Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-42-2016.pdf
PDF · 119.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiany Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag für Personenenzyklopädien AG, so sídlom Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zastúpený advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, proti žalovanému: Zoltán Kanovits, Múzejná 5000/1A, Dunajská Streda, IČO: 41 702 786, zastúpený Advokátska kancelária TORA Legal, s.r.o., Laurinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Alexandra Čižmáriková, o zaplatenie 1.514,82 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/63/2013-169 zo dňa 20.10.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.514,82 eur s 18 % úrokom z omeškania od 09.12.2009 do zaplatenia a povinnosť uhradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 90,50 eur a 1.106,57 eur trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu , ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.514,82 eur s úrokom z omeškania od 0í.12.2009 s poukazom na to, že si u neho žalovaný objednal dňa 28.10.2009 tri kusy encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike, 7. vydanie so zverejnením životopisu žalovaného na základe podmienok uvedených v objednávke . Žalovaný sa zaviazal vopred zaplatiť cenu, na ktorej sa so žalobcom dohodol a ktorú mu žalobca fakturoval vo výške 1.514,82 eur, ktorá bola tvorená sumou 151,- eur za zverejnenie portrétu fotografie, za 1 kus encyklopédie vo vyhotovení v pravej koži s trojstranným zlatým rezom v cene 680,94 eur a 2 kusy vyhotovenia v plátennej väzbe po 341,44 eur bez DPH. Faktúru č. SK 209-8177 žalobca vystavil dňa 24.11.2009 zo splatnosťou 08.12.2009, ale žalovaný ju neuhradil a dňa 05.01.2010 bolo žalobcovi doručené odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 31.12.2009, v ktorom žalovaný poukázal na zlú finančnú situáciu, pretože u neho došlo k poklesu dopytu po službách, ktoré v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje a ktorá skutočnosť ho tak núti optimalizovať a reorganizovať svoju podnikateľskú činnosť a odstúpenie od zmluvy má zatiaľ zmierniť dopady krízy na jeho podnikanie.
3. Žalobca žalovaným uvedené dôvody vyhodnotil ako neopodstatnené pre platné odstúpenie od zmluvy s poukazom na bod 14 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré možnosť odstúpenia od zmluvy umožňujú iba zo závažného dôvodu. Žalobca zmenu finančnej situácie žalovaného nepovažoval za skutočnosť a závažný dôvod, ktorý by právo na odstúpenie od zmluvy zakladal.
4. Žalovaný v priebehu konania uvádzal, že zmluvu uzatvoril fyzická súkromná osoba nepodnikateľ, preto sa na vec musí aplikovať právna úprava zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Samotná skutočnosť, že v objednávke je uvedené jeho údaj o IČO a DIČ neznamená, že by nemal byť považovaný za spotrebiteľa, pretože k uvedeniu týchto údajov ho nútil objednávateľ - žalobca. Tiež poukazoval na to, že žalobca vo Všeobecných obchodných podmienkach uviedol nesprávne poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy, keď namiesto lehoty 3 mesiacov na odstúpenia uviedol lehotu 7 dní, čo je v rozpore so zákonom. Žalobca si podľa žalovaného nesplnil povinnosť dodať predmet kúpy, publikácia vyšla až v roku 2010, čo je po odstúpení od zmluvy. Výklad skutkových zistení a ich právne posúdenie mal byť vykonaný v jeho prospech ako spotrebiteľa s poukazom na § 54 Obč. zák. a v dôsledku všetkých súvisiacich okolností odstúpením zmluva zanikla od počiatku a tak zanikol i nárok žalobcu na zaplatenie storno poplatku ako i žalovanej sumy práve s odkazom na zákon o ochrane spotrebiteľa.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie s poukazom na to, že na žalovaného sa zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorého aplikácie sa v priebehu súdneho konania začal domáhať nemôže použiť, pretože dôvody, z ktorých svoje postavenie spotrebiteľa odvodzoval a ktoré súdu označil za relevantné vyhodnotil súd ako nepresvedčivé, keď vzal súd do úvahy, že žalovaný v rozhodnom čase podnikal ako fyzická osoba i keď tvrdil, že objednávku podpisoval ako nepodnikateľ a súčasne od roku 2009 podnikal aj prostredníctvom právnickej osoby. Živnostenské oprávnenie mu bolo vydané dňa 01.05.2005, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie stále nebolo zrušené, ktorú skutočnosť vzal súd prvej inštancie do úvahy pri posudzovaní postavenia žalovaného z hľadiska spotrebiteľa. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že v čase uzatvorenia zmluvy formou objednávky, vykonával žalovaný podnikateľskú činnosť, bol zapísaný v živnostenskom registri a k samotnej faktúre vo výpovedi uviedol, že mu bola na zaplatenie doručená, ale ako s ňou naložil nevedel a uviedol, že by to musel zistiť u svojej účtovníčky. Súd prvej inštancie vzal do úvahy a ďalšie úkony žalovaný, ktorý so žalobcom komunikoval pri písomnom prejave výlučne na hlavičkovom papieri ako podnikajúca fyzická osoba a okrem tvrdenia, že je spotrebiteľ, podniká v oblasti reklamy nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by súdu prvej inštancie preukázal, že do uvedeného vzťahu vstupoval výlučne ako spotrebiteľ. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 273 Obchod. zák., ktorým vysvetlil aplikáciu všeobecných obchodných podmienok a ust. § 344 a § 345 Obchod. zák., ktoré použil na posúdení odstúpenia od zmluvy, ktorý úkon vyhodnotil z hľadiska Obchodného zákonníka ako neplatný a neúčinný i s poukazom na bod 14 Všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy, ktorý upravoval odstúpenie od zmluvy. K omeškaniu žalobcu s dodaním súd vychádzal z bodu 11 Všeobecných obchodných podmienok , podľa ktorého objednaná publikácia mala byť vydaná v októbri 2010, ale objednávateľ akceptuje omeškanie s termínom v rozsahu 3 mesiacov. K námietke žalovaného o neuverejnení jeho fotografie súd odkázal na bod 9 Všeobecných obchodných podmienok, ktorými bolo dohodnuté, že ak predávajúci nezíska od objednávateľa do redakčnej uzávierky, čo sú 3 kalendárne mesiace pred vydaním encyklopédie jeho fotografiu v reprodukovateľnej podobe, budú na miesto fotografie uvedené iniciály objednávateľa.
6. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd zdôraznil, že žalovaný aj v odstúpení od zmluvy poukazoval na dôvody, ktoré sa týkali výlučne jeho podnikateľskej činnosti, teda nekonal ako spotrebiteľ. V odstúpení neuviedol žiadnu povinnosť, ktorú mal žalobca pre dôvodnosť odstúpenia porušiť a ktorá by zakladala zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy tak, ako vyžaduje právna úprava uvedená v Obchodnom zákonníku v spojení s dohodou účastníkov o možnom odstúpení od zmluvy. Žalobca sa s dodaním publikácie nedostal ani do omeškania práve s poukazom na dohodnutú tolerancia 3 mesiacov oproti stanovenému termínu. Súd tiež uviedol, že žalovaný zaplatením kúpnej ceny vopred získal i cenové zvýhodnenie, ktoré sa vo faktúre zobrazilo. Súd v závere odôvodnenia odstúpenie od zmluvy žalovaným vyhodnotil ako neúčinné, pretože žalovaný v odstúpení žiadne porušenia žalobcovi nevytkol, zmluva je platnou a na tomto skutkovom a právnom základe súd žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanú istinu v celom rozsahu zaviazal. V súvislosti s omeškaním so splnením si povinnosti súd prvej inštancie s poukazom na § 369 Obchod. zák. zaviazal žalovaného i k povinnosti zaplatiť úroky z omeškania.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, ktoré v odôvodnení rozhodnutia súd podrobne špecifikoval.
8. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), f) O.s.p., ktoré ustanovenia zakladajú dôvodnosť podaného odvolania. V rámci odvolacích dôvodoch zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, jeho vyhlásením došlo k porušeniu ústavného práva žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie sa obmedzil v rozhodnutí iba na konštatovanie, že spor medzi účastníkmi vychádza z ich podnikateľskej činnosti, teda je upravený Obchodným zákonníkom, ktorý na vec aplikoval, keď odmietol argumentáciu žalovaného a tvrdenie, že do sporného právneho vzťahu nevstupoval ako podnikateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, na ktorého má byť aplikovaný Občiansky zákonník a zák. č. 108/2000 Z.z. . Ak by aj zmluvu podpísal ako podnikateľ, nie je vylúčené, aby mu bola poskytnutá ochrana práv, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľa, ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal, keď neposúdil použiteľnosť uvedenej publikácie pre žalovaného ako podnikateľa. Pre nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia je tak porušená základná zásada na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutková stav, keď nevykonal výsluch svedka Ing. M. O., ktorý za žalobcu spisoval so žalovaným objednávku napriek tomu, že žalovaný na jeho vypočutí trval. Predmetnú publikáciu by nevyužil pre výkon svojho zamestnania alebo podnikania, o čom svedčí i jej obsah, keď mali byť v publikácii zverejnené jeho osobné a životné údaje vrátane koníčkov a vzdelania, čo s jeho podnikaním nesúvisí a živnosť a jeho postavenie konateľa a spoločníka v spoločnosti Kanovits Média s.r.o. sa spomína len ako predchádzajúca činnosť, teda sa nejedná o prezentáciu podnikateľskej činnosti žalovaného, ale o jeho prezentáciu ako súkromnej osoby. Naviac žalovaný je konateľom a spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa zaoberá reklamnou činnosťou a tak má na prezentáciu svojho podnikania oveľa účinnejšie možnosti, než mu ponúkal žalobca, čo preukazuje i tvrdenie o nepodnikateľskom účele pri uzatvorení zmluvy so žalobcom. Objednávka ako formulár bol jednotný pre fyzické i právnické osoby a k vyplnenie údajov o jeho IČO a DIČ bol výslovne nútený zástupcom objednávateľa. Vyplnenie objednávky sa uskutočnilo formou rozhovoru , pri ktorom pracovník žalobcu kládol žalovanému otázky a zapisoval do objednávky, preto je daný spor jednoznačne sporom občianskoprávnym , na ktorý treba aplikovať právnu úpravu uvedenú v zákone č. 108/2002 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji. Podľa uvedeného zákona žalovaný od zmluvy platne odstúpil, čo umožňovali Všeobecne obchodné podmienky, ktoré pri pochybnostiach treba vykladať v prospech žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu a to nielen v 7 dňovej lehote, ale aj v lehote 3-mesačnej, čo je v súlade so zák. č. 108/2000 Z.z.. Žalobca v objednávke opomenul splniť svoju informačnú povinnosť a nepoučil žalovaného o možnosti odstúpiť od zmluvy podľa § 12 ods. 3 zák. č. 108/2000Z.z. a to v 3-mesačnej lehote a naviac žalobca neuviedol začiatok plynutia tejto lehoty, odkázal na nesprávny právny predpis, keď označil zák. č. 108/2002 Z.z. namiesto zák.č. 108/2000 Z.z. , čím uviedol žalovaného do omylu a neuviedol ani lehotu, počas ktorej mal byť ponukou viazaný žalobca. Žalovaný bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, ktoré právo riadne ako spotrebiteľ využil a v takom prípade žalobca nemá nárok ani na žiadne storno poplatky a vzniknuté náklady, na ktoré poukazuje. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, keď podľa Všeobecných obchodných podmienok mu nepredložil doklad preukazujúci doručenie korektúrového listu k textu životopisu na zverejnenie, aby došlo k vylúčeniu chýb v písaní a iných nesprávnosti v životopise, ktoré porušenie tiež zakladá dôvod pre odstúpenie od zmluvy.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom zo dňa 02.02.2016, ktorým žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení zdôraznil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal otázkou samotného posudzovania sporu z hľadiska obchodnoprávneho a k tomu poskytnutých dôkazov a poukázal najmä na to, že žalovaný v každom vyjadrení uvedenom v podaní adresovanom tak žalobcovi ako i súdu používal hlavičkový papier, na ktorom bol označený identifikačnými údajmi podnikateľa, čo svedčí o tom, že vzťah považoval za obchodný vzťah a nevystupoval v ňom ako spotrebiteľ. K námietke, že nebol vypočutý ako svedok Ing. M. O.alobca zdôraznil, že sa jedná o osobu, ktorá v jeho mene spisovala objednávku so žalovaným a tento by vyjadrenia žalobcu iba potvrdil. K námietke odvolateľa súvisiacej s použitím zák. č. 108/2000 Z.z. žalobca zdôraznil, že zmluvu so žalovaným neuzatváral pri akcií, ktorá by bola organizovaná žalobcom ako predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo trhového
miesta, ani pri návšteve žalovaného ako spotrebiteľa, na ktorej by mu bol ponúkaný aj iný tovar alebo služba, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem. Žalovaný bol vopred kontaktovaný pracovníkom žalobcu, s ktorým si dohodol stretnutie a boli ponúkané iba produkty, o ktorých bol žalovaný vopred informovaný. Žalobca zdôraznil, že sám žalovaný poukazuje na to, že je profesionál, ktorý sa s podobným typom zmlúv denne stretáva, preto ho tvrdenia o tom, že aj keď vyplnil identifikačné údaje podnikateľa, ale vystupoval ako spotrebiteľ, označil za neakceptovateľné. Zároveň k svojmu vyjadreniu k odvolaniu pripojil i rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vydané pod sp. zn. 6Co/96/2014 dňa 24.02.2015, ktorým bolo v skutkovo identickej veci rozhodnuté v prospech žalobcu. K námietke nedodania príslušnej publikácie poukázal na to, že pre žalobcu vyhotovil encyklopédiu , 7. vydanie, ktoré po zaplatení dlžnej sumy je pripravený bez meškania odovzdať, ale bez portrétnej fotografie, ktorú mu žalovaný nezaslal, preto na jej mieste označil iba jeho iniciály.
10. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného na vyjadrenie odvolateľovi, ktorý podaním zo dňa 12.04.2016 opätovne zdôraznil skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní, žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, pretože sa nejedná o obchodnú vec a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba spotrebiteľ. Nie je podstatné , ak objednávkový formulár obsahuje i jeho podnikateľské údaje, že by nemohol byť vzniknutý právny vzťah považovaný za spotrebiteľský, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry, podľa ktorej „podnikateľ ak nevystupuje v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, môže byť v postavení spotrebiteľa, čo vyplýva aj zo zákonnej dikcie spotrebiteľa, či už uvedenej v zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v účinnom znení alebo v Občianskom zákonníku.“ Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal posúdením, či publikáciu chcel využiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo pre osobnú potrebu. Keďže žalovaný príslušný formulár objednávky ani nevypĺňal, ale bol vyplnený pracovníkom žalobcu, je nespornou skutočnosťou, pre ktorú práve výsluch svedka Ing. M. O., pracovníka žalobcu považuje odvolateľ za podstatný k tomu, aby mohol byť skutkový stav súdom prvej inštancie dostatočne zistený. Napriek tomu, že na vykonaní tohto dôkazu trval, pretože sa jedná o jedinú osobu, ktorá vie potvrdiť obsah telefonického rozhovoru a popísať priebeh stretnutia a vyplnenia formuláru, súd ho nevykonal. Žalovaný neprejavil záujem o tovar ani o službu, návštevu si nevyžiadal, iba k nej privolil, pričom nevedel o skutočnosti, že bude uvedený v súvislosti s jej účelom do omylu. Pracovník žalobcu, poverený získavaním objednávok sa označil ako redaktor, ktorý ide robiť so žalovaným rozhovor, čo uviedlo žalovaného do omylu, keď bol presvedčený o tom, že rozhovor s ním bude robený ako s lokálne známou osobnosťou popri primátorovi Dunajskej Stredy a pri telefonickom dohodnutí rozhovoru nebola žiadna reč o produktoch a službách žalobcu. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu pokúša o dezinterpretáciu svojich Všeobecných obchodných podmienok najmä článku 4, pretože bez doručenia korektúrového listu nemal žalovaný možnosť vykonať opravu, ani vedomosť o obsahu znenia životopisu, ktorý sa mal zverejniť. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu zo zmluvného vzťahu vyplývala, došlo k zániku záväzkového vzťahu na základe platného odstúpenia od zmluvy. K rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, na ktoré žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal, žalovaný zdôraznil, že je pre daný prípad neaplikovateľný pre iné skutkové okolnosti, za ktorých zmluvný vzťah vznikol, a zotrváva na tom, že spor je občianskoprávnym a má sa na ňu aplikovať právna norma týkajúca sa ochrany spotrebiteľa.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám sporu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznamoval, pretože strany o to nepožiadali.
12. Odvolací súd je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný podľa §379 a § 380 C.s.p., v súlade s ktorými ustanoveniami uvádza, že odvolateľ v odvolaní namieta neúplné zistenie skutkového
stavu veci, keď súd nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností (§205 ods. 2 písm.c) O.s.p.), keď nevypočul svedka M. O., ktorý s odvolateľom dohodoval stretnutie a spisoval objednávku, teda neboli v konaní využité všetky procesné inštitúty, ktoré zákon stranám sporu priznáva.
13. K uvedenému dôvodu a na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že súd vykonával šetrenie za účelom zistenia pobytu uvedenej osoby a následne z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti od jeho výsluchu upustil, keď sa predvolania na výsluch vracali za adresy uvedenej žalovaným s poznámkou „adresát neznámy“ a súdu sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej by sa mal reálne nachádzať a žalovaný, ktorý jeho vypočutie navrhol, nevedel podať o tejto osobe žiadne bližšie informácie. Súd prvej inštancie tak vzal do úvahy ostatné z konania vzídené skutočnosti a vykonané dôkazy, ktoré charakter vzniknutého záväzkového vzťahu potvrdili a preukázali, že sa jednalo o obchodný záväzkový vzťah. Ani odvolací súd nepovažuje za rozhodujúce pre samotné posúdenie záväzkového vzťahu a rozhodnutie vo veci vykonanie tohto dôkazu i vzhľadom na to, že táto osoba konala v záujme žalobcu a pre ostatný záver z hľadiska právneho posúdenia záväzkového vzťahu mal súd prvej inštancie zabezpečených a vykonaných dostatok dôkazov. Naviac podľa aktuálne platnej právnej úpravy je možné podľa § 198 ods.3 C.s.p. návrh na výsluch svedka zamietnúť, ak sa nepodarí jeho prítomnosť zabezpečiť, na ktorú právnu úpravu odvolací súd pri posúdení uvedeného odvolacieho dôvodu prihliadol.
14. Odvolací súd má za to, že nie je naplnený ani odvolací dôvod uvedený odvolateľom s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý má spočívať v tom, že k argumentácií žalovaného, ktorý trval na tom, že pri uzatváraní zmluvy bol v postavení spotrebiteľa sa obmedzil iba na konštatovanie, že sa jedná o spor obchodnoprávny medzi podnikateľmi, vzhľadom k tomu, že v čase objednania publikácie bol žalovaný podnikateľom.
15. Takéto tvrdenie odvolateľa je neopodstatnené , pretože prvoinštančný súd k vyslovenému právnemu záveru dospel na základe vykonaného dokazovania a vec správne posúdil, keď ju vyhodnotil ako vzťah, ktorý sa spravuje právnou úpravou uvedenou v Obchodnom zákonníku s poukazom na ust. § 1. Súd prvej inštancie nevychádzal len zo skutočnosti, že žalovaný je podnikateľským subjektom, a tak sa jedná o vzťah obchodný, pretože táto skutočnosť sama o sebe nevylučuje použitie právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, ale vzal do úvahy i ostatné z konania vzídené skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazovali, že žalovaný nekonal ako fyzická osoba spotrebiteľ, ale správal sa jednoznačne pri u zatvorení tohto vzťahu ako podnikateľ, čo potvrdzuje i jeho vyjadrenie , že nemá vedomosť, ako bolo naložené s faktúrou a „musel by sa opýtať účtovníka“. Účtovník je osoba, ktorá vykonáva účtovnícke práce pre podnikateľa čo tiež preukazuje, že žalovaný nemal v úmysle vystupovať ako spotrebiteľ. Ak by mal vystupovať v záväzkovom vzťahu ako spotrebiteľ, nebolo by dôvodné dávať faktúru účtovníkovi, a konal tak s úmyslom, aby ju zaúčtoval do nákladov. K uvedenému je potrebné ešte zdôrazniť, že i v stanoviskách, spojených s dôvodmi odstúpenia od zmluvy poukazoval žalovaný na zhoršenie svojej podnikateľskej činnosti, ktorá nastala z dôvodu hospodárskej krízy, čo je rovnako skutočnosť, ktorá vyvracia jeho tvrdenie, že sa správal ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ. S názorom vysloveným v rozhodnutí súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a má za to, že odvolacie dôvody, na ktoré odvolateľ poukazoval sú neopodstatnené a obrana žalovaného, ktorú začal používať až v priebehu súdneho konania keď tvrdil, že je spotrebiteľom a na záväzkový vzťah treba aplikovať právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku a zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zásielkovom a domovom predaji je iba účelovou vedenou snahou vyhnúť sa povinnosti splniť daný záväzok.
16. Odvolací súd, ktorého názor je v súlade so skutkovým zistením a právnym posúdením veci tak, ako ho vyjadril súd prvej inštancie, podľa ktorého sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, preto nepovažuje za dôvodné sa osobitne zaoberať a vyhodnocovať vec z hľadiska ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy uvedenej v zák. č. 108/2000 Z.z. a Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré priebežne žalovaný vznášal, vec správne po skutkovej i právnej stránke posúdil. Formulár objednávky bol jednotný pre fyzické i právnické osoby, pričom uvedenie IČO a DIČ bez dátumu narodenia, nie je jediným dôkazom, na základe ktorého by súd skonštatoval, že žalovaný vstupoval do vzťahu ako podnikateľ a ani skutočnosť, že žalovaný je konateľom a spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa zaoberá reklamnou činnosťou. Práve ostatné vykonané dôkazy boli postačujúce pre prijatie záveru, že sa žalovaný vo vzťahu so žalobcom nevystupoval ako spotrebiteľ, ale konal ako podnikateľ, inak by nebolo zrejmé, z akého
dôvodu, ak malo ísť o plnenie charakteru nepodnikateľského, dal faktúru účtovníkovi a v odstúpení od zmluvy poukazoval výlučne na finančné problémy, ktoré vychádzali z jeho podnikateľských aktivít, ako už odvolací súd vyššie zdôraznil.
17. Nedostatok uvedený v objednávke pri označení zák. č. 108/2002 Z.z. namiesto zák. č. 108/2000 Z.z. nezakladá nesprávnosť skutkových zistení a právneho posúdenia súdom prvej inštancie vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť by bola relevantná, ak by sa malo jednať o vzťah spotrebiteľský, čo nie je.
18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie i v spojení s požiadavkou odvolateľa odvolací súd sa venoval i legislatíve prijatej v súvislosti so zvýšenou úrovňou ochrany spotrebiteľov a posilnením právnej istoty vo vzťahu medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi, aby sa tak eliminovali spoločensky nežiaduce faktory pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim a spotrebiteľom mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Postoj a námietky odvolateľa ktorý žiada, aby bol posudzovaný ako spotrebiteľ považuje odvolací súd za účelové a neprípustné a hoci je v záujme štátu vytvoriť právne prostredie pre efektívnu ochranu spotrebiteľov prostredníctvom prijatej právnej úpravy, nie je jej cieľom, aby sa ochrana spotrebiteľa zneužívala spôsobom , ako sa snaží so svojim postavením manipulovať žalovaný, ktorý od zmluvy odstúpil listom zo dňa 31.12.2009 (č.l. 47) v ktorom za dôvod odstúpenia označuje zhoršenie podnikateľského prostredia a „pokles dopytu po službách , ktoré poskytuje v rámci predmetu svojho podnikania“ V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na odstúpenie od zmluvy ale z hľadiska obchodného práva neboli splnené predpoklady , čo bolo konštatované i súdom prvej inštancie . Vyjadrenie žalovaného znamená, že ak by podnikanie prosperovalo, bol by povinnosť zaplatiť žalovanú istinu uhradil z podnikateľských prostriedkov.
19. Odvolací súd nevylučuje, že by osobu podnikateľa nebolo možné za určitých podmienok považovať za spotrebiteľa, keď takáto osoba ako slabšia strana - spotrebiteľ vystupuje mimo a nezávisle od svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a je vedená iba s cieľom uspokojiť svoju vlastnú súkromnú potrebu. V konaní ale sám žalovaný produkoval dôkazy, ktorými preukázal, že predmetné tovary zakupoval ako podnikateľ, keď kúpnou cenou vzniknuté náklady by dal do nákladov. Súčasne neobstojí ani posúdenie žalovaného ako spotrebiteľa z hľadiska podnetu pre uzatvorenie takejto zmluvy, keď je pri ochrane spotrebiteľa charakteristické, že podnet vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ na takéto zmluvné jednanie nie je ani pripravený a kedy dodávateľ využije moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Práve žalovaný ale zdôrazňuje, že má skúsenosti s reklamnými produktmi a vie si reklamu zabezpečiť i inou formou, k čomu odvolací súd odkazuje na článok 11 - Základné princípy Civilného sporového poriadku, ktorý pri posudzovaní procesných úkonov sporových strán kladie dôraz na rozumové schopnosti priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, profesijnú odbornosť, ku ktorej sa žalovaný verejne prihlásil, v súvislosti s čím sa nedá konštatovať, že by v jeho prípade žalobca zneužil jeho neskúsenosť a moment prekvapenia ako spotrebiteľa, ktorý si nemá možnosť porovnať cenu tovaru a ktorého autonómia vôle by bola konaním žalobcu obmedzená. Žalovaný nie je považovaný za podnikateľa iba z dôvodu, že je v objednávkovom formulári uvedené jeho IČO a DIČ, ale práve s poukazom na výsledky dokazovania, ktoré vzišli z konania pred súdom prvej inštancie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Trnave, ktorý vo veci rozhodoval ako súd odvolací , podľa ustanovení zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený zák.č. 99/1963 Zb. postupoval podľa § 470 ods.1 C.s.p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).