Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Tos/18/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2026, v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29.07.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa Tr. zákona v spojení s odsúdeného A. B. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo dňa 10.6.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 10.11.2020 vo výmere 8 rokov. Podľa Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 6 rokov a podľa veta druhá Tr. zákona nariadil nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere 3 roky. Postupom podľa Tr. zákona za použitia Tr. zákona uložil odsúdenému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Podľa Tr. zákona za použitia Tr. zákona okresný súd uložil odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a za týmto účelom sa pravidelne podrobovať kontrole užívania týchto látok. Podľa Tr. zákona za použitia Tr. zákona odsúdenému uložil počas trvania probačného dohľadu aj povinnosť spočívajúcu v príkaze hodnoverným spôsobom probačnému a mediačnému úradníkovi preukazovať zdroj svojho príjmu. Zároveň podľa Tr. zákona v spojení s Tr. zákona uložil okresný súd odsúdenému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a podľa Tr. zákona v spojení s Tr. zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, najmä so zameraním na oblasť sebaovládania, medziľudských vzťahov a rozvoja osobnosti a prevencie závislosti.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. V podanej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí so záverom vo veci konajúceho súdu o naplnení materiálnej podmienky spočívajúcej v tom, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Primárne poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný a aktuálne vykonáva piaty nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa prokurátora odsúdený už bol v minulosti podrobený výkonu trestu, a to opakovane, pričom tento na neho nezapôsobil a nedosiahol sledovaný cieľ spočívajúci v odradení páchateľa v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený má zjavné sklony k notorickému páchaniu protispoločenskej činnosti, a teda nerešpektovaniu všeobecne záväzných a všeobecne

akceptovateľných noriem správania sa, o čom svedčia aj závery hodnotenia odsúdeného ÚVTOS, ktorý konštatuje, že resocializačná prognóza je u odsúdeného nepriaznivá. Prokurátor zdôraznil, že je potrebné posudzovať aj riziko návratu odsúdeného do zaužívaných koľají, a teda v danom prípade k páchaniu ďalšej trestnej činnosti. V tomto smere je riziko vysoké nielen s prihliadnutím na odpis registra trestov odsúdeného, ale aj na závery hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil jeho podmienečné prepustenie na slobodu. Rovnako tak prokurátor zastáva názor, že nemožno spravodlivo uzavrieť, že znalecké dokazovanie vyšlo „v prospech“ odsúdeného s ohľadom na prognózu, ktorá je menej priaznivá. Prokurátor v tomto kontexte považuje stanovisko ústavu za dostatočne komplexné a vierohodné a samotné znalecké dokazovanie samo o sebe, resp. jeho závery nesvedčia o splnení materiálnych podmienok na prepustenie odsúdeného, navyše za situácie, ak v ňom nie je jasný záver o splnení podmienok na podmienečné prepustenie. Nie je pritom podľa prokurátora podstatné, či odsúdenému bola alebo nebola doposiaľ daná možnosť podmienečného prepustenia, keďže na tohto bolo opakovane pôsobené nepodmienečným trestom. Prokurátor preto zastáva názor, že od odsúdeného nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním ďalších trestných činov je potrebné, aby odsúdený trest odňatia slobody vykonal. Preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci tak, že žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečne prepustenie zamietne.

Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu k sťažnosti prokurátora uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné a správne, nakoľko okresný súd náležitým spôsobom vyhodnotil splnenie zákonných podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal v tejto súvislosti na presvedčivosť odôvodnenia napadnutého uznesenia s dôrazom na závery znaleckého dokazovania a predovšetkým výsluch znalkyne, pričom znalkyňa podrobne zdôvodnila svoje závery prezentované v znaleckom posudku a vysvetlila, že nepriaznivé skóre u odsúdeného vzniklo prakticky len pri historickej anamnéze odsúdeného, zmiernila prognózu recidívy a vyjadrila názor, že pri existencii pevného rodinného zázemia, zaradenia do práce a za podmienok nariadenia probačného dohľadu, uloženia primeraných opatrení, povinností a obmedzení je predpoklad úspešného zaradenia sa odsúdeného do bežného života. Odsúdený taktiež zdôraznil, že skutočnosť uvádzaná prokurátorom o počte siedmich odsúdení a vykonávaní piateho nepodmienečného trestu odňatia slobody, je nepravdivá. Ako vyplýva z uznesenia okresného súdu, má 6 záznamov v registri trestov a vo výkone trestu odňatia slobody je druhýkrát, pričom prvý trest vykonal bez toho, aby žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V súvislosti s jeho trestnou minulosťou poukázal na nález Ústavného súdu SR č. . Odsúdený taktiež poukázal na jeho resocializačnú prognózu, ktorá bola zmenená z vysokej na menej priaznivú, čo práve znalkyňa zdôvodnila jeho nepriaznivou historickou anamnézou. Za paradoxný považuje záver hodnotenia ústavu pre výkon trestu, keďže jeho správanie bolo po celý čas na požadovanej úrovni a doposiaľ bol päťkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol. Z uvedených dôvodov odsúdený považuje rozhodnutie súdu za zákonné, spravodlivé, presvedčivé, správne a navrhuje sťažnosť prokurátora podľa zamietnuť. V doplnení vyjadrenia k sťažnosti prokurátora odsúdený zdôraznil, že znalkyňa C. D. na verejnom zasadnutí dňa 29.7.2026 na otázku súdu, či zvyšok trestu oproti tomu, čo už odsúdený vykonal (viac ako 6 rokov) má ešte resocializačný význam alebo prevýchovný vplyv na osobu odsúdeného, uviedla, že u odsúdeného z psychologického hľadiska už trest splnil účel a vzhľadom na vek, vývinovú zrelosť, ďalšie zotrvanie vo výkone trestu odňatia slobody už odsúdeného nepolepší. S poukazom na správnosť rozhodnutia súdu, preto opakovane navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť ako nedôvodnú.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený A. B. vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 10.06.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 10.11.2020 za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26.01.2021, sp. zn. bola odsúdenému do výkonu úhrnného trestu odňatia slobody započítaná doba väzby

od 07.10.2019 do 07.10.2020. Odsúdený nastúpil trest dňa 24.01.2021. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 17.09.2025 bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody a bol preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vyplýva, že súd môže osobu odsúdenú za prečin podmienečne prepustiť na slobodu po výkone polovice uloženého trestu odňatia slobody, ak vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a môže sa od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený výkonom polovice z úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov dňa 23.01.2024 splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného ( o výkone trestu odňatia slobody).

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (, ).

Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (, ).

Zmyslom podmienečného prepustenia nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu – nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život.

Krajský súd zdôrazňuje, že predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane

odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 3.1.2017 a sp. zn. z 29.1.2021 a obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS C., kde v súčasnosti vykonáva trest v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vyplýva, že odsúdený si svoje povinností plní, negatívne sa neprejavil. Aj keď správanie odsúdeného nebolo počas celej doby výkonu trestu absolútne bez nedostatkov, nakoľko má záznamy za porušenie povinností a nerešpektovanie zákazov, disciplinárne potrestaný nebol. Naopak má zaznamenaných päť odmien. Pracovne bol opakovane zaradzovaný a aj v dobe od 14.10.2025 do 20.04.2026 bol pracovne zaradený a z pracoviska sú evidované kladné prehodnotenia. Aj keď aktuálne pracovne zaradený nie je, vykonáva čistiace a upratovacie práce, o čom svedčia aj kladné poznatky z februára a mája 2026. Počas výkonu trestu absolvoval zváračský kurz a bol preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do minimálneho stupňa stráženia, čo odporúčal riaditeľ ústavu.

Odsúdený je kooperujúci, správanie má dostatočne regulované a zastáva aj funkciu člena samosprávy zodpovedného za disciplínu a poriadok. Úlohy vyplývajúce z funkcie vykonáva aktívne, bez nedostatkov a k spokojnosti personálu ústavu. Voľný čas trávil zmysluplnými aktivitami, rád číta. Počas výkonu trestu ako aktívny člen fitnes krúžku udržiaval posilňovňu v poriadku a pomáhal aj iným menej skúseným odsúdeným. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že odsúdený jednoznačne vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že teda splnil prvú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Tento záver je podporovaný aj hodnotením znalkyne C. D., ktorá z psychologického hľadiska konštatovala naplnenie účelu trestu, nakoľko zotrvanie vo výkone trestu už odsúdeného nepolepší.

Pokiaľ ide o posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia je potrebné zdôrazniť, že aj napriek určitým problémom v správaní odsúdeného vo výkone trestu nešlo o tak závažné porušenia, ktoré by viedli k uloženiu disciplinárneho trestu. Odsúdený získal zváračský preukaz, zapájal sa do aktivít kultúrno – osvetovej a vzdelávacej činnosti, zúčastňoval sa kvízov, organizovaných prednášok a besied, kde svojou účasťou konštruktívne prispieval k ich priebehu. Krajskému súdu je zrejmé, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam, či pobytu odsúdeného vo výkone jedného predchádzajúceho trestu, nemožno formalisticky zotrvávať len na posudzovaní jeho trestnej minulosti. V tomto smere preto hodnotí krajský súd námietky prokurátora ako nedôvodné.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.11.2020). Odsúdený má k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj a aj na verejnom zasadnutí uviedol, že vnútorne za svojou minulosťou urobil hrubú čiaru, nechce takto žiť ako žil, chce si dať do poriadku svoj život a nechce už sklamávať svoju rodinu a do budúcna chce byť lepším človekom. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u odsúdeného je splnená aj druhá materiálna podmienka. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam prokurátora k naplneniu materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, krajský súd konštatuje, že len trestná minulosť odsúdeného ho nemôže diskvalifikovať zo splnenia podmienok podmienečného prepustenia. Zároveň je potrebné v kontexte sťažnostnej argumentácie poukázať na záver znalkyne C. D., ktorá hodnotila aj resocializačnú prognózu a zrozumiteľne a presvedčivo ozrejmila, že neistú prognózu u odsúdeného v značnom rozsahu ovplyvnilo negatívne skóre, ktoré sa týkalo jeho minulosti a aktuálne je jeho prognóza lepšia.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený A. B. žil riadnym životom, vytvára aj stabilné rodinné prostredie. Odsúdený udržiava kontakt s rodinou, má prísľub zamestnania a po prepustení sa má vrátiť do rodičovského domu. Rodina ho podporovala počas výkonu trestu a vzťahy v rodine hodnotil aj ústav ako kladné. Vzhľadom na uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že odsúdený spĺňa zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je správny. Podľa krajského

súdu odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu pri určení skúšobnej doby, ktorá odráža charakter trestnej činnosti, ale aj postoj odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, jeho správanie a je určená tak, aby jeho život na slobode odôvodňoval oprávnenosť predpokladu, že povedie riadny život. Taktiež aj uložený dohľad a primerané povinností prispejú k tomu, aby odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život a začlenil sa do spoločnosti.

S poukazom na uvedené potom krajský súd jednomyseľne sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.