Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-43Sa/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. B., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 06.02.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), bol žalobcovi priznaný od 29.11.2014 starobný dôchodok podľa , , , a o sociálnom poistení (ďalej len „“) a podľa a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 starobný dôchodok (ďalej len „Nariadenie“) a zároveň zvýšený od 01.01.2015 na sumu 571,70 eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 573,60 eur mesačne, od 01.01.2017 na sumu 581,80 eur mesačne a od 01.01.2018 na sumu 590,20 eur mesačne. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXX XXXX X-I. zo dňa 06.02.2018 tak, že podľa § 65, § 114, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009, od 29.11.2014 žalobcovi priznala starobný dôchodok v sume 566,50 eur mesačne a starobný dôchodok zvýšila od 01.01.2015 na sumu 571,70 eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 573,60 eur mesačne, od 01.01.2017 na sumu 581,80 eur mesačne, od 01.02.2017 na sumu 676,90 eur mesačne, od 01.01.2018 na sumu 685,30 eur mesačne, od 01.01.2019 na sumu 703,20 eur mesačne a od 01.01.2020 723,60 eur mesačne.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobca žiadosťou spísanou 04.05.2017 v Sociálnej poisťovni, pobočke Dunajská Streda požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.02.2017. Uviedla, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, 30.01.2014. Ďalej uviedla, že k 30.01.2014 žalobca získal 16 538 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia a jeho neoddeliteľnou súčasťou (ďalej len „osobný list“). Tvrdila, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalovaná konštatovala, že žalobca získal 45 rokov a 113 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 30.01.2014.

4. Žalovaná poznamenala, že nárok na starobný dôchodok žalobcu bol posúdený v súlade s právnym názorom krajského súdu Krajského súdu v Trnave, vysloveným v jeho rozsudku č. k. -47 zo dňa 12.12.2019. Podľa právneho názoru krajského súdu je potrebné na starobný dôchodok, priznaný podľa Nariadenia, so zohľadnením čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorenej Českou a Slovenskou republikou (ďalej len „Zmluva“), nazerať tak, že v intenciách uplatnených ustanovení Nariadenia a Zmluvy ide o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR. V prípade, ak by takto určená základná výška dôchodkov v ich súčte, po prepočítaní kurzu mien oboch štátov, nedosahovala výšku dôchodku, ktorá by poistencovi patrila, v prípade započítania nielen dôb dôchodkového poistenia získaných na území SR a na území ČR, ale aj všetky priemerné príspevky od 01.01.1984 do 31.12.1992, potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia, a takou výškou dôchodku, ktorá by patrila, ak by všetky doby poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov (tzv. fiktívnou sumou dôchodku). V súlade s uvedeným právnym názorom krajského súdu bolo teda potrebné určiť sumu starobného dôchodku za doby poistenia získané od 01.01.1993 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia tak, aby súčet starobných dôchodkov účastníka konania z Českej republiky (po jeho priznaní a určení jeho sumy) a Slovenskej republiky, po zohľadnení menového kurzu, nebol nižší ako fiktívny dôchodok, teda dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky (fiktívny dôchodok).

5. V nadväznosti na uvedené žalovaná uviedla, že starobný dôchodok sa priznal podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok, t. j. od 29.11.2014. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku vyplácaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a priznaného podľa právnych predpisov Českej republiky od 01.02.2017.

6. Žalovaná konštatovala, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety zákona o sociálnom poistení rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1972,1974-1986,1989-1992, 2004-2007 (celkom 22 kalendárnych rokov). Žalovaná ďalej uviedla, že osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu o sociálnom poistení a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Poukázala na to, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste.

7. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1972 90 dní, v kalendárnom roku 1974 270 dní, v kalendárnom roku 1975 10 dní, v kalendárnom roku 1976 16 dní, v kalendárnom roku 1978 5 dní, v kalendárnom roku 1979 5 dní, v kalendárnom roku 1980 11 dní, v

kalendárnom roku 1981 41 dní, v kalendárnom roku 1982 21 dní, v kalendárnom roku 1983 17 dní, v kalendárnom roku 1984 19 dní, v kalendárnom roku 1985 10 dní, v kalendárnom roku 1986 26 dní, v kalendárnom roku 1989 365 dní, v kalendárnom roku 1990 365 dní, v kalendárnom roku 1991 365 dní, v kalendárnom roku 1992 366 dní, podľa názoru žalovanej mu za tieto obdobia patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 40,1851.

8. Žalovaná konštatovala, že v rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 7 987 dní dôchodkového poistenia, to znamená 21,8822 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je . Poukázala na ust. § 63 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2014 započítava 76 %. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,6958.

9. Ďalej žalovaná uviedla, že na výpočet dôchodku žalobcu sa podľa použil priemerný osobný mzdový bod 2,5788, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok žalobcu, pretože tento je vyšší. Priemerný osobný mzdový bod sa určil podľa z kalendárnych rokov, z ktorých sa vypočítal priemerný mesačný zárobok (1981, 1982, 1983, 1984 a 1985, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku). Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov 15,0000 a rokov obdobia dôchodkového poistenia v týchto kalendárnych rokoch a jeho hodnota je 5,0028. V súlade s uvedeným je podľa žalovanej hodnota priemerného osobného mzdového bodu 2,5788.

10. Žalovaná konštatovala, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 30.01.2014, žalobca získal 16 538 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 45,3096 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 29.11.2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 eur. Suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení, patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 1 198,00 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 2,5788 x 45,3096 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 1 198,00 eur mesačne.

11. Ďalej konštatovala, že nakoľko žalobca získal dobu poistenia aj výkonom zamestnania vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii a podľa zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa do 31.12.2023 priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa v znení neskorších predpisov, a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa v znení a zvýšenia dôchodku podľa bola žalobcovi určená suma starobného dôchodku aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 eur za roky 2007, 2006, 2005, 2004, 1986. Započítaná doba zamestnania je 43 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 61,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 82,40 eur mesačne a zvýšenie za 7 rokov v I.AA pracovnej kategórii je 18,90 eur mesačne, spolu po zaokrúhlení 101,30 eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa v znení o 155,80 eur mesačne na 257,10 eur mesačne a zvýšenie podľa o 15,50 eur mesačne na 272,60 eur mesačne.

12. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení je 1 198,00 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 je 272,60 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení je vyššia, patrí podľa názoru žalovanej žalobcovi starobný dôchodok v sume 1 198,00 eur mesačne. Uviedla, že z tejto sumy sa určuje čiastkový podiel dôchodku, ktorý zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb zhodnotených na nárok

a teoretickú sumu starobného dôchodku. Z celkovej doby 16 538 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 45,3096 rokov obdobia dôchodkového poistenia) zhodnotenej na nárok a teoretickú sumu dôchodku, žalobca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získal 7 699 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 21,0932 rokov obdobia dôchodkového poistenia). Koeficient na určenie sumy čiastkového invalidného dôchodku v hodnote 0,46553 sa určí ako podiel dôb obdobia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku.

Starobný dôchodok v sume 1 198,00 eur sa kráti v pomere:

21,0932 rokov (7 699 dní) v SR ------------------------------------------------------ = 0,46553 na sumu 557,67491 eur mesačne 45,3096 rokov (16 538 dní) úhrnom

Žalovaná dospela k záveru, že po zaokrúhlení je čiastkový starobný dôchodok žalobcu 557,70 eur mesačne.

13. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa zákona o sociálnom poistení zvýšila odo dňa priznania dôchodku o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku 8,80 eur mesačne, ustanovenú v opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , na 566,50 eur mesačne. Suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedá všetkým dobám zabezpečenia získaným na území Slovenskej republiky, ako aj na území Českej republiky, ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 30.01.2014, určená podľa 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia a podľa a zákona o sociálnom poistení, je 566,50 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila od 01.01.2015 o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku 5,20 eur mesačne, na 571,70 eur mesačne. Od 01.01.2016 sa suma starobného dôchodku zvýšila o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku 1,90 eur mesačne, na 573,60 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa , a zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2017 o pevnú sumu zvýšenia 8,20 eur mesačne, na 581,80 eur mesačne.

14. V súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, vyjadreným v rozsudku č. k. -47 z 12.12.2019, žalovaná ďalej určila sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila žalobcovi, ak by sa všetky doby zabezpečenia získané do 31.12.1992 na území Slovenskej republiky, ako aj všetky dosiahnuté zárobky od 01.01.1984, hodnotili podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej len „fiktívna suma starobného dôchodku“).

15. K určeniu fiktívnej sumy starobného dôchodku žalovaná uviedla, že k 30.01.2014 žalobca získal 16 519 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Uviedla, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Konštatovala, že žalobca získal 45 rokov a 94 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 30.01.2014.

16. Ďalej uviedla, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, preto bolo rozhodujúce obdobie rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov.

17. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1972 272 dní, v kalendárnom roku 1974 270 dní, v kalendárnom roku 1975 10 dní, v kalendárnom roku 1976 16 dní, v kalendárnom roku 1978 5 dní, v kalendárnom roku 1979 5 dní, v kalendárnom roku 1980 11 dní, v kalendárnom roku 1981 41 dní, v kalendárnom roku 1982 21 dní, v kalendárnom roku 1983 17 dní, v kalendárnom roku 1984 19 dní, v kalendárnom roku 1985 10 dní, v kalendárnom roku 1986 26 dní, v kalendárnom roku 1989 365 dní, v kalendárnom roku 1990 365 dní, v kalendárnom roku 1991 365 dní, v kalendárnom roku 1992 366 dní, patrí mu podľa názoru žalovanej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 40,1552. Žalovaná

konštatovala, že žalobca v rozhodujúcom období úhrnom získal 7 968 dní dôchodkového poistenia, to znamená 21,8302 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je . V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu .

18. Ďalej žalovaná uviedla, že na výpočet dôchodku sa podľa použil priemerný osobný mzdový bod 2,5788, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok žalobcu, pretože tento je vyšší. Priemerný osobný mzdový bod sa určil podľa z kalendárnych rokov, z ktorých sa vypočítal priemerný mesačný zárobok (sú uvedené v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku). Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov 15,0000 a rokov obdobia dôchodkového poistenia v týchto kalendárnych rokoch 5,0028. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 2,5788.

19. Konštatovala, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 30.01.2014, žalobca získal 16 519 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 45,2576 rokov dôchodkového poistenia. Poznamenala, že aktuálna dôchodková hodnota platná k 29.11.2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 eur.

20. Žalovaná uviedla, že fiktívna suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení, patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 1 196,60 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 2,5788 x 45,2576 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 1 196,60 eur mesačne.

21. Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 eur za roky 2007, 2006, 2005, 2004, 1986. Započítaná doba zamestnania je 43 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 61,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 82,40 eur mesačne a zvýšenie za 7 rokov v I.AA pracovnej kategórii je 18,90 EUR mesačne, spolu 101,30 eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa v znení o 155,80 eur mesačne na 257,10 eur mesačne a zvýšenie podľa o 15,50 eur mesačne na 272,60 eur mesačne.

22. Fiktívna suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení je 1 196,60 eur mesačne a fiktívna suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 je 272,60 eur mesačne. Pretože fiktívna suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení je vyššia, podľa názoru žalovanej starobný dôchodok žalobcovi patrí v tejto fiktívnej sume 1 196,60 eur mesačne.

23. Fiktívna suma starobného dôchodku sa ďalej podľa zákona o sociálnom poistení zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 8,80 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , na 1 205,40 eur mesačne. Fiktívna suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila od 01.01.2015 o 5,20 eur mesačne na 1 210,60 eur mesačne a od 01.01.2016 o 1,90 eur mesačne na 1 212,50 eur mesačne. Fiktívna suma starobného dôchodku sa ďalej podľa , a zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2017 o 8,20 eur mesačne, na 1 220,70 eur mesačne. Fiktívna suma starobného dôchodku k 01.02.2017 je 1 220,70 eur mesačne.

24. Pretože bol žalobcovi starobný dôchodok v Českej republike priznaný od 01.02.2017, po vzniku nároku na starobný dôchodok v Slovenskej republike, je podľa názoru žalovanej možné o sume starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave rozhodnúť odo dňa, od ktorého má žalobca nárok na výplatu dôchodku zo Slovenskej republiky a Českej republiky, t. j. od 01.02.2017.

25. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č. 428/520 130 140 z 26.10.2017, ktorým bol žalobcovi od 01.02.2017 priznaný starobný dôchodok,

ktorého suma je 14 695 Kč mesačne. Uviedla, že sumu starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia bolo potrebné prepočítať v zmysle rozhodnutia Správnej komisie č. H3 z 15.10.2009 k dátumu, ktorý sa má vziať do úvahy pri určovaní prepočítacích kurzov uvedených v čl. 90 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Podľa bodu 3 písm. b) citovaného rozhodnutia inštitúcia členského štátu, ktorá na účely stanovenia nároku a pri prvom výpočte dávky musí prepočítať sumu na peňažnú menu iného členského štátu, používa v prípade, že podľa vnútroštátnych predpisov inštitúcia na účely výpočtu dávky vezme do úvahy jednu sumu, uverejnený prepočítací kurz prvého dňa mesiaca bezprostredne predchádzajúceho mesiaca, keď sa ustanovenie musí uplatniť. Referenčný výmenný kurz českej meny na slovenskú menu ku dňu priznania starobného dôchodku Českou správou sociálneho zabezpečenia, k 01.02.2017, je 1 eur = CZK. Suma starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia k 01.02.2017 je 543,84 eur mesačne.

26. Súčet sumy starobného dôchodku za doby poistenia získané od 01.01.1993 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, určená k 01.02.2017, 569,10 eur mesačne a sumy starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia k 01.02.2017 543,84 eur mesačne je 1 112,94 eur mesačne (úhrnná suma dôchodkov). Fiktívna suma starobného dôchodku je 1 220,70 eur mesačne a je vyššia ako úhrnná suma dôchodkov 1 112,94 eur mesačne, preto žalovaná v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave určila sumu starobného dôchodku ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku 1 220,70 eur a sumy starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia 543,84 eur, čo je po zaokrúhlení 676,90 eur mesačne. V nadväznosti na uvedené poznamenala, že toto určenie sumy starobného dôchodku žalobcu od 01.02.2017 (po priznaní starobného dôchodku z Českej republiky), tak aby súčet jeho starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky, po zohľadnení menového kurzu, nebol nižší ako fiktívny dôchodok, bolo dôvodom zmeny rozhodnutia ústredia žalovanej č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 06.02.2018.

27. Žalovaná dodala, že suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx ods. 4 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2018 o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu 8,40 eur, a teda suma starobného dôchodku sa zvýšila od 01.01.2018 o pevnú sumu zvýšenia o 8,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 5,50 eur mesačne. Suma starobného dôchodku, so zvýšením je od 01.01.2018, je 685,30 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila od 01.01.2019 o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu 8,70 eur. Suma starobného dôchodku sa od 01.01.2019 zvýšila o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 17,90 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 8,70 eur mesačne. Suma starobného dôchodku, so zvýšením od 01.01.2019, je 703,20 eur mesačne. V roku 2020 sa starobný dôchodok zvýšil o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019, to znamená najmenej o 9,00 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa zvýšila od 01.01.2020 o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 20,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,00 eur mesačne. Suma starobného dôchodku, so zvýšením od 01.01.2020, je 723,60 eur mesačne.

28. Žalovaná uviedla, že pre nárok na invalidný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, ktoré uviedol v žiadosti o dôchodok, ktoré vyplývajú z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalobcu, v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a na základe údajov obsiahnutých v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, doručených bývalými zamestnávateľmi žalobcu Sociálnej poisťovni. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

29. Žalovaná konštatovala, že námietka žalobcu, že bol nesprávne určený osobný mzdový bod, nakoľko podľa jeho názoru odrobil na území Slovenskej republiky v období rokov 1984-2014 viac ako 22 rokov a osobný mzdový bod sa mal vyrátať podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, je nedôvodná.

30. Nedôvodná je, podľa žalovanej, aj námietka žalobcu, ktorou poukazuje na nesprávne započítanie dôb zamestnania, nakoľko sa mu malo započítať aj obdobie, počas ktorého bol poberateľom invalidného

dôchodku. Uviedla, že žalobcovi bolo na nárok na starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku, k 30.01.2014, započítaných 16 538 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení 45 rokov a 113 dní obdobia dôchodkového poistenia (na účely výpočtu starobného dôchodku je to 45,3096 rokov dôchodkového poistenia). Nakoľko v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie bolo preto rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov. Rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1972, 1974-1986, 1989-1992, 2004-2007 (celkom 22 kalendárnych rokov). Do rozhodujúceho obdobia podľa žalovanej nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.

31. Žalovaná tvrdila, že žalobcovi boli na nárok na starobný dôchodok zohľadnené všetky získané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane obdobia poberania invalidného dôchodku od 06.12.1986 do 29.01.2014 (do vzniku nároku na starobný dôchodok). Kalendárne roky 1987-1988, 1993-2003, 2008-2014 (doba poberania invalidného dôchodku, v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom „F“) boli žalobcovi ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotené a započítané na nárok na starobný dôchodok, v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení však boli vylúčené z rozhodujúceho obdobia pre účely určenia sumy starobného dôchodku, pretože by nepriaznivo ovplyvnili jej výšku.

32. Ďalej uviedla, že obdobie poberania invalidného dôchodku od 01.01.1987 do 31.12.1988 bolo žalobcovi hodnotené ako náhradná doba - doba poberania invalidného dôchodku (v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom „F“), trvajúca celý kalendárny rok, bez vymeriavacieho základu, a teda bolo vylúčené z rozhodujúceho obdobia, nakoľko by tiež nepriaznivo ovplyvnilo výšku starobného dôchodku.

33. Obdobie od 01.01.1989 do 31.12.1992 bolo žalobcovi hodnotené ako náhradná doba (v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom „A“ a „N“), trvajúca celý kalendárny rok, s vymeriavacími základmi, ktoré získal výkonom vedľajšej pracovnej činnosti tak, ako sú vykázané Českou správou sociálneho zabezpečenia potvrdeným evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia, a teda bolo zahrnuté do rozhodujúceho obdobia.

34. Obdobie od 01.01.1993 do 31.12.2003 bolo hodnotené opätovne ako náhradná doba - doba poberania invalidného dôchodku (v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom „F“), trvajúca celý kalendárny rok, bez vymeriavacieho základu, a teda bolo vylúčené z rozhodujúceho obdobia, pretože by podľa názoru žalovanej nepriaznivo ovplyvnilo sumu starobného dôchodku.

35. Obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2007 bolo hodnotené ako obdobie poberania invalidného dôchodku s dôchodkovým poistením (v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom „F“), s vymeriavacími základmi, z ktorých za žalobcu, ako povinnej dôchodkovo poistenej osoby, platil poistené na dôchodkové poistenie štát, a teda bolo zahrnuté do rozhodujúceho obdobia.

36. Obdobie od 01.01.2008 do 29.01.2014 žalovaná hodnotila ako dobu poberania invalidného dôchodku (v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom „F“), bez hodnotenia vymeriavacích základov, nakoľko náhrada za stratu na zárobku vyplácaná Českou republikou nie je podľa právnych predpisov Slovenskej republiky hrubým zárobkom, teda ide o obdobie bez vymeriavacieho základu a bolo preto vylúčené z rozhodujúceho obdobia v záujme zamedzenia nepriaznivého vplyvu na sumu starobného dôchodku.

37. Z uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že žalobcovi bolo na nárok na dôchodok započítané celé obdobie poberania invalidného dôchodku, pre určenie jeho sumy boli však tieto obdobia, ak boli bez vymeriavacieho základu, vylúčené z rozhodujúceho obdobia pre účely určenia sumy starobného dôchodku, z vyššie uvedených dôvodov.

38. Námietka žalobcu, že určenie výpočtu dôb zamestnania je odlišné od výpočtu uvedeného v informatívnom výpise z roku 2003, kde sú zahrnuté doby od roku 1968 aj s výškou osobného mzdového bodu, nie je podľa názoru žalovanej dôvodná. Uviedla, že v informácii o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003 zaslanej žalobcovi sú uvedené doby zamestnania a osobné vymeriavacie základy po 31.12.1983 evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Spôsob hodnotenia doby zamestnania a osobných vymeriavacích základov sa posudzuje výlučne v dávkovom konaní po podaní žiadosti o dôchodok. Z uvedeného podľa názoru žalovanej vyplýva, že informácia o stave individuálneho účtu poistenca má iba informatívny charakter o evidovaných dobách zamestnania a osobných vymeriavacích základoch a nie je možné ju považovať za rozhodujúcu skutočnosť na posúdenie nároku na dôchodok a jej sumu.

39. Žalovaná konštatovala, že pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a tiež vymeriavacie základy, dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov, a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Vymeriavacie základy boli podľa jej názoru žalobcovi v napadnutom rozhodnutí zhodnotené správne podľa dostupných evidenčných listov dôchodkového poistenia, súčasne boli správne uvedené na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalovaná mala za to, že určila sumu starobného dôchodku správne a v súlade s právnymi predpismi.

II.

Žaloba

40. Správnou žalobou zo dňa 24.02.2022, doručenou súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2022 a vrátenia veci žalovanej na nové konanie. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené a z tohto dôvodu nezákonné. Namietal tiež nesprávne určenie osobného mzdového bodu, nakoľko podľa tvrdenia žalovanej nebolo možné získať obdobie dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, čo sa však podľa názoru žalobcu nezakladá na pravde, keď v predchádzajúcich potvrdeniach boli tieto doby od roku 1984 do roku 2013 uvedené. Rovnako sa podľa žalobcu na pravde nezakladá ani tvrdenie žalovanej, že by mal len 7 987 dní dôchodkového poistenia a z tohto dôvodu je podľa jeho názoru diskriminovaný.

41. Ďalej namietal nesprávne určenie výpočtu dôb zamestnania, ktoré je odlišné od výpočtu uvedeného v informatívnom výpise z roku 2003, kde sú zahrnuté doby od roku 1968 aj s výškou osobného mzdového bodu, pričom v prílohe napadnutého rozhodnutia je zahrnutý výpočet len od roku 1993. Uviedol, že v období rokov 1984 - 2014 odrobil na území SR viac ako 22 rokov, osobný mzdový bod sa podľa jeho názoru mal vyrátať podľa zákona o sociálnom poistení. Poukázal na ustanovenie vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sú hrubými zárobkami aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz (choroba z povolania) a náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že žalovaná mala vypočítať dôchodok s použitím ustanovenia a nie podľa zákona o sociálnom poistení, kedy dôjde logicky k zníženiu aj osobného mzdového bodu, ktorý by pri zohľadnení dôb poistenia musel vyjsť 3 a nie 2,5788.

42. Žalobca bol toho názoru, že sa mu malo započítať aj obdobie obrobku 1998 až 2017, počas ktorého bol poberateľom invalidného dôchodku, pretože žiaden predpis neumožňuje toto obdobie vylúčiť zo započítania do doby zamestnania a teda mal za to, že do rozhodujúceho obdobia mali byť započítané aj roky, kedy bol poberateľom invalidného dôchodku. Poznamenal, že z ustanovenia § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení platnom od 01.01.2009 až doposiaľ vyplýva, že z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 vety prvej, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Ustanovenie § 63 ods. 7 citovaného zákona potom ustanovuje, že v prípade, že za obdobie od vzniku nároku na starobný dôchodok do roku 1984, nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, možno do rozhodujúceho

obdobia započítať aj obdobie pred 01.01.1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v čase priznania starobného dôchodku žalobcovi v prvej vete ustanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,30. Podľa ustanovenia § 60 ods. 4 citovaného zákona je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku. Z ustanovenia § 263 ods. 1 citovaného zákona sa invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov platných pred 01.01.2004 považuje za invalidný dôchodok podľa tohto zákona. Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné, že žalobca bol v období rokov 1986-2017 poberateľom invalidného dôchodku. Žalovanej vytýkal, že vôbec nevysvetlila, z akého dôvodu nezobrala do úvahy ako dobu dôchodkového poistenia dobu poberania invalidného dôchodku. Záverom žalobca uviedol, že úrazovú rentu podľa § 293o zákona o sociálnom poistení (ustanovenia o úrazovej rente) a § 293y zákona o sociálnom poistení (ustanovenia o invalidnom dôchodku) mala brať žalovaná ako tzv. predĺženie referenčnej doby a teda mala ich zahrnúť do doby dôchodkového poistenia a teda toto referenčné obdobie malo trvať až do 65. roku veku žalobcu teda do 30.01.2017. Žalobca konštatoval, že na základe nesprávneho určenia dôb dôchodkového poistenia je potom nesprávne určený aj starobný dôchodok ako celok, teda neprávne určená je aj tzv. fiktívna suma dôchodku. Žalobca mal za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

III.

Vyjadrenia účastníkov konania

43. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.03.2022 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v napadnutom rozhodnutí. Mala za to, že s námietkami žalobcu, uvedenými v správnej žalobe, sa dôsledne vysporiadala v napadnutom rozhodnutí, ktorým realizovala rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -87 zo dňa 17.09.2021. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho správnosti. Je presvedčená, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení / zabezpečení, Nariadením, ako aj v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, vysloveným v rozsudku č. k. -87 zo dňa 17.09.2021 a predmetné rozhodnutie je zákonné a správne. Žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Vo vyjadrení zo dňa 22.07.2022 žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaná vyporiadala so všetkými námietkami, nakoľko len opísala predošlé rozhodnutie. Žiadal pripojiť spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. .

45. V súvislosti s námietkami právneho zástupcu žalobcu vznesenými na pojednávaní Správneho súdu v Bratislave dňa 25.06.2025, podala žalovaná doplňujúce vyjadrenie zo dňa 22.07.2025, v ktorom uviedla, že z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu žalobcu boli vylúčené obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, t. j. „za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky“. Poukázala na , podľa ktorého je doba poberania invalidného dôchodku, alebo dávky, ktorá sa od 01.01.1957 považuje za invalidný dôchodok, náhradnou dobou. Uviedla, že sú to kalendárne roky 1987-1988 (doba poberania invalidného dôchodku, v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie fiktívnej sumy dôchodku označené znakom „F“ a v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie teoretickej sumy dôchodku označené znakom „J“ - „N“) a 1993-2003 (doba poberania invalidného dôchodku, v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie fiktívnej sumy dôchodku a v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie teoretickej sumy dôchodku označené znakom označené znakom „F“).

46. Ďalej uviedla, že z rozhodujúceho obdobia boli vylúčené aj obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety , t. j. „za obdobie dôchodkového poistenia podľa , ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,“, pričom podľa „obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.“ Uviedla, že sú to kalendárne roky 2008-2013 (doba poberania invalidného dôchodku, v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie fiktívnej sumy dôchodku a v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie teoretickej sumy dôchodku označené znakom „F“).

47. Žalovaná konštatovala, že postupovala v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, keď uvedené obdobia, ktoré boli žalobcovi zohľadnené na nárok na starobný dôchodok ako obdobia dôchodkového poistenia, vylúčila z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu. Poznamenala, že v napadnutom rozhodnutí je len pre vysvetlenie žalobcovi uvedené, že ak by boli obdobia, za ktoré patrí počas celého roka osobný mzdový bod len 0,3, zahrnuté do rozhodujúceho obdobia, nepriaznivo by ovplyvnili výšku starobného dôchodku (znížili by priemerný osobný mzdový bod na určenie dôchodkovej dávky, ktorý sa podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období). To však podľa názoru žalovanej nič nemení na skutočnosti, že bola povinná postupovať v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a uvedené obdobia vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu.

48. V tejto súvislosti tiež uviedla, že do rozhodujúceho obdobia nepatrí ani obdobie od 01.01.2014 do 29.01.2014, pretože podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Uviedla, že obdobie od 01.01.1989 do 31.12.1992 bolo žalobcovi hodnotené ako náhradná doba (v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie fiktívnej sumy dôchodku označené znakom „A“ - „N“ a v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie teoretickej sumy dôchodku označené znakom „J“ - „N“) s vymeriavacími základmi tak, ako sú vykázané Českou správou sociálneho zabezpečenia v Osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 11.10.2017, ktorý je súčasťou administratívneho spisu (označené ako „vedl. činnost - zam. a zodpovedajú náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti), a teda bolo zahrnuté do rozhodujúceho obdobia. V uvedenom období bol osobný mzdový bod vypočítaný z osobných vymeriavacích základov žalobcu, zvýšený o 0,3 z dôvodu poberania invalidného dôchodku. Uviedla, že obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2007 bolo žalobcovi hodnotené ako obdobie poberania invalidného dôchodku s dôchodkovým poistením (v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie fiktívnej sumy dôchodku a v osobnom liste dôchodkového poistenia pre určenie teoretickej sumy dôchodku označené znakom ,,F“), s vymeriavacími základmi, z ktorých za žalobcu, ako povinne dôchodkovo poistenej osoby, platil poistené na dôchodkové poistenie štát, a teda bolo zahrnuté do rozhodujúceho obdobia. Vymeriavacie základy, z ktorých bolo zaplatené poistené na dôchodkové poistenie žalobcu v období od 01.01.2004 do 31.12.2007 sú uvedené v potvrdeniach o platení poistného za poberateľa invalidného dôchodku zo dňa 23.10.2012 a 06.02.2018, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Uviedla, že poberanie invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou bolo od 01.01.2004 do 31.12.2007 obdobím povinného dôchodkového poistenia v zmysle § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a od 01.01.2008 bolo obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného, obdobím dôchodkového poistenia podľa

49. V súvislosti s názorom žalobcu, že mu mali byť zohľadnené ako vymeriavacie základy za roky 1989-2016 sumy, uvedené v potvrdení o vyplatených náhradách za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vystavenom spoločnosťou Diamo, štátny podnik o.z. Správa uránových ložísk Příbram dňa 01.07.2016, ktoré žalobca predložil na súdnom pojednávaní, žalovaná uviedla, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz poskytovaná v období od 01.10.1988 do roku 1994 je hrubým zárobkom na účely vypočítania priemerného mesačného zárobku v období od 01.10.1988 do 31.12.1994 podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o

sociálnom zabezpečení v znení a podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.

50. Žalovaná poznamenala, že v období od 01.01.1989 do 31.12.1992 (do rozdelenia ČSFR) boli žalobcovi započítané vymeriavacie základy (hrubé zárobky) tak, ako sú vykázané Českou správou sociálneho zabezpečenia v Osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 11.10.2017 (označené ako „vedl. činnost – zam.“) a zodpovedajú náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, tak ako je uvedená v Potvrdení o vyplatených náhradách za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti zo dňa 01.06.2016. V uvedenom období bol osobný mzdový bod vypočítaný z osobných vymeriavacích základov žalobcu, zvýšený o 0,3 z dôvodu poberania invalidného dôchodku.

51. Tiež poukázala na to, že vnútroštátne právne predpisy neumožňujú hodnotiť príjem, ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ poistencovi, a to ani vtedy ak ide o mzdu, odmenu alebo iný príjem, ktorý sa považuje za hrubý zárobok (po 31.12.1992 sa strata na zárobku poskytovaná z Českej republiky považuje za príjem zo zahraničia). O výške náhrady za stratu na zárobku žalobcu rozhodol Okresný súd v Příbrami rozsudkom č. -6 zo dňa 12.06.1989, právoplatným dňa 01.08.1989. Žalovaná konštatovala, že náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od roku 1993 nie je možné žalobcovi započítať ako vymeriavacie základy na účely priznania starobného dôchodku v Slovenskej republike, pretože vzhľadom na špecifické vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou článok 9 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení výslovne vylučuje hodnotiť na výpočet priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok tie zárobky, ktoré boli dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v druhom zmluvnom štáte. Nakoľko náhrada za stratu na zárobku bola žalobcovi poskytovaná zamestnávateľom z Českej republiky, nie je podľa názoru žalovanej možné poskytovanú náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti započítať ako hrubý zárobok. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30.04.2024.

52. K námietke žalobcu, že v rokoch 2014-2017 poberal v Českej republike úrazovú rentu a podľa jeho názoru by mu toto malo byť započítané zo strany žalovanej ako obdobie dôchodkového poistenia, získané žalobcom po vzniku nároku na starobný dôchodok, resp. po dosiahnutí dôchodkového veku, žalovaná odkázala na článok 9 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, a zároveň na § 66 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení. Konštatovala, že žalobca nebol po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberaní tohto dôchodku dôchodkovo poistený v Slovenskej republike. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti mu bola vyplácaná zamestnávateľom v sídlom v Českej republike, a teda podľa žalovanej nie je vymeriavacím základom.

53. K spôsobu určenia hodnoty priemerného osobného mzdového bodu vo výške 2,5788, ktorý bol použitý pri priznaní starobného dôchodku žalobcovi, žalovaná uviedla, že na výpočet dôchodku žalobcu sa podľa použil priemerný osobný mzdový bod 2,5788, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok, pretože tento je vyšší. Uviedla, že v súlade s ustanovením sa priemerný osobný mzdový bod určil z kalendárnych rokov, z ktorých sa vypočítal priemerný mesačný zárobok (sú to kalendárne roky 1981-1985 a sú uvedené v rozhodnutí Úradu dôchodkového zabezpečenia Praha zo dňa 24.03.1987 o priznaní invalidného dôchodku od 06.12.1986, ktorý je súčasťou administratívneho spisu). Osobné mzdové body na určenie sumy dôchodkovej dávky v jednotlivých rokoch 1981-1985 boli určené podľa zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že v roku 1981 mal žalobca osobný vymeriavací základ (hrubý zárobok) 95 742,00 Sk a všeobecný vymeriavací základ bol 31 704,00 Sk, v roku 1982 mal žalobca osobný vymeriavací základ (hrubý zárobok) 165 003,00 Sk a všeobecný vymeriavací základ bol 32 340,00 Sk, v roku 1983 mal žalobca osobný vymeriavací základ (hrubý zárobok) 185 606,00 Sk a všeobecný vymeriavací základ bol 32 940,00 Sk, v roku 1984 mal žalobca osobný vymeriavací základ (hrubý zárobok) 190 817,00 Sk a všeobecný vymeriavací základ bol 33 480,00 Sk, v roku 1985 mal žalobca osobný vymeriavací základ (hrubý zárobok) 179 083,00 Sk a všeobecný vymeriavací základ bol 34 116,00 Sk. V súlade s bol osobný mzdový bod v uvedených rokoch započítaný v hodnote 3. V rokoch 1981-1985 získal žalobca 5,0028 rokov dôchodkového poistenia

a osobný mzdový bod spolu v hodnote 15. Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov 15,0000 a rokov obdobia dôchodkového poistenia v týchto kalendárnych rokoch 5,0028. Neupravený priemerný osobný mzdový bod je .

54. Žalovaná odkázala na ustanovenie § 63 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2014 započítava 76 %: 2,9984 - 1,25 = 1,74840000 76 % z 1,74840001 = 1,32878400 1,25 + 1,32878400 = 2,5788

V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 2,5788.

55. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.08.2025 nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že je správne vypočítaný osobný mzdový bod a že tento má predstavovať 2,5788. V predmetnej veci podľa jeho názoru nastáva diskriminácia žalobcu voči ostatným poberateľom starobného dôchodku, a to z dôvodu, že predmetný pracovný úraz a z neho vzniknutý nárok na náhradu na stratu na zárobku vznikol v roku 1986 v Československu, presnejšie v českej časti Československa. Namietal, že po zániku spoločného štátu – teda Českej a Slovenskej federatívnej republiky žalovaná využíva ustanovenie článku 9 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení výslovne vylučuje hodnotiť na výpočet priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok tie zárobky, ktoré boli dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v druhom zmluvnom štáte. Nakoľko náhrada mzdy bola poskytovaná zamestnávateľom z Českej republiky, nie je možné poskytovanú náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti započítať ako hrubý zárobok. Žalovanej vytýkal, že uvedené ustanovenie Správnej dohody využíva žalovaná na to, že obdobia od 01.01.1993 do 31.12.2003 resp. až do 29.11.2014 nemôže z tohto dôvodu stratu na zárobku započítať do vymeriavacích základov na určenie osobného mzdového bodu ako v období od 01.01.1989 do 31.12.1992. K tomu žalobca uviedol, že v minulosti boli tiež diskriminované osoby, poberatelia starobného dôchodku, ktorých výška dôchodkovej dávky pri zohľadnení časti dôb poistenia podľa českých predpisov a časti podľa slovenských predpisov, je nižšia, ako by bola výška tejto dávky v prípade získania všetkých dôb poistenia podľa slovenských predpisov a bolo to riešené všeobecnými súdmi tak, že „Najvyšší súd SR tu vyslovil záver, že aj v situácii, ak zákon o sociálnom poistení, ani iný právny predpis taký postup doteraz priamo neupravujú, je odporkyňa ako orgán kompetentný rozhodovať o dávke starobného dôchodku občana Slovenskej republiky „povinná vypočítať starobný dôchodok poistencovi aj podľa samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší, ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR“. Využitím argumentu, že ide takmer o totožnú situáciu, kedy zamestnanec mal pracovný úraz v českej časti spoločného štátu, nemôže ísť podľa názoru žalobcu na jeho ťarchu a byť diskriminovaný s ostatnými starobnými dôchodcami, ktorí pracovný úraz utrpeli len na území slovenskej časti spoločného štátu. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že žalovaná nesprávne a teda nezákonne nezobrala do úvahy ani príjem /stratu na zárobku/ za obdobie rokov 2014 až 2017, tak ako dôvodil žalobca na poslednom ústnom pojednávaní.

56. Žalobca ďalej namietal nesprávne určenie výpočtu dôb zamestnania, ktoré je odlišné od výpočtu uvedeného v informatívnom výpise z roku 2003, kde sú zahrnuté doby od roku 1968 aj s výškou osobného mzdového bodu, pričom v prílohe rozhodnutia je zahrnutý výpočet len od roku 1993. Namietal, že toto doteraz nie je vysvetlené ani v podanom vyjadrení žalovanej zo dňa 22.07.2025. Žalobca uviedol, že v období rokov 1984-2014 odrobil na území SR viac ako 22 rokov, osobný mzdový bod sa mal vyrátať podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Ďalej žalovanej vytýkal, že vôbec nevysvetlila, z akého dôvodu nezobrala do úvahy ako dobu dôchodkového poistenia dobu poberania invalidného dôchodku. Poznamenal, že žalovaná len uviedla na strane 12 napadnutého rozhodnutia, akým spôsobom zohľadnila doby od 06.12.1986 do 29.01.2014 bez toho, aby v zmysle rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. z 12.12.2019 vyčerpávajúco a najmä dôsledne vysvetlila použité ustanovenia tak, aby nezostávali otvorené a nezodpovedané otázky ohľadom doby poistenia a následne teda aj určenia dôchodku. Žalovanej vytýkal, že toto nie je uvedené ani v podanom vyjadrení z 22.07.2025. Záverom žalobca odkázal aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.10.2017.

57. Vo vyjadrení zo dňa 07.10.2025 žalovaná uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2025. K námietke žalobcu, týkajúcej sa diskriminačného prístupu žalovanej, považovala za potrebné uviesť, že žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie môže postupovať len podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je viazaná. Tiež považovala za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bez diskriminácie porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Tvrdila, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal odlišné zaobchádzanie než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami, resp. ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Žalovaná nepostupovala v dôchodkovej veci žalobcu účelovo ani diskriminačne, preto má za to, že predmetná námietka žalobcu nie je dôvodná.

58. Žalovaná ďalej uviedla, že dôvody rozdielnosti výpočtu dôb zamestnania žalobcu v napadnutom rozhodnutí, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok, od výpočtu uvedeného v informatívnom výpise z roku 2003, kde sú zahrnuté doby od roku 1968 aj s výškou osobného mzdového bodu, vysvetlila žalovaná v napadnutom rozhodnutí, preto podľa jej názoru nie je dôvodná námietka žalobcu, že uvedené žalovaná doteraz nevysvetlila. Žalovaná poukázala na to, že v informácii o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003, zaslanej žalobcovi, sú uvedené doby zamestnania a osobné vymeriavacie základy po 31.12.1983 evidované v informačnom systéme žalovanej. Spôsob hodnotenia doby zamestnania a osobných vymeriavacích základov sa posudzuje výlučne v dávkovom konaní po podaní žiadosti o dôchodok, a teda informácia o stave individuálneho účtu poistenca má iba informatívny charakter o evidovaných dobách zamestnania a osobných vymeriavacích základoch a podľa názoru žalovanej ju nie je možné považovať za rozhodujúcu skutočnosť na posúdenie nároku na dôchodok a jej sumu.

59. Žalovaná opakovane uviedla, že žalobcovi zhodnotila na nárok na starobný dôchodok obdobie poberania invalidného dôchodku od 06.12.1986, t. j. odo dňa, od ktorého bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia Praha zo dňa 24.03.1987, do 29.01.2014, teda do vzniku nároku na starobný dôchodok, preto považovala za nedôvodnú námietku žalobcu, že nevysvetlila, z akého dôvodu nezobrala do úvahy ako dobu dôchodkového poistenia dobu poberania invalidného dôchodku žalobcu.

60. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 25.10.2017, na ktorý poukazoval žalobca, žalovaná uviedla, že ide o skutkovo odlišný prípad, kedy „navrhovateľovi bola náhrada za stratu na zárobku po končení práceneschopnosti vyplácaná zamestnávateľom do 31. decembra 2003 a Sociálna poisťovňa prevzala jej výplatu a ako úrazovú rentu ju vyplácala od 1. januára 2004 do 1. júla 2004“. Podľa názoru žalovanej je v prípade žalobcu z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.03.2017 zrejmé, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.05.1986, nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 293o zákona o sociálnom poistení. Poukázala na odôvodnenie predmetného rozhodnutia, podľa ktorého „Nakoľko poškodenému nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti ku dňu 31. decembru 2003 v dôsledku pracovného úrazu podľa platného a účinného na území Slovenskej republiky, nemohlo zo zákona dôjsť k jej transformácii podľa Poškodenému preto nemohol vzniknúť ani nárok na úrazovú rentu podľa zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený bol zamestnaný na území Českej republiky, sa v oblasti sociálneho zabezpečenia zodpovednosť za škodu vzniknutú pracovným úrazom a nárok na náhradu škody posudzuje výlučne podľa právnych predpisov účinných v Českej republike.“ V tejto súvislosti tiež poznamenala, že skutočnosť, že žalobcovi nebola priznaná úrazová renta žalovanou, potvrdil žalobca aj na pojednávaní dňa 25.06.2025.

61. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.10.2025 s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. uviedol, že nikdy nepracoval na území Českej republiky a vždy pracoval len v Československej socialistickej republike. Tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.02.2015, sp. zn. zo dňa 19.01.2016, v ktorých najvyšší súd vyslovil právny názor, že okolnosť, že dňom 01.01.1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže byť účastníkovi

konania ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu, Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. V prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR, teda nejde o klasické zamestnanie v cudzine, ale o zamestnanie v tom istom štáte. Rovnako dal žalobca do pozornosti oznámenia č. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, podľa ktorého 08.01.1993 bola v Bratislave podpísaná Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. ). Správna dohoda nadobudla účinnosť 01.01.1993 a platí počas platnosti tejto zmluvy. Na základe článku 24 platí, že ak sú súčasne splnené podmienky nároku na dávku toho istého druhu podmienenú dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, hodnotí dobu, ktorá sa podľa vnútroštátnych predpisov pripočítava k dobe zamestnania, ako dobu vlastného zabezpečenia získanú podľa svojich právnych predpisov iba nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom vznikol nárok na dôchodok skôr. Ak nárok vznikol súčasne u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, túto dobu hodnotí nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom má občan trvalý pobyt.

62. K námietke žalovanej ohľadom hrubého zárobku žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 177 ods. 2 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, podmienka poklesu zárobku ustanovená v sa považuje za splnenú u požívateľov invalidných dôchodkov, ktorým bol tento dôchodok priznaný podľa o sociálnom zabezpečení pred 01.10.1988. Uviedol, že ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započítava sa iba doba, ktorej zápočet je pre tohto žiadateľa výhodnejší. V nadväznosti na uvedené odkázal na ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. .

63. Žalobca zároveň uviedol, že na dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia je potrebné prepočítať aj invalidný dôchodok, a to s ohľadom na ustanovenie a 293ad zákona o sociálnom poistení. Tvrdil, že nároky žiadateľa na starobný dôchodok je potrebné posudzovať podľa a pri rešpektovaní a citovaného zákona, pričom platí, že rozhodnutie podľa žiadateľa nie je, akú sumu invalidného dôchodku poberal ku dňu priznania starobného dôchodku, ale z ktorého priemerného osobného mzdového bodu sa suma invalidného dôchodku určila. Táto skutočnosť je potom meritom sporu so žalovanou. Zároveň žalobca dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .

64. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08.12.2025 uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach zo dňa 22.07.2025 a 07.10.2025. Podotkla, že žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uvádza v podstate opakovane tie isté námietky, ku ktorým sa už vyjadrila v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojich predošlých vyjadreniach. V súvislosti s uznesením sp. zn. zo dňa 02.07.2021, na ktoré poukázal žalobca vo svojom vyjadrení, žalovaná uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v skutkovo inej veci, než je predmetom tohto konania, a to o nároku žalobcu na úrazovú rentu.

65. Aj pokiaľ žalobca žiada o prepočítanie invalidného dôchodku, poukázala žalovaná na to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje správna žaloba podaná žalobcom. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sa súd zaoberať nemôže. Poukázala na to, že takýto názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch sp. zn. zo dňa 29.09.2008, sp. zn. zo dňa 27.10.2010, sp. zn. zo dňa 27.01.2016.

66. Žalovaná poukázala na to, že žalobca žiadal posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa a pri rešpektovaní a citovaného zákona. V tejto súvislosti poukázala na napadnuté rozhodnutie, z ktorého je zrejmé, že na výpočet dôchodku žalobcu sa podľa použil priemerný osobný mzdový bod 2,5788, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok žalobcu (pretože je vyšší) a že tento priemerný osobný mzdový bod sa určil podľa z kalendárnych rokov, z ktorých sa vypočítal priemerný

mesačný zárobok (1981, 1982, 1983, 1984 a 1985, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku).

67. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.12.2025 uviedol totožné námietky ako vo svojich predošlých vyjadreniach. Vo vyjadrení zo dňa 04.05.2026 žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , a , Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. a nález Ústavného súdu SR č. PL 11/08. Zotrval na podanej žalobe.

68. Žalovaná vo vyjadreniach zo dňa 07.01.2026, 06.05.2026 a 14.05.2026 uviedla, že zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach.

IV.

Konanie na správnom súde

69. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

70. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 71. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 25.06.2025, 22.04.2026 a 24.06.2026 za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a zástupkyne žalovanej. Následne súd oznámil prítomným účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 22.07.2026 ( ). Na pojednávaniach účastníci konania uvádzali argumentáciu, ktorá bola obsiahnutá aj v ich písomných vyjadreniach.

V.

Právne posúdenie

72. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

73. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

74. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

75. Podľa veta prvá , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

76. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

77. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

78. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

79. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím priznala žalobcovi od 29.11.2014 starobný dôchodok a rozhodla aj o jeho zvýšení od 01.01.2015, 01.01.2016, 01.01.2017, 01.02.2017, 01.01.2018, 01.01.2019 a 01.01.2020. Žalobca okrem iného namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, s čím sa súd stotožnil, a to konkrétne v týchto častiach.

