Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/9/2020

Potvrdené rozhodnutím 14Co/1/2022
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: SWIPO s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 1, 091 01 Stropkov, IČO: 36 457 043, proti žalovaným: 1/ D.. O. X., Z.. X.X.XXXX, B. Q. X/XX, XXX XX Ž., 2/ D.. O. F., Z.. X.X.XXXX, B. L. Q. Č.. XXX, XXX XX L. Q., zastúpeného: občianskym zástupcom P.. K. G., Z.. X.X.XXXX, B. L. Q. XXX, XXXXX L. Q., 3/ V. V., Z.. XX.X.XXXX, B. B. X/X, XXX XX Š. Z. V., 4/ A. T., Z.. X.XX.XXXX, B. K. E.. F. XXXX/X, XXX XX Q. Z. V., 5/ G. F., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 6/ D.. G. P., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 7/ G. P., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 8/ J. F., Z.. X.X.XXXX, B. A., O. XXX, 9/ Š. M., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/X, XXX XX X. - V., 10/ I. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XXXX/XX, XXX XX X., 11/ Č. V., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XXX/X, XXX XX X., 12/ D.. F. M., Z.. XX.X.XXXX, B. Ž. XXXX/XX, XXX XX X.-V., 13/ O. F., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXX/XX, A., 14/ O. L., Z.. XX.X.XXXX, B. L.A. XXXX, Q., Č., 15/ X. M., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. L. XX, XXX XX Q. L., 16/ E. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XX, XXX XX Q., 17/ D.. E. F., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXXX/X, XXX XX A., o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/9/2020-351 z 2.6.2021, zhodou hlasov členov senátu, takto rozhodol: Odvolanie odmieta. Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: SWIPO s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 1, 091 01 Stropkov, IČO: 36457043, proti žalovaným: 1/ D.. O. X., Z..XX.XX.XXXX, B. Q. X/XX, XXX XX Ž., 2/. D.. O. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. Q. Č.. XXX, XXX XX L. Q., zastúpeného: občianskym zástupcom JUDr. Tomášom Ferancom, nar. 05.03.1987, bytom Dolné Srnie 196, 91641 Dolné Srnie, 3/ V. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. X/X, XXX XX Š. Z. V., 4/ A. T., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. E.. F. XXXX/X, XXX XX Q. Z. V., 5/ G. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 6/ D.. G. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 7/ G. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 8/ J. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A., O. Č.. XXX, 9/ Š. M., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/X, XXX XX X. - V., 10/ I. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXXX/XX, XXX XX X., 11/ Č. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX/X, XXX XX X., 12/ D.. F. M., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž. XXXX/XX, XXX XX X.-V., 13/ O. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXX/ XX, A., 14/ O. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. XXXX, Q., Č., 15/ X. M., Z.. XX.XX.XXXX, B.F. Q. L. XX, XXX XX Q. L., 16/ E. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XX, XXX XX Q., 17/ Ing. E. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXXX/ X, XXX XX A., o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným v 2. a 9. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1., 3. až 8. rade a 10. až 17. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2020 sa voči žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX T. XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Klenov. 2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2000 na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.01.2000, ktorým bol odsúhlasený predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXX - doškoľovacie stredisko a parc. č. XXX o výmere 8.265 m2, parc. č. XXX o výmere 36.597 m2, parc. č. XXX o výmere 89 m2 a parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 566 m2. 3. Uvedené nehnuteľnosti boli odkúpené 3 subjektmi, a to žalobcom, spoločnosťou STEUL s.r.o. a F. B.. Následne došlo k prevodu uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu. 4. Neoddeliteľnou súčasťou doškoľovacieho strediska bola strelnica, ktorá s budovou slúžila od 80 rokov minulého storočia ľudovým milíciám. Až v roku 2014 požiadali žalovaní o vydanie uvedených pozemkov v rámci reštitučného konania. 5. Okresný úrad Prešov dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady zákona o pôde na reštitúciu pozemkov, pričom sa v podstate opieral iba o znalecký posudok Ing. K..

X. Spoločnosť nadobudla uvedené nehnuteľnosti jednak z konkurzného konania vedeného voči úpadcovi Kovohuty Krompachy a.s., ako jeden z účastníkov a jednak následným odkupom od subjektov, ktoré nadobudli v časti tieto nehnuteľnosti v konkurze. Je potrebné uviesť, že pozemky boli v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní v tom čase zahrnuté do konkurznej podstaty. 7. Ďalej uviedol, že pozemky boli vyvlastnené začiatkom 80-tych rokov, pričom každej osobe, ktorej bola pôda odňatá, bola vyplatená aj náhrada. Účelom vyvlastnenia pozemkov bola výstavba doškoľovacieho strediska ľudových milícií, ktoré boli ozbrojenou zložkou štátu. Neoddeliteľnou a najpodstatnejšou súčasťou doškoľovacieho strediska bola výstavba strelnice, k čomu práve slúžili vyvlastnené pozemky. Ako bolo uvádzané, doškoľovacie stredisko nebolo určené primárne na výučbu teórie, ale praktizovanie strelieb ľudových milícii, k čomu slúžila práve strelnica, ktorá bola v prevádzke od roku 1973. Strelnica slúžila svojmu účelu na základe kolaudačného rozhodnutia od roku 1988, a to aj po zrušení útvaru ľudových milícii. 8. Podstatnou skutočnosťou je to, že vtedajší Obvodný pozemkový úrad Prešov postupoval pri svojom rozhodnutí len podľa znaleckého posudku č. 10/2008, pričom iné listiny, a to najmä znalecké posudky a odborné stanoviska nebral do úvahy. Do spisu boli doložené dokumenty, ktoré preukazovali oprávnenosť vyvlastnenia, ale aj splnenie všetkých podmienok, vrátane výstavby doškoľovacieho strediska. 9. V zmysle uvedeného znaleckého posudku bola najpodstatnejšou otázkou, ktorú riešil znalec, či pozemky vyvlastnené pre účely doškoľovacieho strediska slúžili svojmu účelu. Podľa názoru žalobcu, tento nemohol riešiť takúto otázku, avšak znalec bez akýchkoľvek jemu známych dôvodov klamlivo uviedol, že ide len o trvalé trávne porasty bez akéhokoľvek investičného zásahu. Na základe uvedeného klamlivého vyjadrenia znalca tak boli žalobcovi neoprávnene odňaté pozemky, čím došlo ku škode na majetku v hodnote 100.000 EUR. 10. Žalovaní v 15. až 17. rade uviedli, že pokiaľ ide o parcely vedené na LV č. XXX, XXX T. XXX, tieto nadobudli dedením po otcovi, resp. starom otcovi Š.K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. 