Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Sa-16-2021.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Subarea
27Sa/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: T.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/30/2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania zo dňa 26.05.2021 o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.05.2021, ktorá bola Krajskému súdu v Žiline doručená dňa 27.05.2021, žalobca navrhol obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/30/2020. Uviedol, že na základe toho, že vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.11.2020 (č.k. 29Sa/30/2020-24) nie je možné dosiahnuť nápravu inak, ako podaním žaloby na obnovu konania, tak v zmysle § 473 písm. b) Zákona č. 162/2015 podáva žalobu. Žalobu zdôvodňuje nasledovne:
- V rámci správneho konania boli porušené základné práva žalobcu garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv ako aj Ústavou SR.
- Napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Rozhodnutie napáda v plnom rozsahu.
- Správny súd uznesením č.k. 29Sa/30/2020-24 zamietol žalobu žalobcu bez nariadenia verejného konania a bez prítomnosti žalobcu, hoci vedel, že takýmto konaním: 1. Vedome a na základe politickej objednávky porušil článok č. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv. 2. Vedome nerešpektoval Listinu základných ľudských práv, ktorá bola do právneho poriadku SR aplikovaná Ústavným zákonom č. 23/1991. 3. Vedome porušil aj článok 46 ods. 3 Ústavy SR. 4. Úmyselne nerešpektoval ani všeobecne záväzné rozhodnutie Ústavného súdu SR. Vedome bol označeným uznesením správneho súdu zo dňa 12.11.2020 porušený aj článok 48 ods. 2 Ústavy SR. Tým, že v danej veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo aj k porušeniu článku 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 (č.l. 2 rub). Žalobca ďalej poukázal na článok 46 ods. 2 Ústavy SR, ktorý bol v zmysle jeho tvrdenia uznesením zo dňa 12.11.2020 porušený. Tým, že správny súd napadnutým uznesením zo dňa 12.11.2020 zamietol žalobu žalobcu zo dňa 27.10.2019, vedome konal v rozpore so všeobecne záväzným rozhodnutím ústavného súdu, v ktorej časti žalobca príkladmo uvádza rozhodnutia ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95). Zdôraznil, že požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Žalobca uviedol, že rozhodnutie správneho súdu zo dňa 12.11.2020 napadol kasačnou sťažnosťou a kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť uznesením zo dňa 24.03.2021 zamietol. Uznesenie kasačného súdu mu bolo doručené 09.04.2021.
2. Z pripojeného spisového materiálu Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 29Sa/30/2020 vyplýva, že žaloba v tejto veci bola podaná žalobcom - T.. C. P. voči žalovanému - Ministerstvu spravodlivosti SR. Žalobca navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 24.08.2020 Žaloba bola odmietnutá s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodom odmietnutia žaloby v označenej veci bola skutočnosť neprípustnosti žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z toho dôvodu, že nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keď predmetom súdneho prieskumu bolo prvostupňové rozhodnutie, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keď proti nemu bol podaný riadny opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na tento nedostatok procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jednalo o konanie v sociálnych veciach. Keďže v administratívnom konaní ešte nebolo vydané odvolacie rozhodnutie, v danom štádiu administratívneho konania neexistuje ešte spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, teda právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu, ktoré vydal odvolací orgán v zmysle § 180 ods. 1 SSP. Správny súd v označenom uznesení konštatoval, že pokiaľ prebieha odvolacie konanie, ktorého predmetom je napadnuté prvostupňové rozhodnutie, je potrebné, aby žalobca vyčkal na vydanie odvolacieho rozhodnutia. Od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu mu začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP, v ktorej bude mať žalobca možnosť podať správnu žalobu v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu s tým, že ako žalovaného označí orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, t.j. odvolací orgán. Za takýchto procesných podmienok bude môcť žalobca v prípade, ak bude mať za to, že odvolacím rozhodnutím bude porušený zákon, iniciovať jeho súdny prieskum. Žalobca má ponechanú otvorenú cestu k správnemu súdnemu prieskumu za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ prebehne odvolacie konanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na základe ním podaného odvolania a žalobca následne napadne právoplatné odvolacie rozhodnutie odvolacieho orgánu v zákonom stanovenej lehote. Správny súd v nadväznosti na to bol nútený odmietnuť žalobcom podanú žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 a § 7 písm. a) SSP. Správny súd zdôraznil, že uvedeným rozhodnutím nie je porušený článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzených podmienok. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti súdnej a inej právnej ochrany ustanoví zákon. V danom prípade je to Správny súdny poriadok, ktorý ako jednu z podmienok súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu stanovuje aj napadnutie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, teda právoplatného odvolacieho rozhodnutia. Keďže žalobca túto procesnú podmienku vymedzenú v správnom súdnom konaní pri podaní správnej žaloby zo dňa 27.10.2020 nesplnil, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať. K odmietnutiu uvedenej žaloby žalobcu zo dňa 27.10.2020 došlo bez nariadenia pojednávania vo veci.
3. Rozhodnutie správneho súdu č.k. 29Sa/30/2020-24 zo dňa 12.11.2020 napadol žalobca kasačnou sťažnosťou, o ktorej Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn. 9Sžsk/129/2020 zo dňa 24. marca 2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu vyplýva, že závery správneho súdu vyhodnotil ako vecne správne, hoci správny súd skonštatovanú neodstrániteľnú procesnú prekážku nesprávne podradil pod ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP namiesto pod ust. § 98 ods. 1 písm. c) SSP. Uvedené pochybenie správneho súdu však nemá za následok nesprávnosť či nezákonnosť jeho rozhodnutia, pretože je toto vo výroku stále vecne správne a vedie k rovnakému výsledku v oboch prípadoch právneho posúdenia, a to k odmietnutiu žaloby. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ako sťažovateľa, že sa v danej veci jednalo o spor o základné ľudské právo, kasačný súd skonštatoval, že nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu pokiaľ zistí, že táto nespĺňa procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, v dôsledku čoho správny súd nemôže v konaní vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Ako nedôvodná bola teda kasačným súdom vyhodnotená aj námietka žalobcu ako sťažovateľa, že nebolo vykonané verejné pojednávanie a nemal možnosť sa na ňom vyjadriť, nakoľko ide o úkony, ktoré súd vykonáva až potom, ako sú splnené podmienky na konanie o správnej žalobe, čo nie je prípad sťažovateľa - žalobcu.
4. Podľa § 472 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP): Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
Podľa § 480 ods. 1, 2 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
Podľa § 481 ods. 2 SSP: Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.
Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 483 ods. 1 písm. e), ods. 2 SSP: Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak po e) je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
5. Pokiaľ ide o inštitút obnovy konania, správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že sa jedná o inštitút, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom. Na základe obnovy konania sa ten, kto ju navrhuje, môže domáhať preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, a teda ide o nepochybne o právny prostriedok spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty strán konania, ktoré už bolo právoplatne skončené a práve z toho dôvodu je potrebné pre efektívne uplatnenie tohto právneho inštitútu naplnenie prísne zákonom vymedzených podmienok prípustnosti. V rámci podmienok prípustnosti obnovy konania je potrebné, aby došlo k naplneniu niektorého z dôvodov obnovy konania. Vychádzajúc z úpravy podľa § 472 SSP je potrebné zdôrazniť, že táto úprava vymedzuje tri situácie, len za ktorých je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Konkrétne ide o nasledovné prípady:
- ak napadnuté rozhodnutie je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
- ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené primeraným zadosťučinením a
- ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné.
6. Na základe oboznámenia sa so žalobcom predloženou žalobou na obnovu konania a pripojeným spisovým materiálom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/30/2020, správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe na obnovu konania nevymedzil svojimi tvrdeniami žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým rozhodnutím neboli rešpektované všeobecne záväzné rozhodnutia Ústavného súdu, pričom tieto príkladmo vymedzil spisovými značkami sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/2001 a I. ÚS 37/95. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobu podáva v zmysle § 473 písm. b) SSP, pretože nie je možné nápravu dosiahnuť inak, ako podaním žaloby na obnovu konania.
7. V nadväznosti na to, že sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo konaním vo veciach sociálnych, správny súd postupoval podľa § 481 ods. 2 SSP, niesúc viazaný dôvodmi žaloby na obnovu
konania a skúmal, či sú alebo nie sú dané dôvody na obnovu konania podľa úpravy § 472 písm. a), b), c) SSP. V tomto smere správny súd primárne vychádzal z obsahu predloženej žaloby na obnovu konania a konštatuje, že žalobca nepredložil spolu s touto žalobou žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre ustálenie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) SSP- teda právoplatne odsudzujúci rozsudok svedčiaci o tom, že bolo v neprospech žalobcu rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu alebo iného účastníka konania, alebo osoby zúčastnenej na konaní, alebo podľa § 472 písm. b) SSP - teda rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého tento rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným zadosťučinením, alebo podľa § 472 písm. c) SSP, teda rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné o tom, že rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím týchto inštitúcií.
8. Dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP žalobca teda vo svojej žalobe jednak netvrdil a ani ich existenciu žiadnym predloženým dôkazom nepreukázal. Zároveň správny súd konštatuje, že mu ani nie je známy žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a), b), c) SSP.
9. Žiaden zo žalobcom uvádzaných dôvodov v žalobe na obnovu konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa Správneho súdneho poriadku vymedzuje ako dôvody obnovy konania. Správny súd zdôrazňuje, že dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, sú v úprave § 472 písm. a), b), c) SSP vymedzené taxatívne. Z iných dôvodov ako z dôvodov vymedzených v ustanovení podľa § 472 písm. a), b), c) SSP nie je možné žalobu na obnovu konania podať a napadnúť ňou právoplatné rozhodnutie správneho súdu. V nadväznosti na to správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania skonštatoval, že je potrebné túto žalobu odmietnuť podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, teda ako žalobu zjavne nedôvodnú. Konkrétne zjavná nedôvodnosť žaloby na obnovu konania v tejto veci spočíva v tom, že žaloba neobsahuje dôvody na jej podanie vyplývajúce zo zákonnej úpravy podľa § 472 SSP a tvrdenia, ktorými žalobca svoju žalobu na obnovu konania odôvodnil, nespĺňajú žiadnu zo skutkových podstát samotnej prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP. Zároveň správny súd ani sám s poukazom na úpravu podľa § 481 ods. 2 SSP a prihliadajúc na skutočnosť, že konanie sp. zn. 29 Sa/30/2020 bolo konaním v sociálnej veci, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, žiaden relevantný dôvod na obnovu konania nezistil.
10. O predloženej žalobe na obnovu konania rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko nariadenie pojednávania Správny súdny poriadok ukladá len pre niektoré prípady prejednania veci, pričom v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP). Rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa § 483 písm. e) SSP je rozhodnutím procesnej povahy, a teda z povahy veci nebol správnym súdom vzhliadnutý dôvod pre nariadenie pojednávania. Rovnako správny súd zohľadniac dôvod odmietnutia žaloby nevzhliadol ani dôvod pre doručovanie žaloby žalovanému na vyjadrenie postupom primerane podľa § 105 ods.2, písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP.
11. Podľa § 170 písm. a) SSP: Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak po a) žaloba bola odmietnutá.
Podľa § 480 ods. 1 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
12. O náhrade trov konania o žalobe na povolenie obnovy konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.