80. Pokiaľ ide o výpočet sumy starobného dôchodku podľa , žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to tak v časti týkajúcej sa výpočtu teoretickej sumy dôchodku, ako aj v časti týkajúcej sa výpočtu fiktívnej sumy dôchodku uviedla, že „suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 eur za roky 2007, 2006, 2005, 2004, 1986. Započítaná doba zamestnania je 43 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 61,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 82,40 eur mesačne a zvýšenie za 7 rokov v I.AA pracovnej kategórii je 18,90 eur mesačne, spolu po zaokrúhlení 101,30 eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa v znení o 155,80 eur mesačne na 257,10 eur mesačne a zvýšenie podľa o 15,50 eur mesačne na 272,60 eur mesačne.“ Takéto odôvodnenie výpočtu starobného dôchodku podľa je nedostatočné a nezrozumiteľné, v rozpore s ustanovením , čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť a vrátenie veci na ďalšie konanie (viď obdobne rozsudok NS SR sp., zn. zo dňa 25.10.2017). Naviac v tejto časti žalovaná vec aj nesprávne právne posúdila, pokiaľ vychádzala z toho, že na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 26.03.2025, podľa ktorého: „označený výklad odporkyne však navyše nie je ani správny, pretože opomína celkovú koncepciu výpočtu starobného dôchodku podľa uvedených predpisov. Predovšetkým, z ustanovení a je zrejmé, že starobný dôchodok sa vypočítaval ako percento z priemerného mesačného zárobku. Podľa cit. zák. získaval každý občan, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, jeho základnú výmeru, ktorá mohla byť 60, 55 alebo 50 % priemerného mesačného zárobku. Ustanovenie potom predpokladalo zvyšovanie tejto výmery o určité percento za 21., resp. 26. a každý ďalší rok zamestnania. Podľa cit. zák. sa pre zvýšenie podľa odseku 2 hodnotila len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Citované ustanovenie tak nedovoľovalo prihliadať na zamestnanie pred 18. rokom len pri zvyšovaní výmery starobného dôchodku v zmysle cit. zák. Naopak, táto doba sa vždy považovala za dobu zamestnania, ktorá sa započítavala pre určenie základnej výmery starobného dôchodku v zmysle cit. zák. Inak povedané, každá doba zamestnania bola podstatná pre vznik nároku na starobný dôchodok vo výške zodpovedajúcej základnej výmere, a preto sa celá táto doba musí považovať za dobu rozhodnú nielen pre nárok naň, ale aj pre určenie jeho výšky (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. alebo podobne rozsudok sp. zn. ). Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k a “

81. Ďalej súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že tak pri odôvodnení výpočtu teoretickej sumy dôchodku, ako aj pri odôvodnení výpočtu fiktívnej sumy dôchodku je uvedené, že „pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.“ Z osobného listu dôchodkového poistenia pre určenie teoretickej sumy dôchodku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca získal 16 538 dní dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok. Z osobného listu dôchodkového poistenia pre určenie fiktívnej sumy dôchodku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca získal 16 519 dní (teda menej) dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok. V napadnutom rozhodnutí ale tento rozdiel v počte dní dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok nie je nijako odôvodnený. Žalovaná nevysvetlila, prečo pre účely výpočtu teoretickej sumy dôchodku určité obdobie dôchodkového poistenia žalobcu zohľadnila a pre účely výpočtu fiktívnej sumy dôchodku ho nezohľadnila. Žalovaná pritom pri výpočte dôchodku, ktorý bol napokon priznaný žalobcovi, vychádzala práve z fiktívnej sumy dôchodku, pri ktorej teda bol zohľadnený nižší počet dní dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok, čo mohlo mať priamy vplyv na konečnú výšku dôchodku. Takéto rozhodnutie je potom pre účastníka konania nezrozumiteľné a pre súd nepreskúmateľné.

82. V dôsledku uvedeného správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko z neho nie je zrejmé, prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 944).

83. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre rozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože správny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.08.2006, sp. zn. (R 14/2007)].

84. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal okrem iného, že hrubým zárobkom je aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz (choroba z povolania), pričom žalobca v priebehu administratívneho konania, resp. už spolu so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku predložil žalovanej Potvrdenie DIAMO, státní podnik o vyplatených náhradách za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie rokov 1989 až 2016. S touto argumentáciou sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí vyporiadala iba tak, že uviedla, že „obdobie od 01.01.2008 do 29.01.2014 žalovaná hodnotila ako dobu poberania invalidného dôchodku (v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom „F“), bez hodnotenia vymeriavacích základov, nakoľko náhrada za stratu na zárobku vyplácaná Českou republikou nie je podľa právnych predpisov Slovenskej republiky hrubým zárobkom, teda ide o obdobie bez vymeriavacieho základu a bolo preto vylúčené z rozhodujúceho obdobia v záujme zamedzenia nepriaznivého vplyvu na sumu starobného dôchodku.“ Akékoľvek ďalšie objasnenie týkajúce sa náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacej za pracovný úraz (chorobu z povolania), ktorá by podľa žalobcu mala byť zohľadnená ako hrubý zárobok, v napadnutom rozhodnutí absentuje. Žalovaná sa teda v rozhodnutí jednak nevyporiadala s celým obdobím poberania náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žalobcom (1989 až 2016), keď iba stručné zdôvodnenie poskytla k obdobiu od 01.01.2008 do 29.01.2014, jednak neuviedla, ktorý konkrétny právny predpis a ako aplikovala (uviedla iba „podľa právnych predpisov Slovenskej republiky“), keď dospela k uvedenému právnemu záveru.

85. Je pritom potrebné zdôrazniť, že žalobca poberal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v období od roku 1989 do roku 2016, pričom počas tohto obdobia došlo k viacerým skutočnostiam, ktoré mohli mať vplyv na posudzovanie, či je možné tento príjem žalobcu zahrnúť do vymeriavacích základov za jednotlivé roky, ako napríklad zánik spoločného štátu, vstup Slovenskej republiky do EÚ, vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok, pričom žalobca poberal náhradu za stratu na zárobku aj po vzniku nároku na starobný dôchodok. Takisto počas tohto obdobia došlo k zmenám legislatívy, ktorá upravuje danú problematiku (prijatie a zrušenie , zrušenie vyhl. č. , legislatíva EÚ po vstupe SR do EÚ a pod.). Žalovaná si tak mala v prvom rade ujasniť, akými právnymi predpismi sa počas tohto obdobia (1989 až 2016) mala posudzovať táto otázka, a následne tieto právne zrozumiteľne vyložiť a aplikovať. Obzvlášť bolo podľa názoru súdu potrebné zaoberať sa obdobím od 01.01.1993 (zánik ČSFR) do zániku účinnosti vyhl. č. , podľa ktorej hrubými zárobkami sú aj náhrada za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz (choroba z povolania). A to vzhľadom na zásadu, že okolnosť, že dňom 01.01.1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže byť žalobcovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu. Pokiaľ by totiž žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vyplácal zamestnávateľ so sídlom na území SR, alebo by došlo k rozdeleniu ČSFR napr. až dňom 01.01.1995, tak by sa žalobcovi do vymeriavacích základov za obdobie do zániku účinnosti vyhl. č. náhrada za stratu na zárobku započítala. Je síce pravdou, že v písomných vyjadreniach predložených súdu (napr. zo dňa 22.07.2025) žalovaná túto argumentáciu (čiastočne) doplnila, avšak k tomu súd uvádza, že nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k žalobe, či na pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred správnym súdom (viď obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.01.2014).

86. Napokon je potrebné vytknúť žalovanej, že v napadnutom rozhodnutí dostatočne neodôvodnila, ako dospela k hodnote priemerného osobného mzdového bodu 2,5788. Tu pritom platí to, čo bolo uvedené na konci predchádzajúceho odseku.

87. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, opätovne vo veci rozhodnúť a nové rozhodnutie zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodniť. Podľa veta prvá , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

88. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).