11. Žalovaný v 16. rade nadobudol nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX katastrálne územie Klenov v dedičskom konaní a žalovaná v 15. a žalovaný v 17. rade v dedičskom konaní pod sp. zn. nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX T. XXX. 12. Obchodná spoločnosť žalobcu sa už po niekoľkýkrát pokúša protiprávne dostať k ich pozemkom, ako aj k pozemkom ďalších žalovaných. Tvrdí, že až v roku 2014 požiadali o vydanie, teda reštitúciu pozemkov, ktoré nadobudol v roku 2000. 13. Upozorňujú, že ich nebohý otec, resp. starý otec o vydanie pozemkov v rámci reštitúcii požiadal Pozemkový úrad Prešov v zákonnej lehote ešte v roku 1992. Jeho žiadosť bola zaevidovaná pod č. 1148-2277/92, ktorú v prílohe predkladajú. 14. Nie je a ani nebolo vinou ich právneho predchodcu, že až do roku 2000 o jeho reštitučných nárokoch nebolo úradmi rozhodnuté. Nie je ani jeho vinou, že v konkurznom konaní voči spoločnosti Kovohuty Krompachy, a.s. sa správca konkurznej podstaty s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal správne. Pozemky, ktoré sú teraz zapísané na LV č. XXX, boli v rámci reštitúcie vrátené nebohému právnemu predchodcovi na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove č. OPÚ-20802173/19 zo dňa 29.09.2008 a pozemky, ktoré sú teraz zapísané na LV č. XXX T. XXX boli taktiež vydané ich právnemu predchodcovi rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 24.02.2014 pod sp. zn. OÚ- PO-PLO-2014/00673-121/ŠK. Žalobca podal návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia na Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 08.10.2014 pod sp. zn. rozhodnutie okresného úradu potvrdil. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu rozsudkom zo dňa 25.05.2016 pod sp. zn. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove s dátumom právoplatnosti 17.10.2016. 15. Voči uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca podal ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.05.2017 pod sp. zn. odmietol. 16. Taktiež žalovaní v 1. až. 14. rade žiadali žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že žaloba smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018 pod sp. zn. , ktorý potvrdil oprávnenosť reštitučného nároku a potvrdil platnosť rozhodnutia Okresného úradu v Prešove pod sp. zn. OÚ-PO-PLO-2014/527-119/DB. Týmto rozhodnutím boli oprávneným osobám po pôvodných reštituentoch prinavrátené pozemky vedené na LV č. 663 katastrálne územie Klenov. Ďalším zásadným faktom na zamietnutie žaloby je to, že žalobca sa vo svojej žalobe domáha aj vydania pozemkov vedených na LV č. 623, ktoré boli pridelené na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu č. OPÚ -69/Ha zo dňa 02.07.2012.

17. Účelovým klamstvom je to, že až v roku 2014 požiadali o vrátenie pozemkov. Reštitučný nárok sa riešil už od roku 1992, kedy bola spísaná dohoda medzi Kovohutami štátny podnik Krompachy a oprávnenými osobami zastúpenými F. O. a to dňa 11.05.1992 podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o pôde o vydaní žiadaných pozemkov. Táto dohoda bola schválená pozemkovým úradom Č.j. 540/92/18/Šp zo dňa 23.06.1992. Tvrdenie žalobcu, že ľudové milície boli ozbrojenou zložkou štátu a že strelnica slúžila k potrebám rôznych ozbrojených zložiek sa nezakladá na pravde. Po roku 1989 neboli na strelnici vykonávané žiadne oficiálne streľby. Budova doškoľovacieho strediska bola po roku 1989 využívaná iba ako rekreačný objekt s poskytovaním služieb širokej verejnosti. 18. Preukázateľným zisťovaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa dokumentácie výstavby doškoľovacieho strediska bolo dokázané, že neobsahovala žiadnu dokumentáciu popisujúcu stavbu strelnice, jej technické prvky, ani technické parametre. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky na strane 13. svojho rozhodnutia, že ak existovala na uvedených pozemkoch strelnica, tak potom bez právneho dôvodu. Správca konkurznej podstaty nemohol predať doškoľovacie stredisko spolu so strelnicou, ako tvrdí žalobca, nakoľko strelnica nikdy oficiálne neexistovala, neboli o jej existencii žiadne doklady. Je preto na mieste otázka, prečo kupujúci pri kúpe doškoľovacieho strediska spolu so strelnicou od správcu konkurznej podstaty nepožadovali doklady a dokumenty o strelnici. 19. Spoločnosť žalobcu minimálne od roku 2007/2008 vedela, že na uvedené pozemky je uplatňovaný reštitučný nárok a aj napriek tomu v roku 2014 začal s obnovou strelnice za účelom dokázať, že tam existuje funkčná strelnica. V tomto roku vykonávala rozsiahle zemné práce, boli navezené stavebné panely, staré pneumatiky, ako aj nebezpečný odpad. Všetky práce boli samozrejme vykonávané bez stavebného povolenia a ich súhlasu. Nepravdivou skutočnosťou je aj tvrdenie, že obvodný úrad neprihliadal na prídelovú listinu z roku 1937, ktoré je vyvrátené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na strane 15. rozsudku. 20. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením výpisov z listov vlastníctva, rozhodnutím Okresného úradu Prešov, rozsudkami Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutím Ústavného súdu SR, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: 21. Žalovaný v 16. rade je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX katastrálne územie Klenov, a to konkrétne parciel XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X T. XXX/X, ktoré nadobudol po nebohej poručiteľke T. E., Z.. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX titulom dedenia uznesením zo dňa 29.07.2016 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 22.09.2016. 22. Uvedené nehnuteľnosti práva predchodkyňa žalovaného v 16. rade nadobudla titulom dedenia po nebohom poručiteľovi po Š. E., nar. XX.XX.XXXX, I. L.T. XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 07.01.2016 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 07.01.2016. 23. Uvedené parcely boli vydané Š. E., nar. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX v rámci reštitučného konania rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu č. OPÚ-2008/02173-19/Šv, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2008 (viď. rozhodnutie Okresného úradu Prešov č.l. 201). 24. Ďalej žalovaní v 15. a 17. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely XXX/X, vedenej na LV č. XXX katastrálne územie Klenov a žalovaná v 15. rade je súčasne vedená ako výlučná vlastníčka parcely XXX/X T. XXX/X vedených na LV č. XXX katastrálne územie Klenov, ktoré nadobudli v dedičskom konaní po poručiteľovi Š. E., Z.. XX.XX.XXXX, I. L. XX.XX.XXXX uznesením zo dňa 04.04.2018 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 13.11.2018. 25. Predmetné parcely boli vydané poručiteľovi rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 24.02.2014 pod sp. zn. OÚ-PO-PLO-2014/00673-121/ŠK. 26. Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp.zn. zo dňa 08.10.2014 rozhodnutie Okresného úradu na základe žaloby podanej žalobcom potvrdil. 27. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti v predmete reštitučného nároku boli ku dňu účinnosti zákona o pôde vo vlastníctve Československého štátu - Kovohuty štátny podnik Krompachy, a teda je povinnou osobou podľa § 5 ods. 1, 2 zákona o pôde. 28. Právny predchodca žalovaných v 15. až 17. rade, ako oprávnená osoba (čl. 28) mal s povinnou osobou Kovohuty štátny podnik uzatvorenú dohodu o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 03.02.1993 o schválení ktorej Pozemkovým úradom rozhodnuté nebolo. Následne uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 10.03.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného subjektu. 29. Následne boli v rámci konkurzného konania nehnuteľnosti v predmete reštitučného nároku odpredané žalobcovi, spoločnosti STEUL s.r.o. T. F. B., a to v rozpore s blokačným ustanovením § 5 ods. 3 zákona o pôde. Okrem toho bol správca konkurznej podstaty úpadcu povinný rešpektovať príkaz

