Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-75S/16/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: PSG PLUS, s.r.o., so sídlom Strážska cesta 3872, 960 01 Zvolen, IČO: 46 377 751, právne zastúpený OKTAVCOVÁ & partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP č. 2202/19, 960 01 Zvolen, IČO: 54 618 487, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100057690/2023 zo dňa 05.01.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 10.03.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.03.2023 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutiu žalovaného č. 100057690/2023 zo dňa 05.01.2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102596394/2022 zo dňa 20.09.2022. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 167.033,16 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“). Žalobca uviedol, že z dôvodu, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, a tým aj iný vážny nenapraviteľný následok, navrhuje súdu priznať tejto žalobe odkladný účinok, pretože iba takýmto postupom sa v zmysle pozastavia účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť následne podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí správcu dane. Žalobca uviedol, že návrh podáva vychádzajúc zo skutočnosti, že rozhodnutie správcu dane je právoplatné a vykonateľné, čo do povinnosti žalobcu zaplatiť vyrubený rozdiel dane v sume 167.033,16 Eur, a teda s určitosťou reálne existuje dôvodná obava, že správca dane pristúpi v krátkej dobe k vymáhaniu vyrubeného rozdielu dane, ktorý pre žalobcu predstavuje finančnú škodu značného rozmeru, pretože výška rozdielu dane predstavuje pre žalobcu ako tzv. malý podnik doslova likvidačný následok. 2 3. Vyššie opísané tvrdenie žalobca opierel aj o skutočnosť, že zaplatil v plnom rozsahu vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume cca 171 000 Eur, hoci súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov (DK DPH za ZO apríl-jún 2017 a november?december 2017) ešte nie je, k času podania tejto žaloby, právoplatne ukončený. Už raz žalobca zaplatil kúpnu cenu s DPH za tovar na základe 13 faktúr, ktorá suma predstavovala takmer 900 000 Eur. Orgány finančnej správy považujú tento obchod za fiktívny, čo však žalobca kategoricky odmieta a žalobou sa domáha spravodlivého preskúmania napádaného rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné a taktiež postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. V závere návrhu žalobca tvrdí, že priznaním odkladného účinku žalobe by sa táto skutočnosť negatívne nedotkla

práv žiadnych tretích osôb a vznik ujmy by nehrozil ani štátu, čo vyplýva zo samotnej podstaty rozhodnutia. Priznanie odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tvrdiac, že v konaní sa žalobou snaží preukázať, že napádané rozhodnutie je nezákonné, navrhol, aby správny súd, na základe návrhu a po vyjadrení žalovaného, vydal uznesenie, ktorým prizná jeho všeobecnej správnej žalobe odkladný účinok a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 4. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 07.06.2023 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril len v stručnosti a uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, rozhodnutie v tejto veci je však v kompetencii Správneho súdu v Banskej Bystrici. 5. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. 3 Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. 10. V súvislosti s vyššie konštatovaným je však vždy nutné mať na zreteli, že rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je v zásade potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. 11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako

ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal 4 navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 12. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vychádzajúc z konkrétnych dôvodov v ňom obsiahnutých, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí), ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, neobstojí. V opačnom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve napádaných rozhodnutí, či opatrení správnych orgánov. Žalobcom uvedený dôvod rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa správneho súdu sa dotýka najmä hrozby daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu vznikla závažná ujma na jeho majetku. Správny súd poznamenáva, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa a daňového poriadku (obdobne bod č. 10. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 14 zo dňa 30.06.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca dane nevyhovel návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností každého individuálneho prípadu, čo správny súd zdôrazňuje. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej 5 činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. 14. S poukazom na vyššie uvedené potom len samotné tvrdenie žalobcu, že výkonom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi finančná škoda značného rozmeru, pretože výška rozdielu dane vyrubenej žalobcovi v napadnutom rozhodnutí by pre žalobcu, ako tzv. malý podnik, mal doslova likvidačný následok, nemožno samo osebe považovať za dostatočný

dôvod pre osvedčenie hrozby následkov uvedených v . Je nevyhnutné a potrebné trvať na tom, aby žalobca nielen tvrdil, no aj hodnoverne a presvedčivo osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom na jeho finančnú situáciu a právne postavenie bez pochýb zrejmá. Uvedené neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na účastníka administratívneho konania. Žalobcom uvedené dôvody v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú len v rovine jeho tvrdenia a obáv, sú nekonkrétne a bez bližšej špecifikácie konkrétnych skutkových okolností osvedčujúcich tvrdenia žalobcu. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. K uvedenému správny súd uvádza, že ide o tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia v nadväznosti na niektorý zo zákonných dôvodov zákonom predpokladaného dôvodu pre priznanie odkladného účinku žalobe, no tento musí správnemu súdu relevantným spôsobom osvedčiť celkovou ekonomickou situáciou žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) Žalobca tvrdenia o negatívnom vplyve výkonu napadnutého rozhodnutia na chod jeho podnikania nedoložil žiadnymi dôkazmi, t. j. dostatočne nepreukázal svoje celkové ekonomické a majetkové pomery, a teda nepreukázal, do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú činnosť do takej miery, aby správny súd mal relevantný dôvod považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu, ktorého následkom by bolo predĺženie žalobcu, jeho neschopnosť plniť si záväzky voči štátu či zamestnancom, resp. až hrozba ukončenia podnikateľskej činnosti. 15. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (A.) zistil, že žalobca v roku 2022 zvýšil zisk o 247 % na 828 778 eur a tržby mu narástli o 3 % na 3,407 mil. eur. Ani tieto zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu. 16. Je tak možné zhrnúť, že v predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, by malo taký dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú, až tvrdenú likvidačnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny súd zdôraznil, že je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému rozhodnutiu v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, potom ak žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe existenciu hrozby závažnej ujmy na jeho strane neosvedčil, nemožno jeho návrhu vyhovieť a správnej žalobe priznať odkladný účinok. 6 17. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov relevantnými dôkazmi, správny súd nemohol posúdiť intenzitu ujmy na strane žalobcu v dôsledku splnenia preskúmavaným rozhodnutím uloženej povinnosti. Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, teda že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (