Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-17-2026.pdf
PDF · 128.03 KB
Case nature
Subarea
5Co/17/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana a Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. - F. G., proti žalovanému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ XX, I., právne zastúpený JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C/35/2026-68 z 27.07.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Sudca JUDr. Tomáš Dulina nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 1C/35/2026.
II. Potvrdzuje uznesenie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, scudzenia, predaja, darovania, zámeny, ako aj zriadenia záložného práva, vecného bremena alebo iného zaťaženia k nehnuteľnostiam - rodinný dom E. XXXX/XX, I., evidovaný na LV č. XXXX, kat. úz. I., parcela J. XXXX a rekreačná chata, súpisné číslo XXX, postavená na parcele J. K. XXX, zapísaná na LV č. XXX kat. úz. L. a vo výroku o trovách konania.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že žalobcom podaný návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, scudzenia, predaja, darovania, zámeny ako aj zriadenia záložného práva, vecného bremena alebo iného zaťaženia, ako aj právnych návrhov na zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach: rodinný dom E. XXXX/XX, I., evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. I. a rekreačná chata, s.č. XXX, postavané na parcele J. K. XXX, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. L. nie je dôvodný. Nevyhovel ani návrhu žalobcu neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k umiestneniu H. C. do zariadení sociálnych služieb bez výslovného a overeného súhlasu žalobcu. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie malo trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na návrh žalobcu Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 16Ps/22/2026, ktorého predmetom je obmedzenie spôsobilosti žalovaného na právne úkony. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie takto navrhovaného neodkladného opatrenia, čo bolo dôvodom jeho zamietnutia.
2. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že podľa LV č. XXXX pre k.ú. I. sú žalobca a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi parcely J. E. K. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397 m2,
každý o veľkosti podielu 1. V rovnakom podiele sú podielovými spoluvlastníkmi stavby - rodinný dom, s. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele J. E. K. XXXX. Podľa LV č. XXX pre k.ú. L. sú žalobca a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi aj parcely J. E. K. XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, každý o veľkosti podielu 1. V rovnakom podiele sú sporové strany podielovými spoluvlastníkmi stavby - rekreačná chata, s. č. XXX, ktorá je postavená na parcele J. E. K. XXX.
3. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 1Ps/20/2022-156 zo dňa 01.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoPs/3/2023-247 zo dňa 16.01.2024, právoplatným dňa 27.02.2024, ktorým bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, I. a za opatrovníka jej bola ustanovená C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, I., s tým, že táto je povinná sa o H. C. starať, chrániť jej záujmy, zastupovať ju a spravovať jej majetok v rozsahu, v ktorom nemôže H. C. konať samostatne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zároveň zistil, že opatrovník C. H. je dcérou H. C., s ktorou dlhodobo býva v spoločnej domácnosti, zabezpečuje jej celodennú starostlivosť, pozná jej zdravotný stav a bude zabezpečovať jej potreby v jej záujme. V uvedenom konaní navrhovateľom A. B. C. tvrdené nedostatky pani H. v zabezpečovaní starostlivosti o matku, či jej nespôsobilosť sa o ňu postarať neboli preukázané.
4. Súd prvej inštancie v rozhodnutí citoval aj rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 9C/27/2023-335 zo dňa 28.07.2025, ktorým na základe žaloby A. H. bolo rozhodnuté o zrušení podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese I., obec I., katastrálne územie I., zapísaným v katastri nehnuteľností M. N. I., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to k parcele J. E. K. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397 m2, stavbe - rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na parcele J. E. K. XXXX. Nehnuteľnosti tvoriace zrušené podielové spoluvlastníctvo súd prikázal do výlučného vlastníctva A. H., ktorého zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 82.338,44 eura titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním a doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
5. Na Okresnom súde Bardejov prebiehalo aj konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony C. H. (opatrovníčky H. C.). Uznesením, č.k. 16Ps/15/2025-78 zo dňa 31.03.2026, právoplatným dňa 25.04.2026 súd predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žalobca ako navrhovateľ nepredložil žiadnu lekársku správu, z ktorej by aspoň v čiastočnom rozsahu vyplývala dôvodnosť žalobcom tvrdenej potreby obmedzenia spôsobilosti na právne úkony menovanej, pričom dôvodnosť navrhovaného obmedzenia nevyplynula ani z vyjadrenia ošetrujúceho lekára menovanej.
6. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Svojím stručným opísaním rozhodujúcich skutočností a bez označenia alebo predloženia akéhokoľvek dôkazu na ich preukázanie neosvedčil, že je možné a dôvodné bezodkladne upraviť pomery ním navrhovaným spôsobom. Tieto nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností a nepredloženie ani jediného dôkazu) nie sú nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Nejde o nedostatky, ktoré bránia o návrhu konať a rozhodnúť. O takom návrhu súd môže a musí konať (z návrhu je zrejmé kto ho robí, proti komu smeruje, čoho sa ním žalobca domáha), ale nemožno mu vyhovieť.
7. V danom prípade podľa prvoinštančného súdu žalobca obsahom svojho návrhu a opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom neosvedčil, že ide o prípad, kedy by bolo možné nariadiť ním navrhované neodkladné opatrenie. Na svoje tvrdenia o tom, že na konanie žalovaného má negatívny vplyv jeho zdravotné postihnutie, vada reči, prípadne členstvo v náboženskom spoločenstve neoznačil a nepredložil ani jediný dôkaz. Neuviedol nad rámec svojich neosvedčených úvah a domnienok o tvrdených dôvodoch pre obmedzenie žalovaného v spôsobilosti na právne úkony žiadne konkrétnosti odôvodňujúce utvorenie rozumného záveru o osvedčení skutočnosti, že žalovaný trpí konkrétnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a ktorá ho aktuálne vážne obmedzuje v rozhodovaní pri nakladaní s majetkom. Zároveň ani neuviedol dôvody, pre ktoré má za to, že je daná potreba navrhovaným neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery sporových strán.
8. Poukazom na Čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je každému garantovaná náboženská sloboda, súd zdôraznil, že žalobca nepredložil ani jediný dôkaz, ktorý by jednoznačne osvedčoval
členstvo žalovaného v náboženskom spoločenstve Milosť, pričom aj pokiaľ by žalobca túto skutočnosť v konaní osvedčil, súd nepovažoval ani v minimálnom rozsahu za osvedčený žalobcom tvrdený negatívny vplyv uvedeného náboženského spoločenstva na žalovaného, ktoré by odôvodňovalo záver o tom, že bez okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia hrozí stranám vznik akejkoľvek ujmy, a teda súd nemal za osvedčenú ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v súvislosti s týmto tvrdením žalobcu.
9. Argumentácia žalobcu uvedená v návrhu bola podľa názoru súdu plne nedôvodná a s poukazom na domnienky žalobcu, že žalovaný robí úkony, ktoré nezodpovedajú jeho mentálnej úrovni možno uzavrieť, že žalobca, rovnako ako tomu bolo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/27/2023, pohŕda žalovaným a jeho rodinou, ktorého zároveň bez akýchkoľvek dôkazov častuje domnienkami o jeho psychiatrických diagnózach a vyjadruje nepodložené pochybnosti o jeho mentálnej úrovni. Za takýchto okolností nemal súd osvedčené to, že žalobca svojimi podaniami sleduje najlepší záujem žalovaného, čo prezentuje o. i. svojou ochotou vykonávať funkciu jeho opatrovníka v prípade vyhovenia návrhu žalobcu na obmedzenie žalovaného v spôsobilosti na právne úkony. V neposlednom rade súd dal do pozornosti žalobcu to, že sloboda prejavu vlastného názoru na inú osobu nie je bezmedzná a za naplnenia zákonných podmienok sa môže osoba dotknutá obdobnými výrokmi domáhať nárokov titulom ochrany osobnosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
10. K žalobcom navrhovanému opatreniu, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu na E. O. L. I., súd prvej inštancie uviedol, že takéto neodkladné opatrenie nemožno nariadiť ani z dôvodu, že žalovaný už pred podaním tohto návrhu inicioval konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a súd o podanej žalobe rozsudkom, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, už rozhodol. Prípadné vyhovenie návrhu v tejto časti preto podľa názoru súdu okrem vyššie uvedených dôvodov neprichádzalo do úvahy ani z tohto konkrétneho dôvodu, nakoľko by sa nemohlo vzťahovať na už skôr vykonané úkony žalovaného smerujúce k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
11. Pokiaľ ide o návrh vo vzťahu k zákazu nakladania s rekreačnou chatou č. XXX evidovanou na LV č. XXX, k.ú. L., prvoinštančný súd uviedol, že zamietnutie návrhu aj v tejto časti odôvodňuje aj tá skutočnosť, že žalobca neosvedčil to, že by žalovaný v súčasnosti vykonával akékoľvek úkony smerujúce k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva sporových strán. Navyše uviedol, že vo vzťahu k inštitútu podielového spoluvlastníctva je nutné vychádzať z toho, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ by aj žalovaný mienil zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam, nie je povinnosťou žalobcu na každý návrh žalovaného reagovať jeho prijatím. V prípade nezhody o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy jeho zrušenie a vyporiadanie súdom, kedy v zásade žiadna zo strán neodchádza s menším majetkom, než ktorým disponovala pred vyporiadaním. Nie je možné preto dospieť k záveru o akejkoľvek stranám bezprostredne hroziacej ujme v súvislosti s prípadným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o prípadné scudzenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, ani tu nemožno hovoriť o akejkoľvek bezprostredne hroziacej ujme, nakoľko Občiansky zákonník pri takýchto prevodoch (okrem zákonných výnimiek) ráta s predkupným právom ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorého sa môžu dovolať aj súdnou cestou. Bez súhlasu oboch podielových spoluvlastníkov neprichádza do úvahy ani zaťaženie celých spoločných nehnuteľností, preto aj v tejto časti súd považoval podaný návrh za nedôvodný.
12. Za nedôvodný považoval aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k umiestneniu H. C. do zariadenia sociálnych služieb bez súhlasu žalobcu. Žalobca vo vzťahu k tomuto návrhu totižto len stroho, bez označenia dôkazov uviedol, že žalovaný tak mal učiniť už dvakrát, pričom vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré si takéto tvrdené a neosvedčené konanie žalovaného vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil to, že by žalovaný bol akokoľvek oprávnený na rozhodovanie o poskytovaní sociálnej služby H. C., preto podaný návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol. O poskytovaní sociálnej a inej starostlivosti menovanej nie je oprávnený rozhodovať žalovaný ani žalobca, ale výhradne súdom ustanovená opatrovníčka C. H., ktorá za kvalitu výkonu funkcie opatrovníka zodpovedá priamo súdu a nie žalobcovi, tak ako sa žalobca mylne domnieva.
13. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne zdôvodnil ustanoveniami § 326, § 328 ods. 1, § 329 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Čl. 24 ods. 1 a 2, Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 10 ods. 1, 2, § 136 ods. 1, 2 § 141 ods. 1, § 142 Občianskeho zákonníka.
14. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, teda namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe predložených dôkazov nesprávne a arbitrárne, pretože ignorovala fakty, ktoré žalobca v návrhu uviedol. Zdôraznil, že žalovaný, teda jeho synovec sa nachádza pod totálnym psychickým osobnostným a finančným vplyvom neregistrovanej náboženskej skupiny E. F. P., pričom on sám nedisponuje žiadnym legálnym príjmom, ani vlastnými finančnými prostriedkami. Napriek tomu vyvíja koordinovaný nátlak s cieľom zbaviť žalobcu nehnuteľného majetku, pričom týmto spôsobom už dosiahol neprávoplatné rozhodnutie o prevode polovice rodinného domu v konaní vedenom v súčasnosti na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 12Co/49/2025. Vo vzťahu k osobe žalovaného uviedol, že ide o osobu s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím a vadou reči a z dôvodu svojho zdravotného stavu je mimoriadne ovplyvniteľný, nedokáže plne vnímať realitu, ovládať svoje konanie a domyslieť právne a finančné následky svojich úkonov. Stal sa členom neregistrovaného náboženského spoločenstva E. F. P. L. I., ktoré prostredníctvom psychickej manipulácie a nátlaku úplne ovládlo jeho vôľu. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie má za cieľ len zablokovať majetok dovtedy, kým sa v hlavnom konaní znaleckým dokazovaním nepreukáže, že žalovaný nekoná zo svojej slobodnej vôle, ale pod vplyvom psychickej manipulácie.
15. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že ako žalobca neoznačil dôkazy a neosvedčil podmienky podľa § 328 CSP, ktorý záver je v prísnom rozpore s obsahom spisu. V pôvodnom návrhu totižto predložil aktívny profil žalovaného na sociálnej sieti a navrhol svedecké výpovede rodinných príslušníkov, ktoré dôkazy jasne osvedčujú, že žalovaný je pod úplným psychickým a finančným vplyvom uvedenej náboženskej skupiny. Vyslovil názor, že predložené dôkazy v plnej miere osvedčujú, že dochádza k porušeniu jeho práv, a preto súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Opísanie zdravotného stavu žalovaného a jeho vadu reči totižto uvádza ako skutkovú okolnosť a dôkaz, ktorý osvedčuje jeho mimoriadnu psychickú zraniteľnosť a ovplyvniteľnosť treťou stranou. Náboženská skupina tak využíva jeho stav na to, aby organizovane vyviedol majetok z vlastníctva rodiny žalobcu. Vyslovil názor, že finančné prostriedky na transakcie mu netransparentne poskytne práve táto skupina, keďže žalovaný sám má iba minimálnu mzdu a nemá ani úspory na vyplácanie spoluvlastníckych podielov.
16. Žalobca považoval za nesprávny záver súdu o absencii obavy z ohrozenia jeho práva. V návrhu totižto detailne popísal, že žalovaný pokračuje v majetkových útokoch aj návrhom na dobrovoľné odkúpenie jeho podielu na chate, teda bez okamžitého zásahu súdu bude výkon prípadného neskoršieho rozhodnutia vo veci samej zmarený alebo vážne ohrozený. Naliehavosť situácie preukazuje aj nová skutočnosť - list z júna 2026, v ktorom právny zástupca žalovaného P. D. priamo vyzýva na mimosúdne vysporiadanie k druhej nehnuteľnosti - chate na L.. Nie je preto pravdivé tvrdenie súdu, že netreba neodkladné opatrenie, lebo netrvá obava z ohrozenia majetku. Takáto obava je totižto bezprostredná a reálna, keďže žalovaný už dosiahol neprávoplatné rozhodnutie o prevode polovice rodinného domu a rovnakým koordinovaným postupom útočí na vlastnícke právo žalobcu k chate. Zdôraznil, že právne úkony žalovaného vykazujú znaky neplatnosti podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže tieto robí v duševnej poruche, ktorá ho robí na tieto úkony neschopným. Neodkladné opatrenie má preto za cieľ zablokovať majetok dovtedy, kým sa v hlavnom konaní znaleckým dokazovaním nepreukáže nedostatok slobodnej vôle.
17. Žalobca namietal aj nesprávne tvrdenie súdu, ktorého výklad Ústavy Slovenskej republiky a slobodu vyznania žalovaného považoval za alibistický. Nepoprel, že sloboda náboženského vyznania podľa Čl. 24 Ústavy SR je garantovaná, avšak podľa ods. 4 tohto článku môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Sloboda vyznania nemôže slúžiť ako právny štít pre psychickú manipuláciu, ekonomické vykorisťovanie rodinných príslušníkov a organizované konanie s cieľom zbaviť žalobcu jeho legálne nadobudnutého majetku. Právna ochrana vlastníckeho práva žalobcu zaručená Čl. 20 Ústavy SR musí mať v tomto prípade prednosť pred zneužívaním náboženskej slobody na majetkovú trestnú činnosť.
18. V závere odvolania žalobca navrhol, aby krajský súd nariadil Okresnému súdu Bardejov znalecké vyšetrenie žalovaného v odbore psychiatria za účelom posúdenia jeho schopnosti v čase uzatvárania úkonov s tým, že označil aj subjekt, ktorý by mal znalecké dokazovanie vykonať.
19. Odvolacím návrhom navrhol, aby Krajský súd v Prešove uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil a neodkladné opatrenie nariadil v znení: „1. Žalovanému A. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa E. XX,XXX XX I. sa ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, scudzenia, predaja, darovania, zámeny, ako aj zriadenia záložného práva, vecného bremena alebo iného zaťaženia k nehnuteľnostiam: * rodinný dom súpisné číslo E. XXXX/XX,XXX XX I., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I., parcela J. XXXX. * rekreačná chata súpisné číslo XXX, postavená na parcele č. J. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. L., a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej o neplatnosť právnych úkonov z dôvodu nedostatku slobodnej vôle.“
20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 28.08.2026 (splnomocnenie predložené 28.08.2026 s dátumom 03.09.2021; poznámka odvolacieho súdu). Návrh žalobcu považoval za účelový, škodlivý a zlomyseľný, ktorého cieľom je dosiahnuť oddialenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, ktorý bol prikázaný do vlastníctva žalovaného. Poukázal na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadnu argumentáciu, teda kvalifikované odvolacie námietky. Opakuje iba niektoré ním vymyslené tvrdenia. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje potrebné náležitosti a dôkazy dostačujúce čo i len na osvedčenie skutočností na pozitívne rozhodnutie súdu. Úplne chýba danosť predpokladov na obmedzenie spôsobilosti, preto sa jedná o šikanózny návrh vo veci samej, v dôsledku čoho nemožno vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie. Absentuje aj preukázanie, že dochádza k majetkovým dispozíciám. Zdôraznil, že žalovaný má právo na vysporiadanie svojho majetku tak k domu ako aj chate, nakoľko konanie žalobcu spôsobuje dlhoročné útrapy hlavne jeho rodičom, ale aj jemu osobne. Žalobca taktiež bez dôkazov tvrdí, že žalovaného ovláda sekta a žeby mal byť jej členom. Za klamlivé považoval aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemá príjem, hoci tento celé roky pracuje v zariadeniach sociálnych služieb. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalobca spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uplatnil námietku zaujatosti sudcu JUDr. Tomáša Dulinu.
22. Podľa § 49 ods. 1 až 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
23. Podľa § 54 ods. 1, 2 CSP súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní.
24. Podľa § 56 CSP lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.
25. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami odvolací súd ako súd nadriadený rozhodol v prvom rade o uplatnenej námietke zaujatosti sudcu JUDr. Tomáša Dulinu zo strany žalobcu. Keďže námietka zaujatosti bola predložená nadriadenému súdu spolu s odvolaním proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, ktorá vec sa považuje za vec samú, nebol nadriadený súd viazaný lehotou uvedenou v § 54 ods. 2 CSP, ako to výslovne uvádza ustanovenie § 56 CSP.
26. Obsahom námietky zaujatosti sudcu je jeho doterajší procesný postup, ktorý podľa žalobcu nesie znaky jednostrannosti a vopred zaujatého negatívneho postoja k jeho osobe. Nerovnaké zaobchádzanie a porušenie princípu neutrality na pojednávaní vzhliadol žalobca v diametrálne odlišnom procesnom prístupe k účastníkom konania a ich prejavom na ústnom pojednávaní. Na pojednávaní dňa 03.07.2025
totižto konajúci sudca úplným mlčaním a bez akejkoľvek procesnej reakcie či napomenutia prehliadol hrubé verbálne urážky žalobcu zo strany jeho sestry, ktorá ho priamo pred súdom hanlivo označila „sviňa“. Naopak, keď sa on sám následne pokúsil vecne argumentovať a popísať rodinné a osobnostné súvislosti dotknutej osoby, konajúci sudca ho okamžite prerušil a pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty mu odoprel možnosť vyjadriť sa, pričom v zápisnici sa tento incident neobjavil. Tento prístup objektívne signalizuje stratu neutrality sudcu a jeho vopred zaujatý negatívny postoj k žalobcovi. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 28.07.2025 vo veci 9C/27/2023, z ktorej vyplýva, že sudca úmyselne zamietol žalobcov návrh na vykonanie objektívneho znaleckého posudku, čím mu odoprel právo na spravodlivý proces. Spôsob vedenia konania tak vykazuje znaky anticipácie výsledku konania ešte pred riadnym vykonaním a vyhodnotením dokazovania. Ak totižto sudca stráca potrebný profesionálny odstup a prejavuje voči jednej zo strán konania otvorenú animozitu, dochádza k zásadnému narušeniu dôvery v spravodlivý proces, čo zakladá legitímny dôvod na jeho vylúčenú účasť. Zdôraznil, že konajúci sudca v procesnom postupe systematicky ignoruje jeho návrhy na dokazovanie, sústavne ich zamieta, zatiaľ čo tvrdeniam žalovaného a jeho právneho zástupcu priznáva plnú váhu, bez potreby ich overovania. Tento diametrálne odlišný prístup k procesným právam strán konania zakladá legitímnu obavu, že sudca je vnútorne zaujatý.
27. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sudca JUDr. Tomáš Dulina už v minulosti rozhodoval v inom spore medzi ním a žalovaným, kde bol ideologický a náboženský kontext vo vzťahu k žalovanému prítomný a opätovné pridelenie veci tomuto sudcovi vzbudzujú v žalobcovi dôvodnú a legitímnu obavu z existencie bližšie nešpecifikovaného mimoprávneho pomeru k žalovanému alebo k organizácii, ktorú žalovaný reprezentuje. V závere námietky zaujatosti zdôraznil, že kombinácia skutočností, že rovnaký sudca opakovane rozhoduje v prospech tej istej osoby (člena spoločenstva P.) v zásadných otázkach vlastníctva majetku a osobnej zodpovednosti a zároveň odmieta poskytnúť predbežnú ochranu práv žalobcu, zakladá u žalobcu legitímnu obavu, že sudca je vnútorne zaujatý. Do pozornosti dal judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej má byť spravodlivosť nielenže vykonávaná, ale sa musí javiť ako vykonávaná (rozsudky ESĽP Delcourt vs. Belgicko, Piersack vs. Belgicko).
28. K vznesenej námietke zaujatosti sa vyjadril dotknutý sudca dňa 05.08.2026. Poukázal na to, že žalobca tvrdenú zaujatosť odôvodňuje prevažne procesným postupom sudcu, a to v inom konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 9C/27/2023, čo podľa jeho názoru ide o námietku zaujatosti, na ktorú sa v tejto časti neprihliada. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o tom, že ako zákonný sudca má „bližšie nešpecifikovaný mimoprávny“ (ideologicky alebo osobný) pomer k žalovanému alebo k organizácii, ktorú reprezentuje, tak k tomu uviedol, že k stranám nemá žiadny pomer, ktorý by odôvodňoval jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu. So stranami sporu sa osobne nepozná a kontaktoval sa s nimi len na pojednávaniach v rámci prejednávania sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného pod sp.zn. 9C/27/2023. Poprel tvrdenie žalobcu, že má mať vzťah k organizácii, ktorú má reprezentovať žalovaný, teda k náboženskej organizácii Milosť s tým, že o tejto nemá žiadne poznatky s výnimkou tvrdení, ktoré žalobca prezentuje vo svojich podaniach. Vyhlásil, že nemá žiadny pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní a námietku zaujatosti považoval za zjavne bezdôvodnú.
29. V zmysle vyššie citovaných ustanovení týkajúcich sa uplatnenej námietky zaujatosti, zákonným sudcom sa rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako účastníci nemajú právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho ich predstavám, nemá ani sudca právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať. Sudca, ktorému bola vec pridelená, je povinný v nej konať až do jej právoplatného vybavenia. Vec mu môže byť odňatá výnimočne nadriadeným súdom za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 a 3, § 52, § 53 CSP, alebo na základe oznámenia sudcu podľa § 50 CSP. Výnimka z tejto zásady prichádza do úvahy len v prípade splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na § 51 ods. 4 písm. d) zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30. V súlade s uvedeným nadriadený súd nevzhliadol žiadne pochybnosti o zákonnom pridelení predmetnej veci. Sudca JUDr. Tomáš Dulina je Rozvrhom práce na rok 2026 Okresného súdu Bardejov zaradený na vybavovanie občianskoprávnej agendy, do ktorej nepochybne patrí aj rozhodovanie o neodkladných opatreniach v občianskoprávnej veci. Prideľovanie vecí je realizované náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom (§ 51 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z.), do ktorého procesu nie je možné vstupovať. Opakované pridelenie veci
rovnakých účastníkov tomu istému sudcovi nie je ojedinelé, zvlášť na súde s menším počtom sudcov. Z tohto namietaného dôvodu preto nie je možné uplatnenej námietke zaujatosti vyhovieť.
31. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že možno mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestranný vo vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom meritórnom ukončení konania. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k účastníkom alebo ich zástupcom, priateľský alebo nepriateľský pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem na určitom ukončení veci a podobne. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce dôvodnú obavu, že by sudca nemohol objektívne a spravodlivo vec posúdiť.
32. Nestrannosť sa zvyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. V judikatúre ESĽP, na ktorú nadväzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, sa rozlišuje posudzovanie nestrannosti podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09). Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní ESĽP, napr. v prípade Piersack proti Belgicku z 21.09.1982, na ktoré rozhodnutie odkazuje aj žalobca.
33. Posudzovanie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich právnym zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej stránke sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Huschildt proti Dánsku). Sudca môže byť absolútne nestranný, avšak aj napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je však jeho (subjektívne) stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré zakladajú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach účastníkov konania a verejnosti (pozri II. ÚS 285/2015).
34. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porov. tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Objektívna stránka nestrannosti je založená na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. o nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Potrebné je vziať do úvahy skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať “sine ira et sudio“, teda nezávisle a nestranne (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Nc/8/2010 zo dňa 29.04.2010).
35. Z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však
nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Nc/8/2010).
36. Okolnosti uvádzané žalobcom, ktoré by podľa neho mali viesť k vylúčeniu sudcu JUDr. Tomáš Dulinu z konania v predmetnej veci, sa týkajú procesného postupu sudcu v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/27/2023, teda okolností, ktoré nenastali v predmetnom konaní. Navyše, žalobca spája námietku zaujatosti sudcu s jeho rozhodovacou činnosťou, čo zákon priamo v ustanovení § 49 ods. 3 CSP vylučuje. Žalobcom tvrdený nerovnaký prístup sudcu na pojednávaní dňa 03.07.2025 v inom konaní, čo sa podľa neho premietlo aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, nebol žiadnym spôsobom preukázaný, teda neexistuje čo i len objektívne zdanie zaujatosti sudcu.
37. Z vyššie uvedených dôvodov nadriadený súd, aj s prihliadnutím na vyjadrenie zákonného sudcu, dospel k záveru, že neexistujú okolnosti spôsobilé nalomiť dôveru v nestrannosť sudcu, ktorý v predmetnej veci konal a rozhodol. Podľa názoru nadriadeného súdu absentuje aj akýkoľvek náznak, že by menovaný sudca mal ideologický alebo osobný pomer k žalovanému alebo k organizácii, ktorú podľa tvrdení žalobcu žalovaný reprezentuje. Preto námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom nevyhovel.
38. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
39. Po vyriešení uplatnenej námietky zaujatosti pristúpil odvolací súd k preskúmaniu dôvodnosti odvolania žalobcu proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Vzhľadom na konkrétne znenie odvolacieho návrhu preskúmaval odvolací súd iba zamietavú časť týkajúcu sa nehnuteľností, a to rodinného domu nachádzajúceho sa na E. O. K. XXXX/XX L. I. a rekreačnej chaty súp. č. XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. L.. Odvolanie žalobcu sa netýkalo zamietnutia neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konania smerujúceho k umiestneniu H. C. do zariadení sociálnych služieb bez súhlasu žalobcu, preto v tejto časti nebolo rozhodnutie prvoinštančného súdu preskúmavané.
40. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na Okresnom súde Bardejov prebiehalo pod sp.zn. 9C/27/2023 konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele J. E. XXXX a zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. I., o ktorej žalobe už bolo rozhodnuté okresným súdom dňa 28.07.2025 a v súčasnosti prebieha na Krajskom súde v Prešove odvolacie konanie v predmetnej veci pod sp. zn. 12Co/49/2025, teda vec nie je právoplatne skončená.
41. Inštitút neodkladného opatrenia je právnym nástrojom nápravy stavu, ktorý reálne vznikol a ktorého náprava je tak nevyhnutná, že nemôže strpieť odklad. Vzhľadom na skutočnosť, že o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu už bolo rozhodnuté súdom a nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, je bez právneho významu obmedziť žalovaného s dispozíciou predmetnej nehnuteľnosti, a to či už v polohe výlučného vlastníka alebo v doterajšom právnom vzťahu ako podielového spoluvlastníka. Nie je možné opomenúť ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (ods. 1 citovaného ustanovenia), pričom o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielu a pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (ods. 2 citovaného ustanovenia). V konaní o vydanie neodkladného opatrenia nebolo preukázané žiadne správanie sa žalovaného, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu žalobcu, že bude nakladať s touto nehnuteľnosťou iným spôsobom, než mu ukladá zákon, preto obava žalobcu z takéhoto konania žalovaného nie je dôvodná. Pri úkonoch, ktorých zákazu sa žalobca domáhal prostredníctvom neodkladného opatrenia, nemôže byť podľa zákona žalobca ako podielový spoluvlastník opomenutý.
42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a predovšetkým s konštatovaním, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže len opísal určité skutočnosti bez označenia alebo predloženia akéhokoľvek dôkazu na ich osvedčenie. Súčasťou návrhu nebol žiaden listinný dôkaz, ktorý by smeroval k osvedčeniu skutočností uvádzaných žalobcom.
43. Ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné neodkladne upraviť pomery vo vzťahu k nehnuteľnostiam v štádiu, kedy o jednej nehnuteľnosti bolo rozhodnuté prvoinštančným súdom o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a vo vzťahu k druhej nehnuteľnosti je len preukázané, že aj k tejto žalovaný nemieni zotrvať v spoluvlastníctve, preto na jeho zrušenie a vyporiadanie vyzval žalobcu predžalobnou výzvou. Takýmto úkonom však nedošlo k ohrozeniu práv žalobcu ako spoluvlastníka, pričom žiadne iné nakladanie žalovaného s jeho podielom v chate, nachádzajúcej sa v kat. úz. L., nebolo preukázané. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti žalobcu, že samotná výzva na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva neznamená, že aj táto nehnuteľnosť musí pripadnúť do výlučného vlastníctva žalovaného, ale jej výlučným vlastníkom sa môže stať aj žalobca.
44. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, vrátane trov prvoinštančného konania, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).