vyplývajúci z ustanovenia a nezahrnúť do konkurznej podstaty nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť predmetom reštitúcie, a to bez ohľadu na to, či o uplatnení práva oprávnených osôb na reštitúcie vedel alebo nie. 30. Porušenie zákazu previesť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitúcie spája ustanovenie zákona o pôde s následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov osobitne vysloviť v inom sporovom konaní, vrátane vylučovacej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. ). 31. Pre účely reštitučného konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 9/2008, z obsahu ktorého vyplýva, že obvod vyvlastnenia bol učený správne, avšak parcely pozemnoknižného stavu sú vykreslené a identifikované nesprávne. Na základe týchto skutočnosti znalec konštatoval zmätočnosť vyvlastnenia. Uviedol, že pokiaľ pôvodným vlastníkom zo zápisnice 160 katastrálne územie Klenov P. E. T. T. E. mali byť vyvlastnené podľa geometrického plánu diely C, J, E, boli im vyvlastnené diely C, J, D. Zabratých bolo teda 7.530 m2, vyvlastnených 16.230 m2 v prospech doškoľovacieho strediska a bez vyvlastnenia 1.300 m2. Zároveň bola realizovaná správnym orgánom ohliadka na mieste samom, ktorou bolo jednoznačne zistené, že doškoľovacie stredisko a ani objekty bývalej strelnice sa na pozemkoch predmetu reštitučného nároku nenachádzajú s výnimkou studní patriacich doškoľovaciemu stredisku. 32. Ďalej bolo zistené, že podľa vtedy platnej vyhlášky o strelných zbraniach mohli byť streľby vykonávané len na schválených strelniciach, pričom dokumentácia týkajúca sa výstavby doškoľovacieho strediska, ktorá bola z dostupných archívov zadovážená neobsahovala žiadnu dokumentáciu popisujúcu stavbu strelnice, jej technické prvky, ako aj parametre. 33. V správnom konaní tak bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti existujú a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené, a tým boli splnené podmienky ustanovené v , a zákona o pôde. 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 25.05.2016 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 17.10.2016 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove v plnom rozsahu sa stotožňujúc so závermi napadnutého rozhodnutia. 35. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením zo dňa 08.05.2017 pod sp. zn. ako zjavne neopodstatnenú odmietol. 36. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX katastrálne územie Klenov, a to parcely XXX/X, X; XXX/X, X T. XXX/X T. X nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 1. až 6. rade, 8. až 14. rade, ako dedičia oprávnenej osoby z reštitučného nároku rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 11.01.2013 pod č. 2013/755-89/Ha s dátumom právoplatnosti 27.02.2013 (viď. rozhodnutie na čl. 101). 37. Zároveň do podielového spoluvlastníctva nadobudli žalovaní v 1. až 14. rade parcely XXX/X T. XXX/X T. X, vedených na LV č. XXX katastrálne územie Klenov na základe rozhodnutia Okresného úradu Prešov zo dňa 20.02.2014 pod č. OÚ-PO-PLO/2014/527-119/DB. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právny predchodca žalovaných v 1. až 14. rade dňa 11.05.1992 v súlade s ustanovením zákona o pôde, ako oprávnená osoba (Milan Hric, nar. 08.06.1929) s Kovohuty štátny podnik Krompachy, ako povinnou osobou v zmysle zákona o pôde, uzatvoril dohodu o vydaní pozemkov v predmete reštitúcii. Pozemkový úrad v zmysle zákona o pôde rozhodnutím č.j. 540/92/18/Šp zo dňa 23.06.1992 schválil predmetnú dohodu. Správny orgán konštatoval, že nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok spĺňali v čase ich prechodu (vyvlastnenia) na štát, resp. inú právnickú osobu charakter majetku podľa zákona o pôde. 38. Keďže s Kovohutmi štátny podnik Krompachy oprávnené osoby podľa zákona o pôde uzatvorili dohodu o vydaní žiadaných pozemkov, ktorá bola Pozemkovým úradom schválená, to znamená, že daná dohoda a na to nadväzujúce rozhodnutie pri privatizácii mali byť zahrnuté do privatizačného projektu podniku Kovohuty štátny podnik Krompachy. Z tohto dôvodu si správny orgán listom zo dňa 24.06.2013 vyžiadal z Fondu národného majetku SR schválený privatizačný projekt. Fond národného majetku však správnemu orgánu žiadanú listinu nezaslal, avšak zaslal samotné rozhodnutie Pozemkového úradu, čím nepriamo potvrdil, že v čase privatizácie mali vedomosť o tom, že na žiadané pozemky bol uplatnený reštitučný zákon. 39. Povinná osoba v zmysle ust. zákona o pôde je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, teda od dňa účinnosti zákona nemôže tieto veci, ich súčasti, ani príslušenstvo previesť do vlastníctva iného, inak sú takéto právne úkony neplatné. 40. Ďalej uviedol, že zahrnutím žiadaných pozemkov do konkurznej podstaty bol porušený zákon o konkurze a vyrovnaní a ich následný prevod do vlastníctva žalobcu bol v rozpore s ust. zákona

