Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-66C/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: COOPEX HOLD, a.s., IČO: 35 819 570, Pribinova 28, Bratislava, zastúpeného VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.01.2025, č. k. -109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.01.2025, č. k. -109, určil, že žalobca je vlastník nehnuteľnosti - časti pozemku z parcely registra „O.“ č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 12.466 m2, vedenom na liste vlastníctva č. XX, Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres U. Z., obec U. Q. J., k. ú. Q. J.esto (ďalej aj ako „parcela č. XXXXX/X“ alebo „pozemok 1“), a to v rozsahu 720 m2, označenom číslom parcely XXXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie, podľa geometrického plánu Z.. T. E. GEOTEAM č. 4/2022 zo dňa 25.01.2022, overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, dňa 04.02.2022 pod č. G1-153/2022 (ďalej len „GP č. 4/2022“) a ktorý je súčasťou rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v spore domáhal určenia, že do jeho výlučného vlastníctva patrí nehnuteľnosť - časť parcely č. XXXXX/X, v rozsahu 720 m2, označená ako č. parcely XXXXX/XXX, zastavaná plocha, podľa GP č. 4/2022. Dôvodil, že žalovaný vlastní pozemok 1, kým on sám je vlastníkom pozemku, parcela registra „O.“ č. XXXXX/XX, ostatné plochy, o výmere 1.456 m2, k. ú. Q. J., obec U. Q. J., okres U. Z., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „parcela č. XXXXX/ XX“ alebo „pozemok 2“), ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2009 (ďalej len „kúpna zmluva“). Žalovaný ho výzvou zo dňa 01.07.2021 (ďalej len „výzva“) informoval, že šetrením zistil, že užíva časť pozemku 1, o výmere cca 680 m2 bez právneho titulu, a preto ho požiadal o úhradu sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu. Žalobca v reakcii v liste zo dňa 15.08.2021 žalovanému v prvom rade vytkol, že žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal tvrdenia ohľadom rozsahu užívania spornej časti pozemku 1, pričom podľa neho to bol žalovaný, ktorý užíval časť pozemku 2, o výmere cca 539 m2 bez právneho dôvodu; je teda povinný vydať sumu zodpovedajúcu bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný nesúhlasil so snahou žalobcu o mimosúdne vyriešenie sporu, v rámci ktorého navrhol aj reálnu zámenu sporných častí pozemkov, resp. zámenu časti pozemku 1 za iné pozemky. Žalobca zdôraznil,

že si počas držby spornej časti pozemku 1 nebol vedomý toho, že nie je jeho skutočným vlastníkom. Vlastnícke právo k parcele č. XXXXX/XX nadobudol s presvedčením, že jej hranica kopíruje existujúce oplotenie tohto pozemku, a teda ho nadobúdal v dobrej viere v to, že jeho súčasťou (podľa existujúceho oplotenia) je aj sporná časť pozemku 1. Uvedené malo preukazovať i) čestné vyhlásenie Z.. F. W. zo dňa 16.12.2021, ktorý bol ako realitný sprostredkovateľ účastný pri prevode nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ako aj ii) fotografie spodnej časti oplotenia pozemku 2 vyhotovené v roku 2011. Zdôraznil, že časť pozemku 1 bola priplotená a tvorila jednoliaty funkčný celok s jeho parcelou č. XXXXX/XX, ktorú svojho času prenajímal ďalším subjektom na základe nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to, že existuje rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností a skutočným vlastníctvom časti pozemku 1, bol žalobca toho názoru, že má naliehavý právny záujem na určení, že sporná časť pozemku 1 je v jeho vlastníctve; odstránenie spornosti a ochranu svojich práv totiž nemôže dosiahnuť inak. Žalobca pritom podotkol, že spornú časť pozemku 1 začal užívať v momente nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku 2, od tohto okamihu ju drží a užíva ako svoju vlastnú, t. j. oprávnene a dobromyseľne ju drží po dobu viac ako 10 rokov bez vedomosti, že táto časť je v skutočnosti vlastníctvom žalovaného; spornú časť pozemku 1 vydržal.

3. Žalovaný označil žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Podľa neho žalobca nemohol byť ohľadne vlastníckeho práva k spornej časti pozemku 1 dobromyseľný, nakoľko nepreukázal okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, t. j. okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia jeho práva; tieto z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplývajú, keďže sporný pozemok nebol predmetom žiadnej zo zmlúv. Podľa mienky žalovaného neobstojí argumentácia žalobcu o uistení, že v čase kúpy pozemku 2 jeho oplotenie kopírovalo hranicu pozemku; žalobca v čase prevodu nehnuteľností mal a mohol pri vynaložení primeranej opatrnosti overiť hranice pozemku 2 v katastri nehnuteľností, a to i cez službu autorizovaného geodeta. Žalobcovi tak chýbal právny dôvod, od ktorého mohol odvodzovať vlastnícke právo k spornej časti pozemku 1; nebol totiž jeho oprávneným držiteľom, keď na tento účel nestačí iba subjektívne presvedčenie o takom práve. Žalobca nepreukázal, že je držiteľom práva, pretože so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť v dobrej viere, že mu takéto právo patrí, nakoľko ho nevykonával na základe žiadneho právneho titulu. Žalobca tým nepreukázal hneď splnenie prvej zákonnej podmienky nadobudnutia práva vydržaním, a to dobromyseľnosť. V duplike žalovaný upozornil i na to, že pozemok 2 má výmeru 1.456 m2 a pokiaľ sporná časť pozemku 1, ktorú žalobca užíval zodpovedala výmere 720 m2, čo predstavuje približne polovicu jeho pozemku, muselo mu byť zrejmé, že užíva podstatne väčší pozemok ako mal nadobudnúť do svojho vlastníctva.

4. Žalobca, nesúhlasiac s tým, že jeho dobromyseľnosť môže byť spochybnená len z dôvodu, že si nenechal premerať skutočnú výmeru nadobúdaného pozemku geodetom, v ďalšom doplnil svoju argumentáciu uvádzajúc, že pozemok 2 má síce podľa údajov v katastri nehnuteľností výmeru 1.456 m2, no v skutočnosti jeho značná časť leží mimo oplotenia. Pri jeho kúpe vychádzal z ubezpečenia, vyplývajúceho i z čestného vyhlásenia, že kupuje pozemok o výmere 1.456 m2, ktorého hranice kopírovali existujúce oplotenie; vychádzal teda z toho, že pozemok 2 je oplotený a dosahuje výmeru v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností (1.456 m2) Skutočná výmera oploteného pozemku, ktorý mal na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť, nepredstavuje súčet výmery spornej časti pozemku 1 a pozemku 2, ale táto zodpovedá súčtu výmery spornej časti pozemku 1 a pozemku 2, od ktorej je potrebné odpočítať výmeru neoplotenej časti pozemku 2 (720 m2 + 1.456 m2 - 539 m2 = 1.637 m2). Oplotený areál, ktorý mal na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť, mal potom výmeru o 181 m2 väčšiu než zodpovedalo jeho skutočnej veľkosti. Na uvedenom základe preto podľa neho neobstála argumentácia žalovaného o tom, že pri kúpe pozemku 2 si musel už aj voľným okom všimnúť, že nadobúda o polovicu väčší pozemok. Realita bola taká, že sa stal vlastníkom pozemku 2, ležiacom vo vnútri dodnes existujúceho oplotenia, ktorý mal len o 181 m2 väčšiu výmeru; tento rozdiel si voľným okom všimnúť určite nemohol. Žalovaný pritom dlhodobo užíva neoplotenú časť pozemku 2, na ktorej je postavená pozemná komunikácia a chodník, bez akéhokoľvek obmedzenia z jeho strany.

5. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 01.07.2009 pozemok o výmere 1.456 m2; tento pozemok sa nachádzal v oplotenom areály, pričom v ňom ležala i časť pozemku 1 vo vlastníctve žalovaného, o výmere 720 m2, čo napokon ani nebolo medzi stranami sporné, a preto nevykonal listinný dôkaz - čestné prehlásenie Z.. F. W., predložený žalobcom práve za účelom osvedčenia, že kupoval pozemok už oplotený. Žalobca odovzdal svoj pozemok na základe zmluvy do nájmu spoločnosti TENZONA Bratislava, s. r. o., s dňom začiatku nájmu od 01.08.2009, a to na dobu určitú do 31.12.2020; predmetná spoločnosť ho dala počnúc od 01.03.2012

do podnájmu spoločnosti Záhradné sny, s. r. o., na dobu určitú do 01.04.2015. Žalovaný výzvou zo dňa 01.07.2021 vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemku, ktorý sa nachádzal vnútri oploteného areálu; žalobca tento nárok neuznal.

6. Súd prvej inštancie aplikujúc na vec (ďalej len „“) konštatoval rozpor medzi údajmi zapísanými v evidencii katastra nehnuteľností a skutočným stavom, na základe čoho vyhodnotil danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Následne vec právne posúdil podľa , , , (ďalej len „“), dospejúc k záveru o dôvodnosti žalobcovej žaloby.

7. Súd prvej inštancie ozrejmil, že vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa vlastnícke právo nadobúda zo zákona v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby veci oprávnenou osobou, ktorá nie je jej vlastníkom. Vydržanie slúži na to, aby sa zosúladil dlhodobý faktický stav so stavom právnym. K podmienkam vydržania patrí: (i) spôsobilý predmet vydržania, (ii) nepretržitá držba po zákonom stanovenú dobu a (iii) oprávnenosť držby; tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Konajúci súd považoval za splnenú podmienku spôsobilého predmetu vydržania, nakoľko žalobca žiadal určiť vlastnícke právo k časti pozemku 1 vo vlastníctve žalovaného, ktorá bola vyčlenená GP č. 4/2022, a to k časti pozemku 1 o výmere 720 m2 z celkovej výmery o veľkosti 12.466 m2. Označená časť pozemku 1 je nehnuteľnosťou ( ), a preto ju možno vydržať. K uvedenému záveru sa prikláňa i judikatúra, podľa ktorej i „časť parcely môže byť predmetom vydržania bez ohľadu na to, či má samostatné parcelné číslo alebo nie, pretože v opačnom prípade by sme popierali samotný zmysel inštitútu vydržania“ (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. ).

8. Pokiaľ išlo o ďalšie podmienky vydržania, súd prvej inštancie ozrejmil, že u nehnuteľností požaduje uplynutie vydržacej doby v trvaní 10 rokov; zároveň predpokladá oprávnenosť držby. Držba znamená faktické ovládanie predmetu držby, vrátene úmyslu držiteľa mať predmet držby pre seba; uvedené predpokladá ovládanie predmetu držby (v zmysle vonkajšej stránky držby), t. j. fyzický prejav, odlišujúc túto skutočnosť od vôle, teda vnútornej stránky držby. Konštantná judikatúra zdôrazňuje, že „corpus possessionis má ten, kto vstupuje ohľadom veci do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za prejav moci nad vecou, teda za ´nakladanie s vecou´. Záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto, s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory, nakladá s vecou, a teda fakticky vec ovláda a vykonáva právne panstvo nad vecou. Do úvahy pritom prichádzajú rôzne spôsoby uchopenia držby, a to v závislosti od konkrétnych podmienok a často aj od (miestnych) zvyklostí“ (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Ústavný súd SR konkretizuje manifestáciu nakladania s vecou, ktorá sa môže prejavovať ako fyzické ovládanie veci, napríklad využívaním nehnuteľnosti pre seba, oplotením pozemkov a podobne, a teda neznamená iba jej fyzické ovládanie. Fakticky ovláda vec aj ten, kto vstúpi do takého právneho vzťahu, ktorý možno považovať za nakladanie s vecou.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa mienky konajúceho súdu vyplynulo, že žalobca kúpil dňa 01.07.2009 pozemok 2, pričom začal užívať aj časť sporného pozemku žalovaného nachádzajúceho sa v oplotenom areály; od tohto momentu žalobca pozemok, ku ktorému žiadal určiť vlastnícke právo, užíval. Sporný pozemok prenajal spoločnosti TENZONA Bratislava, s. r. o., s dňom začiatku nájomného vzťahu pripadajúceho na 01.08.2009, t. j. presne mesiac od jeho kúpy, a jeho ukončením dňa 31.12.2020. Táto spoločnosť dala následne počnúc od 01.03.2012 do 01.04.2015 sporný pozemok do podnájmu spoločnosti Záhradné sny, s.r.o. Žalovaný žalobcu upozornil, že užíva jeho pozemok dňa 01.07.2021. Na uvedenom základe súd prvej inštancie ustálil, že pokiaľ žalobca kúpil pozemok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2009, počnúc od nasledujúceho dňa, t. j. od 02.07.2009 začala plynúť vydržacia doba, ktorej koniec pripadol na 02.07.2019. Žalobca tak vykonával právne panstvo nad sporným pozemkom, pričom už mesiac po jeho kúpe ho prenajal inej spoločnosti, až do 31.12.2020, pričom i táto spoločnosť nad ním vykonávala právne panstvo, nakoľko ho dala do podnájmu; prenajatie pozemku pritom predstavuje nakladanie s vecou. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný kontaktoval žalobcu, prípade nájomcu alebo podnájomcu, a upozornil ich, že užívajú časť jeho pozemku 1 pred doručením výzvy; napokon o tejto skutočnosti sa nezmienil ani v predmetnej výzve. K tejto výzve žalovaný pripojil snímku katastrálnej mapy, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný nemal vedomosť o tom, kde presne sa nachádzal sporný pozemok. Konajúci súd uzavrel, že žalobca nepretržite

užíval spornú časť pozemku 1 v období od 02.07.2009 do 01.07.2021, t. j. v trvaní 12 rokov, pričom vydržacia doba uplynula dňa 02.07.2019.

10. V ďalšom, označujúc za kľúčovú otázku oprávnenosti držby pozemku zo strany žalobcu, ktorú žalovaný spochybňoval, konajúci súd ozrejmil, že žalovaný sa domnieval, že pokiaľ žalobca kupoval pozemok ako oplotený, o výmere 1.456 m2 a užíval k nemu aj časť jeho pozemku 1 o výmere 720 m2, muselo mu byť zrejmé, že ide o väčší pozemok než akého sa stal v skutočnosti vlastníkom. Bol toho názoru, že žalobca si mal preveriť skutočnú výmeru kupovaného pozemku, a keďže tak neurobil, na jeho strane absentovala dobrá viera. Naviac, užíval časť jeho pozemku bez akéhokoľvek právneho titulu. Po ozrejmení dostupnej judikatúry aplikovateľnej na prejednávanú vec, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca splnil i v poradí tretiu podmienku vydržania. V danej veci bola rozhodujúcou skutočnosť, že žalobcom zakúpený pozemok sa len sčasti nachádzal v oplotenom areály, keď jeho časť o veľkosti 539 m2 vyčnievala na chodník až po priľahlú cestu; oplotený areál mal približnú výmeru 1.637 m2, teda iba o 181 m2 väčšiu, než bola skutočná výmera kupovaného pozemku 2. Na uvedenom základe konajúci súd označil tvrdenie žalovaného, že žalobca v skutočnosti držal pozemok o veľkosti 2.266 m2, zodpovedajúci výmere kupovaného pozemku a časti jeho pozemku (1.456 + 720) za nepresné. Rešpektujúc, že pozemky oboch strán boli posunuté, teda časť pozemku žalobcu sa nenachádzala v uzatvorenom oplotenom areály, súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca v skutočnosti držal pozemky s výmerou iba o 181 m2 väčšou oproti kupovanej, čo predstavuje pomer 12,43 %. Postrehnúť voľným okom, že držiteľ užíva pozemok zväčšený o 181 m2 pritom nebolo podľa mienky konajúceho súdu dosť dobre možné, a preto si taký rozdiel žalobca všimnúť nemohol. Konajúci súd v tejto súvislosti postrehol pripravenosť žalobcu dokázať svoje tvrdenie i novým geodetickým zameraním, ktoré by stanovilo presnú výmeru skutočne držaného pozemku vnútri oploteného areálu. Napokon, ani samotný žalovaný nevedel presne špecifikovať konkrétnu časť jeho pozemku, ktorú žalobca v skutočnosti užíval, keď v tomto smere poukázal na výzvu zo dňa 01.07.2021; v nej žalovaný odkazoval na snímku z mapy, ktorá však nezobrazovala presnú časť pozemku v teréne, a konkrétne údaje nespresnil ani následne.

11. Podľa mienky konajúceho súdu žalobca nebol povinný premeriavať kupovaný pozemok; nadobúdal ho totiž už oplotený, tvoriaci spolu s pozemkom žalovaného funkčný celok. Pri oplotenom pozemku sa dá predpokladať jeho nerušené užívanie predávajúcim, a teda možno predpokladať, že oplotený pozemok aj skutočne vlastní. Tým sa podľa mienky konajúceho súdu podstatne znižuje riziko kupujúceho, že predávajúci v skutočnosti nevlastní oplotený pozemok. Žalobca bol naviac o vlastníckom práve predávajúceho ubezpečený v kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie poukázal konkrétne na článok V., bod 2 písm. t) kúpnej zmluvy, v ktorom predávajúci vyhlásil a svojim podpisom na zmluve ručil, že on sám, ani predchádzajúci vlastník, nájomca alebo užívateľ predmetu kúpy, nedostal od žiadneho orgánu verejnej moci, ani od žiadnej tretej osoby žiadne oznámenie, výzvu alebo iný dokument, ktorý by mal nepriaznivý vplyv na predmet kúpy alebo na ktorúkoľvek jej časť alebo na vlastnícke právo k predmetu kúpy. I týmto ubezpečením mohol žalobca dôverovať tomu, že v skutočnosti kupuje celý pozemok, ktorý sa nachádza vnútri oploteného areálu; napokon, žalobca poznamenal, že by nekupoval pozemok s vedomosťou, že jeho časť sa nenachádza vnútri oploteného areálu, ale prečnieva i na chodník od cesty. Žalobca existujúcu oprávnenú držbu pozemku nestratil počas celých 12 rokov jeho nerušeného užívania. Žalovaný totiž v tejto dobe neupozornil žalobcu, prípadne nájomcu alebo podnájomcu, že užívajú v skutočnosti i jeho pozemok; v konaní pritom nevyšli najavo iné objektívne okolnosti, ktoré by spochybňovali oprávnenú držbu žalobcu. Zdôrazňujúc zásadu vigilantibus iura scripta sunt, teda práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný sa po celý čas o svoj pozemok nezaujímal; zanedbaním náležitej starostlivosti o svoje práva prišiel.

12. So zreteľom na všetky zistené skutočnosti konajúci súd uzavrel, že žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok vydržania sporného pozemku, a preto jeho žalobe v celosti vyhovel.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s , tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %; o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a Konajúcemu súdu vytýkal, že nevykonal listinný

dôkaz- čestné vyhlásenie Z.. F. W., ktorý žalobca predložil za účelom preukázania, že kupoval pozemok už oplotený, nakoľko túto okolnosť vyhodnotil za preukázanú. Podľa mienky žalovaného pritom tento dôkaz dosvedčoval, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku 2 nemohol byť žalobca dobromyseľný. Žalovanému nebolo zrejmé, ako mohol žalobca pri kúpe pozemku vychádzať z ubezpečenia - čestného vyhlásenia spísaného v roku 2021, ktoré v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ešte neexistovalo. Naviac, s ohľadom i na plynutie času od uzatvorenia kúpnej zmluvy, možno spochybniť hodnovernosť tvrdenia Z.. W. obsiahnutého v predmetnom vyhlásení z roku 2021. Na uvedenom základe nemohol byť žalobca v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele č. XXXXX/XX dobromyseľný.

15. Poukazujúc na vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.03.2023 mal žalovaný za to, že pokiaľ žalobca vedel preveriť v katastri nehnuteľností, ktorý disponuje verejným a bezplatným portálom, skutočnú výmeru pozemku 2, v záujme bežnej opatrnosti mal, mohol a vedel skontrolovať i jeho polohu a tvar; kúpna zmluva pritom neobsahovala žiadne vyhlásenie o tom, že parcela č. XXXXX/XX je oplotená, predstavuje funkčný celok, ani že jej hranica zodpovedá existujúcemu oploteniu. Podľa mienky žalovaného nebolo možné, aby žalobca bol v čase kúpy presvedčený o tom, že pozemok 2 je oplotený ako areál, či už na základe kúpnej zmluvy alebo čestného prehlásenia z roku 2021. Vzhľadom na to, že časť sporného pozemku 1 nebola predmetom kúpnej zmluvy, žalobca nemohol byť v dobrej viere, že kupuje i túto časť. Jeho dobrú vieru nezakladalo ani ustanovenie článku V. ods. 2 písm. t) kúpnej zmluvy. Napokon, ani nájomná zmluva nepreukazovala skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie uviedol v ods. 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom nájomnej zmluvy, musí byť pritom jasne a konkrétne špecifikovaná. Predmetom nájomnej zmluvy so spoločnosťou TENZONA Bratislava, s.r.o. nebol oplotený areál, ale parcela č. XXXXX/XX; táto zmluva potom nemôže predstavovať dôkaz o dobrej viere žalobcu pri nakladaní so sporným pozemkom, keďže jej predmetom je konkrétne určiteľná parcela; nájomná zmluva pritom neobsahuje ani prílohu, z ktorej by bolo možné dedukovať, že ide o oplotený areál. Napokon, len samotné zachovanie oplotenia nijako nepreukazuje, že žalobca s pozemkom nakladal.

16. Zdôrazňujúc, že pre účely oprávnenosti držby je potrebné posúdiť, či držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a teda nemožno vychádzať len z posúdenia jeho subjektívnych predstáv, ale treba skúmať objektívne hľadisko, t. j. či mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec nadobudol poctivým spôsobom, bol žalovaný toho názoru, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal; nepreukázal skutočnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, pričom táto nevyplýva z listinných dôkazov, nakoľko sporná časť pozemku 1 nebola predmetom žiadnej z nich. Konajúci súd pritom sám pripustil, že nezameranie pozemku, teda nezistenie jeho skutočnej výmery, môže viesť k pochybnosti ohľadne jeho nadobudnutia do vlastníctva. Zdôrazňujúc, že v prípade nakladania s nehnuteľnosťami sa predpokladá vyššia miera opatrnosti a kontroly vlastníckych vzťahov, pričom práve za týmto účelom bol zriadený úrad, ktorý vedie evidenciu uvedených vzťahov, bol žalovaný toho názoru, že žalobca mohol už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nahliadnuť do evidencie katastra nehnuteľností a do grafických podkladov, a teda pri zachovaní bežnej opatrnosti sa mohol presvedčiť o skutočnej polohe a rozsahu svojho vlastníctva. Kúpna, ani nájomná zmluva pritom neobsahovali ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že pozemok 2 predstavuje oplotený areál, nebol preto relevantný dôvod, aby sa žalobca domnieval, že nadobúda oplotený areál. Žalovaný označil za irelevantné, či pozemky strán boli posunuté, nakoľko žalobca kúpnou zmluvou nenadobúdal už oplotený pozemok, ale konkrétnu parcelu č. XXXXX/XX. Jeho vlastnícke právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností a on sa stal vlastníkom a držiteľom pozemku 2 tak, ako bol evidovaný v katastrálnom operáte. Žalobca pritom touto argumentáciou operoval až po podaní žaloby, teda nie v žalobnom návrhu, čo žalovaný označil za špekulatívne. Údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ nie sú spochybnené. Pokiaľ išlo jeho výzvu zo dňa 01.07.2021, ku ktorej pripojil snímku s vyznačením pozemku užívaným bez právneho dôvodu, jeho rozsah síce označil len odhadom, ale tento sa zhodoval s reálnym oplotením zabratej časti pozemku 1. V tomto smere mala pre konajúci súd ostať ako rozhodujúca právna stránka veci, a nie to, ktorá zo strán bola pripravená preukázať svoje tvrdenia predložením geometrického plánu. Súd prvej inštancie tak postupoval subjektívne, nie s prihliadnutím na všetky tvrdenia a dôkazy stranami predložené. Žalovaný opakovane zdôraznil, že so zreteľom na výmeru pozemku 2 bolo v záujme žalobcu, aby si už pri najmenšej miere opatrnosti preveril veľkosť nadobúdanej parcely, najmä, pokiaľ v kúpnej zmluve absentovalo ustanovenie, že ide o oplotený pozemok. Napokon, ani okolnosť, že žalobcu neoslovil s upozornením, že užíva časť jeho pozemku nemôže svedčiť v prospech dobromyseľnosti žalobcu, keď ani platný právny poriadok vlastníkovi pozemku neprikazuje vykonať také upozornenie.

17. Žalovaný uzavrel, že zásadu právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv treba aplikovať nielen vo vzťahu k nemu, ale i k žalobcovi, keďže ani ten sa v čase kúpy parcely č. XXXXX/XX aktívne nezaujímal o svoje práva a ich ochranu tým, že si nepreveril jej výmeru v dostupných údajoch katastra nehnuteľností. K vydržaniu vlastníckeho práva môže dôjsť len za zákonom stanovených podmienok, ktoré v danom prípade neboli splnené, nakoľko absentovala dobromyseľnosť žalobcu. Len samotná skutočnosť, že žalovaný zanedbal starostlivosť o svoj pozemok nemôže viesť k záveru, že o svoje právo k nemu prišiel. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na súdnom pojednávaní ozrejmil, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2009 bol súbor pozemkov tvoriacich dva oplotené areály, pričom jeden z nich bol tvorený i pozemkom 2; vo vzťahu k nemu bol ubezpečený, že predstavuje ohradený areál. V tomto smere žalobca poukázal za znenie článku V. bod 2 písm. j), k) a t) kúpnej zmluvy. V ich zmysle, ak by mal predávajúci vedomosť, že časť pozemku 2 sa nachádza pod verejnou komunikáciou, a nie vnútri areálu, nemohol by poskytnúť ubezpečenie, nakoľko by bolo nepravdivé. Podotkol pritom, že bol tiež uistený, že pozemok nie je zaťažený vecným bremenom, ktorým by mala byť existujúca komunikácia mimo oploteného areálu, a preto nemal prečo pochybovať o tom, že sporná časť pozemku 1 je súčasťou jeho pozemku. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu Z.. W. žalobcovi nebola zrejmá úvaha, na základe ktorej mal žalovaný dospieť k záveru, že preukazuje jeho nedobromyseľnosť. V žalobe pritom zdôraznil, že pri kúpe vychádzal z ubezpečenia predávajúceho, že nadobúda vlastnícke právo k pozemku zodpovedajúcemu oplotenému areálu a túto okolnosť malo dosvedčovať práve predložené čestné vyhlásenie; to bolo vyhotovené len pre potreby súdneho konania, čo je zrejmé i z jeho datovania. Zo žiadneho podania nevyplývalo, že by sa v čase kúpy pozemku 2 riadil a vychádzal z čestného prehlásenia Z.. W. z roku 2021.

19. Žalobca ďalej uviedol, že skutočná výmera pozemku 2 predstavovala 1.456 m2 a vyplývala z listu vlastníctva, s ktorým sa oboznámil; tento údaj však nevylučuje, že poloha pozemku nezodpovedala polohe areálu. Napokon, značná časť parcely č. XXXXX/XX ležala ako neoplotená mimo betónovým plotom ohraničenej časti, čo potom znamená, že užíval o 181 m2 väčšiu časť pozemku; taký rozdiel si voľným okom určite všimnúť nemohol. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pritom neboli prístupné aplikácie ZBGIS a umiestnenie pozemku, jeho hraníc, polohy a tvaru sa zisťovalo zložitejšie prostredníctvom katastrálnej mapy bez automatického prepojenia na jednotlivé parcely a ich vlastníkov. Napokon, o uvedenom svedčí to, že samotný žalovaný nemal vedomosť o tom, že sporná časť pozemku 1 tvorí súčasť oploteného areálu a ani v čase doručenia výzvy nebol schopný označiť územný rozsah pozemku, ktorý mal bez právneho dôvodu užívať. V tejto súvislosti žalobca doplnil, že konkrétnosti ohľadne skutočnej výmery pozemku a užívaní viac ako 181 m2 síce neuviedol v žalobe, ale až v reakcii na argumentáciu žalovaného o tom, že si užívanie väčšej výmery pozemku musel všimnúť voľným okom. Podstatné je, že svoje tvrdenie uviedol v rámci konania, v ktorom strany predkladajú svoju argumentáciu a reagujú na argumenty protistrany, teda včas a riadne. Napokon, dôsledkom jeho presvedčenia, že oplotený areál zodpovedá výmere pozemku 2, bolo i uzatvorenie nájomnej zmluvy s rovnako určeným predmetom nájmu; nájom sa pritom fakticky realizoval v hraniciach oploteného areálu.

20. Podľa žalobcu bolo pre rozhodnutie o veci a posúdenie splnenia podmienok vydržania irelevantné, či sporná časť pozemku 1 bola súčasťou kúpnej zmluvy. Pokiaľ jej účastníci mali za to, že oplotený areál zodpovedá pozemku 2, nemali dôvod uvádzať do kúpnej zmluvy i prevod spornej časti pozemku 1. Napokon, v tomto rozsahu sa fakticky realizoval i nájom pozemku. Žalobca teda jednoznačne preukázal svoju dobromyseľnosť a oprávnenú držbu spornej časti pozemku 1. Dobromyseľnosť je pritom potrebné posudzovať komplexne, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, tak ako podrobne rozpísal vo svojich doterajších vyjadreniach. Napokon o vlastníctve pozemku tvoriaceho oplotený areál bol presvedčený i predchádzajúci vlastník, keď v tomto rozsahu vykonával dlhodobo vlastnícke právo v jeho hraniciach; jeho právo nebolo spochybnené až do roku 2021. Sám žalovaný celé roky žiadneho z vlastníkov pozemku neupozornil na využívanie jeho vlastníctva a chybný priebeh oplotenia, z čoho žalobca vyvodil, že sám žalovaný prispel k tom, že mohol predpokladať, že oplotený areál a pozemok 2 predstavujú totožnú nehnuteľnosť. Na uvedené nemala vplyv ani argumentácia, že si nenechal pozemok premerať, čo nepopiera jeho dobromyseľnosť pri držbe. Túto pritom podporoval i fakt, že podľa jemu dostupných informácií mal oplotenie nechať vybudovať samotný žalovaný. Majúc za to, že na jeho strane boli splnené

všetky podmienky vydržania žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. Žalovaný v odvolacej replike konštatoval, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne nové skutočnosti svedčiace v jeho prospech, a preto zotrval na dôvodnosti ním predložených písomných vyjadrení a ústnych prednesov, podľa ktorých žalobca nepreukázal dobromyseľnosť, resp. okolnosti, z ktorých možno usudzovať poctivosť právneho dôvodu a titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Zopakoval, že predmetom kúpnej zmluvy bola parcela č. XXXXX/XX, o výmere 1.456 m2, a nie i časť pozemku 1, o ktorej nadobudnutie sa žalobca snažil v prebiehajúcom konaní. V kúpnej zmluve nebola zmienka o tom, že by pozemok žalobcu predstavoval oplotený areál, resp. že by pozemok 2 bol oplotený. Pokiaľ žalobca argumentoval ustanoveniami kúpnej zmluvy v článku V., bod. 2 písm. j), k) a t), tieto nemožno aplikovať vo vzťahu k spornej časti pozemku 1. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoju dobromyseľnosť v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, nedisponuje právnym, ani iným titulom, na základe ktorého by bolo možné domnievať sa, že predmetom kúpnej zmluvy bola i sporná časť pozemku 1; jeho argumentácia o dobromyseľnosti pri vydržaní tejto časti pozemku potom nemôže obstáť.

22. Skutočnosť, že žalobca nadobudol pozemok 2, ktorý sa z časti nachádza pod verejnou komunikáciou a chodníkom a jeho tvrdenie, že o skutočnej polohe tohto pozemku nevedel, nemôže byť v tomto konaní na škodu žalovaného, rovnako ani to, že rozdiel vo výmere spornej časti pozemku 1 a časti pozemku 2 mimo oplotenia, nie je voľným okom viditeľný. Vo vzťahu k oploteniu pozemkov pritom žalobca nepreukázal, že by ho v minulosti vybudoval žalovaný. I keby sa uvedené tvrdenie žalobcu zakladalo na pravde, tak existencia oplotenia ešte nepreukazuje oprávnené, dobromyseľné užívanie pozemku žalobcom.

23. Žalovaný mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal oprávnenosť držby a dobrú vieru. Oprávnenosť držby je daná, ak oprávnený držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Žalobca nepreukázal okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia práva.

24. Žalobca sa v odvolacej duplike v celom rozsahu pridržiaval skutkových tvrdení a právnej argumentácie predostretej v priebehu konania, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Zopakujúc predchádzajúcu argumentáciu, žalobca doplnil, že v dôsledku toho, že účastníci kúpnej zmluvy považovali spornú časť pozemku 1 za súčasť pozemku 2, ich vôľa týkajúca sa prevodu vlastníctva, ako aj všetky ustanovenia a vyhlásenia kúpnej zmluvy sa vzťahovali a týkali i tohto pozemku. Nadobudol tak pozemok 2 s presvedčením, že jeho skutočná hranica kopíruje existujúce oplotenie. Toto bolo umocnené tým, že žalovaný nevykonával práva k pozemku 1, a teda bol nečinný i vo vzťahu k spornej časti pozemku 1.

25. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.06.2026 ( v spojení s ).

26. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal priebeh konania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, oboznámil vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s , rozviedol rozhodujúci skutkový stav a na tento aplikoval ním citované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd prvej inštancie v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a možno ich podrobiť odvolaciemu prieskumu.

27. Vychádzajúc z odvolania, žalovaný konajúcemu súdu vytýkal, že nevykonal všetky potrebné dôkazy, konkrétne dôkaz čestným vyhlásením Z.. W. zo dňa 16.12.2021. Uvedený listinný dôkaz pritom predložil do konania žalobca na podporu tvrdenia, že sporná časť pozemku 1 tvorila súčasť oploteného pozemku, ktorý nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2009, a teda ho nadobúdal s uistením predávajúceho, že skutočná hranica pozemku 2 je totožná s hranicou oploteného pozemku.

