Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/21/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, Čadca, IČO: 31 622 704, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., o zaplatenie 367,72 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -80 zo dňa 04.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov konania potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. zostáva nedotknutý.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -80 zo dňa 04.11.2025 konanie v časti o zaplatenie istiny 367,72 EUR zastavil (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 351,52 EUR od 01.02.2025 do 03.03.2025, zo sumy 221,48 EUR od 04.03.2025 do 31.03.2025, zo sumy 91,44 EUR od 01.04.2025 do 02.05.2025, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

2. Vychádzal zo zistení, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí, vchod D. v obytnom dome č. s. XXX v E., v ktorom žalobca vykonáva správu na základe Zmluvy o výkone správy pre bytový dom č. súp. XXX zo dňa 01.02.2011. Žalovaný svojim podpisom potvrdil dňa 23.11.2015 vyhlásenie, že pristupuje k Zmluve o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi dotknutého bytového domu v E., pop. č. XXX. Podľa článku III, písm. c) Zmluvy o výkone správy pre bytový dom č. súp. XXX zo dňa 01.02.2011, vlastníci splnomocňujú správcu v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov vymáhať vzniknuté nedoplatky aj súdnou cestou a v exekučnom konaní. Z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa 20.05.2025 vyplýva, že bolo vyhotovené za obdobie od 01.01.2024 do 31. 12. 2024. Preplatok žalovaného na predpísaných zálohách bol vo výške 16,20 EUR, stav konta k 30.11.2024 bol mínus 384,76 EUR a nedoplatok po vyúčtovaní k 30.11.2024 bol mínus 368,56 EUR. Predmetom sporu zostal po čiastočnom zastavení konania (len) nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 8,40 % ročne zo sumy 367,72 EUR od 01.02.2025 do 03.03.2025, zo sumy 237,68 EUR od 04.03.2025 do 31.03.2025 a zo sumy 107,64 EUR od 01.04.2025 do 02.05.2025, ktorý vyhodnotil ako dôvodný len čiastočne. Podľa zálohového predpisu mal žalovaný od augusta 2024 platiť zálohové platby vo výške 186,17 EUR mesačne a od januára 2025 vo výške 186,91 EUR mesačne. Nakoľko žalovaný so zvýšením platieb nesúhlasil, naďalej platil zálohové platby vo výške 130,04 EUR mesačne, preto vznikol nedoplatok.

Žalovaný sa dostal do omeškania s platením zálohových platieb za mesiace 12/2024, 1/ a 2/2025, keďže ich nezaplatil do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca v predpísanej čiastke. V dôsledku vystaveného a nesporného vyúčtovania za poskytnuté služby za rok 2024, ktoré bolo vyhotovené v priebehu súdneho konania, sa zmenili skutkové okolnosti doterajšieho návrhu založeného na uložení povinnosti z titulu omeškania úhrady zálohových platieb. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že žalovaný bol ku dňu 31. 01. 2025 v omeškaní so zaplatením sumy 351,52 EUR, ktorá predstavuje žalobcom tvrdený dlh v sume 367,72 EUR (nedoplatok na zálohových platbách) ponížený o preplatok vyplývajúci z vyúčtovania za rok 2024 vo výške 16,20 EUR. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,40 % ročne, hoci výška úrokovej sadzby má byť 8,15 % ročne, keďže takáto úroková sadzba bola platná od 18.12.2024 do 04.02.2025, kedy bol žalovaný v omeškaní s celou dlžnou sumou 351,52 EUR, a nie 8,40 % ako sa domáhal žalobca, pretože táto platila od 23.10.2024 do 17.12.2024, avšak v tom čase nebol žalovaný v omeškaní s celou dlžnou sumou, ale len so zálohovou platbou splatnou 25.11.2024 za 12/2024. Žalovaný vykonal úhrady po podaní žaloby v dňoch 03.03.2025, 31.03.2025 a 02.05.2025 po 130,04 EUR, ktoré boli započítané na žalovanú istinu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 351,52 EUR od 01.02.2025 do 03.03.2025 (t. j. do dňa vykonania úhrady v sume 130,04 EUR), zo sumy 221,48 EUR (ponížená o úhradu 130,04 EUR) od 04.03.2025 do 31.03.2025 (t. j. do dňa vykonania úhrady v sume 130,04 EUR), zo sumy 91,44 EUR (ponížená o úhradu 130,04 EUR) od 01.04.2025 do 02.05.2025 (t. j. do dňa vykonania úhrady v sume 130,04 EUR), a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa , a . Nakoľko k úhrade istiny žalovaným došlo až po podaní žaloby, pre správanie žalovaného došlo k zastaveniu konania čo do istiny. Čo sa týka úrokov z omeškania, v tejto časti bol žalobca úspešný čiastočne, ale časť, v ktorej nebol úspešný, je nepatrná, takže v zásade žalobca mal úspech v konaní v celom rozsahu, preto by mu prináležala voči žalovanému náhrada trov konania. Žalobcovi však náhradu trov konania nepriznal aplikujúc . Ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedol, že žalobca je správca bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorého vlastníkom je žalovaný. Žalobca je síce povinný vymáhať od vlastníkov bytov nedoplatky ( , ale zároveň je povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými (, písm. b) ). Žalovaný nie je tzv. typický neplatič, ktorý by vôbec neplatil zálohové platby určité obdobie. Zálohové platby platil pravidelne vo výške 130,04 EUR mesačne, taktiež zaplatil riadne a včas nedoplatok vyčíslený vo vyúčtovaní za rok 2024. Až do roku 2024 platil zálohové platby riadne a včas, a to aj po ich zvýšení pred cca 5 rokmi. V roku 2024 došlo k opätovnému zvýšeniu zálohových platieb a žalovaný takto zvýšené zálohové platby odmietal platiť z dôvodu, že už 5 rokov platí vyššie preddavky kvôli zatepleniu, na bankovom účte vchodu už majú našetrených 32.000,- EUR a ešte sa so zateplením ani nezačalo, niet preto dôvodu na ďalšie sporenie. Nesúhlasil ani s výberom dodávateľskej firmy na zateplenie bytového domu. Žalobca žalovaného žiadnym relevantným spôsobom neupozornil, že nedoplatok na zálohových platbách bude vymáhať na súde, čím by mohlo dôjsť k predídeniu súdneho konaniu a vzniku trov s tým spojených. Pokiaľ žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku zo dňa 13.01.2025, táto neobsahuje upozornenie na to, že v prípade, že by žalovaný nezaplatil aktuálnu dlžnú sumu, podá žalobu na súd. Okrem toho, z predžalobnej upomienky a podacieho hárku vyplýva, že upomienka bola žalovanému doručovaná na adresu F. XXX/XX G. E., ktorá však nie je adresou jeho trvalého pobytu, na tejto adrese sa zdržiava len sporadicky a nie je ani jeho adresou pre doručovanie písomností. Žalovaný má adresu trvalého pobytu v B., takúto adresu uviedol žalobca aj v žalobe, napriek tomu mu doručoval upomienku do E.. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná upomienka sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaného a tento nemal objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Zároveň mal za to, že nenahradením trov konania správcovi nebude výrazným spôsobom poškodený na svojich právach alebo majetkových záujmoch správca, resp. ostatní vlastníci bytov v bytovom dome. Z uvedených dôvodov bolo spravodlivé, aby žalobcovi náhrada trov konania priznaná nebola.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výroku IV. zmenil tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Argumentoval, že žaloba bola podaná dôvodne dňa 20.02.2025, nakoľko žalovaný je povinný hradiť mesačné zálohové platby, a to každý mesiac do 25. dňa toho – ktorého kalendárneho mesiaca vopred Následne správca k 31.05.2025 kalendárneho roku vykoná vyúčtovanie nákladov za predchádzajúci kalendárny rok, ako tomu bolo i v danom prípade. Žaloba bola teda podaná opodstatnene. Je síce pravda, že žalovaný hradil

mesiac čo mesiac zálohové platby, avšak v nižšej výške, ako bola predpísaná, v dôsledku čoho mu vznikol dlh, ktorý bol uplatnený v tomto súdnom konaní. Okolnosti, pre ktoré žalovaný hradil zálohové platby v nižšej výške, sú irelevantné. Navyše po ročnom vyúčtovaní vykonanom k 31.05.2025 začal žalovaný hradiť mesačné platby v sume vyššej ako je predpísaná, teda je zrejmé, že jeho tvrdenia o nesúhlase s výškou zálohovej platby sú irelevantné. Žalovaný ako prehlasovaný vlastník sa súdnej ochrany nedomáhal. Žalovaný vedel, že má platiť vyššie platby, čo však odmietol, následne však dlh doplatil. Skutočnosť, že žalobca vymáhal nedoplatky od žalovaného v súlade so zákonom a zmluvou o výkone správy, mu nemôže byť na ťarchu, prípadne to považovať za dôvod na aplikáciu . Trovy konania, na ktoré má žalobca nárok, by nemuseli vzniknúť, keby žalovaný hradil zálohové platby riadne a včas. Ani trovy súdneho konania by v danom prípade nevznikli. Poukazujúc na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. a na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď ho nevyzval na vyjadrenie sa k možnosti aplikácie . Keďže žalovaný uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom konania, až po podaní žaloby, zobral žalobu späť v časti istiny, pričom žalovaný nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti. Nie je preto daný dôvod na aplikáciu .

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý v napadnutom výroku IV. podľa ako vecne správne potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III., odvolaním nenapadnutých, ponechal nedotknutý.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné rozhodnutie, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi ( ).

9. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Zásada úspechu vo veci (zodpovednosti za výsledok sporu) sa premieta v ustanovení ako esenciálne kritérium náhrady trov konania. Úspech vo veci , ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Určuje sa vo vzťahu predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaným žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej – u žalobcu ide o plný úspech vtedy, keď sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. keď sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Porazenej strane potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu uvedeným v podanom odvolaní. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 367,72 EUR titulom neuhradených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, spolu s úrokom z omeškania. V priebehu konania žalovaný dlžnú sumu 367,72 EUR uhradil a v tejto časti bolo konanie zastavené. Žalovaný ako vlastník bytu až do roku 2024 (cca 10 rokov) platil zálohové platby riadne a včas. V roku 2024 došlo k (opätovnému) zvýšeniu zálohových platieb, v súvislosti s plánovaným zateplením bytového domu, ktoré zvýšenie žalovaný odmietal aj z dôvodu jeho nesúhlasu s výberom dodávateľskej firmy na zateplenie, v domnení, že otázka navýšenia zálohových platieb

bude ešte predmetom domovej schôdze, preto naďalej pravidelne uhrádzal preddavky v pôvodnej výške. Žalovaný na pojednávaní dňa 23.09.2025 o. i. uviedol, že navýšenie preddavkov 50,- EUR mesačne bolo dohodnuté písomným hlasovaním, ktoré bolo spojené s hlasovaním o zateplení, čiže nedalo sa s jedným súhlasiť a s druhým nesúhlasiť. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca uvedené skutočnosti rozporoval. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.09.2025 vyplynulo vyjadrenie žalobcu, že v prípade, že dlh na zálohových platbách presiahne sumu 300,- EUR, okresné stavebné bytové družstvo vec posunie právnej kancelárii, ktorá zasielala predžalobnú výzvu dlžníkovi a pokiaľ nedôjde k úhrade, tak podajú žalobu na súd. Žalobca v konaní predložil predžalobnú upomienku zo dňa 13.01.2025 obsahujúcu uvedenie výšky nedoplatku žalovaného k 31.12.2024 celkom v sume 310,85 EUR, adresovanú žalovanému na adresu F. XXX/XX, E. (adresa bytu, ktorého sa nedoplatok týka), na ktorej sa žalovaný, podľa jeho vyjadrenia, nezdržiava, resp. sa zdržiava len zriedkavo. Žalovaný má trvalý pobyt evidovaný na adrese C. XXXX/X, B., ktorú adresu žalobca uviedol v žalobe ako bydlisko žalovaného a ako adresa žalovaného je uvedená aj na LV č. XXXX pre obec, okres a k. ú. E., na ktorom je evidovaný byt vo vlastníctve žalovaného, na ktorom vznikol dlh uplatnený žalobcom v tomto konaní. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol pri aplikácii , z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré podrobne odôvodnil v odseku 27. napadnutého rozsudku.

11. Aplikácia predstavuje fakultatívnu možnosť súdu, ktorý, nachádzajúc spravodlivé usporiadanie vzťahov, môže siahnuť po tejto zákonnej možnosti. Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. januára 2010). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako ich v napadnutom rozsudku opísal súd prvej inštancie, tento správne prihliadol na osobitosti daného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodnil.

12. Žalobca v odvolaní namietal, že žaloba bola podaná dôvodne dňa 20.02.2025, nakoľko žalovaný je povinný priebežne počas kalendárneho roku hradiť mesačné zálohové platby, do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca vopred a správca následne k 31.05. kalendárneho roku vykoná vyúčtovanie nákladov za predchádzajúci kalendárny rok, ako tomu bolo v danom prípade. Ako uviedol sám žalobca, v prípade, že dlh na zálohových platbách presiahne sumu 300,- EUR, okresné stavebné bytové družstvo vec posunie právnej kancelárii, ktorá zasiela predžalobnú výzvu dlžníkovi a pokiaľ nedôjde k úhrade, tak podajú žalobu na súd. V danom prípade žalobca nepreukázal, že predžalobná upomienka zo dňa 13.01.2025 bola žalovanému doručená, keď táto mu bola doručovaná na adresu F. XXX/XX, E., hoci žalobca musel mať a mal vedomosť o (inej) adrese trvalého pobytu žalovaného, a to C. XXXX/X, B.. Preto zásielku, obsahujúcu predžalobnú upomienku, ktorá sa žalobcovi vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote, nemožno považovať za doručenú žalovanému. Naviac, z predžalobnej upomienky vyplynulo, že žalobca žalovanému na zaplatenie nedoplatku stanovil lehotu do 20.01.2025, ktorá lehota nezohľadňuje 18-dňovú odbernú lehotu v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s., čo by bolo na ujmu žalovaného v prípade prevzatia upomienky žalovaným v priebehu plynutia odbernej lehoty. Rovnako z predžalobnej upomienky nevyplýva následok nezaplatenia nedoplatku na zálohových platbách v stanovenej lehote, t. j. že žalobca bude nedoplatok vymáhať súdnou cestou. Zároveň z obsahu spisu vyplynulo, že až v priebehu súdneho konania bolo vykonané vyúčtovanie za rok 2024, a to ku dňu 31.05.2025, z ktorého bolo zrejmé, v akej výške a či vôbec žalovanému vznikol nedoplatok. V čase podania žaloby (dňa 21.02.2025) nebola zrejmá výška ani samotná existencia nedoplatku žalovaného na zálohových platbách do fondu opráv. Pokiaľ teda žalobca nevyvinul dostatočnú snahu vyriešiť spor mimosúdne, neuskutočnil relevantné kroky voči žalovanému za účelom úhrady dlžnej sumy (doručenie vyúčtovania za rok 2024 a predžalobnej upomienky s poskytnutím primeranej lehoty na úhradu nedoplatku a poučením o následkoch jeho neuhradenia v stanovenej lehote ešte pred podaním žaloby), čím mohol predísť súdnemu konaniu a vzniku trov konania, v situácii, keď mal vedomosť, že žalovaný viac ako 10 rokov až do okamihu rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX v E. o opätovnom navýšení zálohových platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv uhrádzal preddavky riadne a včas, uvedené skutočnosti odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu .

13. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie o nesúhlase žalovaného s čerpaním úveru na zateplenie bytového domu a následnom nevyužití práva žalovaným domáhať sa neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov v zákonom stanovenej lehote. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný odmietal samotné zateplenie bytovky, žalovaný odmietal uhrádzať opätovne navýšené preddavky do fondu opráv v súvislosti so zateplením bytovky, avšak hlasovanie o zvýšení preddavkov bolo spojené s hlasovaním o zateplení, preto sa súdnej ochrany ako prehlasovaný vlastník nedomáhal. Toto tvrdenie žalovaného žalobca v konaní nenamietal.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutočnosť, že vymáhal nedoplatky od žalovaného v súlade so zákonom a zmluvou o výkone správy, mu nemôže byť kladená na ťarchu a nemôže predstavovať dôvod na aplikáciu , táto námietka nekorešponduje odôvodneniu napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie aplikáciu pri rozhodovaní o trovách konania takouto skutočnosťou neodôvodnil.

15. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie ho pri vydávaní napadnutého rozsudku nevyzval na vyjadrenie sa k možnosti aplikácie , odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 04.11.2025, na ktorom zákonná sudkyňa v rámci doplnenia predbežného právneho názoru prezentovaného na predchádzajúcom pojednávaní ohľadom náhrady trov konania uviedla, že sa predbežne javí ako dôvodné a zvažuje aplikáciu , podľa ktorého by žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. K možnosti aplikácie sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila, že nie sú preukázané žiadne okolnosti, pre ktoré by žalobcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania a žiadala priznať žalobcovi plnú náhradu trov. Z vyššie uvedeného odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. júna 2019, podľa ktorého rozhodovanie o náhrade trov konania je v podstate druhotným spektrom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii . Rovnako Ústavný súd SR s uvedenom uznesení konštatoval, že samotná skutočnosť, že krajský súd nevyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k možnosti, že jemu ako úspešnej strane v konaní neprizná náhradu trov konania, v okolnostiach daného prípadu podľa ústavného súdu nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia práva na súdnu ochranu (m. m. ).

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo výroku IV. o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Strany konania odvolanie proti výrokom I., II. a III. rozsudku nepodali, čo znamená, že tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie zostali nedotknuté.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovanému ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, v súlade s základných princípov , zakotvujúci procesnú ekonómiu.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).