny súd dospel k záveru, že správcovi dane počas vedenia dokazovania oprávnene vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch, predložených žalobcom k daňovej kontrole, spočívajúce v nasledovných zisteniach - spoločnosti EMS RACING SLOVAKIA s. r. o. a Wecreate mediateam SK nepredložili správcovi dane žiadne účtovné a daňové doklady, a to ani počas kontroly dane z príjmov právnickej osoby, ani počas kontroly dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť Wecreate mediateam SK nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017, nepodala hlásenie zo závislej činnosti a nepodala ani prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti. Z faktúr, ktoré vystavila pre žalobcu, nepriznala a neodviedla daň do štátneho rozpočtu. Rovnako spoločnosť EMS RACING SLOVAKIA s. r. o. nepodala

daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017, žiadnu daň nevyčíslila a nezaplatila, nepodala kontrolné výkazy. Peter Ambrúz, konateľ spoločnosti Wecreate mediateam SK, nevedel poskytnúť žiadne relevantné informácie o uvedenom obchodnom prípade, odpovedal nepravdivo, nevedel poskytnúť informácie o pôvode fakturovaného tovaru a jeho výrobcovi/výrobcoch a uvedené informácie nevedel poskytnúť správcovi dane ani samotný žalobca. Obe spoločnosti boli prepojené cez konateľa Petra Ambrúza, obe spoločnosti boli prevedené na spoločníkov - občanov Maďarskej republiky, ktorí sa stali ich konateľmi, so správcom dane nekomunikovali a neumožnili správcovi dane zistiť a preveriť žiadne skutočnosti týkajúce sa týchto spoločností. Správny súd následne nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že hodnoverne preukázal, že tovar dodala práve spoločnosť Wecreate mediateam SK, a teda splnil všetky podmienky na uznanie výdavku tak, ako to vyžaduje . 18. K námietke, že správca dane nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch konkrétnych vodičov, ktorí mali zabezpečiť prepravu tovaru a zároveň nepreveroval následný predaj tovaru ďalším odberateľom, teda neúplne zistil skutkový stav veci, správny súd uviedol, že tieto dôkazy neboli vyhodnotené ako relevantné z dôvodu, že nepreukazujú kľúčovú podmienku: či bol tovar dodaný práve spoločnosťou Wecreate mediateam SK, a teda osobou uvedenou na faktúrach. Výsluch vodiča môže preukázať, že bol realizovaný presun tovaru - ale bez preukázania jeho pôvodu a vlastníctva nemá podľa správneho súdu takýto dôkaz priamu výpovednú hodnotu. Samotná evidencia prepravy podľa správneho súdu nepotvrdzuje, že išlo o konkrétny tovar od konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

19. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") dňa 18. mája 2025 na správny súd kasačnú sťažnosť zo dňa 16. mája 2025 (podľa jej obsahu) z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia podľa a z dôvodu podľa , keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nepresvedčivé. 20. Totožnú kasačnú sťažnosť zo dňa 16. mája 2025 sťažovateľ predložil priamo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd"), ktorý ju uznesením sp. zn. zo dňa 29. mája 2025 postúpil správnemu súdu na vykonanie úkonov podľa a 451 . 21. Sťažovateľ namietol porušenie zásad hodnotenia dôkazov. Správnemu súdu vytkol, že tento len zhrnul dôkazy a nezdôvodnil, prečo niektoré tvrdenia sťažovateľa považoval za nepravdivé. Napádaný rozsudok neobsahuje podľa sťažovateľa riadne odôvodnenie vo vzťahu k vykonaným dôkazom. Nie je zrejmé, ktoré dôkazy boli zohľadnené, ako boli hodnotené z hľadiska ich dôkaznej sily, ktoré boli odmietnuté a na základe akých úvah sa správny súd priklonil k verzii žalovaného. 22. Sťažovateľ mal za to, že správny súd ním predkladané dôkazy považoval iba za „formálne" s poukazom na skutočnosť, že nie je možné vyvodiť záver o reálnom zdaniteľnom plnení len z existencie faktúry a iných listinných dokladov, pokiaľ nie je preukázané, že dodávku vykonal dodávateľ uvedený na faktúre. Tvrdí, že samotná faktúra je formálny dôkaz, ale ak je podporená dodacím listom, výpoveďou zamestnanca, dokladom o preprave, platbou na účet dodávateľa, môže vytvoriť reťaz dôkazov o reálnom plnení. Prístup, kedy nekontaktnosť dodávateľa a neplnenie daňových povinností dodávateľa voči štátu ako jediný dôvod na označenie dôkazov sťažovateľa za "formálne", hoci obchod sa reálne uskutočnil a dodávateľ tovar reálne dodal žalobcovi, až následne však bol nekontaktný, považuje sťažovateľ za nesprávny. 23. Podľa sťažovateľa ak totiž obchod prebehol, tovar bol dodaný dodávateľom uvádzaným na faktúre (a túto skutočnosť potvrdzuje aj v tom čase konateľ dodávateľa p. Peter Ambrúz), sťažovateľ zaplatil a prijal tovar (z miesta skladu dodávateľa do svojho skladu v Častej, k čomu navrhoval vypočuť svedkov

- svojich zamestnancov), ale na druhej strane dodávateľ je ex post nekontaktný, resp. si neplní svoje povinnosti voči štátu, neoprávňuje správcu dane automaticky odmietnuť právo na uznanie daňových výdavkov a označiť všetky dôkazy ako „formálne". Na právo žalovaného odmietnuť uznanie daňových výdavkov nestačí, že dodávateľ sa stal nekontaktným, neodviedol daň, nepodal daňové priznanie a neplnil iné svoje zákonné povinnosti 24. Sťažovateľ poukázal na fakt, že nemá povinnosť preverovať dodávateľa nad rámec obvyklej obchodnej starostlivosti a nemôže byť zodpovedný za daňový podvod len preto, že jeho dodávateľ bol fiktívny, pokiaľ nevedel a nemohol vedieť, že ide o podvod, pretože v takom prípade by mu musela byť preukázaná vedomá účasť alebo hrubá nedbanlivosť. Sťažovateľ tvrdí, že preukázateľne konal v dobrej viere. 25. Podľa sťažovateľa ak správny súd tvrdí, že „mal preukázať skutočného dodávateľa", aj keď preukázal obchod s deklarovaným dodávateľom, neexistuje iný reálny dodávateľ a správca dane netvrdí a ani

neuvádza konkrétnu inú osobu, ide o svojvoľnú domnienku správneho súdu bez skutkového a právneho podkladu. 26. Namietal, že v administratívnom konaní navrhol vypočuť vodiča, ktorý nakladal tovar práve od dodávateľa uvedeného na faktúre (zo skladu dodávateľa Wecreate mediateam SK do skladu žalobcu v Častej ako objednávateľa) ale správca dane dôkaz odmietol vykonať. Odmietnutie výsluchu svedka, ktorý mohol priamo preukázať reálnosť plnenia a identitu dodávateľa, bez riadneho odôvodnenia alebo hodnotenia významu dôkazu, je podľa sťažovateľa neprípustné. Výsluch vodiča, ktorý (údajne) nakladal tovar v sklade dodávateľa, vie potvrdiť konkrétne miesto, osobu, čas, vie potvrdiť, že tovar išiel na konkrétnu objednávku do skladu žalobcu ako daňového subjektu, je podľa sťažovateľa priamy dôkaz o reálnosti plnenia a zároveň dôkaz o identite skutočného dodávateľa. 27. Sťažovateľ namietal i voči vyhodnoteniu výpovede svedka Petra Ambrúza, ktorý jednoznačne potvrdil dodávku tovaru pre žalobcu, aj miesto nakládky tovaru a iné súvislosti s posudzovaným prípadom, ale správca dane, ani žalovaný a ani súd toto nebrali do úvahy a výpoveď Petra Ambrúza bez ďalšieho označili ako nepravdivú. Tvrdí, že správca dane ani správny súd nemôžu označiť výpoveď svedka za nepravdivú bez akéhokoľvek vecného dôvodu. Ak sa výpoveď konateľa dodávateľa zhoduje s tvrdením žalobcu, potvrdzuje dodanie tovaru aj miesto nakládky, je povinnosťou správcu dane túto výpoveď riadne vyhodnotiť, konfrontovať ju s ostatnými dôkazmi a uviesť konkrétny dôvod, prečo ju nepovažuje za vierohodnú. Z odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaného a napadnutého rozsudku však možno podľa sťažovateľa dospieť k záveru, že dôkazy neboli správnym súdom (ani žalovaným) správne vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach alebo neboli zohľadnené vôbec. 28. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 17. júna 2025. Stotožnil sa s právnym posúdením veci správnym súdom a sťažnostné námietky považoval bez ďalšieho vysvetlenia za neopodstatnené.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Kasačná sťažnosť sťažovateľa zo dňa 16. mája 2025 podaná na Správny súd v Banskej Bystrici