28. Odvolací súd v prvom rade udáva, že spôsoby vytvárania skutkového základu rozhodnutia sú stanovené zákonom, pričom súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak konajúci súd zistí a vytvorí nesprávne jeho skutkový základ; tento je pritom tvorený, okrem iného, i skutočnosťami zistenými vykonanými dôkazmi. Súd buduje skutkový základ rozhodnutia aj zohľadnením notoriet, rozhodnutí, ktorými je viazaný, úvahami o skutočnostiach patriacich do právomoci iných orgánov, ale tiež osvojením si zhodných tvrdení strán, resp. znespornením skutkových tvrdení strany v dôsledku ich nepopretia alebo nekvalifikovaného popretia protistranou. Pokiaľ ide o tvorbu skutkového stavu na základe navrhovaných dôkazov, hodno uviesť, že vyhodnotenie relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. Súd teda nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy; nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t. j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu ( ) je spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, ktorý bol schopný preukázať právne významnú skutočnosť.

29. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konajúci súd považoval za nesporné, že žalobca kúpil parcelu č. XXXXX/XX v čase, kedy táto bola oplotená, resp. kupoval ju ako oplotený areál, v rámci ktorého sa nachádzala i časť sporného pozemku žalovaného, ku ktorému žiadal určiť vlastnícke právo žalobca. Žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie, podľa ktorého v čase kúpy pozemku 2 bol ubezpečený zo strany predávajúceho, že hranice tohto pozemku, t. j. parcely č. XXXXX/ XX, sú totožné s oploteným areálom, t. j. že kupovaný pozemok predstavuje oplotený areál. Žalovaný v priebehu konania nesporoval túto skutkovo a právne významnú skutočnosť, resp. žalobcove skutkové tvrdenie (že v čase kúpy pozemku 2 bol ubezpečený zo strany predávajúceho, že hranice tohto pozemku- parcely č. XXXXX/XX sú totožné s oploteným pozemkom, a kupovaný pozemok predstavuje oplotený areál), a preto súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami išlo o nespornú skutočnosť. Konajúci súd si postupom v zmysle mohol osvojiť nesporné skutkové tvrdenia (pojem zhodné tvrdenia možno obsahovo stotožniť s nespornými tvrdeniami podľa - pozn. odvolacieho súdu) a o týchto následne nebol povinný vykonávať dokazovanie, čo znamená, že nebol povinný vykonať dôkaz čestným vyhlásením Z.. W.; je pritom nepochybné, že tento žalobca predložil práve za účelom potvrdenia nesporných skutkových tvrdení o tom, že pozemok 2 kupoval oplotený, s uistením predávajúceho, že hranica oplotenia kopíruje hranice nadobúdanej parcely č. XXXXX/XX. Predmetné skutkové okolnosti mal konajúci súd za nesporné, nakoľko boli založené na zhodnom tvrdení strán, pričom neexistovali dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti, a preto z nich i vychádzal. Existencia tohto oprávnenia konajúceho súdu vychádza zo všeobecnej skúsenosti, že v kontradiktórnom spore možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať správnosť skutkových tvrdení, na ktorých sa vzájomne súperiace strany v konfliktnej situácii civilného sporu napriek tomu dohodnú. Za tejto procesnej situácie potom samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz obsahom čestného vyhlásenia Z.. W., naviac navrhovaný žalobcom na podporu skutkových tvrdení, ktorých obsah žalovaný v priebehu sporu účinne nespochybnil, nemôže predstavovať spôsobilý odvolací dôvod.

30. Hodno dodať, že žalovaný v odvolaní netvrdil žiadne okolnosti zakladajúce dôvodnú pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení strán týkajúcich sa kúpy pozemku 2 žalobcom v stave oplotenia, ako aj hraníc tohto oplotenia; také neuviedol ani v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko len namietal, že žalobca, i napriek uisteniu o totožnosti hraníc kupovaného pozemku s hranicami oploteného areálu, mal pri vynaložení primeranej opatrnosti preveriť priebeh hranice parcely č. XXXXX/ XX i nahliadnutím do katastra nehnuteľností, resp. za pomoci autorizovaného geodeta.

31. Dôvodnosť argumentácie žalovaného ohľadne pochybenia konajúceho súdu, ktoré malo založiť odvolací dôvod podľa , resp. písm. f) nemohla založiť ani jeho argumentácia v odvolaní, naviac, použitá prvý krát v priebehu sporu, ktorou sa snažil spochybniť hodnovernosť obsahu čestného vyhlásenia Z.. W., poukazujúc pritom na plynutie času. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný

túto argumentáciu mohol a mal namietať už v konaní pred súdom prvej inštancie, a teda ide o neprípustnú novotu v zmysle , táto nemá ani logickú väzbu na tvrdenia žalobcu. Bez toho, aby odvolací súd pristúpil k akejkoľvek analýze čestného vyhlásenia zo dňa 16.12.2021, udáva, že jeho obsah mal reflektovať na stav spätne v minulosti, v čase kúpy parcely č. XXXXX/XX v roku 2009, t. j. išlo o dôkaz preukazujúci situáciu v roku 2009, i keď toto čestné vyhlásenie bolo datované obdobím roku 2021. Pokiaľ sa teda žalobca v žalobe odvolával na čestné prehlásenie Z.. W., mienil tým zdôrazňovať jeho obsah, popisovaný skutkový stav existujúci v čase kúpy pozemku 2, a preto ho nemožno vnímať tak, že sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy riadil čestným prehlásením pochádzajúcim z roku 2021, ako sa snažil mylne navodiť žalovaný; táto okolnosť nezakladá potom existenciu odvolacieho dôvodu podľa Ten je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Rozhodnutiu konajúceho súdu v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.

32. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalovaný v odvolaní nespochybnil správnosť skutkových a právnych záverov konajúceho súdu týkajúcich sa spôsobilosti predmetu vydržania a uplynutia zákonom predpokladanej vydržacej doby. Nosnou odvolacou argumentáciou namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne nesprávneho posúdenia existencie podmienky dobromyseľnosti žalobcu v čase uchopenia sa spornej časti pozemku 1. Dôvodil, že z kúpnej zmluvy vyplýva, že jej predmetom bola parcela č. XXXXX/XX, o výmere 1.456 m2, a teda nie i časť jeho parcely č. XXXXX/X, z čoho vyvodil, že žalobca nedisponoval právnym titulom zakladajúcim dobrú vieru, že sa stal vlastníkom i časti nehnuteľnosti jemu patriacej. Zároveň zdôrazňoval, že žalobca v rámci bežnej opatrnosti mal, mohol a vedel preveriť polohu a tvar nadobúdaného pozemku 2 na verejne dostupnom a bezplatnom portály katastra nehnuteľností, a keďže kúpna zmluva neobsahovala žiadne vyhlásenie o tom, že pozemok 2 je oplotený a jeho hranica zodpovedá existujúcemu oploteniu, nemohol byť presvedčený o tom, že pozemok 2 predstavuje oplotený areál.

33. Odvolací súd v prvom rade opakovane uvádza a zdôrazňuje, že žalovaný v priebehu konania účinne nespochybnil (nesporoval) skutkové tvrdenia žalobcu prezentované od počiatku, podľa ktorých už v čase kúpy bol pozemok 2 (betónovo) oplotený ako areál a vo vzťahu k nemu bol predávajúcim uistený, že hranica tohto oplotenia je totožná s hranicami pozemku 2. Žalovaný v rámci procesnej obrany nespochybňoval tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu, keď namietal len nedostatočnosť tohto uistenia, majúc za to, že v rámci bežnej opatrnosti mal žalobca pristúpiť k jeho prevereniu vo verejnej databáze katastra nehnuteľností (viď vyjadrenie k žalobe č. l. 60, vyjadrenie na č. l. 76); žalobca podľa neho teda nebol dostatočne opatrný (č. l. 107).

34. Konajúci súd skúmal oprávnenosť držby žalobcu, pričom sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v osobitostiach danej veci bol žalobca povinný premeriavať kupovaný pozemok. Žalobca ho totiž nadobúdal ako oplotený (funkčný) celok spolu so spornou časťou pozemku žalovaného, ktorá okolnosť predpokladala predchádzajúce totožné užívanie predávajúcim, a teda podstatne znižovala riziko pre žalobcu ako kupujúceho, že predávajúci v skutočnosti oplotený pozemok nevlastní. Súd prvej inštancie tiež zohľadnil, že ani porovnaním výmery kupovaného a skutočne držaného pozemku žalobca nemusel postrehnúť, že v realite drží pozemok cca o 181 m2 väčší než kúpil, čo v spojení s tým, že žalovaný sa dlhodobo nezaujímal o svoju časť sporného pozemku, keď upozornil žalobcu na neoprávnenosť jeho užívania až po 11 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, vyhodnotil ako dostatočné preukázanie dobromyseľnej držby pozemku zo strany žalobcu; s takto vysloveným názorom konajúceho súdu sa možno stotožniť.

35. Pokiaľ žalovaný spochybňoval dobromyseľnosť žalobcu z dôvodu, že táto nemala vyplývať z ním predložených listinných dôkazov, nakoľko z nich nebolo zrejmé, že by sporná časť jemu patriaceho pozemku bola ich predmetom, odvolací súd udáva, že v zmysle súdnej judikatúry sa oprávnená

držba nemusí opierať o existujúci právny dôvod; v tomto smere postačí, aby išlo o právny dôvod domnelý (titulus putativus), o ktorom je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký svedčí. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva teda nebude spravidla potrebné, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keď postačí existencia takého nadobúdacieho titulu, aj putatívneho, ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V okolnostiach danej veci potom kúpna zmluva nemusela obsahovať dojednanie o tom, že jej predmetom je i prevod spornej časti parcely č. XXXXX/X; pre účely posúdenia dobromyseľnosti žalobcu postačovala jeho dobrá viera, posudzovaná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, spočívajúca v ospravedlniteľnom omyle, že na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol do vlastníctva pozemok 2 s hranicou, ktorá zahŕňala i spornú časť pozemku žalovaného (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Napokon, pokiaľ by sporná časť parcely č. 13605/4 bola výslovne špecifikovaná ako predmet prevodu v kúpnej zmluve, žalobca by disponoval relevantným právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto parcele a spor týkajúci sa splnenia podmienok vydržania by bol nadbytočný. Podstatou vydržania je pritom umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne právny titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že taký titul existuje, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

36. Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí (tzv. ospravedlniteľný omyl). Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať; taký omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.

37. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu v danej veci bola skutočnosť, či žalobca dodržal potrebnú mieru opatrnosti; v okolnostiach procesnej obrany žalovaného uvedené znamenalo zodpovedať otázku, či bolo právnou povinnosťou žalobcu presvedčiť sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy o skutočnej rozlohe nadobúdaného pozemku v teréne jeho premeraním, resp. porovnaním s údajmi v katastrálnej mape, a teda či v rámci bežnej opatrnosti mal žalobca zisťovať skutočné hranice oploteného pozemku. I keď možno súhlasiť so žalovaným, že ak niekto kupuje pozemok, patrí k bežným zvyklostiam zoznámiť sa s jeho výmerou, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že k takému kroku žalobca pristúpil. Podľa jeho tvrdení, ktoré žalovaný nijako nesporoval, za týmto účelom nahliadol do výpisu z listu vlastníctva a zistil, okrem iného, že nadobúdaný pozemok 2 má rozlohu 1.456 m2. Pod bežnú opatrnosť, ktorú možno požadovať od nadobúdateľa nehnuteľnosti, pritom štandardne patrí požiadavka aktívneho zistenia konkrétnych skutočností vedúcich k jeho presvedčeniu, že túto kupuje od prevodcu, ktorý disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ), a nie i overovanie hraníc nehnuteľnosti, pokiaľ na to nebol dôvod; nebolo sporné, že prevodca bol predchádzajúcim vlastníkom parcely č. XXXXX/XX, z čoho možno dovodiť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobca vyvinul adekvátnu prieskumnú aktivitu vedúcu k overeniu vlastníka pozemku 2, a napokon i jeho výmery.

38. V nadväznosti na vyššie uvedené, oprávnenú držbu časti pozemku žalovaného nemôže vylúčiť skutočnosť, že žalobca sa v rámci svojich aktivít nepresvedčil i o skutočnom priebehu hranice pozemku 2 a jeho tvare podľa údajov katastrálnej mapy, resp. nedal si tento pozemok zamerať profesionálnym geodetom. Na žalobcu nemožno totiž klásť prísnu požiadavku, aby údaje v texte kúpnej zmluvy o identite nadobúdaného pozemku porovnával s katastrálnou mapou alebo so zameraním hraníc tohto pozemku, pokiaľ na taký postup neexistovali zvláštne dôvody, resp. pochybnosti (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Odvolací súd je toho názoru, že v danej situácii, keď žalobca kupoval oplotený pozemok, resp. areál ohraničený betónovým oplotením, čo bolo napokon viditeľné i voľným okom, s tým, že tento predstavuje parcelu č. XXXXX/XX, pozemok kupoval od jediného vlastníka

a neboli mu známe žiadne okolnosti vyvolávajúce u neho pochybnosti o tom, že tento ohraničený areál predstavuje kupovaný pozemok, nemal dôvod nahliadať do katastrálnej mapy a preverovať, či hranica ním kupovaného pozemku v teréne skutočne zodpovedá a je identická s tou, vyznačenou graficky v evidencii nehnuteľností. Oplotenie možno vo všeobecnosti považovať za výrazné a viditeľné vyznačenie hranice pozemku v teréne, s tým, že je prvotným prostriedkom vymedzenia toho, o akú plochu pri nehnuteľnosti ide. V tejto súvislosti podľa mienky odvolacieho súdu nebolo možné prehliadnuť ani tú skutočnosť, na ktorú okrajovo poukázal žalobca a nebola medzi stranami sporná, a to že kupoval pozemok 2 za asistencie realitného sprostredkovateľa, čo tiež mohlo u neho vzbudiť väčšiu váhu v správnosť uistenia predávajúceho, že priebeh parcely č. XXXXX/XX v teréne tak ako bol ohraničený oplotením zodpovedal skutočnému stavu.

