Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/526/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1) M. H. a spol., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku, za účasti: 1) R. F. a spol., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. 2007/191-20-KZ/E..č.22 zo dňa 10. septembra 2007, o odvolaní navrhovateľky v 1. rade M. H. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -62 zo dňa 6. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

-62 zo dňa 6. októbra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie odporcu

č. 2007/191-20-KZ/E..č.22 zo dňa 10. septembra 2007, ktorým odporca rozhodol v konaní podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pôde) tak, že R. F., E. K., rod. F. a K. F., ako vnuci pôvodných vlastníkov a dedičia oprávnenej osoby podľa zákona o pôde spĺňajú podmienky zákona o pôde na vyňatie nehnuteľností z konfiškácie a vydávajú sa im nehnuteľnosti v kat. úz. V. (uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 10.09.2007). Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že reštitučný nárok oprávnených osôb je dôvodný, predmetné nehnuteľnosti boli starým rodičom oprávnených osôb skonfiškované podľa nariadenia č. SNR v znení neskorších predpisov z dôvodu nemeckej národnosti, a to rozhodnutím konfiškačnej komisie v Kežmarku č. V-168/46-III zo dňa 10.07.1947. Krajský súd poukázal na to, že E. K., rod. F a J. M., rod. F. si riadne uplatnili reštitučný nárok dňa 28.12.1992 na Pozemkovom úrade v Poprade a taktiež vyzvali aj povinnú osobu obec V. na vydanie nehnuteľností, avšak obec V. ako povinná osoba postupovala v rozpore s ustanovením zákona o pôde, pretože povinná osoba obec V. potom, čo bol reštitučný nárok riadne uplatnený, previedla napriek tomu na základe kúpnych zmlúv navrhovateľom ako kupujúcim časti predmetných nehnuteľností a preto sú takéto prevody zo zákona neplatné v zmysle ustanovenia zákona o pôde.

Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľka v 1. rade M. H. a poukázala na to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v rozpore so spravodlivosťou a aj v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že navrhovatelia uzatvorili riadne kúpno-predajné zmluvy v dobrej viere s tým, že zo strany predávajúceho obce V. nie sú zamlčané žiadne skutočnosti a že prevádzané nehnuteľnosti nie sú zaťažené právami tretích osôb.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky 1) písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky 1) nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. júla 2010 ( a v spojení s veta prvá ) a napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia potvrdil.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporcu

o reštitučnom nároku oprávnených osôb podľa o pôde v znení neskorších predpisov.

Z jednotlivých listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom

spise správneho orgánu, zistil odvolací súd, že E. K., rod. F. a J. M., rod. F. si riadne uplatnili na Pozemkovom úrade v Poprade dňa 28.12.1992 v prekluzívnej lehote reštitučný nárok podľa zákona o pôde. Taktiež z administratívneho spisu nesporne vyplýva, že prechod predmetných nehnuteľností bol v minulosti realizovaný a predmetné nehnuteľnosti prešli na základe nariadenia SNR v znení neskorších predpisov na Čsl. štát.

Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež pozitívne hodnotí skutočnosť,

že správny orgán v priebehu správneho konania, za účelom vydania čo najobjektívnejšieho rozhodnutia, vykonal ako dôkaz i ohliadku na mieste samom, kde sa preukázalo, že predmetné pozemkové nehnuteľnosti neboli pred účinnosťou zákona zastavané. Taktiež z administratívneho spisu správneho orgánu nesporne vyplýva, že po uplatnení si reštitučného nároku na Pozemkovom úrade v Poprade bola riadne vyzvaná i povinná osoba na vydanie predmetných nehnuteľností, avšak napriek uplatnenému reštitučnému nároku obec V. disponovala predmetnými nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, tak ako to má na mysli zákon o pôde, a časť predmetných nehnuteľností previedla kúpno- predajnými zmluvami na navrhovateľov.

Podľa § 5 ods. 3 zákona o pôde povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami

až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že postupom

povinnej osoby obce V. došlo k porušeniu blokačného ustanovenia, teda ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o pôde a preto príslušné prevody, ktoré vykonala povinná osoba vo vzťahu k navrhovateľom sú zo zákona neplatné. Predmetná neplatnosť právnych úkonov v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení § 5 ods. 3 vete poslednej zákona o pôde tak, že takéto právne úkony sú teda zo zákona neplatné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd SR k záveru,

že v konaní podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde bol riadne zistený skutočný stav veci a boli z neho vyvodené aj správne právne závery a preto i prvostupňový súd postupoval súladne so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku ako zákonné potvrdil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok Krajského súdu

v Prešove podľa , za použitia ustanovenia potvrdil.

Navrhovatelia v odvolacom konaní úspech nemali, odporcovi ako

i oprávneným osobám v odvolacom konaní trovy nevznikli a preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením a veta prvá

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. júla 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová