Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29Sa-30-2020.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Subarea
29Sa/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. W. G., bytom K. č. XX/XX, I., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 24.08.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.10.2020 domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej GR ZVJS) číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2020 zo dňa 24.08.2020, ktoré k žalobe pripojil. Uvedeným rozhodnutím bolo, podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 28.07.2020 o priznanie starobného dôchodku zastavené, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. Žalobu odôvodnil tým, že zákonný nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom 14.10.1999. Sociálna poisťovňa mu právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.01.2003 priznala podľa § 21 v tom čase účinného zákona č. 100/1988 ZB. starobný dôchodok od 01.07.2002. Rozhodnutím zo dňa 05.08.2003 mu Sociálna poisťovňa odňala starobný dôchodok od 22.09.2003, podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. Žiadosťou zo dňa 03.10.2005 žalobca v zmysle v tom čase platného a účinného zákona č. 461/2003 Z. z. požiadal Sociálnu poisťovňu o opätovné priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 03.10.2005 priznala žalobcovi podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. starobný dôchodok od 14.07.2005. Do obdobia dôchodkového poistenia mu v rozpore s § 6 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. a § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. nezapočítala obdobie výkonu služby, za ktoré žalobca odvádzal do dôchodkového fondu pravidelné mesačné zákonom určené odvody. Žiadosťou zo dňa 15.08.2008 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku podľa § 174 a § 175 zák. č. 100/1998 Zb. Sociálna poisťovňa svojím rozhodnutím zo dňa 03.06.2011 žiadosť žalobcu zo dňa 15.08.2008 zamietla. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 31.10.2012 sp. zn. 9So/190/2011 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.06.2011 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa žiadosť žalobcu zo dňa 15.12.2008 postúpila na vybavenie GR ZVJS. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 16.01.2013 zastavila od 23.02.2013 vyplácanie starobného dôchodku priznaného žalobcovi podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. S poukazom na vykonateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozhodnutiami Sociálnej poisťovne dochádzalo a aj v súčasnosti dochádza k hrubému porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128. Žalobca ďalej uviedol, že GR ZVJS v napadnutom rozhodnutí zo dňa 24.08.2020 zastavenie konania zdôvodnilo tým, že právoplatným rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 05.04.2013 bola účastníkovi zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku, pretože vypočítaná suma starobného dôchodku bola ku dňu 15.12.2008
(k dátumu, od ktorého žiadal účastník konania starobný dôchodok priznať v roku 2013) nižšia ako vyplácaný výsluhový príspevok ku dňu 15.12.2008. Žalobca namietal, že podľa žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. a ani podľa žiadneho ustanovenia zákona č. 328/2003 Z. z. sa nedá zamietnuť už vzniknutý nárok na starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132 ods. 1 písm. a)). Žiadnym právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, GR ZVJS ako ani rozhodnutiami súdov nebol žalobcovi odňatý nárok na už vzniknutý starobný dôchodok a nebolo ani možné zákonným spôsobom vykonať prepočet výsluhového príspevku žalobcu bez právneho podkladu - žiadosti žalobcu. V žalobe zároveň žalobca uviedol, že voči napadnutému rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 24.08.2020 podal dňa 31.08.2020 odvolanie. Odvolací orgán - ministerka spravodlivosti SR ku dňu podania žaloby o odvolaní žalobcu nerozhodla. Navrhol rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 24.08.2020 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
2. Žalobca k žalobe pripojil GR ZVJS rozhodnutie číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 24.08.2020, z ktorého vyplýva podľa jeho poučenia, že proti nemu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a podanie odvolania má odkladný účinok.
3. Správny súd predtým ako meritórne prejednal danú vec skúmal, či sú v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania.
4. Správny súd nepovažoval za nutné vyžiadať si kompletný administratívny spis, lebo je zrejmé, že sa rozhodné skutočnosti zhodne podávajú ako zo žaloby, tak z pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia, ktorú žalobca k žalobe pripojil. Výzvou zo dňa 04.11.2020 súd vyzval žalovaného na zaslanie rozhodnutia odvolacieho orgánu o odvolaní žalobcu zo dňa 31.08.2020 proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 24.08.2020, ako aj na zaslanie doručenky o jeho doručení žalobcovi. Žalovaný podaním zo dňa 10.11.2020 súdu oznámil, že osobitná komisia pre veci väzenstva prerokovala odvolanie žalobcu a dospela k záveru, že navrhne ministerke spravodlivosti odvolanie zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
5. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
6. Právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní je súhrnom oprávnení a povinností rozhodovacej povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. V čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu za zákonom vymedzených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).
7. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. § 7 písm. a), podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku Správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 180 s.).
8. Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu neprávoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS, voči ktorému bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo žalobca aj využil a podal voči nemu odvolanie. Podanie odvolania má suspenzívny účinok, ktorý má ten následok, že odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie teda doposiaľ nie je právoplatné. Správny súdny poriadok však vylučuje právomoc správneho súdu pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí správneho orgánu. V danom prípade teda nie je splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu.
9. V danom prípade žalobca podal správnu žalobu počas konania o riadnom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu. Uvedená situácia nie je situáciou predčasne podanej žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. c) SSP a túto vadu nie je možné zhojiť ani tým, ak následne po začatí správneho súdneho konania lehota na podanie žaloby proti prípadne vydanému druhostupňovému rozhodnutiu už začala plynúť. Ako vyplýva z komentára Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, s. 535: „Logicky však vyššie uvedeným spôsobom nie je možné zhojiť podanie žaloby proti prvostupňovému rozhodnutiu alebo opatreniu pred konaním alebo počas konania o riadnom opravnom prostriedku. V tomto prípade totiž podanú žalobu ani nie je možné považovať za predčasne podanú, a preto bude na mieste jej odmietnutie v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) z dôvodu jej neprípustnosti s odkazom na znenie § 7 písm. a).“ V prejednávanej veci sa jedná práve o takúto situáciu.
10. V danom prípade nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keď jeho predmetom bolo prvostupňové rozhodnutie, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keď proti nemu bol podaný riadny opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby takýto žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu (§ 199 ods. 2 SSP). Keďže v administratívnom konaní ešte nebolo vydané odvolacie rozhodnutie, v tomto štádiu administratívneho konania neexistuje ešte spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, t.j. právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu, ktoré by vydal odvolací orgán v zmysle § 180 ods. 1 SSP.
11. Pokiaľ nebolo vydané odvolacie rozhodnutie v inštančnom postupe, ešte nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o jeho žiadosti zo dňa 28.07.2020. Je totiž nevyhnutné, aby o jeho nároku najskôr s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne vykonali prieskum ich rozhodovacej činnosti správne súdy. Uvedený záver vyjadruje zásadu subsidiarity správneho súdnictva, ktorá je založená na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je koncipovaný až ako následný prostriedok
ochrany subjektívnych verejných práv, ktorý nemôže nahrádzať prostriedky nachádzajúce sa vnútri verejnej správy.
12. Správny súd na záver konštatuje, že pokiaľ prebieha odvolacie konanie, ktorého predmetom je napadnuté prvostupňové rozhodnutie, je potrebné, aby žalobca vyčkal na vydanie odvolacieho rozhodnutia. Od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu mu začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP, v ktorej bude žalobca mať možnosť podať správnu žalobu v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu s tým, že ako žalovaného označí orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, t.j. odvolací orgán. Za takýchto procesných podmienok bude môcť žalobca v prípade, ak bude mať za to, že odvolacím rozhodnutím bude porušený zákon, iniciovať jeho súdny prieskum.
13. Žalobca tak má ponechanú otvorenú cestu k správnemu súdnemu prieskumu za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ prebehne odvolacie konanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na základe ním podaného odvolania a žalobca následne napadne právoplatné odvolacie rozhodnutie odvolacieho orgánu v zákonom stanovenej lehote.
14. Správny súd preto bol nútený odmietnuť žalobcom podanú žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP.
15. Týmto rozhodnutím nie je porušený čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Správny súdny poriadok. Jednou z procesných podmienok podľa SSP je aj napadnutie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, teda právoplatného odvolacieho rozhodnutia. Keďže žalobca túto procesnú podmienku vymedzenú v Správnom súdnom poriadku pri podaní správnej žaloby zo dňa 27.10.2020 nesplnil, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať.
16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.