39. Na správnosť úvahy konajúceho súdu ohľadne dobromyseľnosti žalobcu nemala žiaden vplyv absencia poznámky v kúpnej zmluve o tom, že pozemok 2 predstavuje funkčný oplotený areál, resp. že jeho hranica kopíruje existujúce oplotenie, ako nedôvodne namietal žalovaný. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu kúpnej zmluvy, jej predmetom nebola iba sporná parcela č. XXXXX/XX, ale i ďalšie parcely; za toho stavu preto nebol dôvod práve túto jedinú nehnuteľnosť bližšie špecifikovať a identifikovať ju inými údajmi mimo tie, ktoré vyplývajú z ustanovení o katastri nehnuteľností. Napokon, podľa mienky odvolacieho súdu práve zakomponovanie informácií uvádzaných žalovaným do kúpnej zmluvy vo vzťahu len k jednému predmetu prevodu (pozemku 2) by mohlo vzbudiť úvahu o dôvode ich prítomnosti v kúpnej zmluve a založiť určité pochybnosti týkajúce sa tohto pozemku. Možno pritom prisvedčiť žalobcovi, že zo strany predávajúceho vzišlo v článku V. ods. 2 viacero písomných prehlásení (viď i písm. j)), ktoré u neho mohli umocniť presvedčenie, že kupuje pozemok 2 tak ako bol vymedzený oploteným areálom, keď tento, na rozdiel od časti pozemku ležiaceho za oplotením, nebol zaťažený žiadnym vecným bremenom (komunikácia, chodník), ktorého existenciu tvrdil žalovaný (viď vyjadrenie č. l. 106).

40. Pokiaľ konkrétne informácie ohľadne oplotenia a hraníc pozemku neboli obsiahnuté v nájomnej zmluve, ktorú žalobca uzavrel dňa 01.08.2009, odvolací súd udáva, že na jej základe žalobca nehnuteľnosti, vrátane pozemku 2, prenajal predchádzajúcemu vlastníkovi, t. j. spoločnosti TENZONA Bratislava, s.r.o., u ktorej bol predpoklad, že pozná existujúci stav. Zároveň v nájomnej zmluve boli nehnuteľnosti dostatočne špecifikované na účely ich užívania nájomcom. Pritom je nepochybné, že i keď je podstatou nakladania s vecou i jej fyzické ovládanie, tzv. corpus possessionis má ten, kto vstupuje do takých spoločenských vzťahov týkajúcich sa veci, ktoré sú všeobecne považované za prejav moci nad vecou, teda za nakladanie s ňou. Držbu veci pritom nevylučuje jej užívanie inou osobou ako držiteľom na základe vecného alebo záväzkového práva, čo v danom prípade predstavuje jej užívanie nájomcom, t. j. spoločnosťou TENZONA Bratislava, s.r.o.

41. A napokon, pokiaľ žalovaný označil za okolnosť, ktorá mala u žalobcu vyvolať pochybnosti odôvodňujúce zvýšenú mieru opatrnosti, výmeru pozemku 2 (1.456 m2), ktorá spolu s ním užívanou spornou častou pozemku 1 (720 m2) predstavovala spolu výmeru 2.176 m2, a teda naznačil, že žalobca užíval pozemok o polovicu väčší ako nadobudol, jeho argumentácii nemožno v špecifických okolnostiach situácie priznať úspech.

42. Súd prvej inštancie za účelom vysporiadania sa s touto otázkou, správne prihliadal na grafické zobrazenie terénu predložené žalobcom, ktorého správnosť žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie relevantne nenamietal. Podľa neho oplotený areál v skutočnosti neobsiahol celú výmeru parcely č. 13605/47 s rozlohou 1.456 m2, nakoľko jedna jeho časť, v rozsahu cca 539 m2, sa nachádzala za oplotením, a túto preto bolo potrebné odpočítať od celkovej rozlohy pozemku 2, ktorú žalobca reálne užíval (1.456 + 720 - 539); pri rozlohe skutočne užívaného pozemku 1.637 m2 si žalobca nemusel byť vedomý toho, že užíva pozemok de facto cca o 181 m2 väčší ako nadobudol podľa kúpnej zmluvy. Ani väčšia výmera užívaného pozemku teda u žalobcu nemusela vzbudiť pochybnosti vyvolávajúce potrebu overiť si, či hranice oploteného pozemku skutočne zodpovedajú pozemku kúpenému. Pokiaľ žalobca nadobudol pozemok, ktorého hranice podľa uistenia predávajúceho boli totožné s hranicami oplotenia (čo nebolo sporné) a žalobca v tomto presvedčení neužíval časť jeho pozemku za oplotením, pričom z hľadiska výmery držal pozemok len o cca 181 m2 väčší ako nadobudol na základe kúpnej zmluvy, nemusela byť jeho dobrá viera spochybnená. Podľa na vec aplikovateľnej judikatúry sa možno v dobrej viere chopiť i držby cudzieho pozemku alebo jeho časti, ktorej výmera presahuje dokonca 50 % výmery pozemku nadobudnutého (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

Vyššie uvedené závery pritom nijako nediskvalifikuje, že žalobca predložil grafické zobrazenie terénu spolu s vysvetľujúcim písomným popisom až v priebehu konania, a teda nie spolu so žalobou. Je zrejmé, že svojimi tvrdeniami a listinným dôkazom totiž reflektoval na procesnú obranu žalovaného, ktorou spochybňoval jeho dobrú vieru práve s poukazom na rozsah výmery pozemkov a túto žalovaný predniesol až v priebehu konania; žalobcovi potom nemožno bez ďalšieho vyčítať špekulatívnosť jeho konania.

43. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a ich sumarizáciou odvolací súd udáva, že záver konajúceho súdu o tom, že v okolnostiach danej veci bol žalobca v dobrej viere ohľadne nadobudnutia vlastníctva a tým i oprávnenia užívať pozemok 2, ktorého hranice zodpovedali vytýčenému betónovému oploteniu a zahŕňali i spornú časť pozemku patriaceho v skutočnosti žalovanému, nemožno považovať za chybný. Za chybnú nemôže byť vyhodnotená ani úvaha konajúceho súdu, v rámci ktorej poukazom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t. j. že práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, len akcentoval tú skutočnosť, že žalovaný svojim pasívnym správaním a nezáujmom o stav jemu patriacej nehnuteľnosti prispel k presvedčeniu žalobcu, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol ohraničený funkčný areál, ktorého súčasťou bola i časť sporného pozemku 1.

44. Vzhľadom na to, že žalovanému sa použitou odvolacou argumentáciou nepodarilo spochybniť vecnú správnosť konajúcim súdom prijatého záveru týkajúceho sa splnenia všetkých podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorá vznikla na základe geometrického plánu Z.. T. E. GEOTEAM č. 4/2022 zo dňa 25.01.2022, úradne osvedčeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pod č. G1-153/2022, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle potvrdil ako vo výroku vecne správny.

45. Odvolací súd pritom poznamenáva, že tak ako i súd prvej inštancie, i on pri posúdení dôvodnosti žaloby žalobcu poukazoval i na právne závery prijaté Najvyšším súdom ČR, ako najvyššou súdnou autoritou majúc za to, že ich aplikáciu umožnili existujúce historické väzby a blízkosť právnych poriadkov medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Napokon, na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sa pravidelne vo svojich rozhodnutiach odvoláva aj Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR.

46. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

47. Odvolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).