o pôde. Preto je aj tento prevod postihnutý absolútnou neplatnosťou bez ohľadu na dobrú vieru žalobcu. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to a , zo záverov ktorých vyplýva, že ak postupom povinnej osoby došlo k porušeniu blokačného ustanovenia, teda § 5 ods. 3 zákona o pôde, potom príslušné prevody, ktoré vykonala povinná osoba, sú zo zákona neplatné. Predmetná neplatnosť právnych úkonov v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. Za danej situácie súčasne neboli oprávnené osoby povinné podávať vylučovaciu žalobu na predmetné pozemky v rámci konkurzného konania. 41. Krajský súd v Prešove po sp.zn. rozsudkom zo dňa 20.02.2014 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30.05.2018 pod sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, že rozhodnutie Okresného úradu Prešov potvrdil. 42. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny orgán svojim rozhodnutím rozhodol o navrátení vlastníctva žalovaným v 1. až 14. rade, ako právnym nástupcom oprávnených osôb. Správny orgán skutkové zistenia potvrdzujúce status oprávnenej osoby v zmysle reštitučného zákona, uplatnenie samotného reštitučného nároku a splnenie zákonných podmienok na navrátenie vlastníctva skutkovo a právne vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu správneho konania zomrela oprávnená osoba, správny orgán správne postupoval s právnym nástupcom oprávnenej osoby, keď v súlade s ustanovením konal s právnymi nástupcami oprávnenej osoby. V tejto súvislosti poukázal aj na obdobné rozhodnutie Okresného úradu Prešov pod sp. zn. OÚ-PO-PLO-2004/00673, ktorým rozhodol v obdobnej právnej veci reštitučného nároku žiadateľov Š. E. T. T. E., vrátane rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , vrátane rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá. 43. Ďalej uviedol, že zásadnou právnou otázkou, s ktorou sa musel správny orgán v predmetnej veci vyporiadať, bola otázka prevodu majetku štátu na iné osoby podľa z dôvodu, že na spoločnosť Kovohuty Krompachy a.s. prešli popri inom majetku aj žiadané pozemky. 44. Dňa 10.03.1999 bol vyhlásený konkurz na Kovohuty Krompachy a.s., pričom žiadané pozemky boli prijaté do konkurznej podstaty a následne kúpou zo dňa 09.02.2000 prevedené na spoločnosť žalobcu, spoločnosť STEUL s.r.o. a Mariána Bodnára. 45. Oprávnená osoba, a to Milan Hric uzatvoril dňa 11.05.1992 s povinnou osobou Kovohuty štátny podnik Krompachy dohodu o vydaní žiadaných pozemkov a uvedená dohoda bola následne Pozemkovým úradom schválená. Medzi tým bola dňa 14.03.1994 Fondom národného majetku vydaná zakladateľská listina, na základe ktorej vznikla spoločnosť Kovohuty Krompachy a.s., na ktorú prešli aj predmetné pozemky. Povinná osoba však žiadané nehnuteľnosti previedla v konkurznom konaní na iné osoby a sama bola dňa 15.07.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra, teda zanikla bez právneho nástupcu. Žiadané pozemky nadobudla obchodná spoločnosť žalobcu v rozpore s blokačným ustanovením od Kovohuty Krompachy a.s. 46. V uvedenej súvislosti poznamenal, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v držbe alebo vo vlastníctve povinnej osoby, má aj správa katastra, k čomu sa vyjadril aj Úrad geodézie, kartografie a katastra, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení pod sp. zn. zo dňa 06.05.2014. 47. Na základe vyššie uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zmenil a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

48. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

49. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

50. Podľa , otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

Podľa , ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

51. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( ). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.

52. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba.

53. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2012 pod sp. zn. . 54. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vydané žalovaným v 1. až 14. rade, ako právnym nástupcom oprávnených osôb a právnemu predchodcovi žalovaných v 15. až 17. rade, ako oprávnenej osobe v reštitučnom konaní podľa zákona o pôde. Právni predchodcovia žalovaných mali s povinným subjektom Kovohuty štátny podnik Krompachy v zákonom stanovenej lehote uzatvorené dohody o vydaní uvedených pozemkoch. S právnymi orgánmi, ako aj súdmi v rámci správneho súdnictva bolo konštatované, že po transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť bol na jej majetok vyhlásený konkurz a v rozpore s blokačným ustanovením § 5 zákona o pôde boli predmetné nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok zahrnuté do konkurznej podstaty a následne odpredané v konkurznom konaní. Porušenie uvedeného zákazu má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ktorá nastáva priamo bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov osobitne vysloviť v inom sporovom konaní, vrátane vylučovacej žaloby podľa v konkurze o vyrovnaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. ).

55. V takomto prípade boli splnené podmienky na vydanie reštituovaných pozemkov, keďže žalobca ako účastník reštitučného konania tieto nadobudol na základe neplatného právneho úkonu pre rozpor s ustanovením § 5 ods. 3 zákona o pôde.

56. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na uvedenej určovacej žalobe, keďže súd prvej inštancie by pre účely uvedeného súdneho konania musel ako prejudiciálnu otázku riešiť zákonnosť a správnosť individuálnych správnych aktov v predmete vydania nehnuteľnosti v reštitučnom konaní, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva.

57. V danom prípade súd poukazuje na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a , z ktorých vyplýva, že takýto správny akt treba považovať za správny a bezchybný a súd z neho s poukazom na zásadu prejudiciality podľa bude vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť

ako nulitný akt. Za nulitný akt možno považovať len taký, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva.

58. K totožnému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí , zo záverov ktorého vyplýva, že z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci nie je okresný súd oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia a o to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť - či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Kompetenciu preskúmať zákonnosť správneho aktu má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných zákonných podmienok. Prípadné nesplnenie zákonných predpokladov hmotnej povahy pre vydanie individuálneho správneho aktu však ani správny súd neskúma vecne, ale len vo väzbe na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, čo je prejavom oddelenosti sústav a rešpektovania právomoci orgánu výkonnej moci. Otázku nezákonnosti nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby takéto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom (R 35/1977). 59. Ďalej obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I.ÚS/87/93, PL.ÚS/16/95 a II.ÚS/80/99, III.ÚS/356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj z oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch, neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011 pod sp. zn. ).

60. Z uvedeného princípu právneho štátu teda vyplýva požiadavka, aby orgány verejnej moci o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie rozhodovali zásadne rovnako. Z uvedeného dôvodu je potom vylúčené, aby všeobecný súd Slovenskej republiky posúdil hmotnoprávny vzťah žalobcu a žalovaných pri uplatnenom reštitučnom nároku rozdielne, ako správny orgán pri vydaní individuálneho správneho aktu a súdy v rámci správneho súdnictva pri posudzovaní jeho zákonnosti.

61. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie by v súlade so zásadou prejudiciality vyjadrenej v ustanovení prihliadal na rozhodnutia správnych orgánov a súdov v rámci správneho súdnictva, teda že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie predmetných nehnuteľností, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok oprávnenými osobami riadne a včas a žalobca tieto nadobudol na základe neplatného právneho úkonu v rozpore s blokačným ustanovením zákona o pôde. Súčasne bolo preukázané, že pozemky, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok nikdy neslúžili účelu, na ktoré boli vyvlastnené, prešli na štát v dôsledku postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, čím boli splnené podmienky uvedené v ustanovení , , a zákona o pôde.

62. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešným žalovaným v 2. a 9. rade voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

66. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1., 3. až 8. rade a 10. až 17. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Uvedení úspešní žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, resp. im trovy konania nevznikli a žalobca bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.