Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Spa-2-2026.pdf
PDF · 153.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19Spa/2/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/ XXXX, XXX XX E., proti žalovanej: Miestna volebná komisia v mestskej časti Bratislava-Rusovce, Vývojová 8, 851 10 Bratislava-Rusovce, v konaní vo veci registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave r e g i s t r u j e kandidátku A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, ako nezávislú kandidátku na kandidátnej listine zo dňa 24.08.2026 vo volebnom obvode č. 1, pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce, ktoré sa uskutočnia dňa 24.10.2026.
II. Správny súd v Bratislave žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh konania (registrácie kandidátov pre voľby do miestneho zastupiteľstva)
1. Žalobkyňa dňa 25.08.2026 o 18:00 hod. doručila kandidátnu listinu pre voľby do miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca zapisovateľovi miestnej volebnej komisie.
2. Miestna volebná komisia v mestskej časti Bratislava-Rusovce (ďalej ako „MVK“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím číslo: X/XXXX/XXX zo dňa 08.09.2026 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) rozhodla o nezaregistrovaní žalobkyne ako nezávislej kandidátky pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce vo volebnom obvode č. 1 podľa § 172 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov (ďalej ako „volebný zákon“) z dôvodu porušenia podmienok podľa § 171 ods. 8 volebného zákona.
3. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že dňa 02.09.2026 pri prvotnom preskúmavaní doručených kandidátnych listín zistila, že kandidátna listina nezávislej kandidátky - žalobkyne bola volebnej komisii doručená dňa 25.08.2026 o 18:00 hod. splnomocnenkyňou – F. C. G. H., F. (ďalej ako „splnomocnenkyňa“), ktorá zároveň doručila volebnej komisii vlastnú kandidátnu listinu do volieb dňa 25.08.2026 o 18:45 hod. Na základe toho žalovaná pri posudzovaní kandidátnej listiny kandidáta musela posúdiť, či pri doručení kandidátnej listiny kandidátky došlo k porušeniu ustanovenia § 171 ods. 8 volebného zákona a síce k porušeniu obmedzenia, že splnomocnencom nezávislého kandidáta nemôže byť kandidát. Žalovaná konštatovala, že volebný zákon neobsahuje tzv. legálnu definíciu kandidáta, na základe ktorej by bolo možné časový moment vzniku statusu kandidáta vyabstrahovať. Odpoveď neposkytuje ani dôvodová správa k volebnému zákonu a nevyplýva ani zo súdnej praxe. Žalovaná poukázala na § 171 ods. 8 volebného zákona a uviedla, že je zrejmé, že volebný zákon považuje za kandidáta (minimálne na účely § 171 volebného zákona) aj osoby, ktoré ešte len idú svoje kandidátne listiny podávať.
II. Správna žaloba
4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.09.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 14.09.2026, sa žalobkyňa domáhala, aby ju správny súd registroval ako nezávislú kandidátku pre voľby do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Rusovce, volebný obvod č. 1, ktoré sa konajú 24.10.2026.
5. Žalobu odôvodnila tým, že vyhotovila svoju kandidátnu listinu nezávislého kandidáta pre voľby do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Rusovce, volebný obvod č. 1, a pripojila k nej zákonom vyžadované vyhlásenie, listinu s podpismi voličov a písomné splnomocnenie pre splnomocnenkyňu na doručenie kandidátnej listiny. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí netvrdí, že by niektorá z týchto listín fyzicky chýbala alebo že by žalobkyňa nespĺňal inú podmienku voliteľnosti. Dňa 25.08.2026 o 18:00 hod. splnomocnenkyňa doručila žalovanej kandidátnu listinu žalobkyne, ktorú žalovaná prevzala a zaevidovala. Čas a dátum doručenia 25.08.2026 o 18:00 hod. vyplýva z napadnutého rozhodnutia a z potvrdenia Kandidátnej listiny č. 218. V čase o 18:45 hod. splnomocnenkyňa osobne doručila žalovanej vlastnú kandidátnu listinu ako nezávislá kandidátka. Samotná žalovaná uvádza, že volebný zákon neobsahuje legálnu definíciu kandidáta ani výslovné pravidlo určujúce okamih vzniku tohto postavenia. Napriek priznanej nejednoznačnosti žalovaná bez identifikácie objektívneho okamihu a bez vysvetlenia, ktorý konkrétny úkon mal splnomocnenkyni založiť postavenie kandidáta na účely § 171 ods. 8 volebného zákona, uzavrela, že volebný zákon považuje za kandidátov aj osoby, ktoré svoju kandidátnu listinu iba „ešte len idú“ podať. Na tomto závere založila rozhodnutie o neregistrovaní žalobkyne podľa § 172 ods. 1 písm. d) volebného zákona. Znenie § 171 ods. 8 volebného zákona upravuje zastúpenie nezávislého kandidáta „pri doručení kandidátnej listiny“. Zákaz osoby kandidáta pôsobiť ako splnomocnenec treba preto podľa žalobkyne posudzovať najneskôr k okamihu konkrétneho doručenia kandidátnej listiny, ktorej platnosť sa hodnotí. Pri kandidátnej listine žalobkyne je týmto okamihom deň 25.08.2026 v čase o 18:00 hod. V uvedenom okamihu totiž ešte nebola vlastná kandidátna listina splnomocnenkyne žalovanej doručená. Volebná komisia nemala k dispozícii jej vlastnú kandidátnu listinu a nezačala vo vzťahu k nej registračný postup podľa § 172 volebného zákona. Kandidátna listina splnomocnenkyne bola v evidencii žalovanej zachytená až v čase o 18:45 hod. Volebný zákon však neurčuje, že práve niektorým z týchto úkonov vzniká osobe na účely zákazu podľa § 171 ods. 8 volebného zákona postavenie kandidáta, ani neurčuje, ktorý z nich a v akom okamihu má byť rozhodujúci. Neskoršie doručenie vlastnej kandidátnej listiny môže preukazovať predchádzajúci úmysel kandidovať a existenciu prípravných úkonov, nemôže však bez výslovnej zákonnej opory samo osebe založiť záver, že splnomocnenkyňa mala právne relevantné postavenie kandidáta už pri skoršom doručení kandidátnej listiny žalobkyne. Takýto následok nemožno podľa žalobkyne vytvoriť iba výkladom, ako to urobila žalovaná, ak navyše vedie k strate možnosti žalobkyne uchádzať sa o volenú funkciu. Žalobkyňa uviedla, že netvrdí, že prípravné úkony splnomocnenkyne smerujúce ku kandidatúre nemajú žiaden právny význam. Tvrdí však, že bez zákonom ustanoveného a objektívne zistiteľného kritéria nemôže volebná komisia spätne meniť právne účinky už uskutočneného a zavŕšeného doručenia kandidátnej listiny tretej osoby.
6. Pri uplatnení obmedzenia, ktorého následkom je zásah do pasívneho volebného práva žalobkyne, musí byť rozhodujúce kritérium predvídateľné, objektívne a navonok zistiteľné. Doručenie vlastnej kandidátnej listiny predstavuje zákonom formalizovaný a voči volebnej komisii preukázateľný okamih. Tomuto výkladu podporne zodpovedá aj § 11d ods. 6 volebného zákona, podľa ktorého zapisovateľ príslušnej volebnej komisie zapisuje údaje o kandidátoch do registra bezodkladne po doručení kandidátnej listiny. Uvedené ustanovenie samo osebe neurčuje okamih vzniku postavenia kandidáta, potvrdzuje však, že zákon spája prvé formálne a objektívne zistiteľné nakladanie s osobou ako kandidátom s doručením jej kandidátnej listiny, nie s neurčitým predchádzajúcim úmyslom kandidovať alebo s bližšie neurčeným prípravným úkonom.
7. Žalobkyňa poukázala na to, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 14Svp/21/2022 je skutkovo odlíšiteľný. Uviedla, že nespochybňuje právny význam zákazu podľa § 171 ods. 8 volebného zákona ani záver Najvyššieho správneho súdu SR, že ak je splnomocnencom v rozhodnom čase osoba, ktorú zákon vylučuje, nevzniká platné splnomocnenie. Rozhodujúca je však podľa žalobkyne v tomto prípade skutková premisa, či splnomocnenec už v čase posudzovaného doručenia bol kandidátom. V prípade Brunovce však bola za splnomocnenkyňu politickej strany určená osoba uvedená ako kandidátka na tej istej kandidátnej listine, ktorú doručovala. Jej postavenie kandidátky
teda bolo pri samotnom doručení objektívne obsiahnuté priamo v doručovanej listine. V aktuálne posudzovanej veci kandidátna listina žalobkyne neobsahovala splnomocnenkyňu ako kandidátku. Išlo o samostatnú kandidátnu listinu nezávislého kandidáta. Vlastná kandidatúra splnomocnenkyne bola komisii predložená až neskôr. Uvedený rozsudok vychádza z už existujúcej a pri doručení kandidátnej listiny určiteľnej vlastnosti splnomocnenca ako kandidáta. Najvyšší správny súd SR neposudzoval právnu otázku nastolenú v tejto právnej veci: či osoba, ktorá najprv ako splnomocnenkyňa doručí samostatné kandidátne listiny iných nezávislých kandidátov a až následne doručí svoju vlastnú kandidátnu listinu, spätne stratí spôsobilosť na už uskutočnené doručenia.
8. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozhodujúce je, či žalovaná preukázala existenciu zákonnej prekážky splnomocnenia práve v čase o 18:00 hod. Žalovaná však neoznačila zákonné ustanovenie ani objektívne zistiteľnú skutočnosť, na základe ktorej mala mať splnomocnenkyňa už v tomto čase postavenie kandidáta na účely § 171 ods. 8 volebného zákona, pričom jej vlastná kandidátna listina bola žalovanej doručená až o 18:45 hod. Za tohto stavu bola podľa názoru žalobkyne jej kandidátna listina doručená predpísaným spôsobom a písomnosti podľa § 171 ods. 8 volebného zákona k nej boli riadne pripojené. Napadnuté rozhodnutie samo uvádza, že volebný zákon neobsahuje definíciu kandidáta, dôvodová správa neposkytuje odpoveď a dostupná rozhodovacia prax nerieši okamih vzniku tohto postavenia. Napriek tomu žalovaná označila za „zrejmé“, že kandidátom je aj osoba, ktorá kandidátnu listinu ešte len ide podať, bez určenia právne kontrolovateľného kritéria, od ktorého tento stav nastáva. Takéto kritérium je však podľa žalobkyne neudržateľné a nepredvídateľné. Nie je zrejmé, či by malo ísť o rozhodnutie osoby kandidovať, začiatok zberu podpisov, podpis vyhlásenia, vyhotovenie kandidátnej listiny alebo iný prípravný krok. Tieto skutočnosti nemusia byť komisii pri prijímaní cudzej kandidátnej listiny známe. Následok pritom nenesie iba splnomocnenkyňa, ale predovšetkým žalobkyňa, ktorej možnosť uchádzať sa o volenú funkciu je vylúčená na základe neurčitého, zákonom výslovne neupraveného okamihu viazaného na konanie inej osoby. Ústavne súladný výklad má pri absencii výslovného pravidla uprednostniť objektívny okamih, ktorý zachováva právnu istotu a neudeľuje neskoršiemu úkonu spätné účinky. Takýto výklad nenarúša účel nezlučiteľnosti - od okamihu, keď splnomocnenkyňa doručila vlastnú kandidátnu listinu, už nemohla platne vykonávať ďalšie úkony ako splnomocnenkyňa. Neexistuje však zákonný podklad, aby sa tým zneplatnili úkony uskutočnené a ukončené pred týmto okamihom. Žalovaná síce uviedla presné časy doručenia jednotlivých kandidátnych listín, právne však nevyhodnotila, na základe ktorého zákonného ustanovenia a ktorej konkrétnej skutočnosti mala mať splnomocnenkyňa postavenie kandidáta už o 18:00 hod. Ak žalovaná toto postavenie vyvodila z prípravy alebo podpisu vlastnej kandidátnej listiny, zo zberu podpisov alebo z jej následného doručenia o 18:00 hod., mala vysvetliť, ktorý z týchto úkonov považuje za rozhodujúci, a prečo s ním volebný zákon spája vznik zákonnej prekážky podľa § 171 ods. 8 volebného zákona. Takéto odôvodnenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje.
9. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí výslovne rozhodla podľa § 172 ods. 1 písm. d) volebného zákona. Toto ustanovenie však sankcionuje nepripojenie vyhlásenia alebo písomností podľa § 171 ods. 8 volebného zákona. Podľa skutkových zistení žalovanej však splnomocnenie ku kandidátnej listine žalobkyne pripojené bolo. Spor sa teda týka právnej spôsobilosti splnomocnenkyne, nie absencie listiny. V rozsudku, sp. zn. 14Svp/21/2022 súd odlíšil fázu doručenia od následnej fázy kontroly a registrácie. Pri skutočnej nespôsobilosti splnomocnenca podľa neho nejde o odstrániteľnú chybu ani o osobitný dôvod neregistrácie podľa § 172 volebného zákona, ale o nedoručenie kandidátnej listiny predpísaným spôsobom, na ktoré sa neprihliada. Samotný rozsudok teda nepotvrdzuje právnu kvalifikáciu žalovanej na nezaregistrovanie kandidáta podľa § 172 ods. 1 písm. d) volebného zákona. Žalobkyňa si uvedomuje, že nesprávna subsumpcia sama osebe nenahrádza preukázanie platného doručenia kandidátnej listiny. Rozhodujúce preto je, či žalovaná preukázala existenciu zákonnej prekážky splnomocnenia práve v čase o 18:00 hod. Žalovaná však neoznačila zákonné ustanovenie ani objektívne zistiteľnú skutočnosť, na základe ktorej mala mať splnomocnenkyňa už v tomto čase postavenie kandidáta na účely § 171 ods. 8 volebného zákona, pričom jej vlastná kandidátna listina bola žalovanej doručená až o 18:45 hod. Za tohto stavu bola podľa názoru žalobkyne jej kandidátna listina doručená predpísaným spôsobom a písomnosti podľa § 171 ods. 8 volebného zákona k nej boli riadne pripojené.
10. Uvedenie žalovanej, že je „zrejmé“, že kandidátom je aj osoba, ktorá kandidátnu listinu ešte len ide podať, považovala žalobkyňa neudržateľné a nepredvídateľné. Nie je zrejmé, či by malo ísť o rozhodnutie osoby kandidovať, začiatok zberu podpisov, podpis vyhlásenia, vyhotovenie kandidátnej
listiny alebo iný prípravný krok. Tieto skutočnosti nemusia byť komisii pri prijímaní cudzej kandidátnej listiny známe. Následok pritom nenesie iba splnomocnenkyňa, ale predovšetkým žalobkyňa, ktorej možnosť uchádzať sa o volenú funkciu je vylúčená na základe neurčitého, zákonom výslovne neupraveného okamihu viazaného na konanie inej osoby. Ústavne súladný výklad má pri absencii výslovného pravidla uprednostniť objektívny okamih, ktorý zachováva právnu istotu a neudeľuje neskoršiemu úkonu spätné účinky. Takýto výklad nenarúša účel nezlučiteľnosti: od okamihu, keď splnomocnenkyňa doručila vlastnú kandidátnu listinu, už nemohla platne vykonávať ďalšie úkony ako splnomocnenkyňa. Neexistuje však zákonný podklad, aby sa tým zneplatnili úkony uskutočnené a ukončené pred týmto okamihom.
11. Žalovaná síce uviedla presné časy doručenia jednotlivých kandidátnych listín, právne však nevyhodnotila, na základe ktorého zákonného ustanovenia a ktorej konkrétnej skutočnosti mala mať splnomocnenkyňa postavenie kandidáta už o 18:00 hod. Ak žalovaná toto postavenie vyvodila z prípravy alebo podpisu vlastnej kandidátnej listiny, zo zberu podpisov alebo z jej následného doručenia o 18:45 hod., mala vysvetliť, ktorý z týchto úkonov považuje za rozhodujúci a prečo s ním volebný zákon spája vznik zákonnej prekážky podľa § 171 ods. 8 volebného zákona. Takéto odôvodnenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje. Odôvodnenie zároveň neuvádza obsah jediného písomného právneho stanoviska, z ktorého žalovaná vychádzala, a nevysporiadava sa s alternatívnym, k pasívnemu volebnému právu šetrnejším výkladom. Za týchto okolností nie je zásah do práva žalobkyne uchádzať sa o verejnú funkciu presvedčivo založený na určitej zákonnej prekážke.
12. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie ňou označenými listinami, ktoré pripojila k žalobe. Zároveň navrhla, aby žalovaná spolu s vyjadrením predložila súdu úplný volebný spis, najmä originál kandidátnej listiny žalobkyne a príloh, evidenciu času doručenia, zápisnice zo zasadnutí dňa 02.09.2026 a 08.09.2026, ako aj vyžiadané právne stanoviská a korešpondenciu so Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Poukázal na to, že okrem spornej otázky doručenia kandidátnej listiny prostredníctvom splnomocnenkyne žalovaná nezistila inú prekážku registrácie.
III. Vyjadrenie k žalobe
13. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.09.2026 žalovaná žiadala, aby správny súd žalobu zamietol. Uviedla, že podstata sporu nespočíva v tom, či bola ku kandidátnej listine žalobkyne fyzicky pripojená listina označená ako splnomocnenie. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Rozhodujúce je, či osobu, ktorá bola v písomnom splnomocnení označená za splnomocnenkyňu žalobkyne, možno vzhľadom na jej vlastnú, už materiálne realizovanú kandidatúru, považovať za osobu spôsobilú vykonať úkon splnomocnenca nezávislého kandidáta podľa § 171 ods. 8 volebného zákona. Podľa žalovanej splnomocnenkyňa nemohla platne vystupovať ako splnomocnenkyňa žalobkyne, pretože v okamihu, keď sa uskutočnilo doručenie kandidátnej listiny žalobkyne, už sama objektívne uskutočňovala vlastnú kandidatúru pre tie isté voľby. Jej vlastná kandidátna listina, vlastnoručne podpísané vyhlásenie nezávislého kandidáta a ostatné kandidátne podklady boli vyhotovené a podpísané v rovnaký deň ako písomné splnomocnenie žalobkyne. Následné zaevidovanie jej kandidátnej listiny o niekoľko minút neskôr preto nemôže neutralizovať kogentnú zákonnú výluku splnomocnenca, ktorý je sám kandidátom.
14. Podľa názoru žalovanej žalobkyňa účel zákonnej výluky nahrádza čisto technickým kritériom časovej evidencie jednotlivých podaní. Jej interpretácia predpokladá, že osoba, ktorá bezprostredne pred predložením vlastnej kandidátnej listiny doručí kandidátne listiny ďalších nezávislých kandidátov, nemôže byť považovaná za kandidáta len preto, že jej vlastná kandidátna listina bola zapisovateľom zaevidovaná o niekoľko minút neskôr. Takýto prístup redukuje kogentný zákaz na možnosť manipulovať jeho použitím prostredníctvom poradia fyzického odovzdania dokumentov a neprihliada na jeho účel: vylúčiť kumuláciu vlastnej kandidatúry a zastupovania iných kandidátov v tom istom volebnom procese.
15. Žalovaná nespochybnila, že kandidátna listina žalobkyne bola podľa evidencie zapisovateľa doručená o 18.00 hod. a že kandidátna listina splnomocnenkyne bola zaevidovaná až následne o 18.45 hod. Žalobkyňa však z týchto časových údajov vyvodzuje právny záver, ktorý zo zákona nevyplýva: že osoba, ktorá svoju vlastnú kandidátnu listinu odovzdala až po doručení kandidátnej listiny žalobkyne, nemohla byť pri skoršom úkone kandidátom v zmysle § 171 ods. 8 volebného zákona. Taký výklad nerešpektuje normatívny obsah, systematiku ani účel § 171 ods. 8 volebného zákona. Uvedené
ustanovenie upravuje na jednej strane povinnosť pripojiť „pri doručení kandidátnej listiny“ ku kandidátnej listine písomné splnomocnenie, ak je nezávislý kandidát pri jej doručení zastúpený. Na druhej strane, samostatne a kogentne stanovuje osobnú výluku, podľa ktorej splnomocnencom nezávislého kandidáta nemôže byť kandidát, zapisovateľ miestnej volebnej komisie, splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník.
16. Zákon neustanovuje len formálnu požiadavku, aby bola pri kandidátnej listine pripojená listina označená ako splnomocnenie. Vyžaduje tiež, aby osoba označená za splnomocnenca bola právne spôsobilá túto funkciu vykonávať. Písomné splnomocnenie udelené osobe, ktorú zákon pre jej vlastné postavenie v tom istom volebnom procese z funkcie splnomocnenca výslovne vylučuje, preto nemôže založiť zákonom aprobované zastúpenie. Žalobkyňa svoj výklad zakladá výlučne na poradí administratívneho prevzatia listín zapisovateľom. Toto kritérium je samo osebe vonkajším evidenčným údajom; nevypovedá bez ďalšieho o tom, či osoba, ktorá kandidátne listiny ďalších osôb doručovala, už v rámci rovnakého volebného procesu fakticky a právne realizovala vlastnú kandidatúru. V posudzovanom prípade nešlo o izolovaný a časovo vzdialený úkon nezainteresovanej tretej osoby. Splnomocnenkyňa v ten istý deň a v rámci jednej návštevy u zapisovateľa najprv doručila kandidátnu listinu žalobkyne ako jej splnomocnenkyňa a následne osobne doručila vlastnú kandidátnu listinu do tých istých volieb a toho istého volebného obvodu. Práve bezprostredná vecná, miestna a časová súvislosť týchto úkonov je rozhodná pre posúdenie materiálneho obsahu veci. Žalovaná neodvodzuje nesplnenie § 171 ods. 8 volebného zákona z právnej fikcie, že neskoršia evidencia kandidátnej listiny spätne mení už uskutočnený úkon. Žalovaná vychádza z toho, že mechanické časové plánovanie odovzdania kandidátnych listín nemôže viesť k obídeniu kogentnej výluky kandidáta z postavenia splnomocnenca.
17. Takéto chápanie by podľa žalovanej zbavovalo zákonnú výluku jej samostatného významu. Ak by zákonodarca zamýšľal, aby zákaz kandidáta ako splnomocnenca platil iba vtedy, keď je kandidát už pred okamihom odovzdania cudzej listiny administratívne zaevidovaný zapisovateľom, musel by takú podmienku formulovať výslovne. Uvedený § 171 ods. 8 volebného zákona predmetného zákona však nepracuje s pojmom „už zaevidovaný kandidát“, „registrovaný kandidát“ ani „kandidát, ktorého kandidátna listina už bola doručená“. Pracuje s kategóriou „kandidát“ a túto kategóriu používa v rámci úpravy predregistračnej fázy, teda v čase, keď sa kandidátne listiny podávajú a následne preskúmavajú. Samotný volebný zákon na účely ustanovenia § 171 volebného zákona považuje za kandidáta aj osobu, ktorá ešte len ide podať kandidátnu listinu. Pokiaľ sa teda na účely predmetného ustanovenia považuje za kandidáta osoba, ktorá ešte len kandidátnu listinu podať, tak z povahy veci je potrebné za kandidáta považovať aj splnomocnenca žalobkyne, ktorá rovnako svoju kandidátnu listinu podala (i keď až po podaní kandidátnej listiny žalobkyne).
18. Žalobkyňou presadzovaný čisto evidenčný výklad nehodnotí, aký účel sleduje zákonné vylúčenie kandidáta z funkcie splnomocnenca. Tento účel spočíva v ochrane objektivity a rovnosti volebnej súťaže pred kumuláciou vlastného kandidátskeho postavenia s konaním vo volebných veciach za iných nezávislých kandidátov. Volebný zákon výslovne ustanovuje, že nezávislý kandidát je úkonmi svojho splnomocnenca vo volebných veciach viazaný. Splnomocnenec preto nie je len faktickým doručovateľom zásielky bez právneho významu.
19. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že splnomocnenkyňa nemohla byť o 18.36 hod. kandidátkou, lebo jej vlastná kandidátna listina bola zapisovateľke doručená až o 18.45 hod., tento argument stotožňuje dva rozdielne pojmy: evidenciu alebo fyzické prevzatie kandidátnej listiny zapisovateľom a status osoby, ktorá už vlastnou vôľou a zákonom predpokladanými úkonmi realizuje svoju kandidatúru. Takéto stotožnenie z textu § 171 ods. 8 volebného zákona nevyplýva. Ustanovenie § 171 ods. 1 volebného zákona používa pojem „nezávislý kandidát“ už vo vzťahu k osobe, ktorá kandidátnu listinu len podáva. Zo zákona nevyplýva, že kandidátom je až osoba, o ktorej registrácii miestna volebná komisia následne rozhodne. Skutočnosť, že zápis údajov do registra kandidátnych listín sa vykonáva bezodkladne po doručení, má funkciu administratívnej evidencie doručených kandidátnych listín. Toto ustanovenie neurčuje okamih vzniku ani obsah statusu kandidáta pre účely zákazu podľa § 171 ods. 8 volebného zákona. Ak by aj téma bola redukovaná na časový aspekt, v tomto prípade objektívne dokumentované okolnosti preukazujú, že nejde o osobu, ktorá sa až po doručení kandidátnej listiny žalobkyne spontánne rozhodla kandidovať. Ide o osobu, ktorá vlastnú kandidatúru materiálne realizovala už pred vykonaním úkonu splnomocnenkyne žalobkyne.
20. Žalovaná uviedla, že neskoršie doručenie vlastnej kandidátnej listiny spolu s jej obsahom a dátumom vyhotovenia je významným dôkazom o tom, že splnomocnenkyňa už pri predchádzajúcom doručení konala v stave materiálne existujúcej vlastnej kandidatúry a konfliktu záujmov s tým, že takéto konanie je okrem iného v rozpore s právnou úpravou splnomocnenia v Občianskom zákonníku. Nie je v tomto smere teda právne rozhodné, či sa splnomocnenie obmedzovalo len na podanie kandidátnej listiny alebo aj na ďalšie právne úkony (napríklad na zastupovanie v konaní o správnej žalobe v prípade rozhodnutia o neregistrovaní kandidáta), nakoľko zákon o volebnom práve vylučuje práve také zastúpenie nezávislého kandidáta vo vzťahu k podaniu kandidátnej listiny prostredníctvom osoby, ktorá je sama kandidátom. Žalobkyňa sa dovoláva požiadavky materiálneho výkladu volebného práva a ochrany pasívneho volebného práva. Táto všeobecná premisa je správna, avšak nemôže podľa žalovanej viesť k ignorovaniu výslovne formulovanej zákonnej výluky.
21. Spoločným menovateľom kategórií osôb, ktoré podľa zákona nemôžu byť splnomocnencom kandidáta, je nezlučiteľnosť ich postavenia s nezávislým zastupovaním kandidáta v tom istom volebnom procese, čo navyše priamo zodpovedá úprave splnomocnenia v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko kolízia záujmov je v uvedených prípadoch zrejmá.
