Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoKR-16-2019.pdf
PDF · 161.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoKR/16/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: E. U., nar. X. R. XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Tóth, Záhradnícka 151, Bratislava, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., Stráž 223, Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: VADUAL LOGISTIK, spol. s r.o., Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 223 000, zastúpenej: LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 2. júla 2019 č. k. 36Cbi/21/2018-174, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZoKR“), § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že predmetom sporu bol žalobcom uplatnený nárok na vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu nasledovných hnuteľných vecí: Váha, LUBELSKIE FABRYKI WAG - súpisová položka č. 9, Váha, zn. Transporta - súpisová položka č. 13, Chladiace zariadenie, zn. TEFCOLD, model UR600 - súpisová položka č. 14, Pracovný stôl (ponk) so zverákom - súpisová položka č. 15, Paletový vozík (žltý č.7) - súpisová položka č. 18, Motor na motorovú pílu zn. Oleo - mac - súpisová položka č. 21, Kompresor, zn. OMA Italy, HP 4, Mod. PUMP NS18 C/COLL. GAS - súpisová položka č. 23, Generátor, zn. Einhell, STE 5500 - súpisová položka č. 25, Nízkozdvižný elektrický vozík, zn. JUNGHEINRICH,EJE 220 - súpisová položka č. 26, Prenosné čerpadlo - súpisová položka č. 28, Unimobunka - súpisová položka č. 32, Podlahový zmývací stroj, zn. Kärcher BD 55/40 W Bp Pack - súpisová položka č. 61, Paletový vozík (žltý č. 3) - súpisová položka č. 65. Žalobca vyvodzoval svoj nárok na predmetné hnuteľné veci z kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou ESCOM MARKETING s.r.o. (v súčasnosti DHONG s. r. o.) dňa 16.4.2010, kedy predmetom kúpy mali byť všetky vyššie uvedené súpisové zložky hnuteľného majetku, na základe ktorej mal žalobca k predmetným veciam nadobudnúť vlastnícke právo. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, argumentoval tým, že kúpna zmluva bola účelovo pripravená s cieľom zabrániť zapísaniu hnuteľných vecí do súpisu všeobecnej podstaty a ich následnému speňaženiu. Poukazoval na to, že zmluva bola uzatvorená len tri dni pred zmenou konateľa, spoločníka a názvu spoločnosti DHONG s.r.o. a pri uzatváraní zmluvy konal za spoločnosť U. U., ktorý v čase jej uzatvorenia už nebol oprávnený za ňu konať. Mal za to, že zmluva je fiktívny právny úkon, nakoľko hnuteľné veci boli v zmluve (7 rokov pred vyhotovením súpisu) definované rovnakými údajmi aké použil žalovaný. Napriek tomu, že žalovaný vyhotovil súpis všeobecnej podstaty v časti položky 21 chybne, podľa zmluvy došlo aj k prevodu tejto hnuteľnej veci. Predmetom zmluvy tak bol aj prevod vlastníckeho práva k neexistujúcej hnuteľnej veci, ktorá bola zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty chybou žalovaného, ktorá vznikla na základe chybnej fotodokumentácie (vyhotovenej až 7 rokov po údajnom uzatvorení zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako správca úpadcu zverejnil 4.12.2017 v Obchodnom vestníku č. 230/2017 doplnenie súpisu všeobecnej podstaty úpadcu o nové súpisové zložky majetku (aj pod číslami 8 až 73). Ďalším zápisom v Obchodnom vestníku č. 35/2018 zverejneným 19.2.2018 žalovaný oznámil pripísanie spornej poznámky, kde uviedol, že sporný zápis (poznámka) sa týka žalobcu pri súpisových položkách č. 9, 13, 14, 15, 18, 21, 23, 25, 26, 28, 32, 61 a 65. Žalovaný zverejnil dňa 31.8.2018 v Obchodnom vestníku č. 168/2018 podanie, ktorým nahradil a zjednotil zverejnenia o pripísaní sporných poznámok k tam uvedeným súpisovým zložkám majetku zapísaným do súpisu všeobecnej podstaty, ktoré boli zverejnené v Obchodnom vestníku č. 230/2017 dňa 4.12.2017 a v Obchodnom vestníku č. 35/2018 dňa 19.2.2018, kedy podľa tohto zverejnenia poznámka o spornom zápise svedčiaca žalobcovi sa týkala majetku pod súpisovým číslom položky 9, 13, 14, 15, 18, 21, 23, 25, 26, 28, 32, 61 a 65. Medzi stranami tak nebolo sporné splnenie vyžadovaného postupu pred podaním excindančnej žaloby, teda, že správca žalobcu informoval o pripísaní poznámky o spornom zápise týkajúci sa hnuteľných vecí a vyzval žalobcu, aby uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie dotknutých hnuteľných vecí do súpisu vylučujú. Následne uznesením z 10.9.2018 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 183/2018 dňa 21.9.2018) konkurzný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní od zverejnenia tohto uznesenia podal žalobu proti správcovi (žalovanému) a domáhal sa ňou vyradenia majetku zapísaného vo všeobecnej podstate úpadcu. Žalobca podal excindačnú žalobu na súd dňa 19.10.2018, teda pred uplynutím stanovenej 30-dňovej hmotnoprávnej lehoty. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatku procesného zastúpenia žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že na základe plnomocenstva z 3.12.2018, z listiny o informatívnom overení kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP) mandatára Vojtecha Jágerského a z elektronického výstupu o výsledku overenia KEP z prijatého plnomocenstva mal dostatočne preukázané platné splnomocnenie žalovaného na jeho zastupovanie v predmetnom konaní ním zvoleným právnym zástupcom. Námietku žalobcu o nedostatku procesného zastúpenia žalovaného tak vyhodnotil ako nedôvodnú. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca relevantným a vierohodným spôsobom nepreukázal existenciu hnuteľnej veci - motor do motorovej píly zn. Oleo-mac v čase žalobcom tvrdeného uzavretia kúpnej zmluvy (16.4.2010). Z dôvodu, že nemal preukázanú reálnu existenciu jednej z hnuteľných vecí, ktorých vlastníkom sa mal stať žalobca, mal za to, že námietka žalovaného o fiktívnosti a antidatovaní predmetnej zmluvy bola opodstatnená. Ak jedna z predávaných hnuteľných vecí neexistovala v čase tvrdeného uzavretia zmluvy, uzavrel, že k spísaniu predmetnej zmluvy došlo až po vyhotovení doplnenia súpisu všeobecnej podstaty (až po dátume 4.12.2017). Svedecké výpovede konateľa úpadcu (Ing. Vadinu), ako aj svedka U. vyhodnotil ako nevierohodné a mal za to, že žalobca a obaja svedkovia konali v zhode v snahe neoprávnene vylúčiť žalované hnuteľné veci z majetkovej podstaty úpadcu, keď skutočným vlastníkom predmetných hnuteľných vecí je úpadca. Dosvedčovala to aj súpisová položka č. 65 - paletový vozík, na ktorom je nápis VADUAL. Žalobca sa snažil vytvoriť dojem o neoprávnenom vyhotovení daného nápisu na vozíku, keď vyjadril „pobúrenie nad takýmto postupom zo strany spoločnosti VADUAL, a. s., ktorej ho zapožičal a považuje ho za vandalizmus“, no pri svojom výsluchu pred súdom v rozpore s tým tvrdil, že nápis na vozíku bol vyhotovený s jeho vedomím (aby sa vozík nestratil, keďže ho používali zamestnanci spoločnosti Vadual). Súd mal za to, že nápis na paletovom vozíku a aj náhla zmena názoru žalobcu svedčili o tom, že išlo o hnuteľnú vec vo vlastníctve úpadcu, ktorý si svoju hnuteľnú vec týmto nápisom označil. Za nehodnoverné považoval aj žalobcove vysvetlenie jeho pohnútok pri uzavieraní kúpnej zmluvy a jeho tvrdenej snahe o začatie podnikateľskej činnosti. K tomu uviedol úvahy o nepotrebnosti zakúpených hnuteľných vecí na začatie podnikateľskej činnosti v stavebníctve. Skladbu hnuteľných vecí, ktoré si žalobca údajne vybral a kúpil od spoločnosti ESCOM MARKETING s.r.o. nepovažoval za racionálnu voľbu začínajúceho podnikateľa v oblasti stavebníctva. Prezentovanú snahu žalobcu o začatie jeho podnikateľskej činnosti vnímal len ako predstieranú, účelovo tvrdenú pred súdom v úmysle vytvoriť dojem reálnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy už v roku 2010. V tomto smere bola zrejmá aj snaha svedkov Ing. Vadinu a p. U. potvrdiť žalobcove podnikateľské zámery. Žalobca aj obaja svedkovia si napriek odstupu času pamätali len tie podstatné okolnosti, ktoré mali preukazovať žalobcove vlastnícke právo k sporným hnuteľným veciam. K okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy si nepamätali nič detailnejšie, avšak žalobca aj obaja svedkovia vedeli, že p. U. (hoci v danom období už nemal byť konateľom firmy ESCOM MARKETING s.r.o.) sa chcel zbaviť nejakých hnuteľných vecí, že ich ponúkol pánovi Vadinovi, ten ich nechcel, takže ich odporučil svojmu vtedajšiemu zamestnancovi - žalobcovi, ktorý si vybral z viacerých hnuteľných vecí a kúpil ich, lebo chcel začať podnikať v stavebníctve. Ak žalobca tvrdil, že sporné hnuteľné veci, ktoré chcel využiť pri podnikaní, sú skutočne v jeho vlastníctve, bolo otázne, aký racionálny význam malo pre neho doposiaľ ich vlastniť, ak už nemal v pláne podnikať a tieto veci využíva s jeho súhlasom spoločnosť VADUAL a.s. Súd mal za to, že žalovaný predloženou fotodokumentáciou dostatočne preukázal, že pri vyhotovovaní súpisu majetku došlo z jeho strany k pochybeniu pri súpisovej položke č. 21, keď namiesto správneho označenia položky ako krovinorezu, nesprávne zapísal ako súpisovú položku - motor na motorovú pílu Oleo-mac. Z predloženej fotodokumentácie bolo vidieť, že na vyhotovenej fotografii sa nachádza snímok motora zn. Oleo-Mac, pričom však nejde o motor na motorovú pílu, ale detail motora krovinorezu. Uvedené žalobca ani nerozporoval, ale zdôraznil, že podobnosť medzi krovinorezom a motorom na motorovú pílu je nulová a tieto hnuteľné veci sa na seba absolútne nepodobajú. Žalobca sa snažil spochybniť predložené dôkazy argumentáciou o možnosti upravenia technických údajov vyhotovenia fotodokumentácie, avšak súd mal za to, že žalobca týmto spôsobom neosvedčil, že by údaje na žalovaným predloženej fotodokumentácii boli zo strany žalovaného manipulované alebo že by žalovaný predložil súdu sfalšovaný dôkaz. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že je notorietou aj to, aby každý priemerný človek mal bežne vedomosti o spôsobe, akým možno reálne takéto elektronické údaje upravovať a manipulovať nimi. Uvedené dokazovalo aj vyjadrenie žalobcu, ktorý sám priznal, že o spôsobe, akým je možné upravovať údaje na fotodokumentácii sa radil s odborníkom v oblasti informačných technológií. Uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorého ho zaťažovalo, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd neakceptoval ani argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej sa následky žalovaným tvrdenej vady zmluvy netýkajú ostatných hnuteľných vecí uplatnených žalobou (s výnimkou položky č. 21). Zdôraznil, že vada zmluvy spočívajúca v absencii dostatku vážnosti vôle zmluvných strán pri jej uzavieraní sa týka zmluvy ako celku, nie iba niektorej z predávaných hnuteľných vecí, čo znamená že takýto právny úkon je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný v celom rozsahu. Súd vyvodil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z toho, že žalobca nepreukázal existenciu jednej z predávaných hnuteľných vecí - motoru do motorovej píly zn. Oleo-Mac, a teda nedokázal, že zmluva bola podpísaná už dňa 16.4.2010 (a nie až po doplnení súpisu všeobecnej podstaty dňa 27.11.2017), avšak mal za to, že neplatnosť kúpnej zmluvy nemožno vzťahovať iba na túto hnuteľnú vec. Ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu preto nebolo vo vzťahu k spornej kúpnej zmluve v žiadnom prípade aplikovateľné. Súd nevykonal dôkaz výsluchom bližšie nešpecifikovaných zamestnancov spoločnosti Vadual a.s. a osôb prítomných na obhliadke dňa 27.11.2017 z dôvodu hospodárnosti konania, keď žalobca v konaní uviedol, že nerozporuje účasť žalovaného na obhliadke priestorov úpadcu dňa 27.11.2017, a teda títo svedkovia by sa vyjadrovali k nesporným skutočnostiam. Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom zamestnancom spoločnosti Vadual, ktorí mali strážiť skladové priestory z dôvodu, že tento návrh na konanie dokazovania nebol podaný včas, t.j. v súdom stanovenej lehote po poučení o uplatnení sudcovskej koncentrácie konania. Tento dôkaz by navyše sám o sebe hodnoverným spôsobom nepreukázal, že motor do motorovej píly Oleo-mac (súpisová položka č. 21) skutočne existoval už dňa 16.4.2010. Súd nevykonal dôkaz výsluchom konateľa žalovaného, pretože tento návrh na vykonanie dokazovania mohol byť podaný už skôr a v konečnom dôsledku by vykonanie tohto dôkazu nemalo pre rozhodnutie vo veci samej podstatný význam. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovaného v konaní v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Alternatívne navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Vytkol nedostatky procesnej plnej moci, ktorá mala byť udelená žalovaným jeho zástupcovi. Žalovaný a spol. LawService, s.r.o. sú v zmysle § 9 ZoKR vzájomne spriaznenými osobami, pričom konkurznoprávna úprava určuje zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Plná moc nachádzajúca sa v súdnom spise, na základe ktorej spol. LawService, s.r.o. zastupuje ako advokát v konaní žalovaného, ako správcu úpadcu, je v rozpore so zákonom (§ 89 ZoKR) pre neexistenciu súhlasu príslušného orgánu. Plná moc je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Namietaný nedostatok plnej moci pritom súd prehliadol, napriek tomu, že ide o podmienku, ktorá musí byť splnená pre to, aby súd prvej inštancie o veci mohol konať a rozhodnúť o nej. Absolútna neplatnosť plnej moci pre jej rozpor so zákonom dopadá nielen na samotné konanie žalovaného pred súdom prvej inštancie o merite veci tak, že právne úkony právneho zástupcu žalovaného nevyvolávajú právne účinky, ale dopadajú aj na výrok, ktorým bolo žalobcovi uložené nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný nemôže mať nárok na náhradu trov za zastúpenie advokátom. Nesúhlasil so záverom súdu, že žalobca nepreukázal existenciu namietanej hnuteľnej veci pod č. položky 21 - motor do motorovej píly zn. Oleomac v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (16.4.2010). Uvedená okolnosť viedla súd k záveru, že predmetná kúpna zmluva bola simulovaným (fiktívnym a antidatovaným) právnym úkonom, vyhotoveným až po dni 4.12.2017, teda po vyhotovení doplnenia súpisu všeobecnej podstaty. Jedinou skutočnosťou, resp. dôkazom, ktorý mal podľa súdu existenciu položky č. 21 vyvrátiť, je výlučne tvrdenie žalovaného o tom, že ako konkurzný správca spravil pri spisovaní hnuteľného majetku úpadcu chybu, keď predmetnú súpisovú položku označil ako motor na motorovú pílu, hoci sa jednalo o krovinorez (resp. jeho časť). Tvrdenie žalovaného však malo byť preukázané iba obyčajným záznamom žalovaného z 22.11.2018 (spočiatku vadným - nikým neparafovaným, následne ho dodatočne podpísal iba žalovaný), zhotoveným v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky č. 666/2005 Z.z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, nesprávne označeným ako „úradný“ záznam. V rámci posudzovania veci vychádzal súd z neexistujúcej prezumpcie „správnosti“ skutkových tvrdení žalovaného len preto, že tento vykonáva funkciu správcu úpadcu. Tým došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania, zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania. Záznam z 22.11.2018 sa netýkal iba jednostranného úkonu vykonaného žalovaným ako správcom v insolvenčnom konaní, nakoľko sú v ňom obsiahnuté aj tvrdené, avšak nepreukázané právne úkony konateľa úpadcu (jeho jednostranné prehlásenia). Súd prvej inštancie sa však uvedenými nedostatkami nezaoberal. Záznam zo dňa 22.11.2018 má tak výlučne charakter tvrdenia žalovaného učineného v písomnej forme a nejedná sa o dôkaz. Po popretí tohto tvrdenia žalobcom však žalovaný predložil súdu iba fotodokumentáciu vo formáte pdf., nepredkladal reálne fotografie. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako je možné, aby fotografia (hoci by ňou aj nebolo manipulované) určitej existujúcej veci bola čo i len teoreticky spôsobilá preukázať neexistenciu celkom inej veci, a to ešte spätne do minulosti ku dňu 16.4.2010, pokiaľ takáto fotografia bola vyhotovená až v budúcnosti (údajne dňa 27.11.2017). Ak žalobca poukazoval na rozdiely medzi krovinorezom a motorovou pílou, súd si z tohto tendenčne vyvodil nesprávne závery, keďže žalobca tým poukazoval na to, že k omylu tvrdenému žalovaným jednoducho nemohlo pri spisovaní majetku reálne dôjsť, pretože medzi takýmito vecami absentuje ich podobnosť. Žalovaný v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že súpisová položka č. 21 bola nesprávne zapísaná do súpisu (vinou žalovaného), súčasne nebol schopný preukázať ani len to, že pri súpise sa dopustil omylu. Žalovaný dokonca nikdy nesplnil ani len svoje základné zákonné povinnosti (§ 76 ods. 3 ZoKR), aby podľa jeho nepreukázaných a žalobcom rozporovaných tvrdení súpis všeobecnej podstaty opravil a podľa tvrdení žalovaného neexistujúcu položku z tohto súpisu odstránil, resp. nahradil. Žalovaný tvrdí, že určitá vec neexistuje, avšak túto vec i naďalej bez akejkoľvek zmeny má zapísanú v súpise príslušnej podstaty, pričom inú vec, ktorá podľa neho existuje do súpisu nezapíše, v dôsledku čoho táto iná vec konkurzu nepodlieha. Uvedené skutočnosti sú podľa názoru žalobcu plne spôsobilé preukázať tendenčnosť a nepravdivosť procesnej obrany žalovaného. Žalovaný tiež nepredložil ani neoznačil dôkaz napr. z účtovnej evidencie úpadcu, ktorý by preukázal, že žalované hnuteľné veci patria / patrili úpadcovi. Nápis na paletovom vozíku pod č. položky 65 nesvedčí o „náhlej zmene názoru“ žalobcu, nakoľko žalobca síce v písomnom podaní uviedol, že predmetný nápis považuje za vandalizmus, avšak na pojednávaní dňa 16.4.2019 sa právny zástupca žalovanému ospravedlnil za uvedené vyjadrenie, nakoľko medzi ním a žalobcom došlo k nedorozumeniu. Nedošlo k žiadnej „náhlej zmene názoru“ žalobcu, ale iba k odstráneniu vady podania. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo by mali byť jeho pohnútky nelogické, či neracionálne, keď jeho hlavným zámerom bolo začať podnikať v stavebníctve a nadobudol i veci, ktoré by následne použil inak. Neobstojí ani domnienka súdu o tom, že ak od svojho podnikateľského zámeru žalobca upustil, mal predmetné hnuteľné veci previesť do vlastníctva inej osoby, nakoľko takáto povinnosť žalobcovi z ničoho nevyplýva. Ani prípadná neracionalita, či nelogickosť konania niektorej zmluvnej strany by nemohla byť spôsobilá pôsobiť na ujmu platnosti zmluvy. Poukázal na povinnosť vykladať zmluvu v súlade so základným princípom výkladu zmlúv (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.7.2008 sp. zn. I. ÚS 242/07, z 1.4.2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014), a tým je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, pričom neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Súd prvej inštancie aktívne vyhľadával dôvody, pre ktoré by mohol kúpnu zmluvu zo 16.4.2010 spochybniť a označiť za neplatnú. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že pokiaľ by aj položka č. 21 chýbala ku dňu vykonania súpisu žalovaným (27.11.2017), táto okolnosť nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný totiž mohol pri vyhotovovaní súpisu vychádzať aj z kúpnej zmluvy zo 16.4.2010, ktorou úpadca disponoval a ktorá žalovanému preto mohla byť odovzdaná. Sporná položka č. 21 tak, ako bola zapísaná do súpisu a tak ako je uvedená aj v kúpnej zmluve, konkurzu doposiaľ podlieha, pretože k zmene súpisu nikdy nedošlo (čo okrem iného znamená, že táto položka aj existuje, keďže neexistujúci majetok sa do súpisu nezapisuje). Táto sporná vec mala byť / bola uskladnená v sklade úpadcu a dňa 22.11.2018, teda cca po jednom roku sa zistilo, že v sklade zrejme nie je. S ohľadom na § 7 ZoKR musí existovať zoznam hnuteľných vecí, ktoré boli v areáli úpadcu chránené, strážené, uskladnené (§ 86 ods. 1 ZoKR) a z ktorého vyplynie, či položka č. 21 sa do skladu vôbec dostala. Mal za to, že položka č. 21 zo skladu úpadcu zmizla až niekedy po dni 27.11.2017. Nesprávnym a nepreukázaným je preto záver súdu, že táto vec neexistovala ani spätne, dňa 16.4.2010, a to iba na základe toho, že ku dňu 22.11.2018 nebola v sklade úpadcu dohľadaná. Za to, ako žalovaný chráni majetok úpadcu po jeho súpise totiž žalobca nemôže zodpovedať. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že zamestnanci spol. VADUAL, a.s. osobne prítomní pri obhliadke a spisovaní hnuteľných vecí žalovaným dňa 27.11.2017 sa mali vyjadrovať k nesporným skutočnostiam, nakoľko títo mali byť vypočutí práve ku skutočnostiam, ktoré sú sporné a to, na spornosť ktorých konkrétnych vecí správcu upozornili, ako túto okolnosť uviedol i sám žalovaný. Ak by žalovaného tieto osoby upozornili na spornosť položky č. 21 (motor na motorovú pílu zn. Oleo- mac), táto položka musela ku dňu 27.11.2017 existovať a v takom prípade je záver súdu o jej úplnej neexistencii v rozpore s realitou a skutočným stavom veci. Pokiaľ ide o návrh na výsluch fyzickej osoby - skladníka, ktorý hnuteľné veci podliehajúce konkurzu reálne strážil, žalobca uviedol, že nemohol vedieť, že konateľ úpadcu sa k hnuteľným veciam v sklade úpadcu, podliehajúcim konkurzu nebude vedieť položkovito vyjadriť už v čase, keď jeho výsluch navrhoval. Keďže žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že súpisová zložka č. 21 sa v sklade nikdy reálne nenachádzala, jednalo sa skôr o dôkaz v prospech žalovaného. Žalovaný navyše mohol súdu predložiť aj iný dôkaz (napr. skladový list, protokol o odovzdaní veci na stráženie a pod.), ktorým by preukázal, že v sklade sa uvedená položka nenachádzala, čo však nespravil. Nesúhlasil ani so záverom súdu o tom, že výpoveď žalobcu a dvoch svedkov, preukazujúcich existenciu predmetnej hnuteľnej veci pod č. položky 21. sú nevierohodné, pretože títo konali v zhode v snahe hnuteľné veci vylúčiť z majetkovej podstaty. Súd prvej inštancie opomenul, že kúpna zmluva sa uzatvorila pred cca 9 rokmi a toto časové hľadisko spôsobí, že plynulosť výpovedí nebude taká ako v prípade, ak by tieto osoby vypovedali o skutočnosti, ktorá nastala v nedávnej minulosti. Ak by tieto osoby konali reálne v zhode, ich výpovede by boli v celkom inej kvalite a obsahu tak, že by nimi bol nárok žalobcu jednoznačne potvrdený a v ich výpovediach by neexistovali žiadne medzery. Žalobca poprel a odmietol akékoľvek konanie v zhode so svedkami a takýto záver súdu prvej inštancie označil nielen za nesprávny, ale voči žalobcovi aj za difamačný.
3. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že právne úkony žalovaného nevyvolávajú právne účinky. Udelenie plnomocenstva na zastupovanie v súdnom konaní nepredstavuje správu majetku v zmysle ustanovení ZoKR. Ustanovenie § 89 ZKR sa vzťahuje na konkrétne úkony pri správe a speňažovaní majetku, pričom sa nevzťahuje na výkon úkonov podľa § 86 ods. 2 ZoKR. Žiadne z ustanovení Civilného sporového poriadku nestanovuje, že prípadná absencia súhlasu príslušného orgánu by mohla mať za následok, že právne úkony strany nevyvolávajú právne účinky. Žalobca vyššie uvedenú skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, keď jeho námietky smerovali len k formálnym náležitostiam plnomocenstva. Vo vzťahu k úradnému záznamu a predloženej fotodokumentácii odkázal na svoje vyjadrenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Predložená fotodokumentácia preukazuje spôsob, akým žalovaný ako správca vyhotovoval súpis majetku podstát. Žalovaný ako správca úpadcu sa pohyboval v rámci areálu úpadcu, pričom v rámci tejto obhliadky vyhotovoval fotografie majetku, ktorý podľa jeho názoru podliehal konkurzu. Pri vyhotovovaní fotodokumentácie postupoval logicky z jedného priestoru do druhého v smere od vchodu do priestoru po jeho koniec. Fotodokumentácia niektorých hnuteľných vecí bola vyhotovená v rámci objektívnych možností, keď z dispozičných dôvodov nebolo možné vyhotoviť presnú fotodokumentáciu niektorých hnuteľných vecí. Následne na základe fotodokumentácie bol vyhotovený súpis majetku podstát. Počas uvedenej obhliadky bolo zo strany osoby poverenej konateľom úpadcu uvedené, že niektoré z vecí môžu patriť inej osobe (pričom uvedené vyjadrenia boli neurčité). Žalovaný pri postupe s odbornou starostlivosťou a z dôvodu zachovania právnej istoty zapísal sporné poznámky ku všetkým hnuteľným veciam, ktoré zapísal do súpisu všeobecnej podstaty na základe vyhotovenej fotodokumentácie. Neskôr pri obhliadke areálu úpadcu, žalovaný chcel skontrolovať všetky hnuteľné veci zapísané v súpise majetku podstát, a to z dôvodu či tieto neboli odcudzené alebo poškodené. Nakoľko mal žalovaný k dispozícii presný zoznam hnuteľných vecí (ním vyhotovený súpis majetku podstát) ako aj dostupnú fotodokumentáciu bolo možné tieto veci fyzicky skontrolovať. V rámci tejto kontroly bola zistená nezrovnalosť v súpise majetku podstát (nesprávna identifikácia hnuteľnej veci - motor na motorovú pílu, resp. krovinorez). O uvedenej skutočnosti bol spísaný úradný záznam. Nebolo mu jasné, prečo by mal manipulovať so súpisom majetku. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by vyššie uvedenú chybu v súpise majetku nespravil. Mal za to, že žalobca cielene odvádza pozornosť od domnelého právneho titulu, ktorým mal nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľným veciam, keď uvedená kúpna zmluva je viac než pochybná. Súd vyhodnotil dôkazy správne, keď viaceré skutočnosti nasvedčovali tomu, že kúpna zmluva, ktorou mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľným veciam je sporná. Čo sa týka tvrdení žalobcu o nedorozumení vo vzťahu k označeniu paletového vozíka nápisom VADUAL bol toho názoru, že sa nejednalo o nedorozumenie medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom. Rozpor vo vyjadreniach žalobcu bol spôsobený z dôvodu udávania nepresných a zavádzajúcich informácii v rámci súdneho konania. Uvedené skutočnosti v spojení s ostatnými dôkazmi vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o vlastníctve paletového vozíka. Mal za to, že kúpna zmluva bola fiktívny právny úkon, ktorý bol pripravený s cieľom preukázať údajné vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam. Uvedený právny názor je podporený najmä tým, že hnuteľné veci v kúpnej zmluve sú označené totožne, ako sú označené v súpise majetku vyhotoveného žalobcom (správcom) spolu s vyššie uvedenou chybou v súpise (a teda aj v kúpnej zmluve). Súpis majetku bol prejavom tvorivej činnosti správcu (označenie konkrétnych súpisových zložiek majetku) a považoval za otázne ako je možné, že v kúpnej zmluve vyhotovenej roky pred vyhotovením súpisu majetku, osobou odlišnou od žalovaného (správcu), sú hnuteľné veci označené totožne ako v súpise majetku. Ak by aj pripustil vyjadrenie žalobcu, že žalovaný nezabezpečil ochranu majetku podliehajúceho konkurzu (čo však odmietol), uviedol, že žalobca sa podľa vlastných tvrdení zdržiava v bývalom areáli úpadcu, kde pracuje, a teda ako vlastník hnuteľných vecí má právo vykonávať kontrolu svojho majetku. Hnuteľné veci mal v nehnuteľnostiach úpadcu uskladnené so súhlasom úpadcu, je tak logické, že mal právo ich aj kontrolovať. Neobstojí ani argument, že v zmysle ustanovení ZoKR je obmedzený pri výkone vlastníckeho práva, nakoľko ustanovenia ZoKR mu nebránia v ochrane, resp. jeho majetku.
4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Doplnil, že právne zastúpenie a samotná plná moc udelená žalovaným ako konkurzným správcom jemu spriaznenému advokátovi na zastupovanie trpí podstatnými právnymi vadami a súčasne sa jedná o zneužitie práva (čl. 5 CSP) zo strany žalovaného. Vzťah medzi konkurzným správcom a jeho advokátom je pritom vzťahom obchodnoprávnym, pri ktorom sa na zmluvu o poskytovaní právnych služieb vzťahuje úprava najmä mandátnej zmluvy, ktorej podstatná náležitosť je jej odplatnosť. Nebolo preukázané, že žalovaný a jeho advokát sa reálne dohodli na bezodplatnom poskytovaní právnej služby. Pohľadávka spriazneného advokáta (odmena za právnu službu) predstavuje pohľadávku proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. c/ ZoKR). Uvedená okolnosť umožňuje správcovi z príslušnej podstaty vyviesť peňažné prostriedky, ktoré by inak mali slúžiť na uspokojenie konkurzných veriteľov v prospech jemu spriaznenej osoby. Uvedené preukazuje, že na strane žalovaného ako správcu došlo koordinovaným konaním so spriazneným advokátom k zneužitiu práva a takémuto postupu by zo strany súdu nemala byť poskytnutá právna ochrana. Žalobca sa nestotožnil s výrazne zužujúcim výkladom § 89 ZoKR zo strany žalovaného. Neupiera žalovanému právo na právne zastúpenie advokátom, avšak to, akým spôsobom žalovaný toto právo realizuje predstavuje podľa žalobcu zjavné zneužitie práva zo strany žalovaného. Súd by mal minimálne uplatniť ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nárokoch žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia (samozrejme len za podmienky, že žalovaný bude v konaní úspešným). Opätovne poukázal na povinnosťou správcu zabezpečiť, aby majetok podliehajúci konkurzu bol „dostatočne chránený“ (§ 86 ods. 1 ZoKR). Žalovaný však preniesol svoju zákonnú povinnosť chrániť majetok podliehajúci konkurzu na úpadcu, čo žalobca vníma ako porušenie zákonnej povinnosti konkurzného správcu. Celý proces odovzdania hnuteľných vecí na skladovanie je teda nepreukazným, pochybným. Samotná skutočnosť, že položka č. 21. súpisu všeobecnej podstaty sa v sklade úpadcu po uplynutí 354 dní od jej zapísania do súpisu nedohľadala, nepreukazuje, že táto predtým neexistovala napr. ku dňu 4.12.2017 a už vôbec to nepreukazuje, že by neexistovala ani ku dňu podpísania kúpnej zmluvy dňa 16.4.2010. Zdôraznil tiež svoje predchádzajúce námietky týkajúce sa ust. § 76 ods. 3 ZoKR, pričom poukázal na to, že žalovaný sám tvrdí, že o svojej chybe (nesprávnom zapísaní položky č. 21) sa dozvedel až po podaní žaloby, dňa 22.11.2018 (pri odovzdávaní areálu inej osobe), avšak ani k dnešnému dňu (za viac ako rok a pol) nevykonal aktualizáciu súpisu. Tým pádom by ktokoľvek mohol nakladať s časťou krovinorezu (ak s ním už určitým spôsobom nebolo naložené), ktorý podľa tvrdení žalovaného podlieha konkurzu, nakoľko tento doposiaľ nie je zapísaný v súpise všeobecnej podstaty a preto v podstate konkurzu nepodlieha. Omyl žalovaného je preto iluzórny a účelový. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného týkajúce sa nápisu „VADUAL“ na paletovom vozíku, žalobca zopakoval, že areál úpadcu nevyužíva a ani nikdy nevyužíval iba úpadca (VADUAL LOGISTIK, spol. s r.o.), pretože tento areál využívali aj iné spoločnosti. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že nápis patrí práve tretej spoločnosti - VADUAL, a.s. (nie úpadcovi).
5. Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenie zˇalobcu o zneuzˇití pra´va v spore, kde CSP vyzˇaduje v su´lade s § 90 povinne´ zastu´penie advoka´tom je u´cˇelove´ a smerovane´ len k snahe zˇalobcu o aplika´ciu § 257 CSP súdom v rámci rozhodovania o trovách konania a je v príkrom rozpore s normatívnym textom cˇl. 5 CSP, ako aj zmyslom a účelom tohto článku. Možnosť správcu nechať sa zastúpiť advokátom v konaniach vyvolaných konkurzom alebo súvisiacich s konkurzom vyplýva priamo zo zákona a nie je expressis verbis zakázaná, resp. viazaná na pokyn alebo súhlas príslušného orgánu podľa 82 ZoKR. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že pohľadávky spriazneného advokáta (odmena za právnu službu) predstavuje pohľadávku proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. c/ ZoKR), keďže nepredstavujú nevyhnutne´ výdavky správcu spojene´ s vedením konkurzného konania. Priznanie trov právneho zastúpenia ako druhu trov konania v civilnom procese je determinovane´ zásadou úspechu v spore vyjadrenou v § 255 ods. 1 CSP. Ak bude úspešná strana žalobcu v súlade s § 100 ods. 2 písm. s/ ZKR nebude možné´ uspokojiť priznaný´ nárok na náhradu trov konania, pretože takéto trovy sú vylúčené z uspokojenia z majetkovej podstaty patriacej do konkurzu a v prípade úspechu žalovanej strany trovy právneho zastúpenia bude hradiť žalobca a nie úpadca. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o povinnosti správcu konkurznej podstaty podľa § 86 ods. 1 ZKR poukázal na svoje predchádzajúce písomné podania, kde uviedol, že vzhľadom na súpisovú hodnotu hnuteľných veci´, vylúčenia ktorých sa žalobca domáha, nie je možné´ zabezpečiť ich nepretržité stráženie súkromnou bezpečnostnou službou alebo technickými prostriedkami. Žalovaný si je plne vedomý svojich povinnosti ´ pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty, avšak pri jej výkone, vrátane ochrany majetku podliehajúcemu konkurzu pred poškodením, stratou alebo zničením, musí´ mať vždy na zreteli aj aplikáciu zásady účelnosti a hospodárnosti, keďže všetky náklady na „dostatočnú ochranu“ takéhoto majetku sa stavajú ex lege pohľadávkami proti podstate. V tomto prípade bola ochranu majetku podliehajúceho konkurzu realizovaná prostredníctvom úpadcu, a to formou ústnej dohody o uskladnení´ hnuteľných veci´ v nehnuteľnostiach úpadcu, ktorý ako účastník konkurzného konania ma´ bezpochyby záujem na priebehu a výsledku konkurzu, ktorého základným cieľom je kolektívne uspokojenie veriteľov v čo najväčšom rozsahu, najkratšom čase a za vynaloženia, čo možno najnižších nákladov. Mal za to, že žalobca sa svojou argumentáciou snaží vytvárať skutkové konštrukcie na podporu svojich tvrdení prednesených v tomto spore. Zo záberu označeného ako fotografia DCS05809.JPG s popisom Krovinorez - číslo položky 20 (záber č. 1) vyplýva, že bol vyhotovený´ dňa 27.11.2017 o 10:37 hod. a že na tomto zábere sa nachádza krovinorez zapísaný´ v súpise všeobecnej podstaty pod položkou číslo 20. Z fotografie označenej číslom DCS05810.JPG s popisom Motor na motorovú´ pílu zn. Oleo-mac - číslo položky 21 (záber č. 2) vyplýva, že bola vyhotovená dňa 27.11.2017 o 10:38 hod. a že na tomto zábere cˇ. 2 sa nachádza detail výrobného štítku krovinorezu. Nakoniec z fotografie číslo DCS05811.JPG s popisom Motor na motorovú´ pílu zn. Oleo-mac - číslo položky 21 (záber č. 3) vyhotovenej dna 27.11.2017 o 10:38 hod. vyplýva, že sa jedna´ o záber na motorovú´ časť krovinorezu zn. Oleo-mac. Uvedene´ je možné vyvodiť z podrobnejšej analýzy záberu cˇ. 3, na ktorom je možné´ vidieť časť popruhu (v ľavom hornom rohu) a klipsňu na upínanie popruhu (v pravom dolnom rohu), ktorý je typicky´ pre krovinorez a nie pre motorovú pílu, resp. motor na motorovú pílu. Z porovnania záberu cˇ. 2 a záberu cˇ. 3 je zrejme´, že sa jedna´ o dva zábery tej istej veci - krovinorezu značky Oleo-mac, čo možno dedukovať, jednak z farby a tvaru plastového krytu motorovej časti na zábere cˇ. 2, ako aj z veka palivovej nádrže v pravom dolnom okraji záberu, ktoré je umiestnene´ na rovnako mieste ako na zábere cˇ. 3. Na základe uvedeného, s prihliadnutím na časovú postupnosť vyhotovenia fotografii´, jediný logicky´ záver, ktorý´ možno uskutočniť je, že sa jedna´ o dva zábery rovnakej hnuteľnej veci - krovinorezu značky Oleo-mac, z rôznej vzdialenosti a rôzneho uhla a nie motora na motorovú pílu, ako bolo chybne uvedene´ v súpise všeobecnej podstaty pod položkou číslo 21.
6. V doplňujúcom vyjadrení žalobca predložil zverejnenie žalovaného ako konkurzného správcu v Obchodnom vestníku (ďalej aj „OV“) 121/2020 (K049716) z 25.6.2020, v ktorom žalovaný v čase prebiehajúceho odvolacieho konania zverejnil cit.: „aktualizovaný“ súpis všeobecnej podstaty úpadcu pod č. položky: 8 až 46, 48 až 58, 60, 61, 64 až 67, 69, 70 a 72. V uvedenom aktualizovanom súpise všeobecnej podstaty úpadcu sa nachádzajú úplne všetky súpisové zložky majetku, ktorých vylúčenia sa žalobca svojou žalobou domáhal a to bez akejkoľvek zmeny (t.j. č. 9, 13, 14, 15, 18, 21, 23, 25, 26, 28, 32, 61 a 65). Vyššie uvedené zverejnenie podľa názoru žalobcu preukazuje, že žalovaný aj dňa 25.6.2020 zahrnul do nového - aktualizovaného - súpisu všeobecnej podstaty úpadcu žalovaným rozporovanú položku č. 21 (motor na motorovú pílu zn. Oleo-mac), hoci tvrdí, že táto hnuteľná vec neexistuje. Uvedené tak jednoznačne znamená, že tvrdenia žalovaného o neexistencii tejto položky (a existencii inej položky namiesto nej) nie sú a ani nemôžu byť pravdivé a správne. Žalobca tiež upozornil aj na rapídnu stratu súpisovej hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí zapísaných do súpisu všeobecnej podstaty, ktorá indikuje, že predmetné hnuteľné veci neboli dostatočne správcom zabezpečené a tak mohlo kedykoľvek od ich supisovania dôjsť k ich poškodeniu, neupotrebiteľnosti, strate funkčnosti, či strate ako takej, odcudzeniu alebo inej obdobnej okolnosti, ktorá predmetné hnuteľné veci objektívne robí nespeňažiteľnými za pôvodnú súpisovú hodnotu.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na právnom názore, že žalobcom predložená kúpna, predmetom ktorej boli hnuteľné veci, ktoré žiadal zo súpisu vylúčiť, bola v dôsledku absencie dostatku vážnosti vôle zmluvných strán pri jej uzavieraní v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom v celom rozsahu, vychádzajúc zo zistenia, že žalobca nepreukázal existenciu jednej z predávaných hnuteľných vecí - motoru do motorovej píly zn. Oleo-Mac, čím nedokázal, že zmluva bola podpísaná už dňa 16.4.2010 (a nie až po doplnení súpisu všeobecnej podstaty dňa 27.11.2017).
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 76 ods. 1 ZoKR súpis majetku podstát (ďalej len "súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
11. Podľa § 76 ods. 3 ZoKR správca je povinný súpis pravidelne aktualizovať. Každú zmenu súpisu je správca povinný najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku.
12. Podľa § 78 ods. 5 ZoKR ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
13. Podľa § 89 ZoKR pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.
14. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ ZoKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu o absolútnej neplatnosti plnej moci (pre jej rozpor s § 89 ZoKR) udelenej žalovaným ako správcom úpadcu spriaznenej osobe za účelom jeho právneho zastupovania v prejednávanej veci. Argumentoval tým, že pohľadávka spriazneného advokáta (odmena za právnu službu) predstavuje pohľadávku proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. c/ ZoKR), čo umožňuje správcovi z príslušnej podstaty vyviesť peňažné prostriedky, ktoré by inak mali slúžiť na uspokojenie konkurzných veriteľov v prospech jemu spriaznenej osoby. Podľa jeho názoru sa jedná o zneužitie práva (čl. 5 CSP) zo strany žalovaného a takémuto postupu by zo strany súdu nemala byť poskytnutá právna ochrana. Túto odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zastupovanie správcu aj keď spriaznenou osobou vo vylučovacom konaní, resp. uzavretie mandátnej zmluvy medzi správcom a jemu spriaznenou advokátskou kanceláriou za účelom zastupovania v takomto konaní, podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne nespadá pod prevádzkovanie podniku alebo správu majetku úpadcu v zmysle § 89 ZoKR, keďže týmto sa rozumejú konkrétne úkony pri správe a speňažovaní majetku (ako správne uvádzal i žalovaný). Nesprávne bolo tiež tvrdenie žalobcu, že odmena za právnu službu spriazneného advokáta je pohľadávkou proti podstate. K tomuto odvolací súd dodáva, že pohľadávkami proti podstate (§ 87 ZoKR) sú aj ostatné pohľadávky, ktoré zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyhlasuje za pohľadávky proti podstate; sú nimi aj trovy konania o vylúčenie majetku zo súpisu, avšak iba v prípade, ak tak rozhodne súd (§ 78 odsek 4 ZoKR). Ak je správca, ktorý je v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu v pozícii žalovaného úspešný, jeho trovy hradí druhý účastník, ktorý je v konaní neúspešný. Ak je správca neúspešný, žalobcovi ako úspešnému účastníkovi súd prizná právo na náhradu trov konania. Súd môže rozhodnúť, že trovy konania o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty sú pohľadávku proti dotknutej podstate. Tento postup je výlučne na úvahe súdu, lebo inak sú tieto trovy vylúčené z uspokojenia (§ 100 ods. 2 písm. a/ ZoKR). Určenie režimu trov ako pohľadávky proti podstate musí súd urobiť vo výrokovej časti rozhodnutia (porov. prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie 2019. Praha : C. H. Beck, 2019, 628, 693 s.).
16. Ako dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu, že v konaní neboli bez pochybností preukázané skutkové tvrdenia žalovaného, že hnuteľná vec pod položkou č. 21 - motor do motorovej píly zn. Oleo-Mac, neexistuje. Žalovaný síce tvrdil, že pri vyhovovaní súpisu urobil chybu, avšak nezodpovedanou v konaní (vrátane odvolacieho) zostala otázka, prečo si správca nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 76 ods. 3 ZoKR. Ak teda súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na neplatnosti žalobcom predloženej kúpnej zmluvy z dôvodu neexistencie tejto jednej hnuteľnej veci, a to bez zodpovedania skutkovo a právne relevantnej otázky súvisiacej s predmetom súdnej ochrany, pochybil. Žalobca pritom v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane namietal rozpornosť tvrdení správcu s jeho následným konaním. Skutočnosť, že správca urobil chybu pri spisovaní majetku je samozrejme možná a aj akceptovateľná. Ani odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, z akého dôvodu správca porušil svoju povinnosť ustanovenú v § 76 ods. 3 ZoKR, a teda nevykonal zmenu súpisu a túto zmenu nezverejnil do 10 dní v Obchodnom vestníku. K tomuto postupu neponúkol žalovaný ani v rámci odvolacieho konania žiadne vysvetlenie. Súpis majetku je možné kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje určené právne následky. Správca je zmysle zákona povinný pravidelne aktualizovať súpis a každú zmenu, ktorá sa obligatórne zverejňuje v Obchodnom vestníku, zverejniť najneskôr do 10 dní od jej vykonania, s výnimkou zmien v dôsledku prevádzkovania podniku. Zmeny súpisu, ktoré sa po tom, čo došlo k zverejneniu vyhotoveného súpisu, obligatórne zverejňujú v Obchodnom vestníku stanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K týmto obligatórne zverejňovaným zmenám patrí o.i. aj vylúčenie súpisovej zložky majetku zo súpisu, ktoré obsahuje opis vylúčenej súpisovej zložky majetku a deň a dôvod jej vylúčenia zo súpisu (§ 40 ods. 1 písm. f/ cit. vyhlášky). Ak teda správca (ako sám tvrdil) zistil dňa 22.11.2018, že pri vyhotovení súpisu urobil chybu a zapísal doň aj neexistujúcu vec, bolo jeho povinnosťou takúto vec zo súpisu vylúčiť, čo však neurobil a tento svoj postup ani nezdôvodnil. Uvedená skutočnosť preto zakladá rozporuplnosť skutkových tvrdení žalovaného ako správcu úpadcu, a tým aj rozporuplnosť záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy (len) pre neexistenciu jednej z hnuteľných vecí.
17. V súvislosti so žalobcom predloženou kúpnou zmluvou z 16.4.2010 (s prihliadnutím na argumentáciu žalovaného) však ani pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že táto v nadväznosti na totožné označenie hnuteľných vecí (ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy) ako v súpise vyhotovenom správcom 4.12.2017, vyvoláva dôvodné pochybnosti o úmysle zmluvných strán pri jej uzavretí. Dodáva sa, že judikatúra je jednotná v závere, podľa ktorého, ak bolo úmyslom (zámerom) oboch zmluvných strán pri uzavretí zmluvy dosiahnuť výsledok, ktorý odporuje zákonu alebo ho obchádza, je taká zmluva neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (porovnaj Rc 40/2009).
18. Ak by teda súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo získanie obohatenia žalobcu na úkor úpadkyne, išlo by úplne zjavne o právny úkon absolútne neplatný preto, že svojím účelom odporuje zákonu. Nešlo by teda o vadu zmluvy spočívajúcu v absencii dostatku vážnosti vôle zmluvných strán pri jej uzavieraní, a teda o zmluvu neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ako uviedol súd prvej inštancie). Mimo všetku pochybnosť je skutočnosť, že automatickým dôsledkom vyvedenia majetku úpadcu na žalobcu je skrátenie možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. 11. 2012 sp. zn. 29 Cdo 3577/2010).
19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
21. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2016 sp. zn. 4Cdo 163/2015).
22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
23. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
24. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
25. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie neposkytol dostatočný argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, pre svoj záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo 16.4.2010 v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď tento svoj záver oprel o neexistenciu jednej z hnuteľných vecí, ktoré mal žalobca predmetnou kúpnou zmluvou nadobudnúť. Táto skutočnosť však vykonaným dokazovaním bez väčších pochybností preukázaná nebola, a to najmä vzhľadom na rozporuplné správanie žalovaného. Ak na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany súd prvej inštancie neprihliadol, pričom v danom prípade sa jednalo o argumentáciu žalobcu v súvislosti s porušením ust. § 76 ods. 3 ZoKR žalovaným, mal povinnosť odôvodniť to v rozhodnutí vo veci samej. Uvedené však v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje. Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
26. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal.
27. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania rozhodnúť (pri aplikácii zásady predvídateľnosti postupu súdu), na základe riadne vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobcu. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol (za súčasného vysporiadania sa so zásadnou argumentáciou žalobcu ohľadom porušenia ust. § 76 ods. 3 ZoKR zo strany žalovaného, resp. s tým, prečo na ňu neprihliadol). Odvolací súd zároveň v súvislosti s úvahami súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy (za daných skutkových okolností) dáva po pozornosti správne právne vymedzenie dôvodu prípadnej neplatnosti predloženej kúpnej zmluvy.
28. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
29. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.
30. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
31. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
32. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
33. Písomné vyhovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová (sudca spravodajca).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.