29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (, , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke www.nssud.sk podľa v spojení s . Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 30. Sťažovateľ kasačnou sťažnosťou namieta najmä to, že správca dane, žalovaný a správny súd odmietli dôkazy žalobcu bez dostatočného odôvodnenia, čím mu odňali možnosť preukázať vynaloženie výdavkov a nevyhodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo viedlo k ich nesprávnemu záveru o neexistencii výdavkov. 31. V zmysle a možno v súlade ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie, resp. zaevidovanie (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júna 2024). 32. Ako uviedol veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 19. marca 2026 „41. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú uplatňované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov, resp. od 1. januára 2016 zdaniteľných príjmov, t. j. či je tu priama väzba medzi výdavkom a podnikateľskou činnosťou daňovníka, ktorý si jeho uznanie ako daňového výdavku uplatňuje (pozn. na účely tohto rozhodnutia sa veľký senát zaoberal iba situáciou takého daňového subjektu, ktorý je v pozícii dodávateľa poskytujúceho tovary alebo služby). Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňovník preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol a nejde len o fikciu (nestačí pritom len realizácia platby). Účtovné doklady, spĺňajúce kritériá podľa osobitného predpisu ( zákona o účtovníctve) musia jednoznačne preukazovať prijatie tovaru alebo služby a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovarov alebo služieb označených v účtovnom doklade reálne došlo. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok

zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, ak ide o daňovníka - fyzickú osobu, ktorá nie je účtovnou jednotkou (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30. júla 2024)." 33. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 34. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 35. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 36. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej" (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009). 37. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 19. marca 2026 zaujal názor, že „47. Keďže medzi základné zásady daňového konania aj pri dani z príjmu patrí povinnosť daňovníka daňovú povinnosť si sám ustáliť (vypočítať) a daň priznať (bremeno tvrdenia) a s tým súvisiaca povinnosť toto tvrdenie preukázať, resp. doložiť dôkazmi (dôkazné bremeno), aj veľký senát zdôrazňuje, že na preukázanie skutočného dodávateľa tovaru alebo služby nemožno pri preukazovaní podnikateľských nákladov ako daňových výdavkov úplne rezignovať, pretože identita poskytovateľa služby alebo dodávateľa tovaru je imanentnou súčasťou každého účtovného dokladu a požiadavka správcu dane, aby v daňovom konaní bol objasnený priebeh celej transakcie nielen čo do vecného substrátu, ale aj vo vzťahu k subjektom - účastníkom účtovného prípadu, má oporu v daňovom poriadku. Ak správca dane predloží daňovníkovi skutočnosti objektívne spochybňujúce vierohodnosť, vecnú správnosť, či úplnosť predkladaného účtovného dokladu, na podklade ktorého si daňovník za účelom zníženia základu dane uplatňuje určitý daňový výdavok, bude v prvom rade na daňovníkovi, aby osvedčil súlad účtovného dokladu so skutočnosťou, t. j. aby dodatočne argumentačne podporil svoje pôvodné tvrdenia a preukázal, že napriek počiatočným pochybnostiam správcu dane sa účtovný prípad udial tak, ako o ňom vypovedá obsah účtovného dokladu." a v prípade spochybnenia osoby subjektu dodávateľa „50. Daňové orgány teda musia daňovníkovi ešte v priebehu daňového konania umožniť, ak to daňovník tvrdí, aby inými hodnovernými dôkazmi odstránil rozpory vo svojich skorších tvrdeniach, prípadne tieto tvrdenia upravil a jednoznačným spôsobom preukázal, ktorý subjekt bol dodávateľom tovarov alebo služieb označených na účtovnom doklade, za ktoré daňovník poskytol finančné plnenie, ktoré si následne uplatňuje ako daňový výdavok (pričom môže ísť o podnikateľský subjekt odlišný od subjektu uvedeného na účtovnom doklade).". 38. V súdnej veci správca dane nepriznal sťažovateľovi nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane z príjmov právnickej osoby z faktúr od dodávateľa Wecreate mediateam SK za dodanie strojov pre mäsový priemysel. Správca dane nespochybnil existenciu dodaných strojov pre mäsový priemysel, ale spochybňoval, že tento tovar bol dodaný osobou uvedenou na faktúre - dodávateľom Wecreate mediateam SK. Svoje pochybnosti správca dane odôvodňoval najmä nekontaktnosťou spoločnosti Wecreate mediateam SK a jej subdodávateľa a jej nesplnením si povinností vo vzťahu k správcovi dane - nepodanie daňového priznania k dani z príjmov a hlásení a prehľadov o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti. Správca dane za relevantnú nepovažoval

svedeckú výpoveď pána Petra Ambrúza, oprávneného konať v zdaňovacom období roku 2017 za spoločnosť Wecreate mediateam SK, ktorý potvrdil existenciu obchodného vzťahu so sťažovateľom, vystavenie faktúr pre sťažovateľa a popísal i priebeh dodávania tovaru a jeho prepravu (str. 16 napadnutého rozhodnutia), a to z dôvodu, že svedok svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal (str. 29, str. 32 a str. 41 napadnutého rozhodnutia). K dodávateľským faktúram od spoločnosti Wecreate mediateam SK bola uzavretá písomná zmluva a boli vystavené objednávky a sťažovateľ správcovi dane predložil ku každej z faktúr detailné účtovné doklady, zachytávajúce nákup tovaru a jeho následný predaj. 39. Sťažovateľ v nadväznosti na vyššie uvedené v rámci sťažnostných bodov namieta najmä (1) nevykonanie navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov (vodičov prepravujúcich tovar) a (2) vyhodnotenie svedeckej výpovede svedka pána Petra Ambrúza, oprávneného konať v zdaňovacom období roku 2017 za spoločnosť Wecreate mediateam SK.

