Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/28/2019

Potvrdené rozhodnutím 32Cob/19/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Petra Dumana a JUDr. Eriky Tischlerovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, adresa sídla Bratislava, Pribinova 25, zast. splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36 857 033, adresa sídla Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu C. XXX, zast. splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, adresa sídla D., E. X, o 393,10 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 1. júna 2021, č.k. 18Cb/28/2019-110, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 41,98 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033 proti žalovanej: R. F., X..: X.X.XXXX, V. L. C.Á. XXX,zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštunská 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 393,10 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 121,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 121,54 Eur od 15.11.2019 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 116,89 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,98%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.12.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 393,10 Eur, vyčíslenej zmluvnej pokuty vo výške 428,56 Eur, 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 393,10 Eur od 15.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 8.2.2016 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600 Eur. Žalovaná sa poskytnutý úver spolu s úrokmi zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 78,62 Eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok. Listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 8, 9, 10, 11, 12. Súčasne jej oznámil, že dňa 19.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná neuhradila v danom čase dlhované splátky, a preto ku dňu 19.3.2017 sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedeného v oznámení o uplatnení uvedeného práva. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 393,1 Eur (žalovaná do dnešného dňa zaplatila len sumu 550,34 Eur). V súlade s ustanovením článku 10., ods. 10.1 a 10.2 zmluvy si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 78,62 Eur od 19.3.2016 do 21.3.2016, zo sumy 78,62 Eur od 19.4.2016 do 21.4.2016, zo sumy 78,62 Eur od 19.6.2016 do 22.6.2016, zo sumy 78,62 Eur od 19.8.2016 do 22.8.2016, zo sumy 78,62 Eur od 19.9.2016 do 9.2.2017, zo sumy 78,62 Eur od 19.10.2016 do 14.11.2019, zo sumy 78,62 Eur od 19.11.2016 do 14.11.2019, zo sumy 78,62 Eur od 19.12.2016 do 14.11.2019, zo sumy 78,62 Eur od 19.1.2017 do

14.11.2019, zo sumy 78,62 Eur od 19.2.2017 do 14.11.2019, čo predstavuje po vyčíslení sumu 428,56 Eur, a ďalej si uplatňuje, za obdobie po dátume vyčíslenia, nárok na úrok z omeškania zo zostatku nesplateného úveru vo výške 8% ročne zo sumy 393,10 € od 15.11.2019 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobca k návrhu na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 9.2.2016, splátkový kalendár, prehľad platieb žalovanej, oznámenie o okamžitej splatnosti zo dňa 7.3.2017.

3. Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn.: -24 zo dňa 29.1.2020. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, preto ho súd v zmysle zrušil.

4. Žalovaná v odpore poukázala na to, že medzi ňou a žalobcom síce došlo k uzatvoreniu zmluvy s označením žalovanej ako podnikateľského subjektu (s uvedením IČO: 41 866 398), avšak predmetný úver čerpala výlučne za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a nekonala pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 09.02.2016 v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Posudzovaná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom úver, ktorý jej bol poskytnutý je spotrebiteľským úverom v zmysle príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že predmetná zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je nutné ju posudzovať s prihliadnutím na ustanovenia právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a pri jej posúdení vychádzať z objektívneho posúdenia účelu, na aký si žalovaná poskytnutý úver brala a nie z predformulovaného znenia, ktoré jej žalobca predložil na podpis a ktoré znenie v dobrej viere podpísala, nakoľko mala za to, že žalobca nezneužije svoje silnejšie postavenie a nedá jej na podpis zmluvu, ktorá je pre ňu nevýhodná a ktorá ju zbavuje spotrebiteľskej ochrany. Žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom o tom, že je na zmluve označená ako podnikateľský subjekt, sa dozvedela až po porade so svojím právnym zástupcom. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že žalobca v podanej žalobe označil žalovanú aj dátumom narodenia, pričom týmto údajom by žalobca nemohol disponovať, ak by jednal so žalovanou ako s podnikateľským subjektom. K uvedenému údaju sa teda žalobca zrejme dostal tým spôsobom, že si pred podpisom zmluvy vyžiadal od žalovanej osobné údaje, pričom tieto osobné údaje mu žalovaná aj poskytla, nakoľko mala záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaná sa môže len domnievať, či žalobca v posudzovanom prípade využil pri uzatváraní zmluvy svoje dominantné postavenie a lesť, kedy mohol lustráciou v príslušných registroch zistiť, že žalovaná je fyzickou osobou - podnikateľom a po zistení tejto skutočnosti mohol dať žalovanej na podpis zmluvu s jej označením ako podnikateľského subjektu - a to s cieľom zbaviť ju spotrebiteľskej ochrany, ktorú mu poskytujú príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zmluvu a jej znenie žalovaná nemohla ovplyvniť, zmeniť, ani upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení jej bola predložená na podpis. Predformulovanosť zmluvy je zrejmá už aj z jej prvej strany, ako aj ďalších ustanovení, v ktorých je uvedený „spoludlžník č. 1“ a „spoludlžník č. 2“, a to napriek tomu, že žalovaná si brala úver bez spoludlžníka. Skutočnosť, že v posudzovanom prípade došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukazuje nielen tvrdenie žalovanej ohľadom okolností uzatvárania zmluvy, ale najmä skutočnosť, že žalovanej bol poskytnutý úver na jej osobný (t. j. nie podnikateľský) účet, žalovaná predmetný úver neeviduje vo svojom účtovníctve a najmä - účelom použitia prostriedkov z úveru v danom prípade nebol výkon podnikateľskej činnosti žalovanej, nakoľko použila prostriedky z úveru na úhradu svojich iných záväzkov, ktoré nesúviseli s výkonom jej podnikateľskej činnosti a zvyšné prostriedky na kúpu spotrebných vecí pre svoju osobnú potrebu. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalovaná predložila súdu výpis z účtu R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za obdobie od 11.2.2020 do 29.2.2020, z ktorého vyplýva, že prostriedky z úveru boli použité na úhradu splátky iného spotrebiteľského úveru (76,09 €), na úhradu záväzkov voči mobilnému operátorovi (29,99€ a 34,98€), na splatenie záväzku titulom iného spotrebiteľského úveru (368€), na kúpu spotrebného tovaru pre osobnú spotrebu žalovanej (napr. platba v obchodnom reťazci, platba na čerpacej stanici, platba v reštaurácií rýchleho občerstvenia, platba za kredit do mobilného telefónu). Prihliadnuc k vyššie uvedenému má žalovaná za to, že v danom prípade došlo medzi ňou a žalobcom k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalovanej bol zo strany žalobcu poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Označenie zmluvnej strany ako fyzickej osoby - podnikateľa, resp. predformulované ustanovenie zmluvy, písané navyše drobným písmom, v zmysle ktorého je úver poskytnutý na účel výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej je v tomto smere irelevantné a nepreukazuje uzatvorenie a plnenie zmluvy na účely podnikateľskej činnosti žalovanej, nakoľko v zmysle príslušných právnych predpisov ( a nasl. ) a ustálenej

rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je podstatnou len tá skutočnosť, či žalovaná skutočne konala, alebo nekonala pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít: uznesenie NS SR, sp. zn. z 25.4.2017, uznesenie NS SR, sp. zn. z 11.01.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z 5.6.2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. z 24.1.2017. S ohľadom na to, že žalovaná nekonala pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti má za to, že medzi ňou a žalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

5. Žalovaná v odpore ďalej uviedla, že žalobca podľa jeho názoru neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nakoľko relevantným spôsobom nepreukázal prakticky žiadne svoje tvrdenie v podanej žalobe, s výnimkou uzavretia zmluvy. Žalobca dokonca relevantným spôsobom nepreukázal ani len poskytnutie úveru a rovnako tak ani doručenie listu zo dňa 7.3.2017, na základe ktorého malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť k splatnosti všetkých záväzkov zo zmluvy. Žalovaná v tejto súvislosti zároveň uvádza, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že posledná splátka úveru bola splatná dňa 19.2.2017 (uvedené vyplýva aj zo splátkového kalendára k zmluve), v dôsledku čoho bolo uvedené podanie právne irelevantné, nakoľko ku dňu vyhotovenia tohto listu bol úver podľa zmluvy splatný v celom rozsahu. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalovaná má za to, že uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je pri neplnení splátok úveru vystavený nielen sankcii spočívajúcej v platení úroku z omeškania, ale aj zmluvnej pokuty v neprimeranej výške 0,1% denne (t. j. 36,50% ročne). Žalovaná má za to, že zmluvná pokuta v takejto výške by bola neprijateľná a toto dojednanie absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi aj v prípade, ak by v posudzovanom prípade nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Žalovanej bol totiž poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 600 Eur, pričom titulom tohto úveru k dnešnému dňu uhradila sumu vo výške 550,34 Eur. Žalobca si napriek tomu uplatňuje v tomto konaní voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške spolu 821,66 Eur, teda plnenie, ktoré 16-násobne prevyšuje zostatok istiny, z čoho je zrejmé, že takouto neprimeranou zmluvnou pokutou sa žalobca snaží dosiahnuť neprimerané navýšenie pohľadávky v násobkoch plnenia, ktoré titulom zmluvy poskytol žalovanému. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu a dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné považovať za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 19.6.2014). Pokiaľ sa jedná o dojednanie zmluvného úroku vo výške 57,24% ročne považuje žalovaná za absolútne neplatné. Podľa priemerných úrokových mier poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) podľa údajov dostupných na stránke www.nbs.sk pre spotrebiteľské a ostatné úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba v mesiaci 02/2016 vo výške 11,98%. Keďže úroková sadzba dohodnutá v zmluve presahovala priemernú úrokovú sadzbu takmer 5-násobne, potom je podľa ustálenej rozhodovacej praxe takto dohodnutá úroková sadzba odporujúca dobrým mravom a preto absolútne neplatná (rozsudok NS SR, sp. zn. z 26.4.2012). Prihliadnuc na skutočnosti, že žalobca v skutočnosti poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, má žalovaná za to, že žalobca bol povinný v zmluve uviesť náležitosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak tak žalobca neurobil (čo je z obsahu zmluvy zrejmé), potom je poskytnutý úver potrebné v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná by tak bola povinná vrátiť žalobcovi len skutočne poskytnutú istinu úveru (sumu vo výške 600 Eur). Ako napokon vyplýva aj z príloh k podanej žalobe, k dnešnému dňu žalovaná uhradila titulom úveru sumu vo výške 550,34 Eur a preto pohľadávka žalobcu predstavuje k dnešnému dňu sumu vo výške 49,66 Eur. Žalovaná zastáva názor, že právne posúdenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru zo zmluvy, resp. absolútnej neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe a zmluvnej pokute má zároveň za následok, že poskytnutý úver (600 Eur) by bol v zmysle zmluvne dohodnutých splátok (78,62 Eur) splatený už v 7 splátkach po 78,62 Eur splatných od 19.3.2016 do 19.9.2016 a poslednou splátkou v alikvotnej výške 49,66 Eur, ktorá by bola splatná 19.10.2016. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalovaná s ohľadom na uvedené vznáša námietku premlčania uplatneného nároku, nakoľko s prihliadnutím k dátumu podania žaloby je zrejmé, že nárok žalobcu bol uplatnený pred súdom po uplynutí premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba poslednej splátky úveru márne uplynula dňa 19.10.2019. Na základe vyššie uvedeného žalovaná nesúhlasí s vydaným platobným rozkazom a navrhuje, aby súd

v súlade s platobný rozkaz zrušil, nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovanej odporujú obsahovým náležitostiam zmluvy, ako aj jej reálnemu konaniu pred jej uzatvorením. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená ako podnikateľský úver. Už zo znenia článku 1., ods. 1. zmluvy vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ (tu žalobca) v prospech dlžníka (tu žalovaná) peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná. Javí sa pomernej nelogicky, že si žalovaná na svoje „spotrebiteľské“ postavanie spomenula s výrazným časovým odstupom až po poskytnutí úveru. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej poukazujeme na rozhodnutie NS SR, sp. zn. , podľa ktorého jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaná ju uzatvárala ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Silvia Kollárová, IČO: 41866398, miesto podnikania/sídlo Abrahám, 925 45, zapísaná v Živnostenskom registri Okresný úrad Galanta, pod číslom: XXX - XXXXX, R.. Č.. S.-S.-XXXX/XXXXX-X. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 zmluvy vyplýva veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...). Z ustanovenia článku 10., ods. 10.1 písm. a), c), a f) zmluvy vyplýva dlžník, spoludlžník č.1 a spoludlžník č. 2 prehlasujú, že a) nezatajili veriteľovi žiadne ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a samosprávy, peňažnému ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, fyzickej alebo právnickej osobe splatné ku dňu podpisu tejto zmluvy, (...) (c) nenachádza sa v úpadku ani v insolvencii, nie je účastníkom dohôd či dojednaní, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením záväzkov podľa tejto zmluvy, (...) (f) všetky údaje uvedené v tejto zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) zmluvy dlžník sa týmto veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto zmluvy a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom dlžníka a rovnako i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto zmluvy, b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom. Podľa článku 14., ods. 14.2 zmluvy, neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti dlžníka podľa tejto zmluvy sa dlžník zaväzuj informovať veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto zmluvy. Žalovaná do podania svojho vyjadrenia nikdy nespochybnila, akú zmluvu uzavrela a s akým obsahom, rovnako neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ňou slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalovaná písomne požiadala o poskytnutie úveru, pričom od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt. V rámci údajov vyžadovaných žalobcom pre poskytnutie úveru okrem iného pripojila aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazovala ako podnikateľský subjekt, vrátane daňových priznaní, údajoch o svojej podnikateľskej činnosti, odbore podnikania, mieste podnikania a účele čerpania úveru - investičný. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom, rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že

druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Žalobca namieta oprávnenosť tvrdení žalovanej aj z dôvodu, kedy žalovaná obsah uzavretej zmluvy ani následne nespochybňovala. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že žalovaná uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Pritom zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Ust. jednoznačne určuje že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Odsek 2 navyše dopĺňa, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z tvrdení žalovanej nevyplýva jediný dôvod, ktorý by ju oprávňoval požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce obsah zmluvného vzťahu, sa objektívne podľa nedá vykladať inak, než že zmluvné strany s ním súhlasili. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď. Z dôvodu právnej opatrnosti poukazujeme na to, že skutočnosť spočívajúca v zakomponovaní rodného čísla žalovanej nie je rozhodujúca. Uvedenie rodného čísla ako jednoznačného identifikátora je logické, pretože na území Slovenskej republiky žalovaná žiadny iný jednoznačný a nezameniteľný identifikátor nemá (v podobe IČO). Slúži len na zabezpečenie toho, aby osoba dlžníka bola vždy identifikovateľná na základe takého údaja, ktorý je v zmysle právnej úpravy považovaný za jednoznačný, jedinečný a nesporný. Uvedenie rodného čísla však neznamená, že sa tým mení povaha zmluvného vzťahu. Bolo by pomerne nelogické, aby sa „spotrebiteľ“ identifikoval v zmluve označením registra, v ktorom je ako podnikateľ zapísaný. Uvedený zápis, ktorý je vyznačený v zmluve, je potrebné chápať v kontexte s celým obsahom zmluvy. V kontexte uvádzaných okolností tvrdenie, že žalovaná nikdy nežiadala o úver na podnikateľské účely, pôsobí nanajvýš nevierohodne, navyše za predpokladu, kedy sama uvádza, že uviedla do obsahu žiadosti svoje údaje o forme živnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené trváme na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhujeme, aby súd žalobe vyhovel a súčasne žalovanú zaviazal aj na náhradu trov konania.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava podaného odporu a v plnom rozsahu poukazuje na argumentáciu v odpore uvedenú a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 1.6.2021, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd v zmysle prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

9. Právny zástupca žalovanej sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržal všetkých už uvedených skutočností, zastáva názor, že nárok žalobcu je nedôvodný v celom jeho rozsahu. Odkázal na obsah podaní, najmä na skutočnosť, že žalovaná je síce v predmetnej zmluve označená ako podnikateľský subjekt, avšak v skutočnosti došlo v danom prípade k poskytnutiu spotrebiteľského úveru, čo žalovaná v konaní náležite preukázala výpisom z účtu, v zmysle ktorého je zrejmé, na aký účel bol úver poskytnutý. Rovnako tak trvá na tom, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a relevantnými dôkazmi nepreukázal prakticky ani len jedno zo svojich skutkových tvrdení v žalobe. Osobitne poukázal na to, že v prejedávanom prípade bol úrok dohodnutý v percentuálnom vyjadrení až vo výške 57,24%, pričom v uvedenom období bola úroková sadza obdobných úverov na úrovni 11,98%. Aj z tohto dôvodu považuje takto dojednaný úrok za absolútne neplatný pre jeho rozpor s drobnými mravmi. Rovnako tak, pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute v neprimeranej výške 0,1% denne, t. j. 36,5% ročne. V ďalšom zotrval aj na vznesenej námietke premlčania a z uvedených dôvodov považuje žalobu v celom rozsahu

za nedôvodnú a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní podanú žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že zmluvu podpísala. Pri podpise zmluvy pani od nej žiadala výpisy z účtu za tri mesiace, len uviedla, že je SZČO. Úver na podnikanie nepotrebovala vzhľadom na to, že ako SZČO pracuje pre niekoho, kto všetko zabezpečuje.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi, vyjadreniam strán sporu, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 8.2.2016 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o úvere Č.. XXXXXX - XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver na účely jej podnikateľskej činnosti vo výške 600 Eur, ktorý sa zviazala splatiť spolu s úrokmi v 12 mesačných splátkach vo výške 78,62 Eur v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zmluve, t.j. prvá splátka bola splatná dňa 19.3.2016 a posledná splátka bola splatná dňa 19.2.2017. V bode 3. zmluvy sa nachádza časť s názvom zmluvná odmena, na základe ktorého sa žalovaná zaviazala zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru vo výške 28,62 Eur mesačne, spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti. V bode 10. zmluvy porušenie zmluvy a sankcie sa v bode 10.1 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovanej okamžitú splatnosť úveru k 17.3.2017.

12. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa bodu 1.1. zmluvy, veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 600 Eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh. Podpisom tejto zmluvy dlžník žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej výške a za podmienok podľa tejto zmluvy na vyššie uvedený účet, ktorý určil pre poskytnutie úveru.

18. Podľa bodu 1.2. zmluvy, dlžník pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na nasledovný účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti: B-Prevádzkové náklady (nákup materiálu atď): nákup materiálu.

19. Podľa bodu 9.1. písm. f) zmluvy, dlžník, spoludlžník č. 1 a spoludlžník č. 2 prehlasujú, že o úver požiadal pre účel spojený s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa bodu 12.1. písm. a), b) a e) zmluvy, dlžník sa týmto veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto zmluvy a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom dlžníka ..., b)

nevykonať nič čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej resp. fyzickej osoby

- podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení a povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti ..., e) vykonať všetky právne a iné úkony k zachovaniu existencie dlžníka, vrátane prevádzkovania svojho podnikania ...

21. Podľa bodu 15.1. písm. b) a e) zmluvy, ktorákoľvek z nižšie uvedených udalostí bude považovaná za prípad neplnenia: b) dlžník prestane prevádzkovať svoju činnosť alebo sa dostane podľa stanoviska audítora do platobnej neschopnosti, voči dlžníkovi bude podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo vyrovnanie, e) dlžník z akéhokoľvek dôvodu stratí oprávnenie prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť ...

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere podľa , čo vyplýva z bodu 1.1 a 1.2 zmluvy, v ktorom sa uvádza, že sa úver poskytuje na účel výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka, a dlžník vystupuje pri uzatváraní tejto zmluvy ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na prevádzkové náklady - nákup materiálu, ako aj z celého obsahu zmluvy, z bodov 9.1 písm. f), 12.1 písm. a), b), c), e), 12.2, 13.1, 15.1 písm. b), e), f). Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako dlžník vystupovala pri uzatváraní zmluva ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorá pri uzatváraní konala v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd má zato, že žalovaná ako priemerná fyzická osoba podnikateľka prečítaním si už len prvého článku úverovej zmluvy musela si byť bez akýchkoľvek pochybností vedomá, že podpisuje zmluvu o úvere za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. V zmluve sa nikde neuvádza, že by sa jednalo o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ani to z obsahu zmluvy nevyplýva. V prípade, ak žalovaná úver za účelom výkonu podnikateľskej činnosti - nákup materiálu ako tvrdí nepotrebovala, bolo na jej slobodnom rozhodnutí odmietnuť podpísať predmetnú zmluvu z dôvodu nepravdivých údajov obsiahnutých v zmluve a žiadať práve o poskytnutie spotrebiteľského úveru. V danom prípade tak žalovaná neurobila, rozhodla sa podpísať zmluvu o úvere v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti a preto jej tvrdenie, že úver nepotrebovala za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti, a že sa až po porade so svojím právnym zástupcom dozvedela, že sa nejedná o spotrebiteľský úver neobstojí a je bez právneho významu, a to aj napriek tomu, že úver použila na súkromné účely.

23. Zo žalobcom predloženého prehľadu úhrad, ktorý žalovaná nerozporovala, mal súd preukázané, že žalovaná uhradila 1. splátku vo výške 78,62 Eur dňa 21.3.2017, 2. splátku vo výške 78,62 Eur dňa 21.4.2017, 3. splátku vo výške 78,62 Eur dňa 19.5.2017, 4. splátku vo výške 78,62 Eur dňa 22.6.2017, 5. splátku vo výške 78,62 Eur dňa 19.7.2017, 6. splátku vo výške 78,62 Eur dňa 22.8.2017, 7. splátku vo výške 78,62 Eur dňa 9.2.2017, ďalšie splátky žalovaná neuhradila. Listom zo dňa 7.3.2017 označeným ako oznámenie o okamžitej splatnosti žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 8, 9, 10, 11, 12, v dôsledku čoho sa dňom 17.3.2017 stali splatnými všetky splátky zo zmluvy, ktorých celková výške je 451,03 Eur. Nakoľko žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 17.3.2017, teda až mesiac po splatnosti poslednej splátky úveru, splatnej 19.2.2017, súd považuje zosplatnenie za právne bezvýznamné. V konaní bolo preukázané a súčasne ani nebolo sporné, že žalovaná poskytnutý úver riadne a včas nesplácala a že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 600 Eur, z ktorého žalovaná uhradila sumu 550,34 Eur.

24. Z obsahu zmluvy (bod 2.1) vyplýva výška splátky 78,62 Eur mesačne, z ktorej suma 28,62 Eur mesačne predstavuje odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru (bod 3.1 zmluvy). Úroky tak po prepočte predstavujú 57,24% p.a. V čase poskytnutia úveru výška úrokovej sadzby v bankách pre poskytnutie podnikateľských úverov bola 11,98% ročne, čo pri poskytnutej výške úveru predstavuje 71,88 Eur ročne. Dohodnutá výška úrokov 57,24% ročne podstatne (viac ako štvornásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri poskytovaných úveroch v marci 2016. Súd netvrdí, že výška úrokov pri nebankových úveroch musí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 57,24% ročne v obchodných vzťahoch je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu považuje súd dojednanie odmeny - úrokov vo výške 57,24% ročne za neplatné. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok len na úroky z omeškania vo výške úrokov poskytovaných bankami pri porovnateľných úveroch, t.j. vo výške 11,98% ročne. Súd túto

skutočnosť zohľadnil pri určení výšky odmeny za poskytnutý úver. Odmena za poskytnutie úveru vo výške 600 Eur tak v zmysle uvedenej úrokovej sadzbe poskytovanej bankami predstavuje 71,88 Eur ročne a žalovaná tak mala žalobcovi vrátiť celkovú sumu 671,88 Eur. Výška mesačnej splátky potom predstavuje 55,99 Eur vrátane úrokov. Vzhľadom na uvedené, na splátkach 1. až 6. zaplatených vo výške 78,62 Eur, tak vznikol žalovanej preplatok spolu vo výške 135,78 Eur (6x 22,63€), ktorý súd započítal na 7. a 8. splátku a zostatok vo výške 23,80 Eur na 9. splátku splatnú dňa 19.11.2016. Následne žalovaná uhradila dňa 9.2.2017 sumu 78,62 Eur, ktorú súd čiastočne započítal na splátku 9 a čiastočne na splátku 10. splátku. Vzhľadom na uvedené úver zostal neuhradený vo výške 121,54 Eur (671,88€ - 550,34€) a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

25. Pokiaľ sa jedná o zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, súd má za to, že táto bola zmluvnými stranami platne dohodnutá, nakoľko sa v tomto prípade jedná o obchodnozáväzkový vzťah. Zmluvná pokuta bola dohodnutá dostatočne jasne, v určitej výške. Zmluvná pokuta môže byť stanovená percentom z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z uvedeného dôvodu sú žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 116,89 Eur, ktorá zohľadňuje jednotlivé úhrady vykonané žalovanou a pri zohľadnení výšky mesačnej splátky 55,99 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

26. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom v čase omeškania žalovanej, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

28. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s úhradou dlžnej sumy, súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 8% ročne od 15.11.2019 do zaplatenia tak, ako si uplatnil žalobca.

29. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 821,66 Eur s prísl. (393,10€ + 428,56€), úspešný bol len v časti čo do zaplatenia sumy 238,43 Eur s prísl. a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol úspech žalobcu v rozsahu 29,01% a úspech žalovanej v rozsahu 70,99%. Žalovaná bola v konaní úspešnejšia, jej celkový úspech bol v rozsahu 41,98%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.