Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-109-2026.pdf
PDF · 131.57 KB
Case nature
Subarea
9Co/109/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: H.. C.. H. G., Š. S.F. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L. XXXX/XX, H., zastúpená JUDr. Juraj Kula, advokát, s.r.o., Mäsiarska 450/30, Košice IČO: 57 492 328, proti žalovanému: V. Š., Š. S. R., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t.č. zdržiavajúci sa na adrese: O.K. XX/X, J. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 45C/462026-24 zo dňa 8. júla 2026 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto : I. Súd ukladá žalovanému, aby na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov sa nepribližoval k žalobkyni po dobu 10 rokov od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, s výnimkou úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky. II. Súd ukladá žalovanému, aby telefonicky, písomne, elektronicky a inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu po dobu 10 rokov od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať prípadných nárokov na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. IV. Súd priznáva žalobkyni proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Vo svojom rozhodnutí poukázal nato, že žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že v minulosti pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 5P/14/2024 v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, Okresný súd Pezinok Uznesením sp. zn. 36C 17/2024 zo dňa 15.3.2024, uložil V. Š. ako žalovanému neodkladné opatrenie zákaz vstupovať do rodinného domu a priľahlých pozemkov, písomne a. telefonicky kontaktovať žalobkyňu a približovať sa ku nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to všetko do právoplatnosti konania o rozvod manželstva. V minulosti v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 9C/25/2024 totožných strán sporu o zdržania sa vstupovania a užívania nehnuteľnosti súd Uznesením zo dňa 12.4.2024 uložil V. Š. ako žalovanému neodkladné opatrenie zákaz a približovať sa ku nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, zákaz vstupovať do rodinného domu a priľahlých pozemkov, písomne a telefonicky kontaktovať žalobkyňu do doby právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp.zn. 9C/25/2024. Žalovaný ako obžalovaný bol tiež odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/116/2024
- 5 z 14.8.2024, právoplatným dňa 14.8.2024, podľa ktorého obžalovaný spáchal prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods.l, 2, Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. l písm. c) Tr. zák. § 127 ods.4,5, Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b, c, ods. 2 písm. a Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c Tr.. zák. § 127 ods. 5 Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 360 ods. 1, ods. 2 s použitím § 353 Tr. por. k trestu odňatia slobody v trvaní osem mesiacov. Podľa § 51
ods. 1 za použitia § 49 ods. 1 Tr. zák. súd podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a súčasne uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. f Trestného zákona súd obžalovanému uložil v skúšobnej dobe obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou H.. C.. H. Š. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 4 písm. a Trestného zákona súd obžalovanému uložil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia povinnosť spočívajúcu v zákaze priblížiť sa k poškodenej H.. C.. H. Š.Á. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej na adrese H. V. Y. A.. XXXX/X alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje. Skúšobná doba u žalovaného - odsúdeného podľa Trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok sp. Zn. 0T/116/2024 skončila 15.2.2026. Na Okresnom súde Pezinok prebieha ku dnešnému dňu pod sp.zn.: 0T 116/2024 vykonávacie konanie, v ktorom súd zisťuje, či sa odsúdený V. Š. v skúšobnej dobe osvedčil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný počas skúšobnej doby prestal platiť výživné na svoje dve maloleté deti a to na R. Š., X.. XX.XX.XXXX a Š. Š., X.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky. Dňa 22.10.2024 na V. Š. podala trestné oznámenie Okresnej prokuratúre Pezinok. Ku dnešnému dňu dlhuje V. Š. na výživnom na obe maloleté deti od podania trestného oznámenia spolu približne 12 900 EUR. Proti žalovanému bolo vznesené obvinenie za spáchanie prečinu Zanedbania povinnej výživy podľa § 209 ods.2 Trestného zákona, pričom ku dnešnému dňu nebol odsúdený. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii je na V.Á. Š. vydaný zatýkací rozkaz. Žalobkyňa dňa 22.5.2026 na Okresnom riaditeľstve PZ v Senici podala trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, na základe obsahu mailov poslaných V. Š. dňa 13.5.2026 a 18.5.2026. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) , g), h) , § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1 , § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2 ,§ 336 ods. 1 C.s.p. keď uviedol, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená a pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný poslal dňa 13.5.2026 o 17,30 mail žalobkyni: „ Su to dva roky co si ma okradla o majetok a deti, len vdaka skorumpovanému pravnikovy. Svojho syna som nevidel uz 7 mesiacov ...........je cas ........ tik tak si stelesnené zlo . Ale syna mi nezoberieš". Dňa 18.5.2026 o 17,30 mail : „To jedine co mi ostalo po detoch ...spomienky ........ nic viac ste mi nenechali ......... Nastal cas priatelia", a dňa 26.6.2026 o 16,12 mail: „ dnes začínam boj proti tebe. prvý krát a poriadny proti vám všetkým juro jana beata tvoj milenec a všetci kto ti pomohli mi znemožniť vidiet deti 10 mesiacov . drz si klobúk . poblahoželaj, cudzia žena, mojim detom k dobrému vysvecku. skurvy žena - doslovne len vy drotarove dokážete dojebať život synom na totalku a tváriť sa že všetko je ok. nepamätáš čo ti mater spravila a ted to robíš deťom? veď počkaj zajac .... tik tak“. Vzhľadom na žalobkyňou popísaný skutkový stav ako aj na priložené listinné dôkazy, je súd prvej inštancie toho názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa osvedčila, že správaním žalovaného (výhražnými e-mailovými správami) je ohrozená jej duševná integrita do takej miery, že to vyžaduje okamžitý zásah a nariadenie neodkladného opatrenia. Obavy žalobkyne o svoje zdravie a život súd považoval za dôvodné, keď e-mailové správy žalovaného súd považoval za zastrašujúce, výhražné, vulgárne, osočujúce, násilné. Súd prihliadol aj na správanie žalovaného voči žalobkyni z minulosti, za ktoré bol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania a nebezpečného prenasledovania, čo v kontexte e-mailových správ žalovaného naznačuje predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, ohrozuje jej najmä duševnú integritu, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne ako aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Súd prvej inštancie mal aj za to, že je v tomto prípade dodržaná primeranosť (proporcionalita) zásahu do práv a oprávnených záujmov protistrany - žalovaného . Stanovená vzdialenosť zákazu priblíženia sa je podľa názoru súdu dostačujúca na prevenciu ďalších prípadných útokov žalovaného a zároveň neprimerane neobmedzuje slobodu jeho pohybu. Súd považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť, resp. obmedziť účinky tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako predmetných 20 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov v rámci konaní pred orgánmi verejnej moci, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť žalobkyne i žalovaného , sa tento zákaz neuplatní. Súd má súčasne za to, že žalobkyni v danej situácii nebude hroziť ohrozenie, nakoľko žalovaný bude sa musieť správať v súlade so zákonom a budú tam prítomné príslušné zložky, ktoré sú schopné zabezpečiť jej ochranu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zároveň zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že tu je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia aj v časti zákazu kontaktovania a preto súd neodkladné opatrenie vydal v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.
1.4. Žalobkyňa teda podľa názoru súdu osvedčila dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádza ku konaniu, ktorým môže byť telesná alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená, čo vyúsťuje do záveru o potrebe, naliehavosti, primeranosti požadovaného neodkladného opatrenia. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 C.s.p., podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť, ale aj samotná žalobkyňa .
1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola plne úspešná vo veci, keď súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v ktorom uviedol, že on je osobou, ktorú žalobkyňa okradla a zničila a ničí ho aj dva roky po rozvode. V rozvodovej dohode nemá upravený styk s deťmi a napriek tomu za dva roky od rozvodu 15 mesiacov deti nevidel, nekomunikoval s nimi, nedostával absolútne žiadne informácie o nich a to je dôvodom prečo posielal žalobkyni emaily
a prečo prestal platiť výživné. Spravila z neho nemajetného bezdomovca a to čo robí je klasifikované ako psychické týranie a preto sa odsťahoval do cudziny a nikdy sa na Slovensko nevráti, keď žalobkyňu videl naposledy v októbri minulého roku na súde. Je mu odopierané žalobkyňou byt otcom, stretávať sa a komunikovať s deťmi. Žalobkyňa porušuje všetky súdom dané rozhodnutia a taktiež zákon o rodine, napriek tomu sa nikdy nemusela a nemusí báť o svoj život, lebo by jej neublížil a neublíži, keďže je to matka našich deti a tým by ublížil deťom. Jedine o čo sa snaží od začiatku rozvodu je neprísť o detstvo chlapcov. Ako náhle mu znovu umožní komunikáciu s deťmi, začne okamžite opäť platiť výživné.
2.1. K emailom uviedol, že samozrejme jej nadáva a aj vždy bude, za to čo spravila si pekne slovo nezaslúži. Emailová komunikácia je jediný spôsob ako ju kontaktuje. Email si prečítať môže, alebo ho môže rovno vymazať a neodkladne opatrenie nie je preto na mieste. K 10 rokom uviedol, že to v praxi znamená, že 10 rokov nedostane jednu jedinú informáciu o chlapcoch a smeruje to k tomu, čo žalobkyňa plánuje t. j. vymazať ho zo života detí. Súd tu je na to, aby vniesol poriadok do systému a nie že ochraňuje zločincov ako to je v tom to prípade. Jediné čo treba spraviť je prikázať žalobkyni, aby mu umožnila komunikovať s deťmi , keď o nič viac nežiada už od rozvodu. Nie je možné, aby bol dvojitý meter spravodlivosti. Čo sa týka mailov uviedol, že tie jej bude posielať každý týždeň a bude v nich stále to isté a to, aby nezabudla, že deti sú aj jeho a že otca potrebujú. Ohľadne poslaných emailov uviedol, že „Tik tak“ je označenie času, 15 mesiacov bez detí . Keď napísal „ ..... ze nastal čas, že beriem spravodlivosť do vlastných rúk „ myslel tým, že samozrejme- legálne - keďže podal neodkladné opatrenie na úpravu styku s deťmi, pričom Okresný súd Pezinok - nesplnil zákonom daný termín a nevyjadril sa do 30 dni. Taktiež podal návrh na zníženie výživného, keďže nevie na čo sa peniaze používajú a za posledné dva roky má nulový prijem. Ďalej uviedol, že to ohlásil detskému ombudsmanovi a taktiež médiam a to sú tie kroky, ktoré podniká a nie žiadne násilie. Poukázal nato, že podmienka mu skončila vo februári a za toto obdobie nebol ani raz na jej adrese a nemali ani jedno jediné náhodné stretnutie, keďže žije 1800 km ďaleko, odsťahoval sa a už nikdy nevráti. V prípade, že mu naďalej bude nezákonne zabraňovaná komunikácia a styk s deťmi, bude žiadať finančnú náhradu od žalobkyne za každý mesiac bez detí, plus podá na ňu žaloby.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, v ktorom podaní citovala ustanovenia § 2 ods. 1 , § 123 ods. 2 , § 125 ods. 1, 2 C.s.p., § 23 ods. 1,2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o c-Governmente). V predmetnej veci bolo odvolanie žalovaného zo dňa 8.7.2026 urobené v elektronickej podobe, pričom odvolanie žalovaného neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis oprávnenej osoby a neobsahuje ani iný spôsob autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Preto bolo potrebné, aby žalovaný, a to bez výzvy súdu prvej inštancie, do 10 dní odvolanie doručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o c-Governmente. Žalovaný odvolanie v zákonnej 10 - dňovej lehote od urobenia odvolania v elektronickej podobe bez autorizácie dodatočne nedoručil. Uvedená skutočnosť tak bráni tomu, aby v odvolacom konaní odvolací súd na odvolanie žalovaného prihliadal a zaoberal sa vecnou správnosťou uznesenia súdu prvej inštancie.
4. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobkyne repliku a zároveň uplatnil protinávrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a náhrady škody. Trval na skutočnostiach uvedených v odvolaní a zopakoval, že obvinenia a tvrdenia žalobkyne považuje za účelové, nepodložené objektívnymi dôkazmi a založené výhradne na jej subjektívnych domnienkach a pocitoch. Ich primárnym cieľom je legitimizovať jej vlastné protiprávne konanie a dosiahnuť úplné prerušenie citových väzieb medzi ním a maloletými synmi. Vzhľadom na doterajší priebeh konania a nečinnosť súdu vzniesol námietku zaujatosti Okresného súdu Pezinok z dôvodu, že súd ignoroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletými zo dňa 25. 05. 2026 a nedodržal zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie. Navrhol odňatie veci Okresnému súdu Pezinok a jej prikázanie (delegáciu) príslušnému súdu v Trenčianskom kraji (Okresný súd Prievidza) z dôvodu vhodnosti a zabezpečenia objektívneho posúdenia veci. Zároveň v tomto obvode navrhol obnovenie a prejednanie súvisiacich konaní, vrátane konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré bolo z jeho strany podpísané pod nátlakom a v nesprávnej finančnej hodnote. Poukázal na porušovanie povinností zo strany matky a zásahy do jeho práv ako otca maloletých dlhodobo. Napriek súdnemu rozhodnutiu týkajúceho sa výchovy a starostlivosti o maloleté deti žalobkyňa mu protiprávne a svojvoľne znemožňuje akýkoľvek kontakt s deťmi, úplne ho izoluje od akýchkoľvek informácií o zdravotnom stave, školskom prospechu a záujmoch detí. Ignoruje a vedome marí súdom nariadené terapeutické sedenia otca so synmi pod vedením odborného terapeuta, na ktoré nereaguje a odmieta poskytnúť súčinnosť.
Žalobkyňa umožňuje neobmedzený prístup k maloletým treťom osobám (jej matke a partnerovi), zatiaľ čo jemu, biologickému otcovi, je prístup k deťom absolútne odopieraný. E-mailové správy adresované matke (vrátane zmienky výrazu "tik-tak", ktorý odkazuje na nezvratne plynúci čas detstva synov) mali výhradne charakter upozornení na jej protiprávne konanie. Poukázal tiež nato, že sústavný psychický tlak, úplná izolácia od detí a dlhodobé spory iniciované žalobkyňou viedli k závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Nepriaznivý zdravotný stav priamo zapríčinil stratu zamestnania a dlhodobú neschopnosť uplatniť sa na trhu práce. Z dôvodu neplnenia povinností zo strany žalobkyne a marenia styku pristúpil k dočasnému pozastaveniu platenia výživného, pričom je pripravený všetky podlžnosti okamžite uhradiť v momente, keď mu žalobkyňa reálne umožní styk s deťmi a stane sa súčinnou.
4.1. Žalovaný žiadal, aby súd rozhodol tak, že : Návrh žalobkyne H. G. v celom rozsahu zamieta ako neopodstatnený. Súd schvaľuje styk otca s maloletými deťmi v celom rozsahu podľa návrhu otca, a to s okamžitou vykonateľnosťou. Súd ukladá matke H. G. povinnosť zaplatiť otcovi V. Š. náhradu škody a nemajetkovú ujmu v celkovej výške 62.500,-€, ktorá pozostáva z finančnej sankcie za vedomé odopieranie styku a komunikácie s deťmi vo výške 1.000,- € mesačne za obdobie 13 mesiacov (spolu 13.000,- €) a sankcie vo výške 1.200,- € za každý nasledujúci mesiac porušenia tejto povinnosti; náhrady ušlého zisku z dôvodu preukázateľnej neschopnosti zamestnať sa v dôsledku psychickej ujmy spôsobenej konaním matky vo výške 38.000,- € (vypočítanej na základe príjmov za posledné dva roky zamestnanosti); náhrady márne vynaložených nákladov na plánované pobyty s deťmi (letenky, ubytovanie Legoland, splav atď.), nákladov na lekársku starostlivosť, lieky, právne zastúpenie a núdzové ubytovanie vo výške 11.500,- €. Súd ukladá matke H. G. povinnosť zaslať otcovi písomné ospravedlnenie za spôsobenú ujmu a zásah do rodičovských práv a povinností. Súd ukladá matke H. G. povinnosť bezodkladne začať plniť svoje rodičovské povinnosti, dovoliť kontakt otcovi s deťmi a najmä poskytovať otcovi plnohodnotné, pravdivé a včasné informácie o živote, výchove a zdravotnom stave maloletých detí.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6.4. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
6.5. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
6.6. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
6.7. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
7. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) C.s.p sú splnené už v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). V týchto prípadoch je účelom neodkladného opatrenia poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť (je) ohrozený jej život, zdravie, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.
8. V preskúmavanej veci odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou boli dostatočne osvedčené okolnosti, ktoré odôvodňovali záver, že pre nevyhnutnú ochranu jej práv je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako sa ho v konaní domáhala. Násilie je následkom ľudského konania, ktoré je cieľavedomé, t. j. je zámerné a je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Žalobkyňa hrozbu nebezpečného správanie zo strany žalovaného, ako aj stav, ktorý neznesie odklad, hodnoverne osvedčila konkrétnymi tvrdeniami o nebezpečných prejavoch správania žalovaného v opise rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podložila Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/116/2024-5 zo dňa 14.8.2024, Trestným oznámením zo dňa 22.10.2024 na Okresnú prokuratúru Pezinok, Potvrdením o oznámení zo dňa 22.5.2026 na Obvodnom oddelení PZ v Bernolákove vedenom pod č. ORP-SC-OPP4-2026/002625, Mailom adresovaným žalovaným žalobkyni dňa 13.5.2026, 18.5.2026 a 26.6.2026, Uzneseniami Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36C/17/2024-22 zo dňa 15.3.2024, sp. zn. 9C/25/2024-74 zo dňa12.4.2024. Žalobkyňa tak osvedčila zásah do jej osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie žalovaného v jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia bola žalobkyňou podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami na základe ktorých tak možno nadobudnúť presvedčenie, že žalobkyňa môže byť v blízkej budúcnosti vystavená hrozbe agresívneho verbálneho alebo fyzického ataku zo strany žalovaného. Ak vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov po dobu 10 rokov a nariadil žalovanému, aby telefonicky, písomne, alebo elektronicky a inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu po dobu 10 rokov, jeho záverom nie je čo vytknúť, keďže zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Prijatý záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysvetlil (pozri odsek 16., 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo navrhovanému neodkladnému opatreniu v plnom rozsahu vyhovené. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v celom rozsahu v tejto časti patričným spôsobom odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. s poukazom na § 234 ods. 2 C.s.p., na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd a s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), a k námietkam žalovaného považuje za potrebné uviesť nasledovné.
9. Za nedôvodnú považuje v celom rozsahu odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa porušuje všetky súdom dané rozhodnutia a ustanovenia zákon o rodine, keď mu neumožňuje styk s maloletými deťmi (pozri odsek 2.). V prípade, ak bude v konaní preukázané, keď zatiaľ ide len o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nerešpektuje súdne rozhodnutie, nie je možné uvedenú situáciu riešiť výhražnou komunikáciou ( mailmi), pretože žalovaný má iné nástroje v zmysle exekučného poriadku, aby si zabezpečil výkon súdneho rozhodnutia.
10. Spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu nie je spôsobilá ani odvolacia námietka žalovaného, že nikdy by žalobkyni neublížil a aj keď je pravdou, že jej píše maily, v ktorých jej nadáva a to len z dôvodu, čo mu spravila vo vzťahu k deťom. V odvolaní v tomto smere žalovaný vykladá obsah emailu , keď „Tik tak“ je označenie času , 15 mesiacov bez deti a keď napísal „ ..... že nastal čas, že beriem spravodlivosť do vlastných rúk „ myslel tým, že samozrejme legálne prostriedky, ktoré využil a to podanie neodkladného opatrenia, návrhu na zníženie výživného, oznámenie detskému ombudsmanovi a médiam ( pozri odsek 2.1.) .
10.1. Súd prvej inštancie maily adresované žalovaným žalobkyne a ich obsah správne vyhodnotil s prihliadnutím na správanie žalovaného voči žalobkyni z minulosti, nakoľko boli v rámci civilného konania nariadené dve neodkladné opatrenia (uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36C/17/2024-22 zo dňa 15.3.2024, sp. zn. 9C/25/2024-74) týkajúce sa zákazu vstupu do nehnuteľnosti, zákazu priblíženia a zákazu telefonicky, písomne, elektronicky a inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu. Naviac žalovaný bol aj v rámci trestného konania Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/116/2024-5 odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania a nebezpečného prenasledovania a takmer hneď po skončení skúšobnej doby žalovaný zaslal žalobkyni výhražné maily. Argumenty žalovaného, čo týmito mailmi myslel, sú s ohľadom na jeho celkové správanie málo presvedčivé. Vzhľadom na časovú súvislosť kedy boli poslané a ich obsah, je tu reálny predpoklad, že žalovaný sa nepoučil a aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, ohrozuje jej najmä duševnú integritu, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne ako aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy.
11. Vo vzťahu k dobe nariadeného neodkladného opatrenia žalovaný v odvolaní namietal dĺžku trvania neodkladného opatrenia, ktorá v praxi znamená, že za 10 rokov nedostane jednu jedinú informáciu o chlapcoch a bude vymazaný zo života svojich detí.
11.1. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Pri stanovení doby, po počas ktorej bude neodkladné opatrenie trvať, bolo potrebné prihliadnuť na predchádzajúce súdne konania a celkové správanie žalovaného ( pozri odsek 10.1.). Odvolací súd považuje obdobie stanovené súdom prvej inštancie za zodpovedajúce s tým, že žalovanému nič nebráni (ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v ods. 18. napadnutého uznesenia), aby podal v zmysle § 334 C.s.p. návrh na jeho zrušenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Nariadené neodkladné opatrenie bez ďalšieho nemá vplyv na výkon práva žalovaného ako otca na styk s maloletými deťmi, na informácie o deťoch, a bez ďalšieho nezbavuje žalobkyňu, ako matku maloletých detí, informačnej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom v zmysle zákona o rodine.
12. Žalovaný v replike vzhľadom na doterajší priebeh konania a nečinnosť súdu vzniesol námietku zaujatosti Okresného súdu Pezinok z dôvodu, že súd ignoroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletými zo dňa 25. 05. 2026 a nedodržal zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie. Navrhol odňatie veci Okresnému súdu Pezinok a jej prikázanie (delegáciu) príslušnému súdu v Trenčianskom kraji (Okresný súd Prievidza) z dôvodu vhodnosti a zabezpečenia objektívneho posúdenia veci.
13.1. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
13.2. Podľa § 49 ods. 2 C.s.p. vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.
13.3. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
13.4. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
13.5. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13.6. Podľa § 53 ods. 1 C.s.p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
13.7. Podľa § 53 ods. 3 C.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
14. Žalovaným vznesená námietka zaujatosti nemala náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 C.s.p., preto nebolo možné ani posúdiť či bola podaná včas s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 C.s.p.. Základom námietky bola nečinnosť súdu, ktorý ignoroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletými zo dňa 25. 05. 2026 a nedodržal zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie t. j. samotný postup súdu, pričom ustanovenie § 53 ods. 3 C.s.p. výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti na námietky zaujatosti neprihliadol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1,2 C.s.p..
15. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní ( pozri odsek 2. až 2.1. ) sa odvolací súd nezoberal, keďže tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
15.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalovaného uvedenými v replike ( pozri odsek 4.), keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade nových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 4 C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Čo sa týka procesných návrhov žalovaného ( pozri odsek 4.1.) z obsahu spisu ( č.l. 72 ) vyplýva, že tieto boli cez podateľňu Okresného súdu Pezinok zapísané ako nové návrhy do súdneho oddelenia 5P. V prípade ak neboli aj návrhy týkajúce sa náhrady škody rovnako vylúčené na samostatné konania, bude potrebné aj tieto následne vylúči.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie ( výrok I., II. ) podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane závislých výrokov ( III., IV.).
16.1. O náhrade trov konania (výrok III.) súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na úspechu žalobkyne v konaní. S poukazom na ustanovenia § 337 ods. 1, 2 C.s.p. rovnako správne súd prvej poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej voči žalobkyni ( výrok IV.).
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).