Sťažnostná námietka nevykonania navrhovaných dôkazov (výsluch vodičov) v rámci daňového konania 40. Správny súd k žalobnému bodu sťažovateľa ohľadom nevykonania navrhovaného výsluchu svedkov (vodičov prepravujúcich tovar) uviedol (bod 31 napadnutého rozsudku), že „tieto dôkazy neboli vyhodnotené ako relevantné z dôvodu, že nepreukazujú kľúčovú podmienku: či bol tovar dodaný práve spoločnosťou Wecreate mediateam SK s.r.o., a teda osobou uvedenou na faktúrach. Výsluch vodiča môže preukázať, že bol realizovaný presun tovaru - ale bez preukázania jeho pôvodu a vlastníctva nemá takýto dôkaz priamu výpovednú hodnotu. Podobne aj informácia o následnom predaji tovaru tretej osobe nepotvrdzuje, kto ho dodal žalobcovi. Tieto návrhy boli preto správne vyhodnotené ako právne bezvýznamné. Žalobca identifikoval ku každej faktúre vozidlo, ktorým mal byť tovar prepravený, a navrhol vykonanie ďalších dôkazov v tomto smere. Samotná evidencia prepravy medzi bodmi A a B nepotvrdzuje, že išlo o konkrétny tovar od konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre.". 41. Kasačný súd sa s týmto právnym posúdením správneho súdu nestotožňuje a stotožniac sa so súvisiacou sťažnostnou námietkou sťažovateľa ho považuje za nesprávne. Kasačný súd má za to, že v prípade spochybnenia osoby dodávateľa je potrebné, aby daňové orgány v priebehu daňového konania umožnili kontrolovanému daňovému subjektu, aby tento inými hodnovernými dôkazmi odstránil rozpory vo svojich skorších tvrdeniach (bod 50. uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. marca 2026). Preukázanie prepravy tovaru je spravidla významným dôkazom v prípade preverovania, ktorá osoba tovar dodala a to najmä v prípade, ak materiálna existencia tovaru sporná nie je. Podľa kasačného súdu, v intenciách pochybností správcu dane, by práve v súdenej veci dokazovanie vo vzťahu k preprave, a to i prostredníctvom výsluchu svedkov (vodičov realizujúcich prepravu), malo významný potenciál objasniť, ktorá osoba tovar sťažovateľovi dodávala. Výsluchom vodičov prepravujúcich tovar by správca dane vedel zistiť skutočnosti vzťahujúce sa na miesto naloženia tovaru a identifikovať osoby, ktoré tovar na prepravu odovzdali a následne ich prípadný vzťah k spoločnosť Wecreate mediateam SK, ktorú sťažovateľ označil za dodávateľa tovaru. 42. Za stavu, keď spoločnosť Wecreate mediateam SK nepoprela obchody so sťažovateľom, jej konateľ ich v daňovom konaní potvrdil, a ďalšie dôkazy zabezpečené správcom dane a žalovaným tiež len nepriamo spochybňujú tvrdenia sťažovateľa (formálne vady dokladov vo vzájomnom porovnaní a nekontaktnosť subdodávateľských spoločností), bol preto podľa názoru kasačného súdu relevantný dôkazný návrh sťažovateľa spočívajúci vo svedeckej výpovedi vodičov, ktorí mali tovar od spoločnosti Wecreate mediateam SK prepravovať. 43. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný vo vzťahu k obchodom sťažovateľa so spoločnosťou Wecreate mediateam SK formulovali len nepriame a všeobecné pochybnosti. Sťažovateľ v tomto smere v daňovom konaní navrhol relevantný dôkaz, ktorý sa priamo týkal formulovaných pochybností - výsluch vodičov. Správca dane a žalovaný však tento relevantný dôkazný návrh odmietli vykonať bez racionálneho odôvodnenia, čím znemožnili sťažovateľovi uniesť v daňovom konaní jeho dôkazné bremeno. V tomto smere preto finančné orgány podľa kasačného súdu zistili skutkový stav tak, že to bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ) a zároveň i došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia ( ). Správny súd aprobujúci napadnutým rozsudkom ich závery zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Súvisiaca sťažnostná námietka sťažovateľa je preto dôvodná.

Sťažnostná námietka vo vzťahu k vyhodnoteniu svedeckej výpovede

44. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku). 45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí za relevantnú nepovažoval svedeckú výpoveď pána Petra Ambrúza, oprávneného konať v zdaňovacom období roku 2017 za spoločnosť Wecreate mediateam SK, ktorý potvrdil existenciu obchodného vzťahu so sťažovateľom, vystavenie faktúr pre sťažovateľa a popísal i priebeh dodávania tovaru a jeho prepravu z dôvodu, že svedok svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. 46. Správny súd na podklade žalobnej námietky sťažovateľa k hodnoteniu tejto svedeckej výpovede uviedol (bod 28 napadnutého rozsudku), že ... konateľ spoločnosti Wecreate mediateam SK s. r. o. nevedel poskytnúť žiadne relevantné informácie o uvedenom obchodnom prípade, odpovedal nepravdivo, nevedel poskytnúť informácie o pôvode fakturovaného tovaru a jeho výrobcovi/výrobcoch. Ako však vyplýva z rozhodnutí finančných orgánov, svedok Peter Ambrúz konkrétne popísal priebeh dodávania tovaru a jeho prepravu (str. 16 napadnutého rozhodnutia). 47. Kasačný súd sa preto stotožňuje so sťažnostnou námietkou sťažovateľa, ktorý namietal, že správca dane a ani správny súd nemôžu označiť výpoveď svedka ako nepravdivú bez toho, aby ju riadne vyhodnotili a konfrontovali s inými dôkazmi. Správca dane, žalovaný a v konečnom dôsledku i správny súd podľa kasačného súdu nedôsledne vyhodnotili výpoveď svedka Petra Ambrúza, ktorý dodanie tovaru spoločnosťou Wecreate mediateam SK potvrdil, primárne z dôvodu, že tento svoju svedeckú výpoveď nepodložil dôkazmi. Kasačný súd poukazuje na to, že svedok nie je povinný svoje svedectvo preukazovať a je na správcovi dane, aby tento svedeckú výpoveď riadne vyhodnotil, a to i z pohľadu kritéria pravdivosti. 48. Súvisiaca sťažnostná námietka sťažovateľa je preto dôvodná. 49. Kasačný súd zároveň poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení sp. zn. -40 (bod 11), kde tento uviedol, že možno spochybniť ako pre vec relevantné aj také dôkazy, ktoré vypovedajú o určitých skutočnostiach iba vo všeobecnej rovine, a teda neposkytujú hodnoverný a spoľahlivý obraz o konkrétnom skutkovom deji, ktorý je podstatný z hľadiska posudzovania individuálneho zdaniteľného obchodu.

Kasačná sťažnosť sťažovateľa zo dňa 16. mája 2025 podaná na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

50. Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil kasačnému súdu kasačnú sťažnosť datovanú 16. mája 2025, podanú voči napadnutému rozsudku správneho súdu. Kasačný súd o tejto veci pôvodne (pred postúpením veci správnemu súdu) konal pod sp. zn. . Sťažovateľ následne prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26. mája 2025 doručil kasačnému súdu podanie označené ako späťvzatie návrhu na začatie konania. 51. Kasačný súd preto v zmysle konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16. mája 2025 podanej na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zastavil, pretože sťažovateľ túto kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 26. mája 2025 vzal späť.

V. Záver

52. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že správny súd zamietol správnu žalobu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa uplatnený kasačný dôvod podľa . Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného kasačný súd identifikoval zistenie skutkového stavu tak, že to bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň identifikoval i podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo odôvodňuje jeho zrušenie podľa a . Preto kasačný súd podľa napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. 53. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku ( ), a to vo vzťahu k realizovaniu sťažovateľom navrhnutého dokazovania (body 41. - 43. tohto rozsudku) a potrebe riadne vyhodnotenia svedeckej výpovede (bod 47. tohto rozsudku). 54. O nároku na náhradu trov kasačného konania vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16. mája 2025 podanej na Správny súd v Banskej Bystrici rozhodol kasačný súd v zmysle a

ods. 2 v spojení s a vzhľadom na úspech žalobcu (sťažovateľa) v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní ako i v konaní pred správnym súdom. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom súde v zmysle . 55. O nároku na náhradu trov kasačného konania vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16. mája 2025 podanej na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol kasačný súd v zmysle v spojení s tak, že ho vzhľadom na zastavenie konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. 56. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.