22. Žalovaná ďalej poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS 12/2023, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 14Svp/21/2022, ktorý vyslovil, že ak kandidátnu listinu doručí osoba, ktorá ako kandidát zo zákona nemôže byť splnomocnencom, nenastúpi druhá fáza registračného prieskumu podľa § 172 ods. 1 volebného zákona. Zákonným dôsledkom má byť neprihliadnutie podľa § 171 ods. 1 volebného zákona, nie rozhodnutie o nezaregistrovaní. Pokiaľ totiž žalobkyňa vychádza z tézy, že nemožno osobu splnomocnenca považovať za kandidáta pred podaním kandidátnej listiny, tak by nebolo možné založiť výluku vo vzťahu k splnomocneniu osoby uvedenej na tej istej kandidátnej listine - nakoľko podľa logiky žalobkyne táto osoba ešte nebola kandidátom a fakticky by sa ním stala až podaním kandidátnej listiny. Pokiaľ teda Najvyšší správny súd SR uzavrel, že: “Zároveň a predovšetkým Najvyšší správny súd konštatuje, že neprihliadanie na kandidátnu listinu žalobkyne bolo spôsobené samotným žalobcom, ktorý v rozpore so znením §171 ods. 5 písm. b/zákona č. 180/2014 Z. z. určil za splnomocnenca osobu (kandidáta), ktorá ním nemohla byť”, tak je zrejmé, že závery žalobkyne sú nesprávne. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR je ďalej zrejmé, že v zhode s právnym názorom žalovanej súd považoval splnomocnenca za kandidáta celkom zrejme ešte pred podaním samotnej kandidátnej listiny a je irelevantné, či sa splnomocnenec nachádza na tej istej kandidátnej listine ako splnomocniteľ alebo nie, nakoľko ako je aj v dotknutom prípade zrejmé, tak žalobkyňa a jej splnomocnenkyňa vedeli o vzájomnej kandidatúre, keď vystupovali ako jeden volebný tím a takto aj zbierali podpisy a teda z praktickej stránky a dopadu sa jedná o totožný prípad ako je prejednávaný prípad pod sp. zn. 14Svp/21/2022.
23. Nezávislí kandidáti v rovnakých voľbách a v tom istom volebnom obvode nie sú vo vzájomne neutrálnej pozícii. Uchádzajú sa o priazeň toho istého voličského zboru a o mandáty v tom istom zastupiteľskom orgáne. Ich volebné záujmy sú preto objektívne konkurenčné. To platí už v prípravnej fáze volieb, teda v štádiu predkladania kandidátnych listín, a nie až po formálnom rozhodnutí miestnej volebnej komisie o registrácii. Konflikt záujmov nevzniká až okamihom, keď je jeden kandidát zaregistrovaný skôr než druhý. Skutočnosť, že rozsah plnej moci bol obmedzený na doručenie kandidátnej listiny, konflikt záujmov nevylučuje, ale potvrdzuje jeho relevanciu. V zmysle § 171 ods. 1 volebného zákona totiž práve pre tento úkon výslovne pripúšťa doručenie prostredníctvom písomne splnomocnenej osoby. Následne § 171 ods. 8 volebného zákona potom práve v tomto režime ustanovuje, že splnomocnencom nemôže byť kandidát. Zákon teda považuje za právne relevantnú už samotnú funkciu splnomocnenca pri doručení kandidátnej listiny, nie len až jeho prípadné ďalšie konanie po podaní.
24. Žalovaná rozhodla napádaným rozhodnutím o neregistrovaní žalobkyne nie s cieľom rozširovania svojich kompetencii a s úmyslom poprieť práva žalobkyne, ale práve naopak, zabezpečiť mu čo možno najširšie uplatnenie práv a ústavnosti volebného procesu (za súčasného presvedčenia, že za danej skutkovej situácie nemalo byť na jeho kandidátnu listinu vôbec prihliadané). Preto ani keby správny súd dospel k záveru, že právne najčistejším postupom komisie malo byť neprihliadnutie na kandidátnu listinu žalobkyne, nemôže z tejto procesnej kvalifikácie vyvodiť dôvodnosť žaloby a nahradiť ju rozhodnutím o registrácii podľa § 311 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Podmienkou takéhoto výroku je dôvodnosť žaloby, teda materiálne splnenie zákonných podmienok registrácie, ktoré v tejto veci dané nie sú.
25. Žalovaná poukázala na to, že Ústavný súd SR zdôraznil, že materiálny prístup k volebnému právu neznamená rezignáciu na zákonné požiadavky, ale posúdenie, či ich aplikácia sleduje ich reálny účel. Materiálny prístup bol použitý na ochranu kandidátov najmä pri takých formálnych nedostatkoch, ktoré nenarušili účel zákonnej úpravy, napríklad ak napriek neúplnosti údaja zostala osoba na podpisovej listine spoľahlivo identifikovateľná. V prejednávanej veci však nejde o marginálnu formálnu nepresnosť bez materiálneho významu. Ide o otázku zákonnej spôsobilosti osoby konať ako splnomocnenec vo volebnej veci. Táto podmienka je priamo spojená s ochranou integrity a rovnosti volebnej súťaže.
IV. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
26. Podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
27. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
28. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
29. Podľa čl. 31 ústavy, zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
30. Podľa § 5 volebného zákona, podmienky práva byť volený ustanovuje zákon v osobitných častiach.
31. Podľa § 164 volebného zákona, za poslanca obecného zastupiteľstva, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice miestneho zastupiteľstva (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.
32. Podľa § 171 ods. 1 volebného zákona, kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát. Politická strana doručí kandidátnu listinu v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi miestnej volebnej komisie. Nezávislý kandidát môže doručiť kandidátnu listinu aj prostredníctvom splnomocnenca, ktorého na to písomne splnomocnil. Splnomocnenec politickej strany alebo koalície, nezávislý kandidát a splnomocnenec nezávislého kandidáta pri doručení kandidátnej listiny preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca. Lehota na podanie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, a na kandidátne listiny doručené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.
33. Podľa § 171 ods. 8 volebného zákona, ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený. Ak je nezávislý kandidát pri doručení kandidátnej listiny zastúpený splnomocnencom, ku kandidátnej listine musí byť pripojené splnomocnenie. Úkonmi splnomocnenca nezávislého kandidáta vo volebných veciach je nezávislý kandidát viazaný, pričom splnomocnencom nezávislého kandidáta nemôže byť kandidát, zapisovateľ miestnej volebnej komisie, splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník.
34. Podľa § 172 ods. 1 písm. d) volebného zákona, miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ktorý ku kandidátnej listine nepripojil vyhlásenie podľa § 171 ods. 5 písm. a) alebo písomnosti podľa § 171 ods. 8.
35. Podľa § 172 ods. 2 volebného zákona, miestna volebná komisia zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.
36. Podľa § 172 ods. 3 volebného zákona, o zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát neprevezmú rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.
37. Podľa § 172 ods. 4 volebného zákona, proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.
38. Podľa § 172 ods. 5 volebného zákona, ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.
39. Podľa § 303 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku SSP v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 311 ods. 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta.
V. Právne posúdenie veci správnym súdom
41. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo volebných veciach podľa § 6 ods. 2 písm. g), § 13 ods. 1 v spojení s § 303 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), oboznámil sa s predloženým administratívnym (volebným) spisom a vyjadrením žalovanej a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 17.09.2026. Keďže správny súd podľa § 311 SSP vo veci samej rozhoduje uznesením a neboli splnené podmienky podľa § 148 ods. 1 SSP, uznesenie nebolo potrebné vyhlásiť verejne.
42. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná rozhodla o nezaregistrovaní žalobkyne ako nezávislej kandidátky pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce vo volebnom obvode č. 1 podľa § 172 ods. 1 písm. d) volebného zákona z dôvodu porušenia podmienok podľa § 171 ods. 8 volebného zákona. Kľúčovou spornou otázkou bolo posúdenie, či došlo v rozpore s ustanovením § 171 ods. 8 tretia veta volebného zákona k situácii, že splnomocnencom žalobkyne ako nezávislej kandidátky bol (iný) kandidát a v prípade kladnej odpovede, či uvedené je legitímnym dôvodom pre postup žalovanej podľa § 172 ods. 1 písm. d) volebného zákona.
43. Východiskom pre posúdenie danej veci je ústavnoprávny rámec ochrany volebného práva. Podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy majú občania právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov a za rovnakých podmienok majú prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tieto ústavné postuláty nachádzajú svoj odraz aj v čl. 40 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého každý občan Únie má právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Ústavný súd SR vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že volebné právo – vrátane pasívneho volebného práva (právo byť volený) – predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. V demokratickej spoločnosti je účasť občanov na správe verejných vecí pravidlom a akékoľvek obmedzenie alebo odopretie tohto práva zo strany orgánov verejnej moci musí predstavovať prísne reštriktívne vykladanú výnimku. Rozhodnutie volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta predstavuje jeden z najzávažnejších možných administratívnych zásahov do pasívneho volebného práva jednotlivca, pretože ho apriórne a definitívne eliminuje z volebnej súťaže bez toho, aby o jeho mandáte mohli rozhodnúť samotní voliči. Z uvedeného ústavného imperatívu vyplýva
pre volebné orgány i správne súdy záväzná interpretačná zásada in dubio pro libertate, resp. in dubio pro suffragio (v pochybnostiach v prospech realizácie volebného práva a voliteľnosti). Zákonné dôvody pre nezaregistrovanie kandidáta zakotvené v § 172 ods. 1 volebného zákona majú taxatívny charakter, sú normami obmedzujúcimi základné politické právo a nemožno ich za žiadnych okolností vykladať extenzívne, rozširujúco či na základe analogickej aplikácie na ujmu kandidáta. Nejasnosť, medzera v zákone alebo interpretačná pochybnosť sa má vyložiť v prospech zachovania práva občana uchádzať sa o volenú funkciu, nie v neprospech uplatnenia tohto práva.
44. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“, resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“. V tejto súvislosti ústavný súd v náleze, sp. zn. II. ÚS 5/03 uviedol, že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody.“
45. Medzi účastníkmi konania bol v prvom rade sporné, od akého momentu a na základe akej právnej skutočnosti sa osoba považuje za „kandidáta“ podľa volebného zákona, a či takýto status mala splnomocnenkyňa už v okamihu, keď dňa 25.08.2026 o 18:00 hod. doručovala žalovanej kandidátnu listinu žalobkyne. Správny súd zhodne s účastníkmi konania konštatuje, že zákon o volebnom práve neobsahuje legálnu definíciu pojmu „kandidát“. V takom prípade je potrebné postupovať podľa ustálených metód výkladu práva. Gramatický výklad musí byť konfrontovaný so systematickým a teleologickým výkladom. Ak zákon napríklad stanovuje zákaz, aby „splnomocnencom bol kandidát“, teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru, že zmyslom zákazu je zamedziť vnútornému konfliktu záujmov (napr. aby kandidát z pozície splnomocnenca neuprednostňoval svoje záujmy na úkor spravodlivej politickej/volebnej súťaže, nedisponoval kandidátkou vo svoj prospech a pod.). Zároveň správny súd pripomína povinnosť vykladať a uplatňovať zákony v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd v náleze, sp. zn. II. ÚS 338/2012 judikoval: „Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ právny predpis umožňuje výklad, ktorý je v súlade s ústavou, a výklad nesúladný s ústavou, prednosť má ústavne súladný výklad právneho predpisu. V tejto súvislosti uviedol: „Reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá... výklad a používanie zákonných ustanovení, ktoré musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tomuto základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy... zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne komformného výkladu ..., pričom z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výklad prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.“ (II. ÚS 148/06, I. ÚS 361/2010) Ústavný súd takisto judikoval, že „Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva.“, a dokonca aj v prípade medzery právnej úpravy „... je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo neporušoval, ale naopak, garantoval“ (II. ÚS 31/04).“
46. Pre účely zodpovedania vyššie uvedenej spornej otázky nadobudnutia statusu kandidáta podľa volebného zákona je možné v rámci volebného procesu upraveného vo volebnom zákone rozlíšiť tri štádiá. Prvým je štádium pred podaním kandidátnej listiny. V tomto štádiu občan ako záujemca o kandidatúru vykonáva prípravné úkony – zhromažďuje podpisy voličov na podpisovú listinu (§ 171 ods. 9 volebného zákona) a vyhotovuje a podpisuje vyhlásenie nezávislého kandidáta (§ 171 ods. 8 volebného zákona). Tieto úkony však nemajú verejnoprávny aspekt. Medzi osobou zvažujúcou kandidatúru a volebnými orgánmi nevzniká v tomto štádiu žiadny verejnoprávny procesný vzťah. Fyzická osoba sa môže kedykoľvek až do uplynutia lehoty na podávanie kandidátnych listín slobodne rozhodnúť, že kandidátnu listinu nepodá, listinu podpísanú voličmi, ktorí podporujú jej kandidatúru, nepoužije a do volieb nevstúpi. Žiaden štátny orgán ani volebná komisia v tomto štádiu nemá oficiálnu vedomosť
o tom, kto zbiera podpisy, ani nemôže nikoho nútiť kandidatúru formalizovať. Príprava kandidatúry v čase pred podaním kandidátnej listiny preto podľa názoru správneho súdu nezakladá takejto osobe status kandidáta voči orgánom verejnej moci. V prípade podania kandidátnej listiny (jej doručením v listinnej forme zapisovateľovi miestnej volebnej komisie) nasleduje štádium po podaní kandidátnej listiny (navrhnutý kandidát). Až doručením kandidátnej listiny zapisovateľovi miestnej volebnej komisie podľa § 171 ods. 1 volebného zákona vstupuje osoba oficiálne do formálneho volebného procesu. Doručenie kandidátnej listiny je procesným úkonom, ktorým sa začína volebné konanie vo vzťahu k danej osobe a táto osoba získava procesný status kandidáta. Tento záver priamo potvrdzuje aj § 11d ods. 6 volebného zákona, podľa ktorého zapisovateľ zapisuje údaje o kandidátoch do registra kandidátnych listín „bezodkladne po doručení kandidátnej listiny“. Zákon teda spája prvý evidenčný úkon štátu až s fyzickým doručením kandidátnej listiny. Tretím je štádium registrácie. Realizuje sa meritórnym rozhodnutím volebnej komisie vydaného podľa § 172 ods. 3 volebného zákona, resp. právoplatným rozhodnutím správneho súdu, čím kandidát získava definitívne právo byť zapísaný na hlasovacom lístku. Registráciu sa nadobúda materiálny status kandidáta.
47. Názor žalovanej vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „volebný zákon počíta a považuje za kandidáta aj osoby, ktoré ešte len idú svoje kandidátne listiny podávať“, pričom žalovaná má zjavne na mysli materiálny status kandidáta, nepovažuje správny súd za správny. Podľa názoru správneho súdu status kandidáta voči volebným orgánom nevzniká myšlienkou či zámerom kandidovať, ale až formálnym doručením kandidátnej listiny. Z administratívneho (volebného) spisu a zhodných tvrdení účastníkov je nesporne preukázané, že kandidátna listina žalobkyne bola doručená dňa 25.08.2026 o 18:00 hod., kedy ju zapisovateľka prevzala, zaevidovala a vystavila potvrdenie. V tomto rozhodujúcom okamihu (dňa 25.08.2026 o 18:00 hod.) splnomocnenkyňa svoju vlastnú kandidátnu listinu ešte neodovzdala. V evidencii volebnej komisie nebola evidovaná ako kandidátka a volebná komisia nedisponovala žiadnym dokumentom, z ktorého by mohol vyvodiť jej postavenie kandidátky. Z hľadiska objektívneho práva preto splnomocnenkyňa o 18:00 hod. nebola kandidátkou. Zákaz ustanovený v § 171 ods. 8 tretej vete volebného zákona sa na ňu v čase doručovania kandidátnej listiny žalobkyne nevzťahoval, a teda k žiadnemu porušeniu zákonného zákazu v čase doručenia kandidátnej listiny žalobkyne nedošlo.
48. Na základe uvedeného záveru o tom, že splnomocnenkyňa nemala v čase doručenia kandidátnej listiny žalobkyne postavenie kandidáta, sa správny súd ďalej zaoberal povahou a rozsahom udeleného splnomocnenia. Z obsahu predloženého písomného splnomocnenia zo dňa 24.08.2026 vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila splnomocnenkyňu výlučne na úkon doručenia jej kandidátnej listiny pre voľby do miestneho zastupiteľstva v Bratislave - Rusovce vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 24.10.2026. Odovzdaním kandidátnej listiny žalobkyne dňa 25.08.2026 o 18:00 hod. zapisovateľke bol tento úkon materiálne aj formálne zavŕšený (konzumovaný). Splnením tohto úkonu plnomocenstvo udelené splnomocnenkyni zaniklo (analogicky podľa § 33b ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka). V okamihu, keď splnomocnenkyňa o 18:45 hod. pristúpila k doručeniu svojej vlastnej kandidátnej listiny a týmto úkonom sa sama stala nezávislou kandidátkou, už nebola splnomocnenkyňou žalobkyne na základe splnomocnenia zo dňa 24.08.2026. Medzi oboma statusmi F. C. G. H., F. (splnomocnenkyňa žalobkyne a samostatná nezávislá kandidátka) teda nedošlo k žiadnemu časovému prieniku ani k personálnej kolízii. Aj keby sa splnomocnenie vzťahovalo na všeobecné zastupovanie žalobkyne vo volebných veciach, správny súd zdôrazňuje, že nadobudnutie statusu kandidátky F. C. G. H., F. o 18:45 hod. by mohlo vyvolať pochybnosti o zákonnosti zastúpenia žalobkyne výlučne do budúcna (pro futuro).
49. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe rozsiahlo a nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dopĺňala a dodatočne vysvetľovala dôvody vydania napadnutého rozhodnutia. Hoci by správny súd nemal na uvedené prihliadať, s ohľadom na to, že v tomto type konania nie je možné napadnuté rozhodnutie zrušiť (napríklad z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), v záujme ozrejmenia dôvodov svojho rozhodnutia v tejto veci venuje pozornosť aspektom, ktoré boli vo veci medzi účastníkmi sporné a sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
50. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe argumentovala aj rozhodnutiami ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 12/2023 a Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 14Svp/21/2022 (vec obce Brunovce), z ktorých vyvodzovala, že doručenie kandidátnej listiny nespôsobilou osobou má za následok neprihliadanie na listinu podľa § 171 ods. 1 poslednej vety volebného zákona, konanie sa vôbec nemalo dostať do registračnej fázy a súd by nemal vydať rozhodnutie o registrácii podľa § 311 ods. 2 SSP. Vo
veciach rozhodnutých ústavným súdom (III. ÚS 12/2023) a Najvyšším správnym súdom SR (sp. zn. 14Svp/21/2022) však išlo o odlišnú situáciu, keď politická strana určila za svoju splnomocnenkyňu osobu, ktorá bola priamo uvedená na doručovanej kandidátnej listine ako kandidátka na poslankyňu. V prejednávanej veci žalobkyne je však skutková situácia odlišná. F. C. G. H., F. na kandidátnej listine žalobkyne nebola uvedená a v čase jej doručenia (18:00 hod.) nemala status samostatnej nezávislej kandidátky. Tu považuje správny súd za potrebné vyjadriť sa k argumentácii žalovanej, podľa ktorej vydala napadnuté rozhodnutie nad rámec zákona, priznávajúc žalobkyni viac práv ako by jej inak prináležalo. Poukazovala na to, že rozhodovacia prax tak ústavného súdu, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR ustálila, že pokiaľ je zapisovateľovi volebnej komisie doručená kandidátna listina v rozpore so zákonom ustanoveným spôsobom, volebná komisia na ňu nemá prihliadať bez ďalšieho (teda nemá posudzovať splnenie ďalších podmienok pre registráciu ani vydať samostatné rozhodnutie). Správny súd uvádza, že uvedenú argumentáciu žalovaná uviedla až vo vyjadrení k žalobe, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ju explicitne neobsahuje (žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba uviedla, že zvolila postup, ktorý v čo najširšej miere poskytuje ochranu volebnému procesu, ako aj zabezpečenia čo možno najširšej miere ochrany pasívneho volebného práva, a preto rozhodla o vydaní rozhodnutia o nezaregistrovaní nezávislého kandidáta). Správny súd považuje za správny postup, ktorý zvolila žalovaná (vydanie rozhodnutia), a to práve z dôvodu, že v predmetnom prípade bol spor v zodpovedaní otázky, či bola kandidátna listina žalobkyne doručená zapisovateľke žalovanej predpísaným spôsobom alebo nie, od čoho závisel ďalší procesný postup žalovanej. Rovnako sa správny súd stotožňuje s argumentáciu žalovanej, že za predpokladu, ak by správny súd dospel k záveru, že na kandidátnu listinu žalobkyne nemalo byť prihliadnuté bez vydania osobitného rozhodnutia, nemalo by to za následok konštatovanie dôvodnosti žaloby v tom zmysle, že by správny súd postupoval podľa § 311 ods. 2 SSP a žalobkyňu by ako nezávislú kandidátku zaregistroval. Pokiaľ ide o samotné napadnuté rozhodnutie správny súd uvádza, že považuje za nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ žalovaná založila napadnuté rozhodnutie na dôvode podľa § 172 ods. 1 písm. d) volebného zákona, keďže toto zákonné ustanovenie sa nevzťahuje na prejednávaný prípad. Neboli pochybnosti, že splnomocnenie podľa § 171 ods. 8 volebného zákona bolo pripojené ku kandidátnej listine žalobkyne, avšak splnomocnenkyňa bola podľa žalovanej vylúčená z možnosti žalobkyňu zastupovať pre jej paralelný status kandidátky. Postup správneho súdu, keď sám nahrádza rozhodnutie volebnej komisie o registrácii podľa § 311 ods. 2 SSP, prichádza do úvahy jedine za predpokladu, že správny súd dospeje k záveru o dôvodnosti správnej žaloby v dôsledku nesprávneho zodpovedania otázky existencie kolízie statusu splnomocnenkyne a nezávislej kandidátky v čase doručenia kandidátnej listiny žalobkyne zapisovateľke žalovanej, čo zodpovedá prerokovávanej veci.
51. Žalovaná argumentovala potrebou materiálneho prístupu a tvrdením, že časový odstup niekoľkých minút medzi podaniami predstavoval účelové obchádzanie zákona, keďže F. C. G. H., F. v ten istý deň podpísala vlastnú kandidátnu listinu a zjavne mala v úmysle kandidovať pred doručením kandidátnej listiny žalobkyne. Správny súd pripomína, že inštitút zákazu obchádzania zákona má svoje pevné limity a nemožno ním nahrádzať chýbajúcu zákonnú úpravu alebo svojvoľne rozširovať zákonné prekážky výkonu politických práv. Zákaz podľa § 171 ods. 8 volebného zákona sleduje legitímny cieľ, a to zabrániť tomu, aby vo volebnom konaní dochádzalo ku kolízii záujmov, kedy by jeden kandidát ako splnomocnenec iného nezávislého kandidáta mohol disponovať jeho kandidatúrou, prijímať za neho písomnosti či manipulovať odstraňovanie vád vo svoj osobný prospech. V posudzovanej veci však išlo o úkon odovzdania dvoch kandidátnych listín tej istej zapisovateľke. Ako judikoval ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/2017, požiadavka osobného podania u nezávislého kandidáta neznamená nutnosť fyzického doručenia vlastnými rukami, ale vyjadruje autonómiu kandidatúry vo vlastnom mene. Samotné doručenie kandidátnej listiny splnomocnencom je plne legitímne. Skutočnosť, že F. C. G. H., F. doručila najprv kandidátnu listinu žalobkyne a následne svoju vlastnú, nevytvorila žiaden reálny konflikt záujmov, nenarušila integritu volebnej súťaže, ani nebolo zasiahnuté do práv iných kandidátov, či voličov. Oprávnenie urobiť úkon a absencia zákonných prekážok sa skúmajú k okamihu, kedy bol úkon vykonaný. Žalovaná nepreukázala žiadne zneužitie práva zo strany žalobkyne či jej splnomocnenkyne. Zákaz obsiahnutý v § 171 ods. 8 volebného zákona chráni dotknuté osoby pred tým, aby splnomocnenec disponoval právami voči iným kandidátom, ak je sám zainteresovaný na výsledku. Ak však splnomocnenie zahŕňalo výlučne jednorazové fyzické odovzdanie listiny a splnomocnenec v tom čase ani nebol evidovaným resp. registrovaným kandidátom, účel zákazu podľa názoru správneho súdu nebol porušený. Postup žalovanej správny súd vyhodnotil ako rozporný s princípom proporcionality, zákazom prílišného formalizmu a ochranou legitímnych očakávaní občana vstupujúceho do verejnej súťaže. Zároveň správny súd poukazuje na pravidlo zákazu nespravodlivej eliminácie. Podľa judikatúry
ústavného súdu nesmie štátny orgán interpretovať nedefinovaný pojem takým formalistickým spôsobom, ktorý by viedol k spätnej diskvalifikácii kandidáta.
52. Na základe vyššie uvedenej právnej a skutkovej analýzy správny súd konštatuje, že kandidátna listina žalobkyne bola doručená spôsobom, ktorý neodporuje zákonu ani ho neobchádza. Zo zápisnice zo zasadnutia MVK zo dňa 08.09.2026 vyplýva, že v prípade žalobkyne po preskúmaní kandidátnej listiny žalovaná vyhodnotila, že žalobkyňa nesplnila všetky podmienky pre registrovanie podľa volebného zákona a členovia komisie jednohlasne súhlasili s vydaním rozhodnutia o neregistrovaní žalobkyne ako nezávislej kandidátky. Žalovaná bližšie neuviedla, či skúmala splnenie ostatných zákonných podmienok pre registráciu, okrem tej, ktorú vyhodnotila ako nesplnenú a brániacu registrácii žalobkyne ako nezávislého kandidáta. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd nahrádza svojim rozhodnutím rozhodnutie žalovanej o registrácii, na základe obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil prekážku alebo nesplnenie zákonnej podmienky, ktoré by bránilo registrácii žalobkyne ako nezávislej kandidátky pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava- Rusovce, ktoré sa uskutočnia dňa 24.10.2026.
53. Pokiaľ ide o právne stanovisko advokátskej kancelárie, ktoré si žalovaná nechala vypracovať a predložila ho súdu spolu s vyjadrením k žalobe, správny súd uvádza, že takýmto stanoviskom nie je viazaný.
54. Keďže správny súd zistil, že žaloba je dôvodná, postupoval podľa § 311 ods. 2 SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a žalobkyňu registroval ako nezávislú kandidátku pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce vo volebnom obvode č. 1 pre voľby konané dňa 24.10.2026.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že v danom prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Povinnosť nahradiť trovy úspešného účastníka, ktorým je v danom prípade žalobkyňa by mala žalovaná ako v konaní neúspešný účastník konania (§ 167 ods. 1 SSP). V predmetnom prípade je žalovanou mestská volebná komisia. Miestna volebná komisia nie je subjektom práva, ktorý by mal plnú právnu subjektivitu, má len takú, ktorú jej zákon výslovne priznáva, či už v súvislosti s realizáciu volieb (volebný zákon) alebo ako účastníka v konaní vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí (§ 303 až 312 SSP). Miestna volebná komisia nie je fyzickou ani právnickou osobou, ktorá vlastní alebo by mohla nadobúdať akýkoľvek majetok. Je preto zrejmé, že aj keby súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal, neexistuje subjekt, ktorý by jej ich reálne uhradil alebo ak by tak dobrovoľne nespravil, od ktorého by ich mohol žalobkyňa vymôcť. Na úhradu trov konania žalobkyne pritom nemožno zaviazať iný subjekt (osobu) ako je žalovaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 4 SSP v spojení s § 23 ods. 2 písm. g) SSP].
Podľa § 172 ods. 5 volebného zákona, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.