Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/1/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľa: J.. M. M., bytom M. č. 52, K., zastúpeného JUDr. Michalom

Treščákom, ml., advokátom so sídlom Slovenskej jednoty č. 8, Košice proti odporkyni:

Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku úrazovej renty, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. októbra 2010, č. k.

-32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 8. októbra 2010, č. k. -32, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 8. októbra 2010, č. k. -32, potvrdil rozhodnutie

odporkyne číslo 222-4054/2009 z 27. júla 2009, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ,

ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 3. októbra 1994,

má nárok na úrazovú rentu podľa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004 v sume 2181,21 € mesačne, až do zmeny

podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu, alebo

na určenie jej sumy podľa zákona o sociálnom poistení.

2

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodnutia

odporkyne , lebo podľa jeho názoru mu v súlade s

má náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (ďalej aj „náhrada“)

vyplácať vo výške, v akej mu táto náhrada bola priznaná (101 732 Sk mesačne) po jej znížení

o sumu invalidného dôchodku (7719 Sk mesačne. Navrhovateľ namietal, že táto náhrada,

považovaná od 1.1.2004 za úrazovú rentu, mu od 1.1.2004 patrí vo výške 94 013 Sk mesačne.

Krajský súd mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.

zo dňa 9.3.1999 v spojení s uznesením sp. zn. z 18.3.1999 súd rozhodol,

že navrhovateľovi od 01.09.1999 do budúcna patrí náhrada za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti 65 805,18 Sk mesačne, po vykonaní zrážok. Taktiež mal

za preukázané, že ku dňu 31. decembra 2003 bola navrhovateľovi táto náhrada vyplácaná

vo výške 65 711 Sk mesačne. Krajský súd vyslovil právny názor, že ustanovenie § 272 ods. 3

zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať v kontexte celej právnej úpravy

a to predovšetkým v súvislosti s ustanovením § 260 ods. 1, veta za bodkočiarkou zákona

č. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že náhrada za stratu na zárobku, považovaná

za úrazovú rentu, mu má byť po 1.1.2003 vyplácaná bez odpočítania dane z dôvodu,

že od 1.1.2004 sú dávky podpory a služby zo sociálneho poistenia oslobodené od dane

z príjmov podľa , s týmto tvrdením sa krajský súd

nestotožnil dôvodiac, že toto oslobodenie sa týka dávok priznaných pred 1.1.2004 a nie dávok

priznaných podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Náhrada za stratu na zárobku nie je

úrazovou rentou priznanou podľa § a 89 , ktorá nepodlieha dani

zo mzdy podľa Pokiaľ ide o výklad slovného

spojenia „v sume, v akej patrili k 31.12.2003“, podľa názoru krajského súdu je za takú sumu

potrebné považovať sumu, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.12.2003

po jej zdanení.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním v ktorom

namietal, že krajský súd nesprávnym právnym posúdením veci dospel k nesprávnemu

právnemu názoru. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi ku dňu 31. decembru 2003

patrila náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 94 013 Sk

mesačne a po odvedení dane z príjmu mu bola vyplácaná suma 65 711 Sk mesačne. Dňom

1.1.2004 vstúpil do účinnosti , ktorý v oslobodil

náhradu od dane z príjmu. To znamená, že oslobodením náhrady od dane z príjmu a jej

zmenou na úrazovú rentu mala byť navrhovateľovi počnúc dňom 1. januára 2004 vyplácaná

3

suma 94 013 Sk mesačne, t.j. náhrada priznaná rozsudkom Okresného súdu Košice II.

sp. zn. vo výške 65 805,18 Sk, medziročne valorizovaná spôsobom stano-

veným právnym predpisom až na sumu 94 013 Sk mesačne k 31. decembru 2003. Odporkyňa

v preskúmavanom rozhodnutí rozhodla o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu len vo výške

2181,21 €, t.j. 65 711,13 Sk, teda v nižšej sume, ako mu bola určená k 1.9.1999. Podľa jeho

názoru odporkyňa nebola oprávnená znovu posudzovať nárok na náhradu a meniť jej výšku

by mohla len v prípade zmeny pomerov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zruší a vráti jej vec na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že postup navrhovaný

navrhovateľom, aby odporkyňa prevzala výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti vo výške valorizovanej sumy súdom priznanej náhrady bez jej

zdanenia, je v rozpore s platnou právnou úpravou a takýto postup by viedol k pozitívnej

diskriminácii poberateľov dávok, na ktoré im vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a spôsobil

by negatívnu diskrimináciu poberateľov dávok, na ktoré vznikol nárok po 31. decembri 2003.

V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 88 zákona o sociálnom poistení, ktorý

stanovuje, úrazová renta, na ktorú vznikol nárok po 31. decembri 2003 je 80 % denného

vymeriavacieho základu. Taktiež poukázala na skutočnosť, že z dikcie § 272 ods. 3 zákona

vyplýva, že pri transformovanej úrazovej rente nejde o úrazovú rentu podľa zákona, ale sa

naďalej ide o náhradu, ktorá sa iba považuje za úrazovú rentu. Keďže aj po 1. januári 2004

ide o náhradu za stratu na zárobku, patrí navrhovateľovi suma, v akej mu táto náhrada patrila

k 31. decembru 2003, t. j. po zdanení. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez

pojadnávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

nie je dôvodné.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali

k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januá-

4

ra 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie

úrazovej renty platí § 82 primerane.

Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom

alebo chorobou z povolania, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili

k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto plnení trval k 31. decembru 2003, plnenia

sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými

do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak (

Z. z.).

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľovi bola k 31. decembru 2003

vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a že nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni.

V prípade náhrady za stratu na zárobku v danom prípade ide o plnenie vyplývajúce

z náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom, ide teda jednoznačne o plnenie, uvedené

v

Spornou medzi navrhovateľom a odporkyňou bola otázkou, či náhrada za stratu

na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila do 31. decembra 2003, a ktorá sa od 1. januára 2004

považuje za úrazovú rentu ( ), má byť vyjadrená

vo výške, v akej bola k 31.12.2003 skutočne vyplácaná, teda po odpočítaní dane, alebo

vo výške zodpovedajúcej výške nezdanenej náhrady za stratu na zárobku.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II. č. k. z 9. marca 1999 v spojení

s opravným uznesením z 18. marca 1999 bola zamestnávateľovi navrhovateľa uložená

povinnosť za obdobie od 1.9.1999 do budúcna zaplatiť navrhovateľovi mesačne sumu

65 805,18 Sk vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca po vykonaní zákonných zrážok,

to znamená, že navrhovateľovi náhrada straty na zárobku patrila vo výške, zistenej po

odpočítaní dane od sumy priznanej náhrady a na základe takého postupu mu k 31.12.2003

patrila vo výške 65 711 Sk mesačne. V tomto kontexte treba vykladať aj ustanovenie § 272

ods. 3 tak, že k 31.12.2003 podľa predpisov účinných do 31.12.2003

náhrada za stratu na zárobku v danom prípade patrila vo výške, zistenej po odpočítaní dane

z príjmu.

5

Aj keď odvolací súd súhlasí s námietkou navrhovateľa, že odporkyňa nie je oprávnená

znovu posudzovať nárok na náhradu za stratu na zárobku a meniť jej výšku, v danom prípade

odporkyňa výšku tejto náhrady, vyplácanej k 31.12.2003 nemenila. Rozhodnutie o tom,

že navrhovateľovi od 1.1.2004 patrí úrazová renta v sume 2181, 21 Eur ( 65 711 Sk) mesačne

je v danom prípade reakciou odporkyne na požiadavku navrhovateľa, aby mu náhradu

za stratu na zárobku považovanú za úrazovú rentu vyplácala vo vyššej sume, ako mu podľa

odporkyne patrila k 31.12.2003 a patrí aj po 31.12.2004. Ak by totiž také rozhodnutie

nevydala, zabránila by navrhovateľovi domáhať sa preskúmania jej postupu v konaní

pred súdom.

Pokiaľ sa v hovorí o „sume, v akej patrila

do 31. decembra 2003“, je v danom prípade potrebné za túto sumu považovať sumu v akej

bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, lebo výška náhrady, ktorá mu k 31.12.2003

po zdanení patrila nebola medzi účastníkmi sporná a v súlade s § 260 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení sa táto náhrada vypláca vo výške, ktorá patrila k 31.12.2003 vypláca

aj po tomto dni.

Nemožno pritom stotožňovať úrazovú rentu, priznanú podľa §§ 88 a 89 zákona

č. , ktorá od 1.1.2004 dani z príjmu nepodlieha, a náhradu za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 zákona

č. za úrazovú rentu iba považuje, a ktorá dani z príjmu podlieha

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné

Odporkyňa preto nepochybila, keď rozhodnutím číslo 222-4054/2009 z 27. júla 2009

vyriekla, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004

v sume 2181,21 € mesačne. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil podľa

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l

ods. 2, lebo navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni na ich

náhradu nárok nevznikol.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská