Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoCsp-2-2026.pdf
PDF · 127.36 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/2/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., právne zastúpenej: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: S. úverová banka, a.s., skrátený názov: S., a.s., L.: XX XXX XXX, so sídlom O. nivy 1, XXX XX N., právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/35/2025 -74 zo dňa 24.9.2025 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku I. a IV. a v súvisiacom výroku IX. o trovách konania. II. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že, cit.: „I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, v článku I. Základné podmienky, v časti 7. Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR splatný ku dňu odoslania upomienky, Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40,00 EUR splatný ku dňu odoslania upomienky.“ Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, v článku II. bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, v článku II. bod 4. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, v článku II. bod 5. v znení: „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, v článku II. bod 7. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti podľa tejto úverovej zmluvy, aby bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasnej aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečovaná ručiteľom. Tento druh zabezpečenia je banka oprávnená uplatniť pri každom druhu spotrebiteľského úveru v prípade, ak dlžník má príjem zo závislej činnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, v článku IV. Splácanie úveru, bod 11. v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „T.“ reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 28.01.2011, v článku VIII. Doručovanie a vyhlásenie klienta, bod 4. v znení: „Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom a ktoré sú spracúvané v súvislosti so žiadosťou alebo s úverovou zmluvou (ďalej len „údaje a informácie“), a to subjektom uvedeným na internetovej stránke banky a na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu medzi klientom a bankou, pričom klient je oprávnený odvolať svoj súhlas písomným oznámením najskôr po jednom roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IX. Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že dňa 28.01.2011 bola medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.290 Eur, s počtom splátok 120, čerpaním úveru 28.01.2011, s dátumom konečnej splatnosti 17.01.2021, s výškou úrokovej sadzby 11,90%, s mesačnou anuitnou splátkou 49,50 eur, z toho poistné 2,66 eur. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,22%, výška úrokovej sadzby 11,90%, poplatok za poskytnutie úveru 65,80 eur, výška mesačnej anuitnej splátky 49,50 eur a celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, predstavuje sumu 5.927,03 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 5, § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a ust. § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Prípustnosť žaloby súd odôvodnil ust. § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Podľa tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel, bol z celkovej výšky úveru 3.290 Eur odrátaný poplatok za poskytnutie úveru, a to 65,80 eur. Reálne tak bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške iba 3.224,20 Eura. Súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. z 26.04.2016 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/287/2021 z 30.06.2022, podľa
ktorých je pojmovo vylúčené, aby bol poplatok za poskytnutie úveru ako náklad spotrebiteľa zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzatvorení zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky úveru. K jednotlivým zmluvným podmienkam súd uviedol podstatné skutočnosti spôsobujúce ich neprijateľnosť, prípadne poukázal na rozhodnutia, ktorými už uvedené zmluvné podmienky boli určené za neprijateľné. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie je neurčitá, pretože ako práva neznalý subjekt bez reálneho oboznámenia a poučenia zo strany dodávateľa, žalobkyňa nedokázala vedieť posúdiť a vyhodnotiť prípadný osobitný vzťah k banke, ako ani rozsah a výpočet subjektov, ktoré nimi sú, pričom hoci aj nedbanlivé prehlásenie je späté so sankciou okamžitého zosplatnenia úveru. Dané zmluvné ustanovenie už priamo proklamačne počíta s tým, že žalobkyňa nemá žiaden osobitný vzťah k banke, pretože predmetné ustanovenie ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom banky, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu citované ustanovenie vzhľadom na to, že je navyše pre spotrebiteľa sankcionované okamžitou splatnosťou úveru, je spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti výroku I. a IV. uvedeného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Úvodom žalovaný zdôraznil, že nepodáva odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, pretože má za to, že vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné sa v prípade výpočtu trov konania považuje za jeden úkon odhliadnuc od počtu žalovaných zmluvných podmienok. Žalovaný uviedol, že existenciu tzv. spracovateľského poplatku pripúšťa právna úprava § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z. z., pričom dojednanie predmetnej zmluvnej podmienky nie je zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uvedené skryto, zavádzajúco, resp. pre žalobcu ako spotrebiteľa nezrozumiteľne. Žalobca sám rozhodol o ekonomickom využití peňažných prostriedkov, keď si pri uzatváraní zmluvy zvolil spôsob úhrady spracovateľského poplatku za úver tak, že tento bude uhradený v plnej výške inkasom z účtu, na ktorý bol úver poskytnutý. Žalobca reálne disponoval plnou výškou úveru, keď len na základe jeho vlastného rozhodnutia bol spracovateľský poplatok uhradený inkasom. Zmluva teda obsahuje správny údaj o výške poskytnutého úveru vo výške 3 290 Eur, to bez ohľadu na to, že došlo následne po poskytnutí úverov k zinkasovaniu poplatku za poskytnutie úveru z toho istého bankového účtu, na ktorý boli úver čerpaný. Podľa názoru žalovaného rozhodnutia prezentované Okresným súdom v dostatočnej miere nepriliehajú na prejednávanú vec, nakoľko pri judikáte zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod č. 49/2022 (9Cdo/287/2021) sa riešila iná situácia (na inom skutkovom základe), kedy mal byť spracovateľský poplatok zrazený ihneď pri uzatvorení zmluvy. Podľa žalovaného sporná zmluvná podmienka predstavuje zákonnú povinnosť banky. Znenie určenej zmluvnej podmienky neumožňuje zosplatnenie každého úveru ako uvádza súd. Znenie tejto zmluvnej podmienky je v úplnom súlade so znením zákona, je len odzrkadlením znenia zákona v jeho ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ktorý žalovanému uložil povinnosť túto zmluvnú podmienku do zmluvy inkorporovať. K definícii osôb s osobitným vzťahom k banke žalovaný uviedol, že napadnutá zmluvná podmienka priamo v svojom texte odkazuje na ust. § 35 ods. 4 ZoB. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je teda podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 280/24 zo dňa 05.06.2025 a rozsudok vo veci C-714/22. Žalovaný sa vôbec vecne nevyjadroval k námietkam ohľadom nesprávnosti celkovej výšky úveru, nesprávnosti RPMN alebo nesprávnosti priemernej RPMN. Zo strany žalovaného ide o tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktoré sú neprípustné. Podľa žalobkyne napadnutá zmluvná podmienka nerieši situáciu, či banka si splnila svoju povinnosť riadne preveriť osobu dlžníka, ale sa týka formulárového vyhlásenia samotného spotrebiteľa o svojej osobe - a to bez akéhokoľvek poučenia či už o tom, kto sa rozumie osobou s osobitným vzťahom k banke podľa zákona alebo poučenia o samotných následkoch tohto vyhlásenia. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
4. Žalovaný vo vyjadrení opakovane upozornil na skutočnosť, že napadnutá zmluvná podmienka je výlučne realizovaním zákonnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 35 ods. 1 zákona o bankách. K zosplatneniu úveru pri osobe s osobitným vzťahom k banke dochádza priamo zo zákona.
5. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že zo znenia predmetnej podmienky vyplýva vyhlásenie dlžníka. Je preto irelevantné, že žalovaný poukazuje na splnenie svojej povinnosti si preveriť, či dlžník je alebo nie je osobou s osobitným vzťahom k banke, keďže táto povinnosť banky sa znenia napadnutej zmluvnej podmienky nijako netýka.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý výrok I. o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, výrok IV., ktorým súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve v čl. II. bod 4. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, rovnako závislý výrok o trovách konania, preto ostatné výroky rozsudku v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.
8. K dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v podobe absencie náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobkyňa v žalobe uviedla skutkové tvrdenia spočívajúce v tom, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 65,80 Eura bol zrazený pri čerpaní úveru a úver jej bol reálne poskytnutý vo výške 3 224,20 Eura. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobkyne v priebehu celého konania nepoprel, preto súd prvej inštancie považoval toto tvrdenie za nesporné. Na takto zistený skutkový stav, t.j. že úver bol v dôsledku automatickej úhrady poplatku reálne vyplatený v nižšej sume, ako je uvedená v zmluve, súd prvej inštancie aplikoval príslušnú právnu normu, vychádzajúc pri tom z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. z 26.04.2016 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/287/2021 z 30.06.2022.
9. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
10. Každé súdne rozhodnutie musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov. Skutkové poznatky získava viacerými spôsobmi, predovšetkým dokazovaním. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje
- uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu.
11. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Súd môže pri získavaní skutkového základu rozsudku postupovať len spôsobom stanoveným v CSP. Základným spôsobom obstarávania
skutkových poznatkov súdom je dokazovanie, avšak súd môže ustáliť skutkový stav aj na základe iných skutočností. Jednou z nich sú aj skutkové zistenia vyplývajúce z nepopretia skutkových tvrdení.
12. Sporové strany majú svoju procesnú aktivitu realizovať predovšetkým prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Ak strana sporu kvalifikovane nepoprie skutkové tvrdenie druhej strany, toto tvrdenie sa považuje za nesporné, čo znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. V tomto prípade teda skutkové tvrdenie jednej sporovej strany za splnenia predpokladu absencie jej kvalifikovaného popretia protistranou nebude predmetom dokazovania a zákon ho „povyšuje“ na skutkový poznatok súdu. Strana sporu má pritom procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia).
13. V prejednávanej veci do rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepoprel, t.j. v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne skutkové tvrdenia.
14. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak za takejto situácie považoval skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné a vychádzal z nich pri zisťovaní skutkového stavu veci. Na základe skutkových tvrdení žalobkyne tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni bol z celkovej výšky úveru 3 290 Eur odrátaný poplatok za poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok), a to 65,80 Eura. Reálne tak bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške iba 3 224,20 Eura.
15. Takto zistený skutkový stav je totožný so skutkovým stavom daným v rozsudku sp. zn. 9Cdo/287/2021. Zo spomínaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva záver o tom, že poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzatvorení zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky úveru. Pokiaľ teda v prejednávanej veci je skutkový stav taký, že žalobkyni bol zrazený spracovateľský poplatok ihneď pri uzavretí zmluvy a reálne jej nebol vyplatený úver vo výške uvedenej v Zmluve, súd prvej inštancie správne posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcej náležitosti vyžadovanej ust. § 9 ods. 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z. z.
16. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného o tom, že rozsudok sp. zn. 9Cdo/287/2021 z 30.06.2022 nie je aplikovateľný z dôvodu odlišného skutkového základu. Skutkový stav v súdenej veci bol súdom prvej inštancie ustálený na základe skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré sú totožné so skutkovým stavom ako je daný vo veci sp. zn. 9Cdo/287/2021, t.j. že spracovateľský poplatok bol zrazený ihneď pri uzatvorení zmluvy. Tieto tvrdenia žalovaný nepoprel, preto ich prvoinštančný súd podľa ust. § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.
17. Pokiaľ žalovaný až v odvolacom konaní po prvýkrát od doručenia žaloby spochybňuje žalobkyňou uvedené skutkové tvrdenia a uvádza, že v prejednávanej veci bol vyplatený úver v celej výške a až následne došlo k zinkasovaniu poplatku, ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá nie je prípustná. Žalovaný mal v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí prostriedky procesnej obrany uplatniť a predložiť o tom dôkazy a bol súdom poučený o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania.
18. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/277/2020 zo dňa 30.6.2022, na ktoré poukazuje žalovaný, by bolo možné na danú vec aplikovať v prípade, ak by žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a v rámci zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania tvrdil a predložil dôkazy o tom, že žalobkyni reálne poskytol na účet sumu úveru 3 290 Eur, čo však neurobil.
19. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Za takto zisteného skutkového stavu je potom záver súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru, správny. Následkom toho je potom sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).
20. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že zákon spracovateľský poplatok pripúšťa (za splnenia definovaných podmienok). V prejednávanej veci súd neriešil prípustnosť tohto poplatku, ale to, že v dôsledku jeho zinkasovania bol v zmluve nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru.
21. K v poradí druhému napadnutému výroku (výrok IV. prvoinštančného rozsudku), ktorým určil zmluvnú podmienku v čl. II bod 4 Zmluvy za neprijateľnú odvolací súd konštatuje, že cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových zmlúv.
22. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, pričom ani zánik záväzku z nej vyplývajúci nie je právne významný pre posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok, pristúpil k preskúmaniu zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosti sa žalobkyňa domáhala.
23. Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach sa použijú vždy, keď dodávateľ pripravil zmluvné podmienky (klauzuly) vopred a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah a teda má len možnosť tieto podmienky prijať a uzavrieť zmluvu s dodávateľom alebo návrh zmluvy neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Takéto zmluvné podmienky sa nepovažujú za individuálne dojednané. Zmluvné podmienky sa vždy považujú za individuálne nedojednané do času, kým dodávateľ nepreukáže opak.
24. Podľa záverov Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III. ÚS 111/2023 zo dňa 15.06.2023 „pokiaľ ide o požiadavku transparentnosti zmluvných podmienok, ako vyplýva z čl. 4 ods. 2 smernice 93/13, Súdny dvor zdôraznil, že táto požiadavka, uvedená aj v čl. 5 tejto smernice by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, ,,... požiadavka jasného a zrozumiteľného formulovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou smernicou, sa musí chápať široko“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. 4. 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 9. 7. 2015, Bucura, C-348/14, neuverejnený, EU:C:2015:447, bod 52). Ku konfrontácii inštitútov neurčitosti a neprijateľnosti treba poznamenať, že podľa všeobecných súdov bola neurčitosť zmluvnej podmienky nie prekážkou, ale naopak, dôvodom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti spotrebiteľa. Najčastejšie prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J. a kolektív. Občiansky zákonník I. Druhé vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 564 s.)“
25. Súd prvej inštancie zmluvnú podmienku v čl. II., bod 4 vyhodnotil ako je neprijateľnú zmluvnú podmienku práve z dôvodu nejasnosti a nezrozumiteľnosti spočívajúcej v komplikovaných a sofistikovaných termínov pod sankciou okamžitého zosplatenia.
26. Žalovaný v odvolaní v podstate namietal to, že uvedená zmluvná podmienka je splnením jeho povinnosti uloženej zákonom o bankách, preto nemôže byť neprijateľná, keďže kopíruje text zákonného ustanovenia. K uvedenému odvolací súd poukazuje, že hoci zmluvná podmienka preberá znenie zákona, táto môže byť vyhodnotená ako neprijateľná, ak jej prebrané znenie je pre spotrebiteľa nejasné a nezrozumiteľné. Uvedený záver o nejasnosti a nezrozumiteľnosti tejto zmluvnej podmienky prijali súdu už vo svojich skorších rozhodnutiach, pričom práve rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/128/20232024 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 citoval z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-66/19: „V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že ak smernica v oblasti ochrany spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu alebo dodávateľa oboznámiť spotrebiteľa s obsahom ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité informácie sú určené záväznými právnymi predpismi členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca alebo dodávateľ oboznámil uvedeného spotrebiteľa s obsahom predmetných ustanovení (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, Invitel, C-472/10, EU:C:2012:242, bod 29). V tom zmysle nestačí jednoduchý odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach na právny predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti zmluvných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 50).“ Nejasnosť a nezrozumiteľnosť uvedenej zmluvnej podmienky spočíva teda v použití pojmu „osobitný vzťah k banke“, ktorý je vysvetlený len odkazom na ustanovenie zákona, pričom len takýto odkaz bez vysvetlenia spotrebiteľovi postačovať nemusí.
27. Naviac, ani výpočet okruhu osôb, ktoré majú osobitný vzťah k banke podľa ust. § 35 ods. 4 zákona o bankách, bez ich bližšieho vysvetlenia v zmluvných podmienkach, nemusí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne určitý. Spotrebiteľ môže mať celkom oprávnene pochybnosti o tom, kto je napr. osobou, ktorá má kontrolu nad bankou, prípadne kto je osoba, ktorá má uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na banke (ust. § 35 ods. 4 písm. c/ a m/ zákona o bankách). Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon o bankách je zákonom v prvom rade určeným bankovým inštitúciám, nie spotrebiteľom, preto aj pojmy, ktoré používa, sú pojmami, ktoré sú bežne známe ľuďom z bankového sektora, avšak pre bežného spotrebiteľa môžu byť nezrozumiteľné.
28. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že odkaz na zákonné ustanovenie definujúce „osobitný vzťah k banke“ je postačujúce, inak by došlo k absurdnej situácii, že napríklad aj znenie zmluvy: ,,Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru uzavretá v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov...“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to len preto, že v nej nie je uvedený obsah predmetného ustanovenia, odvolací súd dodáva, že takáto námietka neobstojí, pretože uvedenie zákona, podľa ktorého sa zmluva uzatvára, nie je zmluvná podmienka, ktorá by podliehala súdnej kontrole.
29. Ustanovenie § 35 zákona o bankách dovoľuje banke uzatvárať obchody aj s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke, ale musí ísť o taký obchod, ktorý by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko vykonali aj s ostatnými klientmi. Ak však ide o taký obchod, ktorý by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko s ostatnými klientmi nevykonali, jednak musí banka preveriť, či klient má alebo nemá osobitný vzťah k banke a pravdivosť vyhlásenia klienta o jeho vzťahu k banke písomne zabezpečiť v zmluve o úvere pod sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy. Takže zmluvné ustanovenie v znení pripravenom žalovaným skutočne odporuje ust. § 35 ods. 1 zákona o bankách, pretože pre spotrebiteľa, ktorý nevediac, čo znamená osobitný vzťah k banke, vyhlasujúc, že takýto vzťah nemá, a neskôr sa preukáže, že predsa len má osobitný vzťah k banke, uvedené znamená aplikovanie sankcie - automatické zosplatnenie úveru, hoci ide o obchod, ktorý by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko vykonali banky aj s ostatnými klientmi. Zákon o bankách v ust. § 35 teda rozlišuje obchody uzatvárané s klientmi na tie, ktoré by uzatvorili aj s ostatnými klientmi a nie tie, ktoré by s ostatnými klientmi neuzatvorili, pričom kvalifikačné kritéria tohto obchodu sú práve jeho povaha, účel a riziko. Zhrňujúc prijaté závery, uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná preto, lebo používa nevysvetlený pojem „osobitný vzťah k banke“ a nerozlišuje obchody na tie, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali alebo vykonali s ostatnými klientmi.
30. Záverom tiež odvolací súd poukazuje, že uvedenou zmluvnou podmienkou, aj v obdobnom znení voči iným dodávateľom sa všeobecné súdy zaoberali v rozhodnutiach - rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/128/2023 - 156 zo dňa 26.2.2024 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/69/2024 zo dňa 8.1.2025 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 10.6.2025, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 zo dňa 24.10.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 18Csp/111/2022 - 102 zo dňa 23.1.2023 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešov sp. zn. 13CoCsp/17/2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/63/2023 zo dňa 17.9.2024, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/25/2024 zo dňa 2.7.2024 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/27/2024 zo dňa 26.3.2025, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/26/2024 zo dňa 10.10.2024, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/184/2024 zo dňa 01.04.2024 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/14/2025 zo dňa 23.09.2025 a rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Csp/79/2024 zo dňa 17.03.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/20/2025 zo dňa 14.10.2025.
31. Odvolací v tomto smere za potrebné považuje poukázať na princíp právnej istoty, ktorý je imanentným znakom právneho štátu (napr. PL. ÚS 36/95), a ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, je splnený základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.
32. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok preto nemožno považovať ani za nepresvedčivý. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
33. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, ku ktorému žalovaný explicitne uviedol, že ho nenapáda odvolaním odvolací súd dodáva, že odhliadnuc od toho, že aj v prípade viacerých žalovaných zmluvných podmienok prípadne aj iných nárokov, ide o jeden predmet konania, je výrok o trovách konania vždy len súvisiacom výrokom závislým od výroku vo veci samej. Preto za stavu, že bol odvolaním napadnutý výrok vo veci samej, hoci len v časti, odvolací súd preskúmal aj výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci, pričom dospel k záveru, že tento výrok je vecne správny.
34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).